Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/699/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113232413 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1113232413.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcov: 1/T. C., nar. XX.X.XXXX, bytom C. X, C., 2/ Q. C., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XX, C., 3/ C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, C., obaja zastúpení Zuzanou Bobáľovou, nar. 29.5.1944, bytom Beňovského 8, Bratislava, proti žalovaným: 1/ H. M., nar. XX.X.XXXX, bytom Š. XX/XX, C., 2/ S. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/XX, C., obaja zastúpení advokátkou Mgr. Zuzanou Jedličkovou, Royova 9, 921 01 Piešťany, 3/ S. N., nar. X.X.XXXX, bytom S. XX, C., 4/ Z.. S. N., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XX, C., obaja právne zastúpení advokátom Mgr. Marcelom Drgonom, Jesenského 2, Bratislava, o zaplatenie sumy 32 265 eur, na odvolanie žalobcu 3/ proti čiastočnému rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 24.4.2015, č.k. 19C/188/2013-270 a o návrhu žalobcu 3/ na zmenu žaloby, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Zmena žaloby navrhnutá v podaní žalobcu 3/ zo dňa 28.11.2016 voči žalovaným 1/ a 2/, sa n e p r i p ú š ť a. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým čiastočným rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov voči žalovaným 1/ a 2/, ktorou sa žalobcovia domáhali od žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 32 265 eur, a to žalobkyňa 1/ a žalobca 2/ sumy 8 066 eur a žalobca 3/ sumy 16 133 eur, za nehnuteľnosť v ich podielom spoluvlastníctve zapísanú na LV č. XXXX - rodinný dom, súp. č. XXXXXX na pozemku parc. č. XXXX, k.ú. K. Z., K. V..Č.. XX v C.. O trovách konania si súd prvej inštancie vyhradil právo rozhodnúť po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 101 ods. 1, § 120 ods. 1, § 132, § 153 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), § 3 ods. 1, § 42, § 106 ods. 1,2, § 107 ods. 1,2, § 123, § 137 ods. 1, § 139 ods. 1, § 420 ods. 1, § 424, § 451 ods. 1,2, § 488, § 489, § 494 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a vecne tým, že vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/ ustálil predmet sporu ako žalobu o náhradu škody spôsobenej neplatným právnym úkonom, ku ktorej malo dôjsť uzavretím neplatnej Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 31.7.2006, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti - rodinný dom nachádzajúci sa na K. V.. Č.. XX N. C., vrátane garáže a priľahlého pozemku, všetky zapísané na LV č. XXXX (ďalej len „Zmluva o nájme“). Nakoľko Okresný súd Bratislava I rozsudkom č.k. 14C 243/2008-174 zo dňa 19.10.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Co 135/2012-231 zo dňa 10.10.2013 určil, že Zmluva o nájme je neplatná a uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.10.2013, súd prvej inštancie ustálil, že nárok žalobcov na náhradu škody nie je premlčaný. Pri posudzovaní ďalších predpokladov zodpovednosti za škodu súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovia v konaní nepreukázali, že im neplatným právnym úkonom, t.j. neplatnou Zmluvou o nájme vznikla uplatňovaná škoda, resp. ušlý zisk. Žalobcami predložené vyčíslenia odhadu obvyklého trhového nájomného vo vzťahu k prejednávanej veci posúdil len ako hypotézu, i s poukazom na to, že písomné odhady realitných kancelárii LEXXUS, a.s. a ArealGroup, s.r.o. sa vzťahovali na obdobie od 1.2.2012, bez reálnej obhliadky nehnuteľností. Nakoľko predmetom konania bolo obdobie od 1.10.2010 do 30.9.2013, a žalovaní 1/ a 2/ previedli svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti 19.10.2012 žalovaným 3/ a 4/, mal za to, že žalobcom ako podielovým spoluvlastníkom nič nebránilo v rámci riadnej starostlivosti o nehnuteľnosť, ktorá im vyplýva zo zákona, iniciovať jej prenájom, zaobstarať relevantnú príležitosť na uzatvorenie nájomnej zmluvy za dojednania korektného nájomného. Uvedenú aktivitu však v súvislosti s nehnuteľnosťou súdu nepreukázali. Pri skúmaní otázky dobrých mravov prihliadol na skutočnosť, že žalovaní 1/ a 2/ neboli osobami znalými práva, ako aj na skutočnosť, že až na dedičskom konaní po nebohom Z.. E. M. zistili, že nie sú jedinými dedičmi jeho majetku, pričom reálne užívanie nehnuteľnosti žalovanými 1/ a 2/ a v tom čase ešte maloletými žalobcami 2/ a 3/ nebolo reálne možné. Súd prvej inštancie zohľadnil aj skutočnosť, že žalovaní 1/ a 2/ ponúkli žalobcov predaj spoločnej nehnuteľnosti, s čím bez racionálneho dôvodu nesúhlasila žalobkyňa 1/. Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie uzavrel, že vzhľadom k nepreukázaniu vzniku škody žalobcami, nebolo dôvodným skúmať príčinnú súvislosť medzi neplatným právnym úkonom a škodou, preto žalobu žalobcov voči žalovaným 1/ a 2/ ako nedôvodnú zamietol. V rozhodnutí uviedol, že u žalovaných 3/ a 4/ bude následne v ďalšom konaní potrebné ustáliť, či užívaním predmetnej nehnuteľnosti na základe neplatnej nájomnej zmluvy nedošlo vo vzťahu k žalobcom k bezdôvodnému obohateniu a v kladnom prípade ustáliť, v akej výške. 3. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 151 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), tak, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 4. Proti uvedenému rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca 3/ a žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a určil zodpovednosť žalovaných 1/ a 2/ za škodu spôsobenú úmyselným konaním proti dobrým mravom na základe § 424 Občianskeho zákonníka, a to v súlade so zmenou žaloby zo dňa 24.2.2014. Za konanie odporujúce dobrým mravom považoval také konanie, ktoré síce neodporuje zákonu, ani v jeho užšom zmysle, ale ktoré poškodzuje záujmy fyzických osôb a vo všeobecnosti sa medzi poctivými ľuďmi považuje za neprípustné. Mal za to, že prvoinštančný súd pochybil, keď na ochranu žalovaných 1/ a 2/ ignoroval v spise sp.zn. 19C/188/2013 všetky založené, meritórne a relevantne označené listinné dôkazy žalobcov a uviedol, že žalovaná 1/ klamala, keď uviedla, že o otcovstve Z.. E. M. k žalobcovi 2/ a 3/ pred jeho smrťou nevedela. Uviedol, že keď Z.. E. M. zistil, že S. M. nemá jeho gény, a jeho otcovstvo je vylúčené, pripravil prevod nehnuteľností na K. V. Č.. XX N. C. na neho a žalobcu 2/, čo však už nestihol realizovať. Nelegitimovaná žalovaná 1/ si tak v dedičskom konaní D 125/98, Dnot 28/98 po poručiteľovi Z.. E. M. neúspešne uplatnila zapretie otcovstva voči nemu a žalobcovi 2/ v snahe úmyselne ich poškodiť na ich právach a majetku a rovnako neúspešne si žalovaná 1/ uplatňovala v BSM fiktívne investície. 5. Žalobca 3/ v odvolaní poukázal na návrh na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva predložený žalovanými 1/ a 2/ zo dňa 4.10.2005, ktorý bol podľa jeho názoru protizákonný z dôvodu absencie vlastníckych práv a jeho konflikt s ust. § 3 ods. 1, § 39, §123, § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Mal za to, že sa jednalo o evidentné pokračovanie neúspešného, nezákonného, protizákonného zapretia otcovstva mal. detí Z.. E. M. žalovanou 1/ s cieľom úmyselne poškodiť ich na právach k nehnuteľnostiam. Vyvodil, že žalovaní 1/ a 2/ zodpovedajú za škodu spôsobenú úmyselným konaním proti dobrým mravom podľa § 424 Občianskeho zákonníka v konflikte s ust. § 140 Občianskeho zákonníka, keď porušili predkupné právo žalobcov a uzavreli so žalovanými 3/ a 4/ dňa 9.6.2006 Zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy. Dal do pozornosti, že A.. S. D., súdny exekútor, vydal dňa 17.7.2006 Exekučný príkaz EX XXXXX/XX na ich podiely na nehnuteľnom majetku napriek tomu, že žalovaní 1/ a 2/ vedeli o konflikte s exekučným poriadkom na ich exekuovaný nehnuteľný majetok a 50% podiele na exekuovanom majetku žalobcami 2/ a 3/, a to bez súhlasu matky Ľ. C.. Následne tajne, nezákonne a skryte uzavreli žalovaní 1/ a 2/ dňa 31.7.2006 so žalovanými 3/ a 4/ Zmluvu o nájme za 1 Sk/ mesačne, na dobu neurčitú a v auguste 2006 dali žalovaným 3/ a 4/ bez stavebného povolenia a bez vedomia a súhlasu zákonnej zástupkyne žalobcov 2/ a 3/ súhlas na zmenšenie - zbúranie 1/3 nehnuteľného majetku, novostavby dokončenej v roku 1991. 