Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3To/92/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114010780 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Mészárosová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1114010780.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a sudcov JUDr. Danici Veselovskej a JUDr. Petra Štifta, v trestnej veci obžalovaného U.. K.X. U. pre prečin marenia konkurzného konania podľa § 242 ods. 1písm. a / Tr. zákona o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 8T/53/2014 zo dňa 13.05.2016, na verejnom zasadnutí konanom dňa 2. mája 2017 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. poriadku sa odvolanie Okresnej prokuratúry Bratislava I z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 8T/53/2014 zo dňa 13.05.2016 bol obžalovaný U.. K. U. podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa 13.10.2014 sp. zn. 1Pv 537/13 pre prečin marenia konkurzného konania podľa § 242 ods. 1písm. a/ Tr. zákona na tom skutkovom základe, že ako jediný konateľ spol. I I. SK, s.r.o., voči ktorej bolo ako voči dlžníkovi vedené konkurzné konanie vyhlásené uznesením F. súdu I. I pod sp.zn. 3K 40/2012 z 13.09.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 20.09.2012, neposkytol A.. O. P., ktorá bola ustanovená uznesením Okresného súdu Bratislava I pod sp.zn. 3K 40/2012 z 22.10.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 27.10.2012, za predbežného správcu konkurznej podstaty v danej veci a následne uznesením Okresného súdu Bratislava I pod sp.zn. 3K 40/2012 z 13.12.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 05.01.2013, za správcu konkurznej podstaty v danej veci, napriek jej opakovaným výzvam odo dňa začatia predmetného konkurzného konania až doposiaľ potrebnú súčinnosť spočívajúcu najmú v predložení účtovných závierok za roky 2007 až 2011, zoznamu majetku spol. I I. SK, s.r.o. a jej pohľadávok za roky 2008 až 2012, saldokont pohľadávok a záväzkov k 31.12.2008, 31.12.2009, 31.12.2010, 31.12.2011 a 31.12.2012, ako aj všetkých účtovných dokladov a účtovných kníh danej spoločnosti za obdobie od roku 2008 do roku 2012, a to napriek jeho vedomosti o predmetných výzvach, teda konal v rozpore s ustanovením § 73 ods. 1, ods. 2, § 74 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, čím znemožnil riadne ukončiť predmetné konkurzné konanie, nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení prokurátor odvolanie, ktorým napáda výrok o vine. V dôvodoch odvolania prokurátor vyjadruje nesúhlas s rozhodnutím okresného súdu o oslobodení obžalovaného. Z vykonaného dokazovania vyplynul jednoznačný záver o tom, že obžalovaný bol jediným konateľom spoločnosti I I. SK s.r.o. v rozhodnom období, na ktorú bol uznesením Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 3K/40/2012 zo dňa 13.09.2012 vyhlásený konkurz, pričom A.. O. P. bola ustanovená uznesením Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 3K/40/2012 zo dňa 22.10.2012 za predbežného správcu konkurznej podstaty v danej veci a následne uznesením zo dňa 13.12.2012 za správcu konkurznej podstaty. Zároveň z vykonaného dokazovania a to najmä výpovede svedkyne A.. O. P., ako aj z listinných dôkazov vyplynul jednoznačný zver o tom, že táto v postavení predbežnej správkyne konkurznej podstaty I I. SK s.r.o. a následne aj v postavení správkyne konkurznej podstaty tohto úpadcu opakovane vyzývala jediného konateľa, ktorým bol obžalovaný na poskytnutie súčinnosti spočívajúcej aj v predložení pohľadávok tejto spoločnosti za roky 2008 až 2012, saldokont pohľadávok a záväzkov, ako aj všetkých účtovných dokladov a účtovných kníh danej spoločnosti za uvedené obdobie, k čomu zo strany obžalovaného, prípadne zo strany ním poverených