Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/258/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113243846 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1113243846.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej, v právnej veci žalobcu 1/ MOF HOLDING, a.s., Krížna 56, Bratislava, IČO: 36 492 663 a žalobcu 2/ CHEMES, a.s. Humenné, Chemlonská 1, Humenné, IČO: 31 695 426, spoločne práv. zastúpení advokátskou kanceláriou SOUKENNÍK - ŠTRPKA, s.r.o. Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému J & T BANKA, a.s., Pobřežní 297/14, Praha 8, Česká republika, IČO: 47 115 378, práv. zast. Advokátsku kanceláriou RELEVANS s.r.o. Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 47 232 471, o zaplatenie 93.550,- EUR s prísl. a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 28Cb/25/2013-347 zo dňa 17.7.2015 jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 28Cb/25/2013-347 zo dňa 17.7.2015 p o t v r d z u j e . Žalovanému priznáva plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobcu a žalobcom uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému trovy konania v sume 658,- EUR titulom zaplateného súdneho poplatku a nahradiť trovy právneho zastúpenia v sume 8.019,32 EUR to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia sa podaním zo dňa 20.12.2013 domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal pôvodne žalovaného 1/ J &T Concierge SR, s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 10, 811 02 Bratislava, IČO: 43 905 323, a žalovaného 2/ J & T BANKA, a.s., so sídlom Pobřežní 297/14 186 00 Praha 8, Česká republika, IČO: 47 115 378 konajúca prostredníctvom J&T BANKA, a.s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Dvořákovo nábrežie 10, 811 02 Bratislava, IČO: 35 964 693, (ďalej aj ako „žalovaný“) na zaplatenie 93.550,- EUR titulom náhrady škody. Svoj nárok odôvodnili tým, že žalobca 1/ je klientom žalovaného, ktorý v zmysle ustanovenia článku 9 bod 9.1. Všeobecných obchodných podmienok J & T BANKY, a.s., pobočky zahraničnej banky pre poskytovanie bankových služieb s účinnosťou od 12.6.2012 resp. 12.8.2012 (ďalej len „VOP“), zabezpečuje prostredníctvom spoločnosti J&T Concierge SR, s.r.o. služby „Concierge“ (lifestyle managment), ktoré predstavujú nadstavbu k finančným službám poskytovaným žalovaným, pričom tieto služby podľa VOP a popisu na internetovej stránke žalovaného zahŕňajú napr. servis šitý na mieru a prístup ku exkluzívnym, destináciám a službám klientom žalovaného. Súd prvej inštancie v rámci konania ako jednu z podmienok skúma okruh účastníkov z hľadiska vecnej legitimácie. Z predložených dôkazov vyhodnotil postavenie žalovaného ako nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, teda že žalovaný nie je nositeľom hmotnoprávneho nároku, tak ako bol uplatnený v tomto konaní z dôvodu, že sa žalobcovia odvolávajú na aplikáciu zmluvných podmienok Obchodné podmienky pre poskytovanie bankových služieb, pri ktorých bola daná účinnosťou od 12.8.2012 pre žalobcu 1/ ako klienta žalovaného. Je pravdou, že v uvedených podmienkach v Čl. 9 je exaktne uvedené “Zabezpečovanie služieb concierge“ za tam stanovených podmienok. Z hľadiska účinnosti uvedených podmienok ide o časový nesúladu ich aplikácie na dané konanie medzi účastníkmi, keďže sporový základ vznikol pred účinnosťou podmienok na daný stav sú neaplikovateľné. Súd prvej inštancie vyhodnotil uvedené dojednanie podmienok nad rámec posudzovania predpokladov konania s tým, že dané podmienky poskytovania uvedenej služby nezaväzujú žalovaného na zabezpečenie záväzku osoby poskytujúcej službu concierge klientom žalovaného. Práve uvedením samostatnej právnej identity ako je/bolo J&T Concierge s.r.o. bolo určito zrozumiteľne a jasne uvedené, že ide o zabezpečenie poskytovania služby tretím subjektom. Žalobcovia nepreukázali, že by iným právnym alebo faktickým úkonom žalovaný prevzal ručenie resp. akýkoľvek záväzok za splnenie záväzku zo strany poskytovateľa služby. Žalobcovia svoje tvrdenia o uzatvorení ústnej Zmluvy o sprostredkovaní nepreukázali a v danom konaní absentoval dôkaz preukázania prejavu vôle účastníkov byť viazaný právnym úkonom ako ho uviedli žalobcovia, napriek tomu, že sa odvolávali na ústnu formu Zmluvy o sprostredkovaní. Ťažiskom pre posúdenie, či ide o právny úkon je prejav vôle. Keďže platí, že „kde niet vôle a prejavu, niet ani právneho úkonu“, nemohlo dôjsť k vzniku práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Žalobcovia neidentifikovali relevantný moment, kedy malo dôjsť k uzavretiu