6. Namietal aj spôsob údržby predmetnej nehnuteľnosti, keďže výlučnou povinnosťou žalovaných 1/ a 2/ a nedediča H. E. bolo udržovať predmetnú nehnuteľnosť. Pričom v období od 9.1.1998 do 1.2.2006 žiadna údržba nebola potrebná, nakoľko novostavba bola dokončená v roku 1991, ani jej vykonanie žalovaní 1/ a 2/ nepreukázali. Výzvou zo dňa 3.2.2006 zákonná zástupkyňa žalobcov 2/ a 3/ vyzvala žalovaných 1/ a 2/ na uvoľnenie ich podielov na predmetnej nehnuteľnosti, odovzdanie kľúčov od vchodu rodinného domu, garáže a bránky, preto ani v období od 1.2.2006 - 31.7.2006 nebola žiadna údržba potrebná, ani žalovaní v tejto časti vykonanie nevyhnutných opráv nepreukázali. Keďže z dôvodov na strane žalovaných 1/ a 2/ nemohol on a žalobca 2/ užívať predmetnú nehnuteľnosť, nemali ani povinnosť ju udržiavať. Upozornil na skutočnosť, že zväčšený výlučný majetok, predmetná nehnuteľnosť, o nadstavbu rodinného domu a prístavbu rodinného domu o 34,83 m2, bol v roku 1991. Pri posudzovaní obdobia od 31.7.2006-10.10.2013 poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I č.k. 14C/243/2008-174, ktorým bolo určené, že Zmluva o nájme je neplatná, ako aj na skutočnosť, že žalovaní 1/ a 2/ v Zmluve o nájme deklarovali, že predmetná nehnuteľnosť je nezávadná. Vo vzťahu k žalovaným 3/ a 4 / uviedol, že jemu samotnému a žalobcovi 2/ spôsobili škodu aj tým, že bez stavebného povolenia a súhlasu ich zákonnej zástupkyne zmenšili predmetnú nehnuteľnosť o 1/3 zbúraním prístavby rodinného domu a až 9 rokov okrádajú žalobcov a robia žalobcom obštrukcie proti ich vstupu do predmetnej nehnuteľnosti. 7. Odvolateľ ďalej uviedol, že od smrti Z.. E. M. už uplynulo 18 rokov, pričom spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti je od 1.2.2006, preto mu žalovaní 1/ až 4/ úmyselne spôsobujú škodu na jeho právach a nehnuteľnom majetku. Zároveň poukázal na skutočnosť, že okrem predmetnej nehnuteľnosti nevlastní žiadny iný majetok na bývanie. 8. Žalovaný 3/ a 4/ sa k odvolaniu odvolateľa vyjadrili podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 4.11.2015 a žiadali, aby odvolací súd odvolanie odvolateľa postupom podľa ust. § 218 O.s.p. odmietol, alternatívne, aby napadnutý čiastočný rozsudok ako vecne správny potvrdil. V podaní uviedli, že odvolanie neobsahuje náležitosti vyžadované ust. § 205 ods. 1 O.s.p., nie je zrejmým aké vady vytýka napadnutému rozhodnutiu, ani čoho sa domáha. Za nedôvodné považovali tvrdenia odvolateľa, že bez ďalšieho súd prvej inštancie nezohľadnil dôkazy v konaní, naopak mali za to, že súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy označené žalobcom 3/ a vec správne právne posúdil. Aj z odvolateľom uvádzaného dôkazu - Rozhodnutia odboru výstavby a územného plánovania ONV Bratislava I. č. 2342/199+0-K/67-324/Bd zo dňa 23.8.1990 vyplývalo, že stavebné práce, prestavby a prístavba vykonávané nebohým Z.. M. nikdy neboli riadne skolaudované. Poukázali na Znalecký posudok P.. Š., predložený v prvoinštančnom konaní, z ktorého vyplývalo, že stavebné práce boli urobené podpriemerne, stavba vykazovala technické chyby a použité boli nekvalitné materiály, pričom z výsluchov žalovaných vyplynulo, že stav nehnuteľnosti bol zanedbaný a vyžadoval rekonštrukciu. Preto odvolateľom uvádzaná potreba súhlasu na bližšie neidentifikované úkony je irelevantná. Mali za to, že odvolateľ zavádza súd, keď neuviedol, že jeho zákonná zástupkyňa bez ďalšieho odmietla ponuku na vyplatenie dedičských podielov v dedičskom konaní pre žalobcu 2/ a 3/ po nebohom Z.. E. M. a ani nežiadala o schválenie tohto úkonu súdom. Z dôvodu zlého technického stavu nebolo možné užívať nehnuteľnosť na bývanie, ani ju prenajať za bežné trhové nájomné. 9. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 5.11.2015 sa k odvolaniu odvolateľa vyjadrili žalovaní 1/ a 2/ a uviedli, že odvolateľ v podanom odvolaní len zopakoval tvrdenia prezentované v prvoinštančnom konaní. Stotožnili sa so závermi súdu prvej inštancie, že v konaní nebolo preukázané splnenie predpokladov na stanovenie ich zodpovednosti za škodu. Odvolateľ ani ostatní žalobcovia v konaní neuniesli dôkazné bremeno, nepreukázali vznik škody. Mali za to, že žalobcovia zrejme domáhajúci sa náhrady ušlého zisku, nepreukázali, že by v rozhodnom období existoval konkrétny záujemca o nájom predmetnej nehnuteľnosti ochotní prenajať si nehnuteľnosť v stave, v akom sa nachádzala za trhové nájomné. Z vyjadrení žalobcov nevyplýval ani nemali záujem predmetnú nehnuteľnosť prenajať, ale chceli v nej bývať. Rovnako žalobcami uvádzané bežné trhové nájomné nebolo zo strany žalobcov v konaní preukázané. Popierali, že by akýmkoľvek spôsobom žalobcov poškodili, mali za to, že sa snažili nehnuteľnosť zveľaďovať a zabrániť vzniku škody na nej. Poukázali na znalecký posudok znalca P.. R. Š., z ktorého vyplýva, že dom bol v roku 2006 v zlom technickom stave a vyžadoval opravu. Bez vykonania opráv by hrozila škoda, pričom so zákonnou zástupkyňou odvolateľa (žalobcu 3/) dohoda nebolo možná. Uviedli, že nie je pravdou, že nebohý Z.. E. M. za svojho života dal žalovanej 1/ na vedomie, že je otcom žalobcov 2/ a 3/, a že žalovaný 2/ nebol biologickým synom nebohého Z.. E. M., ani tvrdenie, že v predmetnej nehnuteľnosti žili nebohý Z.. E. M. spoločne so žalovanou 1/, žalovaným 2/ a H. M.. Upozornili na nesprávnosť uvedenú odvolateľom v podanom odvolaní, nakoľko syn žalovanej 1/ sa správne volá H. M. nie E.. Vzhľadom k uvedenému žiadali, aby odvolací súd napadnutý čiastočný rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal im nárok na náhradu trov konania. 10. Odvolateľ sa k vyjadreniu žalovaných nevyjadril. 11. Počas odvolacieho konania žalobcovia podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 29.11.2016 žiadali, aby odvolací súd pripustil zmenu žaloby tak, že určí, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem z titulu neplatnej Zmluvy o nájme nebytových priestorov uzatvorenej dňa 31.7.2006 medzi prenajímateľmi ako žalovanými 1/ a 2/ a žalovanými 3/ a 4/ ako nájomcami, za symbolickú 1Sk mesačne, na dobu neurčitú, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcom spôsobené úmyselné škody na nájomnom - ušlý zisk za nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve zapísanú na LV č. XXXX K. Z. - rodinný dom súp.č. XXXXXX na pozemku parc. č. XXXX, XXXX, k.ú. K. Z., K. ul. č. XX, C., za obdobie od 1.10.2010 -30.9.2013, v celkovej výške 21 600 eur, z toho sumu 5400 eur žalobcovi 1/, sumu 5400 eur žalobcovi 2/ a žalobcovi 3/ sumu 10 800 eur, a to do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia a nahradiť žalobcom trovy konania. 12. Podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 6.9.2017 odvolateľ doplnil dôvody odvolania proti napadnutému rozhodnutiu a uviedol, že súd prvej inštancie pochybil, keď nerozhodol vo veci na základ relevantných faktov, ale na základe relevantných klamstiev. Poukázal na to, že žalovaní 1/ a 2/ bez vedomia a súhlasu zákonnej zástupkyne žalobcov 2/ a 3/ uzavreli ilegálnu zmluvu s úmyslom poškodiť jeho práva, a to v rozpore s ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Mal za to, že žalovaní 1/ a 2/ za symbolickú cenu na dobu neurčitú zmarili žalobcom užívanie predmetnej nehnuteľnosti. Poprel, že by dom chátral a potreboval údržbu a mal za to, že žalovanými 1/ a 2/ uvádzaný zlý stav nehnuteľnosti je účelovým. Súd prvej inštancie tak pochybil, keď spôsobený úbytok - závady žalobcom nepriznal. Poukázal na konflikt so Zmluvou o nájme so Zmluvou o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 9.6.2006 a konflikt s Exekučným poriadkom. Uviedol, že má naliehavý právny záujme na určení podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p., určiť zodpovednosť za škodu spôsobenú úmyselným konaním proti dobrým mravom, a to nárok na primerané nájomné - ušlý zisk za obdobie od 1.10.2010-30.9.2013. Opätovne poukázal na rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 14C/243/2008-174 ako aj to, že súd prvej inštancie pochybil, keď nehospodárne rozhodol vo veci čiastočným rozsudkom o časti uplatneného nároku len vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/. Majúc za to, že na strane žalovaných 3/ a 4/ došlo k bezdôvodnému obohateniu podľa ust. § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka na úkor žalobcov. 