Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Cob/291/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113243188 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1113243188.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: SEMOS, spol. s r.o. Prešov, Budovateľská 48, 080 01 Prešov, IČO: 31 686 320, zast.: JUDr. Vlastimil Klepáč, advokát, Krmanova 16, 040 01 Košice, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, o zaplatenie 7.028,17 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 28 Cb/19/2013 - 136 zo dňa 07.07.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 28 Cb/19/2013 - 136 zo dňa 07.07.2014 p o t v r d z u j e . Žalobca má právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 7.028,17 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 7.028,17 eur odo dňa 12.06.2013 do zaplatenia a trovy konania vo výške 421,50 eur z titulu zaplateného súdneho poplatku a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 2.438,77 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tak s poukazom na § 420 ods. 1, 2, 788 ods. 1, 790 ods. 1, 791 ods. 1, 795 ods. 1, 796 ods. 1, 797 ods. 1, 2, 806 zák. č. 40/1964 Zb. - Občianskeho zákonníka (ďalej len Obč. zák.), § 261 ods. 9 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len Obch. zák.). 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 11.11.2013, doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 16.12.2013, voči žalovanému domáhal vydania rozsudku, na základe ktorého by bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 7.028,17 eur s príslušenstvom. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 04.12.2007 uzavreli účastníci Poistnú zmluvu č. 0100009927 na poistenie majetku a zodpovednosti za škodu, predmetom ktorej bolo poistenie hnuteľného a nehnuteľného majetku žalobcu (ďalej aj ako „poistná zmluva“), definovaného v súboroch hnuteľného a nehnuteľného majetku, ktoré boli uvedené ako prílohy. V období od 04.10. - 04.11.2011 došlo v areály žalobcu na Budovateľskej ulici 48 v Prešove k škodovej udalosti, pri ktorej doteraz neznámy páchateľ odcudzil približne 24 kusov medených káblov z pevného žeriava zn. Liebherr typ 71K, v.č. XXX XXX XX (ďalej aj ako „žeriav“). V danej veci bolo bez zbytočných odkladov podané trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. Trestné stíhanie bolo pre nezistenie konkrétnej osoby páchateľa prerušené uznesením Obvodného oddelenia Policajného zboru Prešov - Juh zo dňa 26.01.2012. Vznik škodovej udalosti bol v súlade s poistnou zmluvou v čl. 6 ods. 1 písm. f) Všeobecných poistných podmienok (ďalej aj ako „VPP“) oznámený žalovanému ako poistiteľovi - písomným oznámením z 08.11.2013. Na odstránenie škody spôsobenej škodovou udalosťou si žalobca objednal montáž novej kabeláže elektrických rozvodov žeriavu vrátane dodatočne nevyhnutných prác na uvedenie žeriavu do prevádzky spoločnosťou KRANIMEX spol. s r.o.. Za vykonanú činnosť - montáž bola vystavená žalobcovi faktúra č. 2120333 zo dňa 02.07.2012 na sumu 9.644,36 eur. Dňa 26.04.2013 si žalobca u žalovaného uplatnil nárok na poistné plnenie vyplývajúce pre neho z poistnej udalosti. Dňa 20.05.2013 žalobca obdŕžal od žalovaného zamietavé stanovisko k žiadosti o plnenie s tým, že žalobca nedodržal podmienky zabezpečenia proti krádeži, ktoré boli dojednané ako súčasť VPP. Žalobca oprávnenosť svojho nároku odôvodňuje tým, že bolo preukázané, že žeriav bol uložený v areály priestoru u žalobcu riadne oplotený plotom vo výške 2 metre. Toto oplotenie bolo páchateľom prekonané prelezením bez poškodenia vstupných vchodov do areálu. V zmysle stanoviska žalovaného k odmietnutiu plnenia došlo v dôsledku nenaplnenia definície krádeže veci a zásob - definovaného v čl. 1 písm. A bod 1 osobitnej časti VPP, ako privlastnenie si cudzej veci tak, že sa jej páchateľ zmocnil niektorým z ďalej uvedených spôsobov a) do miesta poistenia sa dostal tak, že ho sprístupnil nástrojmi, ktoré nie sú určené na jeho riadne otvorenie b) do miesta poistenia