Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/244/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113233057 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1113233057.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a členov senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a JUDr. Romana Majerského, v právnom spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova č. 2, Bratislava, IČO: 47 258 713 (predtým CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom Panenská č. 7, Bratislava, IČO: 35 787 783), zastúpený spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom Ventúrska č. 16, Bratislava, IČO: 47 234 547, proti žalovanému: G. V., U.. XX.XX.XXXX, R. M. Č.. XXXX/XX, R., o zaplatenie 29.261,57 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 16C/8/2014 - 80 zo dňa 02.03.2015 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 16C/8/2014-101 zo dňa 27.05.2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalobcovi sa p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 29.221,67 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 29.221,67 Eur od 01.05.2012 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 1.755,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 2.359,54 Eur, všetko spolu do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením § 48 ods. 1, 2, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, § 457 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. a § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a vecne tým, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako klient uzavreli dňa 23.06.2009 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver na rôzne prestavby a rekonštrukciu vo výške 33.077,- Eur a žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť v 120 mesačných splátkach po 422,72 Eur, splatných vždy k 15. dňu v mesiaci, počnúc dňom 15.07.2009, a to bankovým inkasom, pričom ročná úroková sadzba bola vo výške 7,98%, RPMN - 9,51% a priemerná RPMN - 6,02%. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil, uhradil žalobcovi len časť dlžnej sumy, a to vo výške 11.092,41 Eur. Žalobca listom zo dňa 09.03.2012 odstúpil od úverovej zmluvy a zároveň vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 29.261,57 Eur (zloženej z úverovej istiny vo výške 28.814,15 Eur, z dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 407,52 Eur a z nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 39,90 Eur.). Žalovaný v konaní namietal dohodnutý úrok vo výške 7,98%, výšku žalobcom uplatneného úroku z omeškania vo výške 9% a výšku trov právneho zastúpenia. Výšku žalovanej sumy žalovaný nerozporoval. S prihliadnutím na ochranu práv slabšej strany v spore - žalovaného ako spotrebiteľa - súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti uplatnených úrokov z dlžnej úverovej istiny vo výške 7,98% ročne zo sumy 28.605,12 Eur od 10.03.2012 do zaplatenia z dôvodu, že dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmluvy dohodnutej medzi stranami sporu sú nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia v Občianskom zákonníku, a preto uložil žalovanému povinnosť vrátiť žalobcovi iba to, čo podľa zmluvy dostal, teda sumu vo výške 29.221,67 Eur (celkovo vyčerpanú istinu 28.605,12 Eur, dlžný úrok z úveru zahrnutý v dlžných mesačných splátkach 573,05 Eur, dlžné poistné zahrnuté v dlžných mesačných splátkach 40,18 Eur, dlžné poplatky za vedenie účtu zahrnuté v dlžných mesačných splátkach 3,32 Eur, a to do dňa odstúpenia od zmluvy, t. j. do dňa 30.04.2012 ). Súd prvej inštancie tiež zamietol žalobu v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 39,90 Eur titulom nákladov spojených s uplatnením pohľadávky z dôvodu, že žalobca tieto náklady vyčíslil všeobecne, a nie v konkrétnej súvislosti s posudzovanou vecou. Rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil čiastočným úspechom žalobcu v konaní s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 3 O.s.p. s tým, že keď žalobca mal v konaní neúspech iba v nepatrnej časti, priznal mu plnú náhradu trov konania. 