Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/355/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113237251 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1113237251.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobkyne: Slovenská národná galéria, Riečna ul. č. 1, Bratislava, IČO: 00 164 712, zast. advokátom Mgr. Andrejom Gunárom, Panenská ul. č. 13, Bratislava, proti žalovanej: LITA, autorská spoločnosť, IČO: 00 420 166, Mozartova 9, Bratislava, zast. advokátkou JUDr. Dagmar Kubovičová, Biely Kríž č. 3, Bratislava, o určenie obsahu hromadnej licenčnej zmluvy, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I z 8. júna 2017, č. k. 8C/207/2013-454 takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku m e n í tak, že žalovanej sa priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu. Žalovanej sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie vo veci samej a žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa svojou žalobou domáhala proti žalovanej určenia obsahu hromadnej licenčnej zmluvy. Dňa 06.06.2017 žalobkyňa vzala žalobu späť a navrhla konanie zastaviť. Späťvzatie žaloby odôvodnila tým, že vykonané dokazovanie neprinieslo očakávaný výsledok a rozsah práv, ktorými žalovaná disponuje, sa nepodarilo dostatočne zistiť. Súd prvej inštancie po vyslovení súhlasu žalovanej so späťvzatím žaloby konanie zastavil podľa § 145 ods. 1 C.s.p. 3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p., v spojení s § 257 C.s.p. a čl. 2 ods. 1 C.s.p., keď po preskúmaní dôvodov zastavenia nekonštatoval procesné zavinenie žiadnej zo sporových strán. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že síce dôvodom zastavenia konania bolo späťvzatie žaloby žalobkyňou, v tomto prípade však treba skúmať aj dôvod samotného späťvzatia, ktorým bola skutočnosť, ktorú žalobkyňa sama nezavinila. Tento dôvod späťvzatia žaloby súd prvej inštancie vyhodnotil ako dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý umožňuje použitie ust. § 257 C.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania a teda nepriznanie ich náhrady žalovanej, ktorej inak na náhradu trov konania vznikol nárok podľa § 256 ods. 1 C.s.p. S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie nepriznal žalovanej náhradu trov konania. 4. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalovaná a napadla ním výrok o trovách konania. Navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmenil tak, že jej prizná náhradu trov konania v plnom rozsahu. Namietla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania je v rozpore s ním vysloveným predbežným posúdením veci. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 17.03.2017 výslovne žalobkyňu vyzval k úprave petitu s tým, že v opačnom prípade žalobu zamietne. Žalobkyňa pôvodne podala žalobu o určenie obsahu hromadnej licenčnej zmluvy, ktorou sa v podstate domáhala určenia výšky licenčných odmien v inej výške ako sú uvedené v sadzobníku žalovanej. Až v priebehu konania zmenila žalobu tak, že jej prioritou sa stalo preverovanie právnych titulov nositeľov práva a extenzívne výklady tzv. zákonných výnimiek z autorskoprávnej ochrany. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 17.03.2017 žalobkyni vysvetlil, že konanie o určenie obsahu hromadnej licenčnej zmluvy nie je tým typom konania, v ktorom môže získavať takéto informácie. Neobstojí preto záver súdu prvej inštancie, že dôvody späťvzatia žaloby žalobkyňa nezavinila. Žalobkyňa zastúpená advokátom, teda osobou znalou práva, nesporne mala vedieť, aký obsah má mať hromadná licenčná zmluva a čoho sa môže v konaní domáhať. Žalobkyňa ako dôvod späťvzatia uviedla, že dokazovanie neprinieslo očakávaný výsledok, keď sa nepodarilo sa zistiť rozsah práv, ktorými žalovaná disponuje. S ohľadom na inštitút hromadnej licenčnej zmluvy takéto dokazovanie nie je možné, čo súd prvej inštancie žalobkyni v rámci predbežného právneho posúdenia veci aj objasnil. Z toho je zrejmé, že žalobkyňa vzala žalobu späť a tým v zmysle § 256 ods. 1 C.s.p. procesne zavinila zastavenie konania. Žalovaná má za to, že pre rozhodnutie o nepriznaní trov neboli splnené podmienky stanovené § 257 C.s.p., pretože v prejednávanej veci niet žiadnych dôvodov hodných osobitného zreteľa, ani výnimočných okolností. 5. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. 