osôb, v plnom rozsahu nedošlo. Na základe toho bolo znemožnené ukončiť predmetné konkurzné konanie v primeranej lehote a toto nebolo ukončené doteraz. Prokurátor poukazuje na to, že k okolnostiam skutku boli vypočutí svedkovia O.. W. S. a U.. Y. D., pričom svedok vo svojej výpovedi uviedol, že správkyni predložil účtovníctvo za nejaké roky, ktoré dostal buď od obžalovaného alebo od jeho účtovníčky, správkyňa si niečo fotila, niečo si nechala a časť mu vrátila. Svedkyňa D. potvrdila, že spracovala účtovníctvo pre menovanú spoločnosť za roky 2009 až 2012, pričom účtovné doklady po uzatvorení príslušného roku aj vrátila spoločnosti a nemala vedomosť o tom, kde sa nachádzali prvotné účtovné doklady. Správkyni predložila v elektronickej forme kompletný prepis účtovníctva uvedenej spoločnosti a obžalovaného o komunikácii so správkyňou informovala. Prokurátor zastáva názor, že samosudca pri rozhodovaní v danej veci nezohľadnil aj iný majetok úpadcu, ktorý podľa výpovede obžalovaného spoločnosť U. SK s.r.o. v rozhodnom období mala, pričom zohľadnil len jej pohľadávku voči spoločnosti B. J. P.., ktorého rozsah mohla správkyňa konkurznej podstaty zistiť len z prvotných účtovných dokladov, vzhľadom k tomu, že elektronický prepis účtovných dokladov nie je možné považovať za dostatočne hodnoverný zdroj informácií o majetku úpadcu či už s poukazom na možný účelový prepis prvotných dokladov alebo neúmyselné chyby pri takomto prepise. Dostatočne hodnoverné informácie o majetku úpadcu je možné zistiť len z prvotných účtovných dokladov, ktoré nemal k dispozícii nikto iný, len obžalovaný, ako jediný konateľ úpadcu. Obžalovaný teda nezabezpečil ich odovzdanie predbežnej správkyni konkurznej podstaty, ani osobne, ani prostredníctvom svojho splnomocnenca, prípadne spoločnosti vedúcej účtovníctvo. konal tak v rozpore s ustanoveniami § 71 ods. 2, § 74 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze o reštrukturalizácii, čím znemožnil riadne ukončiť konkurzné konanie. Naplnenie subjektívnej stránky žalovaného trestného činu je možné jednoznačne vyvodiť z toho, že obžalovaný mal vedomosť o požiadavke správkyne konkurznej podstaty, ako aj o tom, že jedinou osobou, ktorá mala tieto doklady k dispozícii bol práve on sám. V závere označil prokurátor argumentáciu samosudcu ohľadom nesprávneho postupu správkyne konkurznej podstaty za nesúvisiacu so žalovaným skutkom. Za nedôvodné považuje aj pripomienky k postupu orgánov činných v trestnom konaní, ktoré si podľa názoru samosudcu mali povinne zabezpečiť kompletný konkurzný spis. Na podklade uvedených argumentov považuje prokurátor postup samosudcu podľa § 285 písm. a/ Tr. zákona za nesprávny, ktorý je v rozpore so zabezpečenými dôkazmi. Tým, že obžalovaný nesplnil povinnosť uloženú zákonom a na žiadosť správkyne konkurznej podstaty nepredložil požadované prvotné účtovné doklady, naplnil všetky znaky trestného činu podľa § 242 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, navrhol preto krajskému súdu zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na opätovné prejednnaie a rozhodnutie. K odvolaniu prokurátora podal prostredníctvom obhajcu svoje vyjadrenie obžalovaný U.. K. U.. Z vyjadrenia obžalovaného vyplýva, že postup okresného súdu vo vzťahu k rozhodovaniu o vine a treste považuje za správny, nakoľko okresný súd vykonal všetky dostupné a potrebné dôkazy, ktoré správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti. Svoje správne skutkové zistenia i právne závery dostatočne podrobne, v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. poriadku, uviedol vo svojom rozhodnutí. Vychádzajúc z obsahu podaného vyjadrenia, po začatí konkurzného konania, bezprostredne po ustanovení predbežnej správkyne, vykonal obžalovaný