13. V odvolacom konaní odvolací súd pokračoval z dôvodu úmrtia G. M. (žalovanej 1/) s jej dedičmi H. M., ako žalovaným 1/ a S. M., ako žalovaným 2/. 14. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“ alebo „Civilný sporový poriadok“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 15. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 16. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a § 378 ods. 1 C.s.p.) odvolateľa, pričom s poukazom na ust. § 364 C.s.p. (§ 205 ods. 3 O.s.p.), neprihliadol na podanie odvolateľa doručené odvolaciemu súdu dňa 6.9.2017 označené ako „Doplnenie odvolania 19C/ 188/2013-270 zo dňa 13.7.2015“, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie odvolateľa nie je podané dôvodne. 17. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p). 18. V súvislosti s návrhom žalobcov na zmenu žaloby počas odvolacieho konania, odvolací súd konštatuje, že ku dňu rozhodovania (odvolacieho) súdu o zmene žaloby je už účinný zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších právnych úprav. Podľa § 139 C.s.p. žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu. Podľa § 140 ods. 1 C.s.p. zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. Podľa ust. § 371 C.s.p. žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť. Odvolací súd konštatuje, že predmetom odvolacieho prieskumu bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým prvoinštančný súd rozhodol čiastočným rozsudkom o nárokoch žalobcov 1/, 2/ a 3/ len proti žalovaným 1/ a 2/. Nakoľko uvedené rozhodnutie bolo napadnuté len odvolaním žalobcu 3/ (odvolateľom) v časti ním uplatňovaného nároku proti žalovaným 1/ a 2/, vo vzťahu k nárokom uplatňovaným žalobcami 1/ a 2/ proti žalovaným 1/ a 2/, bolo konanie právoplatne skončené a preto neprichádza do úvahy zmena žaloby žalobcov 1/ a 2/ proti žalovaným 1/ a 2/. Vo vzťahu k zmene žaloby navrhnutej žalobcom 3/ proti žalovaným 1/ a 2/ v odvolacom konaní, odvolací súd poukazuje na ust. 371 C.s.p., ktoré v odvolacom konaní žalobu meniť neumožňuje, preto odvolací súd vychádzajúc z uvedeného zmenu žaloby žalobcom 3/ (odvolateľom) zo dňa 28.11.2016 voči žalovaným 1/ a 2/, nepripustil. 19. Posúdením obsahu odvolania odvolací súd zistil, že ťažisko odvolacích námietok odvolateľa smeruje proti ním tvrdeným nesprávnym skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie (ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.). 20. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že právny predchodca žalovaného 1/ a žalovaný 2/ ako prenajímatelia uzavreli dňa 31.7.2006 so žalovanými 3/ a 4/ Zmluvu o nájme, predmetom ktorej bol nájom nehnuteľnosti - rodinného domu s prísl. č. súp. XXXXXX, vrátane garáže a vonkajších úprav, trvalých porastov, pozemku, kat. územie K. Z., okres Bratislava I, na ul. K. XX, parc. Č. XXXX a XXXX, zapísané na LV č. XXXX. Okresný súd Bratislava I rozsudkom č.k. 14C 243/2008-174 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Co 135/2012-231, určil neplatnosť Zmluvy o nájme, pričom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 10.10.2013. Z výpisu z katastra nehnuteľností, s dátum vyhotovenia 28.7.2010 (čl. 30 súdneho spisu), odvolací súd zistil, že žalobcovia boli zapísaní ako podieloví spoluvlastníci v podiele 1 k nehnuteľnosti - rodinného domu súp. č. XXXXXX, nachádzajúceho sa na parc.č. XXXX, pozemku parc.č. XXXX, výmera 140 m2, druh pozemku - záhrady a pozemku parc.