2. Proti tomuto rozsudku žalovaný podal včas odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie nezohľadnil jeho osobnú, finančnú a majetkovú situáciu a skutočnosť, že žalobcovi ponúkol výhodnejšie vyrovnanie dlhu ako splácanie po čiastkach alebo jednorazové splatenie celej dlžnej sumy, ktorú vzhľadom na svoje finančné a majetkové pomery nie je schopný momentálne nijakým spôsobom splatiť s tým, že žalobca jeho ponuku odmietol, čím preukázal, že nemá záujem o seriózne a výhodné vyrovnanie dlhu. Žalovaný tiež napadol rozsudok v časti týkajúcej sa výšky trov právneho zastúpenia s tým, že podľa jeho presvedčenia je táto suma neprimerane vysoká a zároveň namietol žalobcovi priznaný úrok z omeškania splátky úveru vo výške 9% ročne zo sumy 29.221,67 Eur od 01.05.2012 do zaplatenia. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť v celom rozsahu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 3. K odvolaniu žalovaného sa dňa 13.05.2015 písomne vyjadril žalobca tak, že s rozhodnutím súdu prvej inštancie sa stotožňuje v celom rozsahu. Žalobca uviedol, že bol ochotný dohodnúť sa so žalovaným na splácaní dlžnej sumy v mesačných splátkach a uzavrieť mimosúdnu dohodu, pričom žalovaný s mimosúdnou dohodou súhlasil, avšak dňa 17.02.2015 ponúkol žalobcovi návrh na dohodu o vyrovnanie dlhu, spočívajúci v tom, že by žalobca požičal žalovanému sumu 30.000,- Eur, ktorú by žalovaný použil na obchodovanie na finančných trhoch a do roka by žalovaný zarobil cca 150 % zisk. Žalobca mal za to, že uvedenú ponuku žalovaného nie je možné považovať za seriózne a výhodné vyrovnanie dlhu, nakoľko žalovanému už bola požičaná vysoká suma, ktorú žalovaný nevrátil a zároveň (ako sám žalovaný uviedol) sa nachádza v zlej finančnej situácii. K trovám konania žalobca uviedol, že boli uplatnené a vyčíslené v súlade s platnou právnou úpravou, boli účtované v minimálnej možnej výške a vzhľadom na výšku žalovanej pohľadávky nie sú neprimerané. Z vyššie uvedených dôvodov žalobca navrhol napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť, uplatňujúc si náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby vo výške 553,84 Eur. K vyjadreniu žalobcu, ktoré súd prvej inštancie doručil žalovanému dňa 22.05.2015, sa žalovaný nevyjadril. 4. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd dňa 25.05.2016 vrátil spis súdu prvej inštancie bez rozhodnutia o odvolaní z dôvodu zrejmej nesprávnosti vo výroku napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie s tým, aby tento vydal opravné uznesenie podľa § 164 Občianskeho súdneho poriadku, účinného do 30.06.2016. Proti opravnému uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 16C/8/2014-101 zo dňa 27.05.2016 podal žalovaný včas odvolanie, v ktorom nenamietal nesprávnosť uznesenia súdu prvej inštancie, ale uviedol v ňom rovnaké dôvody, z ktorých napadol rozsudok súdu prvej inštancie. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca dňa 14.07.2016, pričom toto vyjadrenie je obsahovo totožné s vyjadrením žalobcu zo dňa 13.05.2015. 5. Odvolací súd po opätovnom predložení spisu súdom prvej inštancie preskúmal spor, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 a § 380 ods. l C. s. p. a tento prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 6. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav sporu, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil. 7. Podľa § 387 ods. 2 C. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8. V posudzovanom spore sa žalobca žalobou doručenou na súd prvej inštancie dňa 04.10.2013 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 29.261,57 Eur s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 7,98% ročne zo sumy 28.814,15 Eur od 10.03.2012 do zaplatenia a s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 29.221,67 Eur od 01.05.2012 do zaplatenia titulom Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, uzatvorenej dňa 23.06.2009 medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako spotrebiteľom, nakoľko žalovaný riadne a včas neplnil dohodnuté splátky, ktorými mal splácať žalobcom poskytnutý úver, a preto žalobca dňa 09.03.2012 odstúpil od úverovej zmluvy a dňa 30.04.2012 sa dlh žalovaného stal splatný v celom rozsahu. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu trov konania pozostávajúcich zo súdneho poplatku vo výške 1.755,50 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 1.106,28 Eur (za 2 úkony právnej služby - prevzatie a príprava veci, návrh na vydanie platobného rozkazu/á 453,14 Eur + 2 x režijný paušál á 7,81 Eur + 20% DPH zo sumy 921,90 Eur vo výške 184,38 Eur). 9. Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 10. V posudzovanom spore nebol medzi stranami sporný žalobcom uplatnený nárok ani výška žalovanej sumy. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie namietal úrok z dlžnej úverovej istiny vo výške 7,98%, v ktorej časti súd prvej inštancie žalobu zamietol s poukazom na § 457 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že žalovaný je povinný vrátiť žalobcovi iba to, čo podľa zmluvy dostal a s tým, že dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmluvne dohodnutých podmienok nesmú byť pre spotrebiteľa nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia v Občianskom zákonníku. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie nevyhovel žalobe v časti týkajúcej sa úroku z dlžnej úverovej istiny, je neopodstatnený petit odvolateľa, ktorým navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť v celom rozsahu. V odvolacom konaní žalovaný namietal úroky z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 29.221,67 Eur od 01.05.2012 do zaplatenia a neprimeranú výšku žalobcovi priznaných trov právneho zastúpenia. Žalovaný však tieto svoje odvolacie námietky neodôvodnil žiadnymi skutočnosťami, na základe ktorých mal dospieť k logickému záveru, že úroky z omeškania a trovy právneho zastúpenia sú neprimerane vysoké. V tejto súvislosti odvolací súd má za to, že žalovaný nielenže nepreukázal ním tvrdené skutočnosti, v ktorých vzhliadol nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, ale ani neosvedčil svoje odvolacie závery okolnosťami, ktoré by boli spôsobilé, aby odvolací súd vzal do úvahy relevantnosť námietok žalovaného. 11. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia správne právne odôvodnil tak výšku úrokov z omeškania, ktoré priznal žalobcovi, ako aj výšku žalobcovi priznaných trov právneho zastúpenia, ktoré tento vyčíslil v súlade vyhláškou č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, pričom pri posudzovaní miery úspechu strán v konaní súd prvej inštancie správne ustálil, že žalobca mal neúspech iba v nepatrnej časti svojho žalobného návrhu. 12. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že súd prvej inštancie nezohľadnil jeho finančnú a majetkovú situáciu, odvolací súd uvádza, že z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že vychádzajúc z ustanovenia § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ktoré upravuje aj právo súdu, aby určil, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, dospel tento k záveru, že zo správania žalovaného nemal preukázané, že by mal záujem splácať svoj dlh, nakoľko ani po doručení platobného rozkazu dňa 12.11.2013 neuhradil žalobcovi žiadnu sumu a neprejavil ochotu začať svoj dlh splácať. Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že nepriaznivá finančná situácia žalovaného ako účastníka právneho vzťahu nezbavuje povinnosti plniť svoje peňažné záväzky, a preto ak by aj mal žalovaný reálny záujem plniť svoj dlh po čiastkach, učinil by tak bezprostredne po tom, ako sa o autoritatívnom uložení povinnosti platiť dlh dozvedel, čo však neurobil. Vzhľadom na uvedené neobstojí ani námietka žalovaného, že súd prvej inštancie nezohľadnil fakt, že ponúkol žalobcovi výhodnejšie vyrovnanie dlhu ako splácanie po čiastkach alebo jednorazové plnenie celej dlžnej sumy, nakoľko z obsahu spisu i z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že obsah návrhu na dohodu o vyrovnaní dlhu zo dňa 17.02.2015 je nezlučiteľný čo i len s potenciálnym uspokojením veriteľa - žalobcu, keďže so zreteľom na finančnú situáciu žalovaného nezaručoval jeho riadne splnenie dlhu; práve naopak, ak by žalobca poskytol žalovanému ďalšie finančné prostriedky, ako navrhoval žalovaný, celkom zjavne by nedošlo k ich zhodnoteniu vo forme zisku pri obchodovaní s nimi, a preto bolo správne a rozumné, keď žalobca s návrhom na vyrovnanie dlhu nesúhlasil. 13. Z uvedených dôvodov odvolací súd, plne sa stotožňujúc s právnym záverom súdu prvej inštancie, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil. 14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorí bol úspešný v odvolacom konaní, nárok na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 262 ods. 1 C.s.p. priznal a o výške ich náhrady rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).