všetky jemu dostupné opatrenia, aby zabezpečil poskytnutie súčinnosti predbežnej správkyni. Nakoľko sa dlhodobejšie zdržoval mimo územia Slovenskej republiky, udelil písomné plnomocenstvo advokátovi O.. W. S.. Týmto realizoval Ústavou garantované právo nechať sa zastúpiť inou osobou, pričom toto zároveň vyplývalo aj z ustanovenia § 24, § 25 ods. 1, vtedy platného a účinného Občianskeho súdneho poriadku. Z obsahu predmetného splnomocnenia je nesporné, že v prebiehajúcom konkurznom konaní pod sp. zn. 3K/40/2012 obžalovaný splnomocnil advokáta, aby za neho vykonával potrebné právne úkony i vo vzťahu k predbežnej správkyni. Na základe tohto plnomocenstva advokát komunikoval s predbežnou správkyňou so zámerom zabezpečenia poskytnutia potrebnej súčinnosti. Obžalovaný bez zbytočného odkladu kontaktoval aj svedkyňu U.. Y. D., ako konateľku spoločnosti T. T. s.r.o., za účelom dohodnutia postupu pri príprave dokumentov požadovaných predbežnou správkyňou. Obžalovaný rovnako reagoval aj na emaily predbežnej správkyne a z obsahu ich komunikácie je zrejmé, v akej lehote požadované dokumenty zabezpečí. Zároveň jej uviedol, že vo veci splnomocnil advokáta, ktorého je možné v prípade potreby kontaktovať a uviedol jej jeho adresu. Po návrate na Slovensko obžalovaný predbežnú správkyňu kontaktoval. Vo vzťahu k pohľadávke spoločnosti B. J. P.., informoval predbežnú správkyňu, že doklady k tejto pohľadávke si už vyžiadal svedok mjr. A.. L. z OR PZ Z.. Z predbežnou správkyňou bol obžalovaný dohodnutý na termíne 28.11.2012, kedy jej mal odovzdať doklady, vrátane zálohy účtovného softvéru, avšak vzhľadom na zdravotný stav matky obžalovaného, ktorú musel odviezť do nemocnice v A., sa na termín tohto stretnutia dostavil O.. W. S. a správkyni doručil doklady k pohľadávke voči dlžníkovi B. J. P.., CD so zálohou účtovníctva spoločnosti U. za obdobie 2009, 2011 a 2012 a údaje z roku 2010 v tlačenej verzii (vzhľadom na chybu účtovníčky pri ukladaní dát). Súčasťou dokumentov boli zviazané účtovné závierky za obdobie 2009 až 2011, obsahujúce zoznam majetku a pohľadávok dlžníka a inventarizácia celého účtovníctva. Rok 2012 nebol kompletný, nakoľko nebol ešte účtovne a daňovo uzatvorený. Splnomocnenec obžalovaného okrem toho doručil aj dokument označený ako Zistené nedostatky v účtovnej evidencii dlžníka zo dňa 26.11.2009. Z dokazovania vyplynulo, že predbežná správkyňa si prevzala doklady k pohľadávke voči spoločnosti B. J. P.. so zálohou účtovníctva a dokument o zistených nedostatkoch. Neprevzala si však účtovné dokumenty a protokol o odovzdaní nepodpísala. S vybavením ďalšej požiadavky vo vzťahu k obžalovanému bola predbežná správkyňa odkázaná na splnomocnenca, nakoľko obžalovaný bol dlhšiu dobu odcestovaný mimo Európy. Obžalovaný vo svojom vyjadrení dáva do pozornosti uznesenie krajského súdu zo dňa 30.10.2014 sp. zn. 3CoKR/20/2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť 15.12.2014. Poukazuje ďalej na ustanovenia Trestného zákona, ktoré definujú trestný čin, stanovujú jeho obligatórne náležitosti a predovšetkým upriamujú pozornosť na subjektívnu stránku trestného činu a jej alternatívy. Okresný súd, podľa názoru obžalovaného, rešpektujúc všetky základné zásady trestného procesu postupoval v tejto veci dôsledne, nakoľko vykonal všetky dostupné dôkazy a tieto v zmysle zákona aj vyhodnotil. Nakoľko je rozhodnutie súdu prvého stupňa vecne správne a zákonné, považuje odvolanie prokuratúry za nedôvodné. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhla zástupkyňa krajskej prokuratúry rozhodnúť v zmysle podaného odvolania, teda zrušiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátiť súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Obžalovaný sa v plnom rozsahu stotožnil so stanoviskom svojho obhajcu. Krajský súd v Bratislave v intenciách § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadal len za predpokladu, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku. Podľa § 2 ods. 10 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní potupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Podľa § 2 ods. 19 Tr. poriadku pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí alebo na neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané, ak zákon neustanovuje inak. Plnením revíznej povinnosti odvolací súd zistil, že dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní súdom prvého stupňa boli objasnené všetky základné skutočnosti dôležité pre trestné stíhanie tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 119 ods. 1 Tr. poriadku, ktoré súd potreboval aj pre svoje rozhodnutie. Súd prvého stupňa pri vykonávaní dôkazov na hlavnom pojednávaní postupoval podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku upravujúcich spôsob vykonania dôkazov, pričom sa nedopustil žiadnych závažných chýb, ktoré by mohli mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci, alebo v dôsledku ktorých by došlo k porušeniu práva obžalovaného na obhajobu. Okresný súd vykonal všetky dostupné dôkazy, tieto zákonným spôsobom vyhodnotil a následne dospel k správnym záverom v otázke viny. Dokazovanie bolo vykonané v dostatočnom rozsahu tak, aby umožnilo súdu prvého stupňa prijať jednoznačné závery. Odôvodnenie napadnutého rozsudku zodpovedá požiadavkám stanoveným v § 168 ods. 1 Tr. poriadku, nakoľko okresný súd v potrebnom rozsahu uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, ako sa vyrovnal s obranou obžalovaného a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Na podklade obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa 13.10.2014 sp. zn. 1Pv 537/13/1101 je proti U.. K. U. vedené trestné stíhanie pre prečin marenia konkurzného alebo vyrovnacieho konania podľa § 242 ods. 1písm. a/ Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe uvedenom v citovanej obžalobe. Okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného U.. K. U., svedkyne A.. O. P., svedkyne O.. C. K., svedka O.. W. S., A.. Z. L. a svedkyne U.. Y. D.. Súd na hlavnom pojednávaní ďalej oboznámil listinné dôkazy: plnomocenstvo spol. U. spol. s.r.o. pre O.. W. S. zo dňa 30.10.2012, vyjadrenie k výzve O.. S. zo dňa 30.01.2013, oznámenie správkyne konkurznej podstaty A.. O. P. zo dňa 04.03.2013, správu OR PZ Prievidza ČVS: ORP - 367/OEK - PD - 2010 zo dňa 18.04.2013, zápisnicu o vydaní veci OR PZ - OKP Prievidza ČVS: ORP - 367/OEK - PD - 2010 zo dňa 03.12.2012 a zo dňa 13.11.2012, vyjadrenie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3K/40/2012 zo dňa 12.03.2013 a zo dňa 15.04.2013, uznesenie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3K/40/2012 zo dňa 13.09.2012, zo dňa 13.12.2012 a zo dňa 15.05.2013, žiadosť o poskytnutie súčinnosti, správy a oznámenia A.. O. P. zo dňa 02.11.2012, 07.11.2012, 04.03.2013, 18.02.2013, opakovanú žiadosť správkyne A.. O. P. zo dňa 12.02.2013, odpoveď na žiadosť zo spol. T. T., s.r.o. zo dňa 14.02.2013, zistené nedostatky v účtovnej evidencii zo dňa 26.11.2009, odovzdávajúci protokol zo dňa 05.02.2013, mailovú komunikáciu (č. l. 194-215), odpis registra trestov a uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3CoKR/20/2014 zo dňa 30.10.2014. Po preskúmaní predloženého spisového materiálu odvolací súd konštatuje, že dokazovanie bolo vykonané v dostatočnom rozsahu tak, aby umožnilo súdu prijať spravodlivé a zákonné rozhodnutie. Obžalovaný U.. K. U. postavil svoju obranu na tvrdení, že so správkyňou konkurznej podstaty A.. O. P. komunikoval a to priamo, ale i prostredníctvom svojho právneho