sa dostal inak než vstupným otvorom alebo otvoreným oknom c) v mieste poistenia sa preukázateľne skryl a po jeho uzamknutí sa veci zmocnil d) miesto poistenia otvoril kľúčom, ktorého sa zmocnil krádežou alebo lúpežou e) do schránky, ktorej obsah je poistený, dostal sa alebo ho otvoril nástrojmi, ktoré sú určené na jej riadne otvorenie alebo prekonal prekážku vytvorenú špecifickými vlastnosťami veci, a zároveň podľa názoru žalovaného žalobca porušil spôsoby zabezpečenia, ktoré boli dojednané ako súčasť VPP na špecifickú hodnotu hnuteľných vecí. 3. Žalobca mal za to, že predmetná poistná zmluva sa v plnom rozsahu vzťahovala na všetky hnuteľné veci zaradené do súpisu hnuteľných vecí, v ktorých hodnote bol začlenený aj predmetný žeriav. Žeriav bol zabezpečený spôsobom, aký je typický pre takúto hnuteľnú vec, teda umiestnený v areály obohnanom oplotením s výškou dva metre. Keďže páchateľ musel prekonať oplotenie za účelom zmocnenia sa kabeláže žeriava, nemožno vylúčiť použitie ustanovenia č. 1 písm. A bod 1 b) podľa ktorého „ide o krádež iba ak sa páchateľ dostal do miesta poistenia inak než vstupným otvorom alebo otvoreným oknom“. Priestor nad dvojmetrovým oplotením nie je možné vykladať ako vstupný otvor alebo otvorené okno a takýto výklad je nutné považovať za nesprávny v rozpore s poistnou zmluvou. Ohľadne námietky žalovaného, že nebola splnená podmienka zabezpečenia hnuteľnej veci na zabránenie krádeže, tým že vec nebola uskladnená v uzavretej budove, žalobca mal za to, že uvedené nie je technicky možné s ohľadom na charakter veci. Žalobca trval na tom, že žalovaný mal vedomosť o poistení žeriavu. Zo samotnej charakteristiky predmetu poistenia - charakterizovaný ako súbor hnuteľných vecí nachádzajúcich sa na účte poisteného, kam patrí aj žeriav, mohol žalovaný daný predmet vylúčiť z poistenia, čo sa však nestalo. Na základe uvedeného žalobca tvrdil, že dojednané poistenie sa vzťahovalo na každú hnuteľnú vec zaradenú do majetku žalobcu a nedošlo k nedodržaniu podmienok zabezpečenia pred krádežou, nakoľko odcudzenie kabeláže spadá pod definíciu krádeže v zmysle poistných podmienok. K výške uplatneného nároku žalobca uvádza, že suma 7.028,17 eur je stanovená s ohľadom na amortizáciu v súlade s ustanoveniami vyhlášky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v platnom znení. Vzhľadom k tomu, že žalovaný je v omeškaní so splatením svojho záväzku, žalobca si uplatňuje aj nárok na úrok z omeškania tak ako je stanovený podľa ustanovenia § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, t.j. výška úroku z omeškania je stanovená nariadením vlády SR č. 87/1995 Zb. a žiadal aj náhradu trov konania. 4. Žalovaný k tvrdeniu žalobcu, že nedošlo k porušeniu povinnosti zabezpečenia uviedol, že s účinnosťou od 01.01.2008 bola uzatvorená Poistná zmluva č. 6804966246 medzi účastníkmi, prostredníctvom maklérskej spoločnosti JUST s.r.o., v rámci ktorej bolo dojednané aj poistné riziko „Krádež hnuteľného majetku na 1. riziko“ s adresou rizika na adrese firmy a adresách stavieb, kde žalobca vykonáva práce s dojednaným spôsobom zabezpečenia podľa VPP. V prípade dohodnutia poistenia proti škode, vzniknutej na voľnom priestranstve by žalovaný ako poisťovňa primerane navýšila poistné s prihliadnutím na zvýšené riziko. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný si bol vedomý, že poistná zmluva sa vzťahuje aj na hnuteľné veci značnej veľkosti, ktoré nie je možné uskladniť v uzavretej budove, žalovaný uviedol, že odcudzenia vecí z voľného priestranstva poisťovňa štandardne nepoisťuje, toto je možné len v odôvodnených prípadoch. VPP a zmluvné dojednania jednoznačne stanovujú podmienky, ktoré musia byť dodržané, aby žalovaný poskytol poistné plnenie, ak poistné podmienky dodržané nie sú, toto hodnotí ako nelikvidné. 5. Súd po vykonaní dokazovania zistil, že v období od 04.10. - 04.11.2011 došlo k škodovej udalosti v areály žalobcu na Budovateľskej ulici č. 48 v Prešove, kde neznámy páchateľ odcudzil približne 24 kusov medených káblov z pevného žeriava zn. Liebherr typ 71K, v.