č. XXXX, o výmere 125 m2, druh - zastavané plochy a nádvoria, zapísané na LV č. XXXX, okres Bratislava 1, obec BA-m.č. K. Z., katastrálne územie K. Z., celkom v podiele 1 ( z toho žalobca 1/ v podiele 1/8, žalobca 2/ v podiele 1/8 a žalobca 3/ v podiele 1) a žalovaní 1/ a 2/ v podiele 1. Následne žalovaní 3/ a 4/ na základe Kúpnej zmluvy uzavretej s právnym predchodcom žalovaného 1/ a žalovaným 2/ nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva podiel 1 na predmetnej nehnuteľnosti. Vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaných 3/ a 4/ bol povolený pod N.-XXXXX/XX dňa 19.10.2012. V konaní si žalobcovia uplatňujú proti žalovaným zaplatenie sumy vo výške 32 265 eur, titulom „škody na nájomnom“ za obdobie od 1.10.2010 do 30.9.2013, z toho podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu žiada žalobca 1/ sumu 8 066 eur, žalobca 2/ sumu 8 066 eur a žalobca 3/ sumu 16 133 eur. Dôvodnosť žaloby voči žalovanému 1/ a 2/ žalobcovia odvodzovali z neplatne uzavretej Zmluvy o nájme, majúc za to, že na strane žalovaných 1/ a 2/ sa jednalo o úmyselné konanie. 21. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska žalobcami uplatnených nárokov, a jeho výsledky aj náležite v súlade s v čase rozhodovania účinným ust. § 132 O.s.p. zhodnotil. Na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy, z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver, a svoje rozhodnutie aj veľmi podrobne a náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.6.2016 odôvodil. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. Podrobne sa zaoberal tvrdeniami sporových strán, vyhodnotil, ktoré nimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané, a ktoré nie, pričom všetky svoje závery riadne zdôvodnil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových strán na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj podrobne vyhodnotil. Vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého čiastočného rozsudku bol koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné, a jeho argumenty podporujú príslušný záver o nedôvodnosti nároku odvolateľa. Rozhodnutie je tiež presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako aj závery, ku ktorým súd prvej inštancie na základe týchto premís dospel, sú pre právnickú ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne, a aj spravodlivé. S odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne poukazuje, vyjadruje sa len k odvolacím námietkam odvolateľa. 22. Z odvolania odvolateľa možno vyvodiť uplatnenie odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p. v znení účinnom do 30.6.2016 ( t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam). K uvedenému odvolaciemu dôvodu odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až § 135 O.s.p.. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. 23. K námietkam odvolateľa, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci neprihliadol, na listinné doklady založené v súdnom spise, najmä poukazujúc na rozhodnutie č.výst. 2342/1990-K/67-327/Bd zo dňa 23.8.1990 a rozhodnutie Kc 3015/99-12 zo dňa 3.9.1999, odvolací súd uvádza, že z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je možné zistiť, ktoré skutočnosti považoval súd prvej inštancie za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, a ako vec právne posúdil, odôvodnenie rozsudku je v tejto časti dostatočné, v dôsledku čoho nemožno rozsudok považovať za arbitrárny či nepreskúmateľný. Vychádzajú z toho, že odvolateľ si v konaní uplatňoval nárok titulom „škody na nájomnom“ za obdobie od 1.10.2010 do 30.9.2013 a ním uvádzaný listinný dôkaz (rozhodnutie č.výst. 2342/1990-K/67-327/Bd zo dňa 23.8.1990 a rozhodnutie Kc 3015/99-12 zo dňa 3.9.1999) je datovaný dňom 23.8.1990 a preukazuje len predĺženie lehoty na ukončenie stavby, možno konštatovať, že tento listinný dôkaz ani nemal priamu súvislosť s uplatňovaným nárokom odvolateľa. Vo vzťahu k ostatným listinným dôkazom odvolací súd uvádza, že po preskúmaní spisu nemožno rozhodnutiu súdu prvej inštancie vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 133 až § 135 O. s. p. v znení účinnom do 30.6.2016 alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. 