zástupcu, vzhľadom k tomu, že od roku XXXX bol v zahraničí, o čom bola správkyňa informovaná. Mal jej zaslať ňou požadované doklady faxom a toto aj urobil, avšak jej fax bol nefunkčný s tým, že navrhla osobné stretnutie v čase, keď sa on už nenachádzal na území Slovenskej republiky. Právnym zastupovaním poveril O.. W. S. a sprístupnením účtovných dokumentov U.. Y. D.. O.. S. a U.. D. mali od neho pokyn, aby správkyni poskytli všetku súčinnosť s tým, že mal informácie, že vo väčšine prípadov sa tak i stalo, okrem dokladov, ktoré boli súčasťou vyšetrovania vedeného na OR PZ Prievidza. Poukázal, že doklady spoločnosti boli na rôznych miestach, či už na OR PZ Prievidza alebo u znalca, pričom od roku 2009 nemal vedomosť, kde presne sa nachádzajú. On sám nikdy nemal účtovné doklady vo faktickej držbe, len mu prechádzali ako konateľovi cez ruky. Správkyňa počas komunikácie s O.. S. a U.. D. vyjadrovala nespokojnosť s dokladmi, ktoré jej boli zasielané. Priamo so správkyňou sa osobne nikdy nestretol a celou vecou boli poverení O.. S. a U.. D., pričom pokiaľ sa týka možnosti vstupu U.. D. do sídla spoločnosti, jej pracovníci mali na vstup oprávnenie, vzhľadom na to, že každý týždeň tam preberali potrebné doklady. Uviedol, že predbežná správkyňa mala okrem jeho služobnej adresy na spoločnosť U., určite aj jeho súkromnú adresu, ktorá je uvedená v spise. Skutočnosti uvádzané obžalovaným potvrdzuje svojou výpoveďou svedok O.. W. S., ktorý doručoval správkyni rôzne účtovné doklady, ktoré dostal od obžalovaného alebo jeho účtovníčky. Nevedel úplne presne definovať o aké doklady išlo, bolo to účtovníctvo za jednotlivé roky. Niečo bolo v listinnej podobe, niečo v elektronickej forme, pričom registroval, že správkyňa mala nejaký problém s načítaním údajov vo svojom počítači. Niečo si sama prefotila, časť si nechala a časť dokladov mu aj vrátila. Svedok potvrdil, že nejaké účtovné doklady niesol s obžalovaným aj na OR PZ Prievidza a prevzatie týchto dokumentov bolo policajtom potvrdené. Svedok zdôraznil, že išlo o rozsiahle účtovníctvo, ktoré by sa v materializovanej podobe ťažko dalo dopraviť na osobnom motorovom vozidle. U.. Y. D. ho ubezpečila, že údaje v elektronickej forme sa dali otvoriť a každý kto má základné zručnosti s prácou na počítači musí toto zvládnuť. Na výzvy správkyne reagoval svedok pružne a promptne a bol ochotný dostaviť sa aj na druhý deň. Správkyňa mala podľa jeho zistení všetky informácie ohľadom účtovníckej firmy spoločnosti I I. SK a mala aj vedomosť o konaní na OR PZ Prievidza. Znamená to, že doklady, ktoré sa nachádzali tam, jej nemusel duplicitne predkladať. Správkyňa sa však z profesionálneho hľadiska správala neštandardne a aj v prípade, že ešte neuplynula nejaká lehota na splnenie povinnosti, hneď podávala sťažnosti. K zabezpečeniu potrebných podkladov pre správkyňu konkurznej podstaty sa dostatočne podrobne vyjadrila aj svedkyňa U.. Y. D., ktorá prostredníctvom svojej spoločnosti T. T. spracovala účtovníctvo pre spoločnosť I I. SK, s.r.o. za obdobie rokov 2009 až 2012. Prevažná časť účtovníctva sa spracovala priamo u klienta, zvyšok v účtovníckej spoločnosti. Predbežná správkyňa ju oslovila niekedy v novembri 2012 a požadovala predloženie dokladov. Správkyni bolo odovzdané účtovníctvo s výnimkou roku 2012, keďže tento ešte nebol ukončený. Odovzdala ho dodatočne niekedy vo februári 2013 vo formáte PDF. Správkyňa pritom od nej opakovane žiadala predloženie už zaslaných dokladov a zjavne si mýlila účtovnícke pojmy. Obžalovaný ju inštruoval, aby správkyni poskytla všetko čo bude žiadať a nikdy nebola ním inštruovaná, aby správkyni neposkytla súčinnosť. Spolupráca so správkyňou bola podľa svedkyne veľmi zlá a jej prístup až militantný. Stalo sa, že v konkurznom