6. Ak súd zastavuje konanie (napr. z dôvodu späťvzatia žaloby, pre nedostatok podmienky konania a pod.) musí sa pri rozhodovaní o trovách konania zaoberať najprv tým, či niektorá zo strán zavinila, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie môže spočívať napr. v tom, že strana podala žalobu vo veci, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté alebo o ktorej už prebieha iné konanie, že žalobu podala proti niekomu, kto nemá spôsobilosť byť sporovou stranou, že vzala žalobu späť a pod. Zavinenie treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska (podľa procesného výsledku). Ak zastavenie konania bolo sporovou stranou zavinené, súd prizná protistrane náhradu trov konania podľa § 256 C.s.p. Ak je dôvodom zastavenia konania späťvzatie žaloby, žalobca nezavinil zastavenie konania, ak vzal späť žalobu, ktorá bola podaná dôvodne, pre správanie sa žalovaného. Ide najmä o prípady, keď žalovaný po začatí konania žalobcu uspokojil (zaplatil vymáhanú pohľadávku, uzavrel so žalobcom navrhovanú dohodu a pod.). Dôvodnosť podania žaloby treba posudzovať z procesného hľadiska, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania sa žalovaného k požiadavkám žalobcu. Z tohto hľadiska je teda žaloba podaná dôvodne aj vtedy, ak žalovaný uspokojil žalobcu, hoci k tomu nemal právnu povinnosť. 7. V prejednávanom prípade sa žalobkyňa domáhala proti žalovanej určenia obsahu hromadnej licenčnej zmluvy podľa § 82 ods. 1 Autorského zákona. Písomným podaním zo dňa 01.06.2007 (č.l. 424 a nasl.) vzala žalobu späť dôvodiac, že „vykonané dokazovanie neprinieslo očakávaný výsledok a rozsah práv, ktorým žalovaná disponuje sa nepodarilo dostatočne zistiť. Vzhľadom ku skutočnosti, že nie je možné určiť rozsah práv, ktorým žalovaná disponuje, nie je možné ani zodpovedajúcim spôsobom stanoviť obsah navrhovanej hromadnej licenčnej zmluvy a výšku primeraných odmien“. Z uvedeného možno vyvodiť, že späťvzatie žaloby nebolo spôsobené - zavinené správaním sa žalovanej, ktorá dôvodnosť žaloby namietala, ale výlučne správaním sa žalobkyne. Žalobkyňa vzala žalobu späť z dôvodu, že priebeh súdneho konania nezodpovedal jej očakávaniam (súd prvej inštancie zamietol ňou navrhované dokazovanie ako nedôvodné), zjavne s cieľom vyhnúť sa procesnému neúspechu vo veci samej. Možno zhrnúť, že zastavenie konania zavinila výlučne žalobkyňa a preto žalovanej vznikol nárok na náhradu trov konania v zmysle § 256 ods. 1 C.s.p. 8. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že nekonštatoval procesné zavinenie žiadnej zo sporových strán za zastavenie konanie. Rozporne s tým však za dôvod hodný osobitného zreteľa považoval dôvod späťvzatia žaloby, pre ktorý žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Aplikácia ust. § 257 C.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že tu sú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane sporových strán. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči sporovým stranám a aby neodporovalo dobrým mravom. V sporovom konaní (o ktoré ide v prejednávanej veci) sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. V prejednávanom prípade však adekvátna úvaha súdu prvej inštancie o konkrétnych dôvodoch umožňujúcich použitie ust. § 257 C.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania v odôvodnení jeho rozhodnutia absentuje. Inými slovami, súd prvej inštancie síce postupoval v zmysle § 257 C.s.p. a žalovanej nepriznal náhradu trov konania, ale nevysvetlil, v čom vidí dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú použitie tohto ustanovenia pri rozhodovaní o trovách konania. Ako je to uvedené už vyššie, dôvodom hodným osobitného zreteľa nemôže byť dôvod späťvzatia žaloby. 9. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom žalovanej vyslovenom v odvolaní, že v prejednávanom prípade neboli pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov splnené podmienky, ktoré predpokladá ust. § 257 C.s.p. Výnimočnosť situácie nevyplýva ani z okolností sporovej veci (ide o žalobu na plnenie na podklade Autorského zákona, ktorej cieľom bolo vydanie rozsudku ukladajúceho povinnosť nahradiť prejav vôle žalovaného - aktuálne podľa § 229 C.s.p.), ani z okolností na strane žalobkyne (k podaniu žaloby proti žalovanej ju neviedla taká okolnosť, ktorú by bolo možné považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa). 10. Z uvedeného je zrejmé, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania nie je vecne správne. Preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmenil podľa § 388 C.s.p. tak, že žalovanej priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. 11. Výrok uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bolo konanie zastavené, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. 12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a priznal ich náhradu žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní úspech. 13. O výške náhrady trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia (§ 262 ods. 2, v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p.). 14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).