č. XXX XXX XX. V danej veci bolo bez zbytočných odkladov podané trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, ktoré bolo pre nezistenie konkrétnej osoby páchateľa prerušené uznesením Obvodného oddelenia Policajného zboru Prešov - Juh zo dňa 26.01.2012. Vznik škodovej udalosti bol v súlade s poistnou zmluvou v čl. 6 ods. 1 písm. f) VPP oznámený žalovanému ako poistiteľovi - písomné oznámenie z 08.11.2013. V konaní bolo sporné, či došlo k poistnej udalosti so záväzkom žalovaného plniť v prospech žalobcu s predpokladom, že ide o predmet poistenia. Predmetný žeriav bol hnuteľnou vecou, ktorá pre svoje špecifické vlastnosti nemohla byť uskladnená v uzamknutej miestnosti ako je uvedené vo VPP. Súd skúmal, či predmetný žeriav ako hnuteľná vec je predmetom poistenia hnuteľného majetku žalobcu na základe uzatvorenej poistnej zmluvy. Z definície predmetu poistenia vyplýva pre poistenie majetku a zodpovednosť za škodu uvedený v čl. 2 VPP „Veci je možné poistiť jednotlivo podľa osobitnej prílohy k poistnej zmluve alebo agregovanou poistnou sumou ako súbor majetku.“ V jednotlivých ustanoveniach príloh dodatkov k poistnej zmluve je predmet poistenia označený ako SÚBOR HN s uvedením poistnej sumy. Súd skúmal začlenenie predmetného žeriavu aj do súpisu majetku žalobcu. Uvedené bolo preukázané výpisom zo zoznamu majetku žalobcu za účtovný rok 2011 a kartou majetku, v ktorom je uvedený zápis: ...Stavebný vežový žeriav LIE M 1170 .....29.02.2008 .....226.840,77, z čoho je zrejmé, že predmetná hnuteľná vec bola evidovaná v majetku žalobcu a tým je aj predmetom poistenia v rámci súboru hnuteľných vecí. Na dôvažok voči argumentácii žalovaného ohľadne špecifickej povahy danej hnuteľnej veci, má súd za to, že aj iné neuskladniteľné veci v uzamknutej miestnosti sú uvedené v zozname majetku žalobcu, taktiež sú predmetom poistenia v zmysle vyššie uvedenej definície. Súd zobral do úvahy aj skutočnosť, že návrh poistnej zmluvy vrátane procesu jej spísania bolo iniciované zo strany žalovaného. Na výklad obsahu poistných podmienok je aplikovateľné pravidlo: „V pochybnostiach v neprospech zvýhodneného“ („in dubio contra proferentem“). Toto výkladové pravidlo je obsiahnuté v ustanovení § 54 ods. 12 Občianskeho zákonníka a týka sa prakticky všetkých spotrebiteľských zmlúv vrátane poistnej zmluvy. Súd mal preukázané, že v zmysle Metodiky sa „Za súbor hnuteľného majetku považujú všetky hnuteľné veci vedené v účtovnej evidencii poisteného“. Žalovaný na pojednávaní dňa 28.03.2014 predložil súdu dodatok č. 1 k poistnej zmluve, ktorým argumentoval, že pri položke hnuteľných veci (HN) nastalo zvýšenie poistnej sumy z 13.270.287,- Sk na 15.088.369,- Sk z dôvodu zaradenia žeriavu do súboru poistených vecí, avšak táto argumentácia mala smerovať k námietke žalovaného, že žeriav bol zaradený do majetku žalobcu neskôr ako bola podpísaná poistná zmluva, čo sa však vylučuje s tvrdením žalovaného, že ide o „poistenie na prvé riziko“, kedy nie je poistený povinný nahlasovať nadobudnutie ďalšieho majetku. Súd sa v uvedenom prikláňa k argumentácii, že poisteným je majetok, ktorý je uvedený v účtovnej evidencii poisteného tak, ako je uvedené vo Metodike ako aj VPP. 6. Súd ďalej konštatoval, že na základe skutočnosti, ako je ustanovené v §§ 806 až 815 OZ, z poistenia majetku má poistený právo na plnenie poistiteľa v prípade, že následkom poistnej udalosti vznikne škoda na poškodenej veci. Jedným z druhov poistenia majetku je aj poistenie pre prípad odcudzenia, krádeže, zničenia veci. Súd po dôkladnom oboznámení sa s listinnými dôkazmi a znením príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka má za to, že - žeriav ako hnuteľná vec v majetku poisteného je vecou, na ktorú sa vzťahuje poistenie uzatvorené so žalovaným, nakoľko hnuteľný majetok bol poistený ako súbor majetku tak, že poistná suma sa viaže na prvú poistnú udalosť, čo znamená, že poistený nemusí nahlasovať nadobudnutie ďalšieho majetku. Uvedené