konaní podala správkyňa návrh na uloženie poriadkovej pokuty a to v deň, keď doručila svedkyni mail so žiadosťou o poskytnutie určitých dokladov, čo znamená, že svedkyňa vlastne nemala vôbec žiadnu lehotu na splnenie jej výzvy. Uznesenie o uložení poriadkovej pokuty bolo následne zrušené. Oproti vyššie spomenutým dôkazom stoja tvrdenia správkyne konkurznej podstaty A.. O. P., ktorá vzniesla výhrady voči prístupu obžalovaného k plneniu jeho povinností ako jediného konateľa úpadcu. Po zaslaní výzvy zo dňa 02.11.2012, prišla od obžalovaného odpoveď, že sa služobne nachádza v Rusku a odkázal ju na O.. W. S. a účtovnícku spoločnosti T. T., bez uvedenia ich kontaktných údajov. To, že jej nebol poskytnutý kontakt na právneho zástupcu a účtovnícku spoločnosť, vyhodnotila ako neposkytnutie súčinnosti predbežnému správcovi. Po opakovanej výzve došiel ku nej do kancelárie dňa 28.11.2012 O.. W. S. s CD nosičom, ktorý však vo svojom počítači nevedela otvoriť. Dal jej k nahliadnutiu aj jeden fascikel s dokladmi, za účelom vyhotovenia kópií, nakoľko niektoré doklady boli žiadané aj z OR PZ Prievidza. Podľa jej názoru nemohlo ísť o celé účtovníctvo, nakoľko za rok 2012 jej neskôr spoločnosť T. T. predložila až šesť šanónov. Svedkyňa zotrvala na svojom vyjadrení, že disponovala iba účtovníctvom za rok 2012 od spoločnosti T. T.. Obžalovaný ju sám nikdy telefonicky nekontaktoval, pričom doklady ktoré žiadala, nemohla získať žiadnym iným spôsobom. S U.. Y. D. bola iba v písomnom alebo emailovom kontakte a požadovala od nej to isté, čo od obžalovaného. Menovaná svedkyňa jej dala dokumenty iba za rok 2012. Z významných dôkazov, ktoré preukazujú poskytnutie súčinnosti a sprístupnenie požadovaných dokladov, správne poukazuje súd prvého stupňa predovšetkým na nasledovné zistenia. - O.. W. S. dňa 28.11.2012 doručil doklady k pohľadávke voči dlžníkovi B. J., P.. a to kúpnu zmluvu v angličtine medzi I I. SK spol. s.r.o. a B. J., P.., faktúru č. XXXXXX zo dňa 15.12.2008 na sumu 1.276 000,-Eur so splatnosťou 14 dní po fakturácii a potvrdenie o doručení tovaru spoločnosti B. J., P.. zo dňa 15.12.2008, ako aj dva listy od B. J., P.., jeden zo dňa 22.12.2008, ktorým táto spoločnosť vyzývala na doručenie faktúry za dodanie tovaru a druhý zo dňa 04.02.2009, ktorým oznamovala spol. I I. SK, že nemôže realizovať platbu za tovar nakoľko jej nebolo zaplatené za dodávku konečným spotrebiteľom, - CD so zálohou - archívom účtovníctva I I. SK za účtovné obdobie 2009, 2011 a 2012 s tým, že údaje roku 2010 účtovníčka U.. Z. B. pri prenose dát prepísala zlou verziou, inventarizácia tohto roka bola preto doručená v tlačovej verzii, so všetkými požadovanými údajmi. Súčasťou dokumentov boli zviazané závierky 2009 až 2011, obsahujúce zoznam majetku a pohľadávok dlžníka a inventarizácie celého účtovníctva, súčasťou neboli prvotné účtovné doklady týkajúce sa účtovného obdobia 2012 a to z dôvodu potreby jeho účtovného a daňového uzatvorenia. Súčasťou týchto materiálov bol aj odovzdávací protokol. Správkyňa konkurznej podstaty protokol o odovzdaní dokladov nepodpísala Podľa § 73 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. zisťovanie majetku podliehajúceho konkurzu zabezpečuje správca počas celého konkurzu; správca pritom vychádza najmä zo zoznamu majetku predloženého úpadcom, z vyjadrení úpadcu a iných osôb a vlastných šetrení vykonaných za súčinnosti osôb a orgánov, ktoré sú povinné mu poskytovať súčinnosť. Potrebnú súčinnosť sú správcovi povinní poskytnúť aj členovia veriteľského výboru ohľadom majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu a zabezpečení veritelia ohľadom majetku tvoriaceho ich oddelenú podstatu. Podľa ods. 2 citovaného paragrafu zoznam majetku je úpadca povinný zostaviť a odovzdať