24. K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. v znení účinnom do 30.6.2016) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Vzhľadom na obsah žaloby a argumentáciu žalobcov v konaní odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne kvalifikoval nárok žalobcov proti žalovaným 1/ a 2/ ako nárok na náhradu škody, pričom žalobca 3/ (odvolateľ) uvedenú právnu kvalifikáciu súdom prvej inštancie ani nenamietal. V tejto súvislosti je správny aj záver súdu prvej inštancie, že odvolateľa v spore zaťažovalo dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať vznik škody. Škoda je chápaná ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi. To čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u neho nedôjde v dôsledku protiprávneho konania alebo škodovej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt , hoci sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh udalostí. Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti). Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. V prejednávanej veci odvolateľ odvodzoval vznik škody od toho, že právny predchodca žalovaného 1/ a žalovaný 2/ so žalovanými 3/ a 4/ dňa 31.7.2006 neplatne uzavreli Zmluvu o nájme, pričom nájomné bolo stanovené symbolicky vo výške 1Sk. Dôvodnosť uplatňovanej výšky ušlého zisku odvodzoval od „Odhadu trhovej ceny nájomného rodinného domu s pozemkom“ vypracovaného spoločnosťou LEXXUS zo dňa 4.7.2001, spoločnosťou Areal Group s.r.o. zo dňa 31.7.2012 a spoločnosťou Areal Group s.r.o. zo dňa 9.1.2013. Možno súhlasiť so závermi súdu prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, že odvolateľom predložené listinné dôkazy relevantným spôsobom nepreukazujú ním uplatňovaný ušlý zisk. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že všetky predložené „Odhady trhovej ceny nájomného rodinného domu s pozemkom“, boli vypracované na základe totožných podkladov, a to LV č. XXXX zo dňa 1.2.2006, Znaleckého posudku č. 98/98 zo dňa 24.4.1988 a porovnania cien nájomného rodinných domov v danej lokalite, bez vykonania obhliadky, t.z. bez skutočného a objektívneho posúdenia konkrétneho prípadu. Súd prvej inštancie tak správne uzavrel, keď uviedol, že na preukázanie dôvodnosti uplatňovaného nároku žalobcov voči žalovaným 1/ a 2/ nepostačovala hypotetické tvrdenie pravdepodobnosť rozmnoženia ich majetku, t.z. že žalobcovia v konaní naisto nepreukázali, že by pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania žalovaných 1/ a 2/) mohli dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, tak ako uvádzali. Na správnosť týchto záverov nemá vplyv ani argumentácia odvolateľa, v ktorej poukazoval na nedôvodnosť potreby údržby predmetnej nehnuteľnosti za obdobie od 9.1.1998 do 10.10.2013. 25. Dôvodnosť odvolania odvolateľa bez ďalšieho nemožno založiť ani na jeho argumentácii, že škoda vznikla úmyselným konaním žalovaného 1/ a 2/ proti dobrým mravom (§ 424 Občianskeho zákonníka). Odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa súd prvej inštancie zaoberal aj otázkou dobrých mravov ( str. 8 posledný odsek napadnutého rozhodnutia) a dospel k záveru, že výkon práv a povinností žalovaných 1/ a 2/ nebol v rozpore s dobrými mravmi, pričom odvolací súd sa s uvedenými závermi súdu prvej inštancie stotožňuje. Zodpovednosť za škodu podľa § 424 je typickou subjektívnou zodpovednosťou, pretože vznik zodpovednosti sa tu viaže na úmyselné konanie a na rozdiel od § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa nepredpokladá zavinenie škodcu. Bolo tak povinnosťou poškodeného (v danom prípade žalobcov) preukázať existenciu úmyselného konania škodcov (žalovaných 1/,2/), pričom postačovalo preukázanie, že sa jednalo o úmyselné konanie proti dobrým mravom. I keď definícia dobrých mravov nie je nikde