ústnej zmluvy. Odkaz na obchodné podmienky na odkazy na internetovej stránke, sú z hľadiska posúdenia závažnosti aktu uzatvorenia zmluvy ako prejavu vôle byť právami a povinnosti z nej plynúcimi viazaní za nedostatočný, hraničiaci s účelovo konštruovaným tvrdením. Takýto prístup potiera zásadu právnej istoty. Aj pre uvedený spôsob uzatvorenie zmluvy je potrebné dodržať náležitosti tak, ako sú uvedené v § 43a ods. 1, Občianskeho zákonníka. V obsahu uvedeného nie je ani zrejmý obsah zmluvy o sprostredkovaní a na základe uvedeného nebolo možné považovať tvrdenie žalobcov o uzavretí Zmluvy o sprostredkovaní so žalovaným za relevantné vo vzťahu k povinnosti zaplatiť náhradu škody zo strany žalovaného. 3. Súd prvej inštancie uviedol, že z vykonaného dokazovania nemal za preukázané existenciu vzťahu založeného na povinnosti žalovaného zaplatiť náhradu škody, ktorá vznikla na strane žalobcov, a to z dôvodu, že žalovaný nie je nositeľom takejto povinnosti. Súd prvej inštancie na námietku žalovaného o nedostatku pasívnej legitimácie z vyššie uvedeného prihliadal a vyhodnotil ju pred konaním o preukázaní náhrady škody, nakoľko v merite veci išlo o peňažné plnenie. Bolo potrebné najskôr určiť, či osoba označená ako dlžník je skutkovo aj právne takouto osobou. Keďže uvedené je podmienkou pre konanie, v prípade zistenia nedostatku právnej vecnej legitimácie súd návrh zamietne z uvedeného dôvodu. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zhodnotil k podstate a v rozsahu potrebnom pre posúdenie rozhodujúcich skutočností. V danom prípade je zmyslom a účelom príslušných právnych predpisov nepriznanie plnenia žalobcom, ktoré súd prvej inštancie v tomto prípade nemal za preukázané, pričom ich mal za sporné. Po zohľadnení skutkového vzťahu vykonaných dôkazov a aplikácii právnych predpisov dospel k záveru, že nárok žalobcov nie je dôvodný, a preto žalobu zamietol. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. 4. Proti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia, ktorí navrhli napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť, príp. zmeniť. Domnievajú sa, že súd prvej inštancie na základe predložených dôkazných prostriedkov dospel k nesprávnym zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedli, že služby „Concierge“ sú uvedené aj v sadzobníku poplatkov žalovaného z rozhodného obdobia, kedy bol prostredníctvom tejto služby sprostredkovaný nájom vily na ostrove Ibiza. Keďže tieto služby boli obsahom sadzobníka poplatkov, je zrejmé, že táto služba bola poskytovaná žalovaným a mala byť poskytovaná s odbornou starostlivosťou. Služby „Concierge“ žalovaný podľa internetovej stránky stále poskytuje a spočívajú aj v sprostredkovaní prenájmu zahraničných víl. Tieto poskytuje v skutočnosti žalovaný a spoločnosť J&T Concierge SR bola len formálne odlišný právny subjekt vytvorený za účelom toho, aby žalovaný ako banka mohol poskytovať takýto typ služby svojim klientom. Takto vytvorená štruktúra poskytovania služieb „Concierge“ na strane žalovaného nemôže byť interpretovaná v neprospech žalobcov, pretože opačný výklad by bol v rozpore s princípom dobrých mravov a poctivého obchodného styku. S poukazom na princíp dobrých mravov a poctivý obchodný styk vyššie uvedené skutočnosti dostatočne preukazujú splnenie podmienok pasívnej legitimácie žalovaného. Bolo by nespravodlivé, aby sa žalovaný zbavil zodpovednosti za to, že v rámci privátneho bankovníctva sprostredkoval službu, ktorú mali poskytnúť osoby s pochybnou a nejasnou identitou, a ktorých konanie vykazovalo znaky podvodu, len kvôli tomu, že „formálne“ mala byť daná služba poskytnutá ich spriaznenou spoločnosťou J&T Concierge SR, ktorá bola účelovo zlikvidovaná bez právneho nástupcu. V odvolaní ďalej uviedol, že nesúhlasí so zdôvodnením súdu prvej inštancie, že nedošlo k preukázaniu uzatvorenia zmluvy o sprostredkovaní a že nie je zrejmý obsah zmluvy o sprostredkovaní. V tejto súvislosti opakovane konštatoval, že skutočnosť, že služba „Concierge“ je poskytovaná zo strany žalovaného neformálnym spôsobom, nemôže byť interpretovaná v neprospech klientov, keďže klienti žalovaného nie sú zodpovední za spôsob a formu poskytovania danej služby. Naopak, je zrejmé, že za spôsob a formu poskytovania služby „Concierge“ je zodpovedný žalovaný, ktorý v danom čase žiadnym spôsobom nespochybňoval postupy žalobcov pri uzatváraní daného záväzkového vzťahu. Skutočnosti uvedené v odvolaní s poukazom na princíp dobrých mravov a poctivý obchodný styk preukazujú splnenie podmienok pasívnej legitimácie žalovaného. 