správcovi do 15 dní od vyhlásenia konkurzu; ak už zoznam majetku pripojil k návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo poskytol predbežnému správcovi, je povinný poskytnúť správcovi v rovnakej lehote doplnenie tohto zoznamu. Predložený zoznam majetku alebo doplnenie tohto zoznamu je úpadca povinný podpísať a výslovne v ňom uviesť, že všetky uvedené údaje sú pravdivé a úplné; podpis úpadcu musí byť úradne osvedčený. Spolu so zoznamom majetku alebo doplnením tohto zoznamu je úpadca povinný odovzdať správcovi aj všetky ďalšie doklady týkajúce sa majetku podliehajúceho konkurzu. Podľa § 74 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. úpadca je povinný poskytnúť správcovi ním požadovanú súčinnosť, najmä všetky správcom požadované vysvetlenia vo forme a lehote určenej správcom. Na tento účel je úpadca povinný sa aj opakovane dostaviť na požiadanie do kancelárie správcu. V žiadosti o poskytnutie súčinnosti správca vždy poučí úpadcu o trestnoprávnych následkoch nesplnenia jeho povinnosti. Podľa § 74 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. povinnosť poskytnúť súčinnosť podľa tohto zákona rovnako ako úpadca má aj štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu úpadcu, prokurista úpadcu, odborný zástupca zodpovedný za podnikanie úpadcu, likvidátor úpadcu, nútený správca úpadcu a zákonný zástupca úpadcu; ak je úpadcom právnická osoba bez štatutárneho orgánu, povinnosť poskytnúť súčinnosť správcovi rovnako ako úpadca má aj osoba, ktorá vykonávala funkciu štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu naposledy. Krajský súd po preskúmaní veci zdieľa názor prvostupňového súdu vyjadrený v odôvodnení napadnutého rozsudku, že po začatí konkurzného konania, bezprostredne po ustanovení predbežnej správkyne, obžalovaný U.. U. urobil všetky jemu dostupné opatrenia, aby zabezpečil poskytnutie súčinnosti, keďže sa na Slovensku trvale už dlhšiu dobu nezdržiaval. Dňa 30. 10. 2012 splnomocnil O.. S. na zastupovanie dlžníka v konkurznom konaní, plná moc bola založená v súdnom konkurznom spise už dňa 09.11 2012. S predbežnou správkyňou obžalovaný v čase od 05.11.2012 do 03.12.2012 komunikoval e-mailom o tom, že splnomocnil O.. S. na zastupovanie dlžníka v konkurznom konaní. Právneho zástupcu dlžníka O.. S. predbežná správkyňa kontaktovala e-mailom dňa 07.11.2012, z komunikácie, ktorá je založená v spise nevyplýva, že by menovanému v čase predbežnej správy doručovala e-mailom, alebo poštou aj nejakú ďalšiu žiadosť. Tiež z ničoho nevyplýva, že by predbežná správkyňa žiadala od obžalovaného alebo od O.. S. predloženie plnej moci pre menovaného. Predbežná správkyňa v komunikácii a ani na hlavnom pojednávaní tiež nijako nespochybňovala skutočnosť, že sa obžalovaný trvale na Slovensku nezdržiaval a nežiadala preukázať dôvody, ktoré mu bránili dostaviť sa k nej osobne. Obžalovaný e-mailovú komunikáciu priebežne ďalej zasielal splnomocnenému zástupcovi O.. S., ako aj účtovnej spoločnosti T. T., z ktorej je zrejmé, že obžalovaný na e-mailom doručené písomné žiadosti predbežnej správkyne obratom reagoval a dňa 28.11.2012 obžalovaný zabezpečil ich doručenie predbežnej správkyni právnym zástupcom O.. S. a dňa 03.12.2012 predbežnej správkyni odpovedal na položené otázky. Súd má za to, že poskytovanie súčinnosti v konkurznom konaní bolo priebežne zabezpečované O.. S., ktorého obžalovaný za tým účelom splnomocnil, ako aj spoločnosťou T. T., ktorá viedla účtovníctvo dlžníka. Zo strany právneho zástupcu O.. S., ani spoločnosti T. T., s.r.o. a jej konateľky U.. D. obžalovaný nikdy nebol vyrozumený o tom, že je voči nemu vyvodzovaná právna zodpovednosť a že z jeho strany dochádza k porušeniu zákona. Tak ako na to poukazuje súd prvého stupňa, v procese