vyvracia námietku žalovaného, že žeriav bol zaradený do majetku žalobcu až po účinnosti poistnej zmluvy. Žeriav bol evidovaný v majetku žalobcu v roku 2011, o čom predložil listinný dôkaz žalobca ako aj kartu majetku za účtovný rok 2014, kde je taktiež uvedený v majetku žalobcu, - žalobca si riadne plnil svoje záväzky voči žalovanému z titulu úhrady poistného v zmysle Poistnej zmluvy počas obdobia 5 rokov a v čase vzniku poistnej udalosti boli záväzky z titulu poistného riadne uhradené žalovanému, - žeriav sa v čase škodovej udalosti nachádzal v areály žalobcu - uvedenom aj ako „adresa rizika“ v zozname poisteného hnuteľného majetku z 18.11.2008, obohnanom oplotením s výškou dva metre. Keďže páchateľ musel prekonať oplotenie za účelom zmocnenia sa kabeláže žeriava, nemožno vylúčiť použitie ustanovenia č. 1 písm. A bod 1 b), podľa ktorého, ide o krádež iba ak sa páchateľ dostal do miesta poistenia inak než vstupných otvorom alebo otvoreným oknom. Priestor nad dvojmetrovým oplotením nie je možné vykladať ako vstupný otvor alebo otvorené okno, čo nepriamo potvrdzuje aj rozhodnutie Ro NS SR z 21.07.1998 sp.zn. 4 Cdo 63/1998 „Nakoľko sa v prípade iných vecí pre naplnenie znakov odcudzenia ako poistnej udalosti obligatórne nevyžaduje prekonanie kvalifikovanej prekážky, možno za postačujúce považovať aj prekonanie každej inej prekážky, chrániacej túto vec proti odcudzeniu, aj keď páchateľ pri jej odcudzení nemusí nevyhnutne zdolávať uzamknutie priestoru...“ a s prihliadnutím na zásadu nielen zákonného, ale aj spravodlivého rozhodovania, dospel k záveru, že popísaným skutkovým stavom došlo k poistnej udalosti, na základe ktorej je žalovaný povinný plniť poistené plnenie v prospech žalobcu. 7. Ohľadne výšky náhrady škody, tak ako vyplýva z ustanovení dodatku k poistnej zmluve - poistenie majetku je dohodnuté na „novú cenu“, t.j. je suma zodpovedajúca primeraným nákladom na znovu obstaranie veci bez odpočítania príslušného opotrebenia. Výšku náhrady škody ako poistného plnenia určil žalobca, ktorý pri jej stanovení vychádzal zo sumy montáže novej kabeláže elektrických rozvodov žeriavu, vrátane dodatočne nevyhnutných prác na uvedenie stroja do prevádzky na základe faktúry vystavenej spoločnosťou KRANIMEX spol. s r.o., faktúru č. 2120333 zo dňa 02.07.2012 na sumu 9.644,36 eur. Žalovaná suma 7.028,17 eur je vyčíslená ako suma poistného plnenia stanovená s ohľadom na amortizáciu žeriavu v súlade s ustanoveniami vyhlášky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v platnom znení. Žalovaný na výzvu súdu na vyčíslenie škody nereagoval, škodu nevyčíslil, napriek tomu, že o uvedené bol požiadaný súdom na pojednávaní. Žalovaný sa k výške poistného plnenia - náhrady škody nevyjadroval, navrhoval zamietnuť celý nárok. 8. Nakoľko bol žalovaný v omeškaní s vyplatením poistného plnenia, ktorého začiatok určil žalobca ako deň po doručení nesúhlasu žalobcu s postupom žalovaného ohľadne ukončenia vyšetrenia predmetnej poistnej udalosti, žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania podľa ustanovenia § 369 Obch. zák.. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto súd zaviazal žalovaného nahradiť trovy konania žalobcovi. Výška trov konania žalobcu pozostávala zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v hodnote 421,50 eur podľa položky 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení ako aj náhradu trov právneho zastúpenia podľa ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške celkom 2.438,77 eur, ktoré súd riadne špecifikoval. 9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný proti výroku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7.028,17 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 7.028,17 eur odo dňa 12.06.2013 do zaplatenia a trovy konania vo výške 421,50 eur z titulu zaplateného súdneho poplatku a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 2.438,77 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný odvolanie odôvodnil § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, v spojení s ustanovením § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. So skutkovými zisteniami prvoinštančného súdu žalovaný nesúhlasí, považuje ich za nesprávne, v rozpore s predloženými listinnými dôkazmi a tiež v nadväznosti na uvedené skutkové zistenia z hľadiska aplikácie právnych predpisov považuje právne posúdenie predmetnej veci za nesprávne. 