normatívne upravená, pojmom dobré mravy možno rozumieť pravidlá morálneho charakteru, aj keď za určitých okolností môžu nadobudnúť povahu právnej normy. Podmienkou vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 424 Občianskeho zákonníka je teda úmyselné konanie proti dobrým mravom, ktorým bola tretej osobe spôsobená škoda. Medzi úmyselným konaním proti dobrým mravom a škodou spôsobenou týmto konaním musí byť príčinná súvislosť. V danom prípade odvolateľ úmyselnosť konania právneho predchodcu žalovaného 1/ a žalovaného 2/ proti dobrým mravom vyvodzoval z toho, že právna predchodkyňa žalovaného 1/ podala podnet na zapretie otcovstva Z.. E. M. vo vzťahu k žalobcovi 2/ a 3/ ako aj zo skutočnosť, že právna predchodkyňa žalovaného 1/ neuvádzala pravdu, keď uviedla, že nemala vedomosť pred smrťou Z.. E.F. M., že je otcom žalobcu 2/ a 3/. Odvolateľ úmyselnosť konania proti dobrým mravom zo strany žalovaných 1/ a 2/ videl aj v tom, že zo strany žalovaných 1/ a 2/ bol predložený návrh na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. S ohľadom na argumentáciu odvolateľa odvolací súd dáva do pozornosti, že odvolateľ si uplatňuje nárok na náhradu škody titulom neplatnej Zmluvy o nájme, preto aj posudzovanie konania a úmyslov žalovaných 1/ a 2/ je potrebné vyhodnocovať v súvislosti s uvedeným právnym úkonom. Vzhľadom k tomu, že k uzavretiu Zmluvy o nájme nebytových priestorov došlo dňa 31.7.2006, t.z. cca 8 rokov po smrti Z.. E. M., argumentácia odvolateľa vo vzťahu k vedomosti právnej predchodkyne žalovaného 1/ o tom, že je otcom žalobcu 2/ a 3/ je irelevantnou. Súd prvej inštancie posudzujúc okolnosti uzavretia Zmluvy o nájme správne prihliadol na skutočnosť, že návrh zmluvy nepripravoval právny predchodca žalovaného 1/ a žalovaný 2/ ako aj na to, že právny predchodca žalovaného 1/ a žalovaný 2/ mali skutočný záujem o vysporiadanie sa so žalobcami. Ak odvolateľ v odvolaní poukazoval na list A.. A. Z. (ktorý v danom čase zastupoval právneho predchodcu žalovaného 1/ a žalovaného 2) zo dňa 24.2.2006, v záujme objektívneho posúdenia je potrebné vzhliadnuť aj na návrh „Dohody o vzájomných právnych úkonoch spoluvlastníkov nehnuteľností súvisiacich s vysporiadaním spoluvlastníctva jej predajom“ (čl. 244 - 245 súdneho spisu), ktorý tvoril prílohu listu zo dňa 11.5.2006, z ktorého jednoznačne možno vyvodiť snahu právneho predchodcu žalovaného 1/ a žalovaného 2/ vyporiadať spravodlivo a korektne vzájomné vzťahy so žalobcami. Úmyselné konanie proti dobrým mravom zo strany právneho predchodcu žalovaného 1/ a žalovaného 2/ nemožno vyvodiť ani zo skutočnosti, že súdny exekútor A.. S. D. vydal „Upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie predajom nehnuteľnosti“ na podiely právneho predchodcu žalovaného 1/ a žalovaného 2/ na predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko súdny exekútor postupoval v súlade s ust. zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len exekučný poriadok), nie na základe pokynov právneho predchodcu žalovaného 1/ alebo žalovaného 2/. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd konštatuje správnosť záverov prvoinštančného súdu vo vzťahu k neuneseniu dôkazného bremena odvolateľa preukazujúceho existenciu úmyselného konania právneho predchodcu žalovaného 1/ a žalovaného 2, i s poukazom na to, že v prípade tvrdeného úmyselného konania škodcu sa jeho úmyselné konanie, na rozdiel od všeobecnej zodpovednosti, nepredpokladá. 26. Vo vzťahu k ostatným námietkam odvolateľa, odvolací súd uvádza, že podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto na zostávajúcu odvolaciu argumentáciu odvolateľa odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. 27. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. (vrátane výroku o trovách konania) ako vecne a právne správne potvrdil. 28. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, v ktorom bude rozhodovať o trovách prvoinštančného konania. 29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).