Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/329/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113234488 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1113234488.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Magdalény Florekovej, v právnej veci žalobkyne: Q. N. M. H. S., J.. XX. XX. XXXX, G., K. O. XX M., H. O. V., Š. K.N. H. O. V., zastúpenej Advokátskou kanceláriou Škamla, s. r. o., so sídlom v Žiline, Makovického č. 15, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 2, o náhradu škody, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 30. marca 2015, č. k. 16C/197/2013-104, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa z titulu nezákonných rozhodnutí o jej zaistení domáhala náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,- € podľa zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. 2. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobkyňa síce spĺňa zákonné podmienky pre priznanie náhrady škody, avšak pre neunesenie dôkazného bremena o vzniku nemajetkovej ujmy bolo potrebné žalobu zamietnuť; samotné zaistenie v rozsahu 38 dní samo o sebe nezakladá nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. 3. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa, domáhajúc sa jeho zmeny a vyhovenia žalobe. Poukázala na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle ktorej samotné pozbavenie práva na osobnú slobodu je v rozpore s čl. 5 ods. 1 až 4 Dohovoru a zakladá priamy nárok dotknutej osoby na odškodnenie. Poukázala na nesprávny postup policajných orgánov, keď napriek požiadaniu o azyl bolo iniciované konanie o administratívnom vyhostení žalobkyne na Ukrajinu, hoci táto krajina neprijíma štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí na území Slovenskej republiky požiadali o azyl. Považovala za nesporné, že počas pozbavenia osobnej slobody nemohla viesť akýkoľvek súkromný život, resp. sa akokoľvek spoločensky uplatniť. 4. Žalovaná navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Stotožnila sa so záverom súdu prvej inštancie, že nebol preukázaný rozsah nepriaznivých následkov v príčinnej súvislosti s rozhodnutiami o zaistení. Poukázala tiež na zákonný postup, ak cudzinec požiada o udelenie azylu na nepríslušnom policajnom útvare. 5. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených a dospel k záveru, že je neopodstatnené (§ 470 ods. 1, § 379 a § 380 ods. 1 CSP). 6. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobkyňa (predtým študujúca na Ukrajine) vstúpila na územie Slovenskej republiky z Ukrajiny s pozmeneným cestovným pasom a falošným povolením na pobyt vo Francúzku, čoho si bola vedomá. Po požiadaní o udelenie azylu pred skončením konania o udelenie azylu opustila pobytový tábor v Opatovskej Novej Vsi, v dôsledku čoho bolo azylové konanie zastavené. Ďalší pobyt žalobkyne nebol migračnému úradu známy. Na základe celkom dvoch zrušených rozhodnutí o zaistení cudzinca bola žalobkyňa pozbavená na osobnej slobode v rozsahu 38 dní. 7. Počas pobytu v pobytovom tábore jej boli zo strany Slovenskej republiky zdarma poskytnuté nevyhnutné prostriedky pre život ako ubytovanie, strava a základné hygienické potreby. 8. V dôsledku nezákonného pozbavenia osobnej slobody žalobkyňa uplatňovala náhradu nemajetkovej ujmy. 9. Pozbavenie osobnej slobody vždy predstavuje závažný zásah do právneho statusu fyzickej osoby, ktorý je potrebné odškodňovať. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom odvolateľa, že v zásade existenciu nemajetkovej ujmy v takomto prípade nie je potrebné preukazovať. Neplatí to však bez ďalšieho na akýkoľvek prípad obmedzenia/pozbavenia osobnej slobody. 10. Podľa názoru odvolacieho súdu okolnosti tohto prípadu odôvodňujú požiadavku preukazovania negatívnych následkov, a to predovšetkým za situácie, keď samotná žalobkyňa, štátna príslušníčka H. O. V., akceptovala svoje zatknutie, lebo sa na území Slovenska cíti bezpečne (viď zápisnica zo dňa 14.4.2012). Súčasne si bola vedomá toho, že sa na území Slovenska zdržuje neoprávnene, bez platného pobytového povolenia v niektorom z členských štátov EÚ (Schengen). Okrem toho z jej konania je zrejmé, že vstup na územie Slovenska i požiadanie o azyl bolo len účelové, pričom mala záujem žiť v inom štáte EÚ. O tomto jej úmysle svedčí predovšetkým skutočnosť, že pred ukončením azylového konania opustila pobytový tábor na území Slovenska, v ktorom jej bolo poskytnuté ubytovanie a stravovanie a vycestovala do tretej krajiny. 11. Uvedené konanie možno celkom jednoznačne posúdiť ako nepoctivé, z ktorého nemožno mať prospech, a to ani v prípade pozbavenia osobnej slobody. S takýmto následkom nedovoleného prekročenia hranice musela, resp. mala počítať. Aj keď zákon č. 514/2003 Z. z. nepočíta s liberáciou štátu v prípade pozbavenia osobnej slobody rozhodnutím o zatknutí, zadržaní alebo inom pozbavení osobnej slobody (§ 7), pri zavinení rozhodnutia o zatknutí je plne oprávnená požiadavka na preukazovanie nemajetkovej ujmy, ktorá nezákonným rozhodnutím skutočne vznikla. 12. Súd prvej inštancie preto správne zamietol žalobu, keď za existujúcich okolností žalobkyňa náhradu nemajetkovej ujmy nijakým spôsobom nepreukázala. Za tejto situácie sa navyše javí ako dostačujúce zadosťučinenie žalobkyne samotné konštatovanie porušenia práva v zrušujúcich rozhodnutiach Krajského súdu v Košiciach (§ 17 ods. 2). 13. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). 14. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keďže mu v odvolacom konaní nevznikli žiadne trovy (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP). 15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).