10. Uviedol, že dňa 04.12.2007, s účinnosťou od 01.01.2008, uzatvoril žalobca so žalovaným ako poisťovateľom Poistnú zmluvu pre poistenie majetku a zodpovednosti za škodu č. 6804966246, predmetom ktorej bolo poistenie hnuteľného a nehnuteľného majetku žalobcu. Žalobca svojim podpisom akceptoval poistné podmienky uvedené v poistnej zmluve, vo Všeobecných poistných podmienkach všeobecnej časti (ďalej len „VPP VČ“) a Všeobecných poistných podmienkach zvláštna časť (ďalej len „VPP ZČ“), ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou. Poistnou zmluvou bolo okrem iných poistných rizík dojednané aj poistné riziko „Krádež hnuteľného majetku na 1. riziko“ s adresou rizika na adrese firmy - žalobcu a na adresách stavieb na Slovensku, kde žalobca vykonáva práce s dojednaným spôsobom zabezpečenia: 11. „Poistený sa zaviazal, že dodrží minimálne tieto spôsoby zabezpečenia: proti ukradnutiu - do 100 tis. Sk veci v uzamknutej budove (miestnosti) musia byť vstupné dvere vybavené min. bezpečnostnou cylindrickou vložkou (napr. FAB) a zámkom s bezpečnostným kovaním, - do 500 tis. Sk veci v uzamknutej budove (miestnosti) musia byť vstupné dvere vybavené dvoma bezpečnostnými cylindrickými vložkami, zámkom s bezpečnostným kovaním, mrežami na oknách a presklených dverách, náhradu mreží je možné riešiť certifikovanou bezpečnostnou fóliou, - nad 500 tis. Sk veci v uzamknutej budove 1 (miestnosti) musia byť vstupné dvere vybavené dvoma bezpečnostnými cylindrickými vložkami a zámkami s bezpečnostným kovaním, mrežami na oknách a presklených dverách (náhrada mreží bezp. fólia ) a elektronickou signalizáciou s vyvedením na pult centrálnej ochrany, prípadne nepretržitá 24. hod. strážna služba. V prípade vzniku škodovej udalosti ak bude zistené, že uvedené minimálne spôsoby zabezpečenia neboli zo strany poisteného dodržané, je takáto udalosť nelikvidná. Poistený prehlásil, že na všetky otázky odpovedal pravdivo a úplne a zaväzuje sa oznámiť poisťovni všetky zmeny údajov, ku ktorým dôjde v dobe trvania poistenia.“ 12. Nadväzujúc na uvedený spôsob zabezpečenia ustanovenie VPP ZČ článok 1 A. Poistenie pre prípad ukradnutia veci a zásob definuje pojem krádež: „Krádežou, pri ktorej páchateľ prekonal prekážky chrániace vec alebo zásoby pred ukradnutím, sa rozumie privlastnenie si cudzej poistenej veci tak, že sa jej páchateľ zmocnil niektorým ďalej uvedeným spôsobom: a) do miesta poistenia sa dostal tak, že ho sprístupnil nástrojmi, ktoré nie sú určené na jeho riadne otvorenie, b) do miesta poistenia sa dostal inak, než vstupným otvorom alebo otvoreným oknom, c) v mieste poistenia sa preukázateľne skryl, a po jeho uzamknutí sa veci zmocnil, d) miesto poistenia otvoril kľúčom, ktorého sa zmocnil krádežou alebo lúpežou, e) do schránky, ktorej obsah je poistený, dostal sa alebo ho otvoril nástrojmi, ktoré nie sú určené na jej riadne otvorenie, alebo prekonal prekážku vytvorenú špecifickými vlastnosťami veci (napr. veľká hmotnosť, nadmerné rozmery, obťažná demontáž a pod.). 13. Výklad vyššie uvedeného ustanovenia VPP ZČ považuje žalovaný za jednoznačný, citované ustanovenie je jasné a zrozumiteľné, a preto nie je dôvod vykladať toto ustanovenie inak ako tak, že žalobca bol povinný poistený hnuteľný majetok zabezpečiť proti ukradnutiu v uzamknutej budove. Preto podľa žalovaného súd v danom prípade nesprávne aplikoval ustanovenia § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka. 14. Žalobca vo svojom písomnom podaní zo dňa 19.03.2014 uviedol, že konkrétny zoznam majetku vedeného v účtovnej evidencii určite odovzdal sprostredkovateľovi poistenia pri uzatváraní poistnej zmluvy, preto predpokladá, že žalovaný sa so zoznamom majetku oboznámil. Žalobca pritom poukazuje na bod 3.2. metodiky žalovaného, v zmysle ktorého každá poistná zmluva musí obsahovať všetky náležitosti podľa Občianskeho zákonníka, ďalej musí obsahovať všetky dohody medzi poisťovaným a poisťovateľom, ktoré sú nad rámec Všeobecných poistných podmienok. Údajné tvrdenia žalovaného, že poistná zmluvy sa vzťahuje na veci uložené v uzamknutej miestnosti, považuje žalobca za účelové a zavádzajúce. 