dokazovania sa ďalšími dôkazmi nepotvrdili vyjadrenia predbežnej správkyne A.. P. doručovaných konkurznému súdu ohľadne poskytnutia, resp. neposkytnutia súčinnosti obžalovaným, skôr naopak, odkryli sa vážne rozpory, vyplývajúce z vykonaného dokazovania, najmä z viacerých listín a vyjadrení svedkov. Odvolací súd po preskúmaní veci na podklade odvolania prokurátora sa v celom rozsahu stotožnil s argumentami okresného súdu a musí v zhodne s ním skonštatovať, že výpoveď svedkyne A.. O. P. nie je dostatočne presvedčivým dôkazom spôsobilým na prijatie jednoznačného záveru o vine obžalovaného. Svedkyňa vo svojich výpovediach v prípravnom konaní neposkytuje úplné a presné informácie, napríklad neuvádza, že jej bolo účtovníctvo za roky 2009 až 2011 odovzdané v elektronickej podobe, neskôr pred súdom túto okolnosť potvrdzuje, avšak tvrdí, že súbory na disku sa jej nedali otvoriť. Takisto poskytuje nepresné informácie ohľadom uloženia pokuty obžalovanému konkurzným súdom za neposkytnutie súčinnosti, nakoľko uznesenie o uložení pokuty bolo nadriadeným súdom zrušené ako nedôvodné. Tak ako už bolo uvedené, súd nemá k dispozícii žiadne iné svedecké výpovede, či iné dôkazy, ktorými by sa dala vyvrátiť obrana obžalovaného postavená na tvrdení, že vykonal kroky smerujúce k zabezpečeniu súčinnosti správkyni prostredníctvom ním poverených osôb. Z vykonaných dôkazov teda vyplývajú dôvodné pochybnosti o tom, že sa vôbec stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, keďže medzi výpoveďou svedkyne A.. O. P., výpoveďami ostatných svedkov a listinnými dôkazmi sú podstatné rozpory ohľadom okolností, za ktorých malo dôjsť k naplneniu objektívnej stránky žalovaného prečinu. Vychádzajúc z predchádzajúcich úvah a odkazujúc pritom aj na obsah odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, je potrebné prijať záver, že v posudzovanom prípade stoja proti sebe tvrdenia obžalovaného, ktorý sa bráni tým, že sčasti sám, ale najmä prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu a svedkyne U.. D. zabezpečili správkyni konkurznej podstaty súčinnosť odpovedaním na ňou položené otázky, predložením účtovných dokladov za rok 2012, kópie účtovníctva v elektronickej podobe za roky 2009 a 2011 a v listinnej podobe za rok 2010. Na strane druhej sú tvrdenia správkyne o tom, že jej nebola poskytnutá súčinnosť, neboli predložené všetky požadované doklady a dodržané ňou stanovené lehoty. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozsudku preto správne argumentuje tým, že výrok o vine obžalovaného môže byť založený len na takých dôkazoch, ktoré úplne vylučujú pochybnosť o tom, či sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania. Za predpokladu, že aj po vykonaní všetkých dostupných dôkazov zostane v tejto zásadnej otázke pochybnosť, je nutné v zmysle zásady „in dubio pro reo“ tieto pochybnosti vykladať v prospech veci. Takáto situácia nastala aj v prejednávanom prípade a okresný súd správne rozhodol, keď postupom podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku obžalovaného spod obžaloby oslobodil. V odseku 4 ustanovenia § 2 Tr. poriadku je upravená zásada prezumpcie neviny a táto zásada vychádza z čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Prezumpcia neviny znamená, že nedokázané vina má rovnaký dôsledok a význam ako dokázaná nevina a teda obžalovaný aj v danom konkrétnom prípade nemá povinnosť svoju nevinu dokazovať. Na základe vyššie uvedeného preto krajský súd zhodne ako súd prvého stupňa konštatuje, že nemožno urobiť jednoznačný záver, že sa vôbec stal skutok uvedený v obžalobe. Preto sa s názorom okresného súdu stotožnil a odvolanie okresného prokurátora podľa § 319 Tr. poriadku ako nedôvodné zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.