5. K odvolaniu žalobcov sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že do 12.8.2012 boli v platnosti VOP 2009 účinné od 1.12.2009. Do 12.8.2012 žiaden existujúci klient žalovaného nemal právo požadovať od žalovaného prístup k službám concierge, resp. k službám manažmentu súkromia klienta. Do 12.8.2012 služby concierge klienti poberali len na základe individuálnej dohody medzi klientom a spoločnosťou J&T Concierge SR. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaný nebol povinný v júli 2012 poskytovať žalobcom prístup k službám concierge. Žalobcovia v konaní nepreukázali ani to, že privátny bankár svojím konaní prijal návrh žalobcov na uzavretie zmluvy o poskytovaní služieb concierge, a tým vyjadril vôľu žalovaného uzavrieť so žalobcami zmluvu o poskytovaní služieb concierge. 6. Žalobcovia sa písomne vyjadrili k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu, pričom poukázali na vyjadrenia uvedené v odvolaní a ďalšie písomné vyjadrenia v doterajšom konaní, v ktorých sa vyjadrovali k problematike pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, ako aj k otázkam uzavretia zmluvy o poskytovaní služieb concierge. 7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 3.5.2017. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcov, ako aj s vyjadreniami žalovaného i žalobcov, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 8. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalobcov bolo podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb., avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1, C.s.p. a § 473 C.s.p., podľa ktorých sa počnúc účinnosťou C.s.p. ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou C.s.p. sa počnúc dátumom 1.7.2016 vzťahuje aktuálna procesná úprava C.s.p. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 9. Krajský súd uvádza, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola vyššie citovaná právna úprava. Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalobcovia vymedzili v odvolaní, a ktoré mali väzbu na zistený uzavretý skutkový stav veci podľa výsledkov dokazovania v prvoinštančnom konaní (§ 379 C.s.p., § 380 ods. 1, C.s.p.), krajský súd nezistil opodstatnenosť podaného odvolania žalobcov. Súd prvej inštancie vykonal v intenciách návrhov účastníkov dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové zistenia a rovnako správne vec právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobu zamietol a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku súdom prvej inštancie, odvolací súd za aplikácie § 387 ods. 1, C.s.p. odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku v predmetnej časti. Z titulu aplikácie § 387 ods. 2, C.s.p. v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 350/09 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 Cdo 170/2005, pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať cez § 387 ods. 2, C.s.p. na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu. 10. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a uvádza, že preskúmaním postupu v konaní pred súdom prvej inštancie a odvolaním napadnutého rozsudku bolo konštatované, že napadnutý rozsudok i v rovine odôvodnenia je koherentný so zákonnou úpravou správne aplikovanou a interpretovanou súdom prvej inštancie na zistený skutkový stav tak ako vyplynul z dokazovania dostatočne vykonaného pre možnosť rozhodnutia vo veci samej. V napadnutom rozsudku pritom súd prvej inštancie poskytol odpoveď na všetky kľúčové otázky sporovej právnej veci, preto nebol priestor pre odvolací súd pre iný záver, v rámci odvolacieho konania limitovaného rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného, než aby napadnutý rozsudok ako vecne správne rozhodnutie, napriek odvolacím námietkam žalovaného, vyjadreným v odvolaní, potvrdil. Odvolací súd zvýrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04). Súd prvej inštancie vykonal rozsiahle a dostatočné dokazovanie. Na doplnenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne a podrobne vyhodnotil skutkový stav ohľadne neexistencie záväzkového vzťahu medzi stranami a tento aj správne právne vyhodnotil a podrobne odôvodnil. 11. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil. 12. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods. 1, C.s.p. Úspešnému žalovanému odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, o ich výške rozhodne súd prvej inštancie. Podľa § 262 ods. 1, C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2, C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).