15. V súvislosti s tým žalovaný uviedol, že poistenie sa vzťahuje na všetky hnuteľné veci vedené v účtovnej evidencii žalobcu. Avšak ako spôsob ich zabezpečenia proti krádeži bolo jednoznačne dohodnuté ich skladovanie v uzamknutej budove. Na základe takto stanovených podmienok zabezpečenia žalovaný stanovil aj výšku poistného za poistnú ochranu. V prípade, ak by pri niektorých veciach, z dôvodu ich rozmerov, nebolo možné dodržať dojednaný spôsob zabezpečenia, t.j. ktoré nie je možné uskladniť v uzamknutej budove, došlo by k zvýšeniu poistného, nakoľko by sa zvýšilo poistné riziko, a na prospech poisteného k uzatvoreniu osobitných Zmluvných dojednaní o pripoistení rizika - Krádež, odchylne od VPP (v rámci nich by došlo k dojednaniu nového spôsobu zabezpečenia - vo voľnom priestranstve - napr. SBS, strážne psy a pod.). 16. Nakoľko však v danom prípade v predloženej poistnej zmluve nebolo uvedené dojednanie ako výnimka zo stanoveného spôsobu zabezpečenia, žalovaný naďalej zastáva názor, že neboli dodržané dohodnuté spôsoby zabezpečenia poisteného hnuteľného majetku proti krádeži, preto je takáto udalosť nelikvidná, t.j. nespĺňa podmienky pre poskytnutie poistného plnenia. 17. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 03.06.2013 adresovanom žalovanému uviedol, že „predmetný žeriav je vedený na účte, jeho hodnota je započítaná do poistnej sumy súboru hnuteľných vecí, a teda v zmysle vyššie uvedeného článku 2, VPP sa na neho vzťahuje poistenie. Poisťovňa od vzniku poistenia mala k dispozícii informáciu o tom, že súčasťou poisteného súboru je aj stavebný žeriav. Napriek tomu žiadne výhrady k tomuto predmetu poistenia neuviedla, ani nemal dodatočné požiadavky na spôsoby zabezpečenia proti krádeži. Žalovaný poznamenal, že ako poistiteľ nemá povinnosť kontrolovať splnenie zmluvnej podmienky zabezpečiť veci v uzamknutej budove, táto skutočnosť nie je podmienkou platnosti ani podmienkou uzavretia poistnej zmluvy, ak však nastane poistná udalosť- krádež, poistený je povinný preukázať splnenie tejto povinnosti v čase poistnej udalosti. Nie je preto povinnosťou žalovaného skúmať, či je možné hnuteľné veci, ktoré vstupujú do poistenia, uskladniť v uzavretých priestoroch. Ak poistený chce mať poistením kryté okrem iných rizík aj riziko krádeže, je povinný a najmä je to v jeho záujme, aby svoj hnuteľný majetok riadne zabezpečil v súlade s poistnými podmienkami a túto skutočnosť vedel v čase poistnej udalosti preukázať. 18. Žalovaný sa napokon nestotožnil s názorom prvoinštančného súdu, že ... „žeriav ako hnuteľná vec v majetku poisteného je vecou, na ktorú sa vzťahuje poistenie uzatvorené so žalovaným, nakoľko hnuteľný majetok bol poistený ako súbor majetku tak, že poistná suma sa viaže na prvú poistnú udalosť, čo znamená, že poistený nemusí nahlasovať nadobudnutie ďalšieho majetku. Uvedené vyvracia námietku žalovaného, že žeriav bol zaradený do majetku žalobcu až po účinnosti poistnej zmluvy.“ Poistenie pre poistné riziko „Krádež hnuteľného majetku na 1. riziko“ znamená, že poistenie sa vzťahuje na hnuteľný majetok vedený v evidencii poisteného ako celok. Preto aj keď poistený počas trvania poistenia nadobudne ďalší majetok, túto skutočnosť nemusí nahlasovať poisťovateľovi. 19. V predmetnom prípade bolo v záujme poisteného potrebné, aby jeho nadobudnutie dňa 29.02.2008 žalobca nahlásil žalovanému, nakoľko ide o stavebný stroj veľkých rozmerov, čím by došlo k už vyššie uvedenému zvýšeniu poistného a dojednaniu odchýlky od dohodnutého spôsobu zabezpečenia. Preto navrhuje, aby odvolací súd v predmetnej právnej veci rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 28 Cb/19/2013 - 136 zo dňa 07.07.2014 v napadnutom výroku zmenil tak, že žalobný návrh sa v celom rozsahu zamieta. Žalobca je povinný uhradiť žalovanému vzniknuté trovy konania. 20. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca a navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 07.07.2014, č.k.: 28 Cb/19/2013 - 136 ako vecne správny potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 294,45 eur. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav a na základe neho vo veci správne rozhodol, keď žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 7.028,17 eur s príslušenstvom. Žalovaný v podanom odvolaní úmyselne zavádza, keď tvrdí, že poistenie sa vzťahuje na všetky hnuteľné veci vedené v účtovnej evidencii žalobcu, avšak ako spôsob ich zabezpečenia proti krádeži bolo dohodnuté ich skladovanie v uzamknutej budove. Toto svoje tvrdenie žalovaný v konaní nepreukázal. Žalovaný odmietol poistné plnenie z poistnej zmluvy preto, že poškodený žeriav nebol skladovaný v uzamknutej budove. Žalobca sa poistnou zmluvou zaviazal, že dodrží minimálne spôsoby zabezpečenia proti ukradnutiu v uzamknutej budove, ale len pri hnuteľných veciach, ktoré je možné (vzhľadom na ich veľkosť) do uzamknutej budovy (miestnosti) umiestniť. Žalobca opätovne uviedol, že Všeobecné poistné podmienky ani Zmluvné dojednania neobsahujú výluku poistného krytia veci, ktoré nie je možné umiestniť do uzamknutej budovy (miestnosti), a preto musia byt umiestnené na voľnom priestranstve. Žalobca nebol informovaný a ani sa nemal ako dozvedieť, že poisťovňa veci na voľnom priestranstve nekryje a poistná zmluva, VPP a ZD tieto informácie neobsahujú. Podľa VPP, zvláštna časť Poistenie pre prípad ukradnutia veci, článok 2 Poistené veci: Poistenie sa vzťahuje na veci a hodnoty bližšie určené v poistnej zmluve. V konaní nebolo sporné, že predmetom poistenia bol súbor hnuteľných veci vedených na účte poisteného. Na tomto účte bol vedený aj sporný žeriav, ktorého hodnota bola započítaná do poistnej sumy súboru hnuteľných vecí. Žalobca je stavebnou firmou a veľkú časť majetku vedenej v jeho evidencii nie je možné vzhľadom na ich rozmery skladovať v uzamknutej budove vrátane sporného žeriavu. V majetku žalobcu sú napr. 1 ks LIEBHERR 71K, 1 ks mobilná bunka drevená, 8 ks obytných kontajnerov, 15 ks stavebných buniek FAGUS, 1 ks stavebný výťah ALULIFT a 1 ks stavebný výťah VS 65. Ak by mal žalobca čo i len pochybnosť o tom že veci vedené v jeho evidencii, nachádzajúce sa na voľnom priestranstve, nie sú poistené, určite by takúto zmluvu neuzatvoril. 21. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalovaného, ako aj vyjadrením žalobcu k odvolaniu odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 22. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi novými prostriedkami procesnej obrany v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu súdom zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. 23. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci. 24. Je nesporné, že žalobca so žalovaným uzatvoril dňa 04.12.2007 s účinnosťou od 01.01.2008 Poistnú zmluvu pre poistenie majetku a zodpovednosti za škodu č. 6804966246, predmetom ktorej bolo poistenie hnuteľného a nehnuteľného majetku žalobcu. V období od 04.10. - 04.11.2011 došlo k škodovej udalosti v areály žalobcu na Budovateľskej ulici č. 48 v Prešove, kde neznámy páchateľ odcudzil približne 24 kusov medených káblov z pevného žeriava zn. Liebherr typ 71K, v.č. XXX XXX XX. V danej veci bolo podané trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, ktoré bolo pre nezistenie konkrétnej osoby páchateľa prerušené uznesením Obvodného oddelenia Policajného zboru Prešov - Juh zo dňa 26.01.2012. Vznik škodovej udalosti bol v súlade s poistnou zmluvou v čl. 6 ods. 1 písm. f) VPP oznámený žalovanému ako poistiteľovi dňa 08.11.2013. V konaní bolo sporné, či došlo k poistnej udalosti so záväzkom žalovaného plniť v prospech žalobcu s predpokladom, že ide o predmet poistenia. Podľa žalovaného predmetný žeriav bol hnuteľnou vecou, ktorá pre svoje špecifické vlastnosti nemohla byť uskladnená v uzamknutej miestnosti. 25. Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu, že žeriav ako hnuteľná vec v majetku poisteného je vecou, na ktorú sa vzťahuje poistenie uzatvorené so žalovaným, nakoľko hnuteľný majetok bol poistený ako súbor majetku tak, že poistná suma sa viaže na prvú poistnú udalosť, čo znamená, že poistený nemusí nahlasovať nadobudnutie ďalšieho majetku. Žeriav bol evidovaný v majetku žalobcu v roku 2011, o čom predložil listinný dôkaz žalobca ako aj kartu majetku za účtovný rok 2014, kde je taktiež uvedený v majetku žalobcu. Z toho je zrejmé, že predmetná hnuteľná vec bola evidovaná v majetku žalobcu a tým je aj predmetom poistenia v rámci súboru hnuteľných vecí. Žeriav sa v čase škodovej udalosti nachádzal v areály žalobcu - uvedenom aj ako „adresa rizika“ v zozname poisteného hnuteľného majetku z 18.11.2008, obohnanom oplotením s výškou dva metre. Nakoľko páchateľ musel prekonať oplotenie za účelom zmocnenia sa kabeláže žeriava, nemožno vylúčiť použitie ustanovenia č. 1 písm. A bod 1 b) podľa ktorého, ide o krádež iba ak sa páchateľ dostal do miesta poistenia inak než vstupným otvorom alebo otvoreným oknom. Priestor nad dvojmetrovým oplotením nie je možné vykladať ako vstupný otvor alebo otvorené okno, čo nepriamo potvrdzuje aj rozhodnutie Ro NS SR z 21.07.1998 sp.zn. 4 Cdo 63/1998 „Nakoľko sa v prípade iných vecí pre naplnenie znakov odcudzenia ako poistnej udalosti obligatórne nevyžaduje prekonanie kvalifikovanej prekážky, možno za postačujúce považovať aj prekonanie každej inej prekážky, chrániacej túto vec proti odcudzeniu, aj keď páchateľ pri jej odcudzení nemusí nevyhnutne zdolávať uzamknutie priestoru...“. 26. Podľa odvolacieho súdu žalovaný nepreukázal, že bol dohodnutý spôsob zabezpečenia hnuteľných vecí proti krádeži ich skladovaním v uzamknutej budove. Žalobca sa poistnou zmluvou zaviazal, že dodrží minimálne spôsoby zabezpečenia proti ukradnutiu v uzamknutej budove, ale len pri hnuteľných veciach, ktoré je možné (vzhľadom na ich veľkosť) do uzamknutej budovy (miestnosti) umiestniť. Je nesporné, že Všeobecné poistné podmienky ani Zmluvné dojednania neobsahujú výluku poistného krytia veci, ktoré nie je možné umiestniť do uzamknutej miestnosti, a preto musia byť umiestnené na voľnom priestranstve. Žalovaný nepreukázal, že informoval žalobcu o tom, že poisťovňa veci na voľnom priestranstve nekryje. Poistná zmluva, VPP a ZD tieto informácie neobsahujú. Dojednané poistenie sa vzťahovalo na každú hnuteľnú vec zaradenú do majetku žalobcu a nedošlo k nedodržaniu podmienok zabezpečenia pred krádežou, nakoľko odcudzenie kabeláže spadá pod definíciu krádeže v zmysle poistných podmienok. 27. Výšku náhrady škody ako poistného plnenia určil žalobca, pričom pri jej stanovení vychádzal zo sumy montáže novej kabeláže elektrických rozvodov žeriavu, vrátane dodatočne nevyhnutných prác na uvedenie stroja do prevádzky na základe faktúry vystavenej spoločnosťou KRANIMEX spol. s r.o., faktúru č. 2120333 zo dňa 02.07.2012 na sumu 9.644,36 eur. Žalovaná suma 7.028,17 eur je vyčíslená ako suma poistného plnenia stanovená s ohľadom na amortizáciu žeriavu v súlade s ustanoveniami vyhlášky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v platnom znení, s čím sa odvolací súd stotožnil. 28. Na základe uvedených skutočností odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, nakoľko je vo výroku vecne správne. 29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko bol žalobca v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal právo na plnú náhradu trov konania. 30. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 31. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. 32. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).