Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/327/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114200035 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1114200035.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Romana Huszára v právnej veci žalobcu: O.. D. P., F.. XX.XX.XXXX, T. Ľ. X, XXX XX T., zast. advokátom JUDr. Júliusom Jánošíkom, so sídlom Klincová 35, Bratislava, P.O.BOX 86 Bratislava proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená - Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava a Národnou radou Slovenskej republiky, Námestie Alexandra Dubčeka 1, 812 80 Bratislava, o žalobe na uplatnenie práva na rovnaké zaobchádzanie a ochranu pred diskrimináciou, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 19C 1/2014-87 zo dňa 7. apríla 2015 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. Žalovaný má právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o priznanie valorizácie výsluhovej dávky za rok 2012 v zmysle zákona č. 328/2002 Z.z. v znení pred prijatím zákona č. 185/2012 a o zaplatenie od žalovaného v zastúpení Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky ( ďalej „MV SR“) a Národnou radou Slovenskej republiky ( ďalej „NR SR“) po 500,- €; návrh žalobcu na prerušenie konania zo dňa 01.04.2015 zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Žalobca tvrdil, že žalovaný v zastúpení MV SR porušil zásadu rovnakého zaobchádzania a zákazu diskriminácie v súvislosti s nevalorizáciou dávok výsluhového zabezpečenia žalobcu v zákonom stanovenej výške 3,05% ku dňu 01.07.2012 v zmysle zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Diskriminácia mala spočívať aj pri zostavovaní a rozdeľovaní prostriedkov z rozpočtovej kapitoly MV SR spôsobom, ktorý bráni valorizácii výsluhových dávok v dôsledku čoho dochádza k nerovnakému zaobchádzaniu so žalobcom. Výsluhoví dôchodcovia sú diskriminovaní voči starobným dôchodcom, nakoľko valorizácia ich dôchodkov je podmienená zvyšovaním funkčných platov zákonom o štátnom rozpočte. Žalovaný v zastúpení NR SR sa mal svojim konaním dopustiť tzv. legislatívnej diskriminácii, nakoľko poberatelia výsluhových dávok boli diskriminovaní postupom zákonodarcu pri prijímaní zákona č. 185/2012 Z.z. Zákonodarca postupoval účelovo, keď pri zásahu do základných ľudských práv poberateľov výsluhových dávok zvolil metodiku, ktorou znemožnil akúkoľvek participáciu, či kontrolu, či spoluúčasť poberateľov výsluhových dávok, ich zástupcov, Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, Ministerstva obrany SR, MV SR, Vlády SR na tvorbe zákonnej normy tak zásadného významu. Žiadal s odkazom na § 9 ods. 2 antidiskriminačného zákona, aby žalovaný napravil protiprávny stav a žalobcovi priznal nárok na valorizáciu výsluhovej dávky a zároveň mu poskytol primerané zadosťučinenia titulom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. 1.1. Súd prvej inštancie na svoje rozhodnutie aplikoval ust. § 2 ods.1, 2, 3; § 2a/ ods.1 a 2 ; § 6 ods.1 zák.č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou; § 81 ods. 3 a § 68 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečí policajtov a vojakov v dôsledku čoho konštatoval, že žalobcom namietanou zmenou právnej úpravy valorizácie výsluhových dôchodkov nedošlo k zániku nároku na výsluhový dôchodok, k jeho zníženiu, a nebola ani zastavená ich valorizácia. Došlo len k zmene spôsobu jej výpočtu. Podľa predošlej právnej úpravy sa mali výsluhové dôchodky policajtov a vojakov zvyšovať/valorizovať o 3,05%. Zmenou zákona jeho novelou č. 185/2012 Z.z. sa však výsluhové dôchodky zvyšovali, ak dôjde v danom roku v ozbrojených zložkách k platovej valorizácii, teda valorizácia dôchodkov je viazaná na platovú valorizáciu v príslušnom rezorte. K valorizácii výsluhových dôchodkov došlo počnúc rokom 2013 a následne ďalej podľa nového spôsobu výpočtu valorizácie upravenej ďalšou novelizáciou zákona č. 328/2002 Z.z. Žalobcom namietané znenie § 68 zákona č. 328/2002 Z.z. už nie je aktuálne a v súčasnosti platí iný princíp valorizácie výsluhových dôchodkov. Zmena legislatívy spočívajúca len v zmene spôsobu výpočtu valorizácie nemôže byť považovaná za diskriminačné konanie, pretože sa týkala všetkých výsluhových dôchodkov, t.j. dôchodkového zabezpečenia všetkých policajtov, resp. vojakov rovnako. Zastal názor, že na konanie vo veciach výsluhových dôchodkov policajtov nie je oprávnená a povinná Slovenská republika, ale útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva, t.j. MV SR, čo vyplýva z § 81 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z.. Konštatoval že činnosť zákonodarného zboru spočívajúca v prijatí právneho predpisu nemôže byť posudzovaná podľa Antidiskriminačného zákona. Legislatívny proces a jeho výsledok, nemôže naplniť znaky priamej diskriminácie, nepriamej diskriminácie, obťažovania a neoprávneného postihu, pokyn na diskrimináciu alebo nabádanie na diskrimináciu tak ako to chápe zákon č. 365/2004 Z.z. Právny predpis, alebo jeho časť môže byť posudzovaný len z hľadiska jeho ústavnosti, t.j. či je v súlade s ústavou SR. 1.2. Žalobca žiadal prerušiť konanie v zmysle ustanovenia §109 ods. 1 psím. c) O.s.p. zastávajúc názor, že § 68 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z.z. v znení zákona č. 185/20121 účinného od 30.06.2012, nie je v súlade so zásadou právneho štátu a nie je ani v súlade s čl. 25 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, ani ustanovením čl. 2 Zmluvy o založení Európskej únie. Súd prvej inštancie návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol, keďže v konaní sa nevyskytla žiadna predbežná otázka podľa medzinárodnej zmluvy, ktorú by musel súd prvej inštancie riešiť podaním žiadosti na Súdny dvor Európskych spoločenstiev, teda nedošlo k naplneniu zákonných predpokladov podľa §109 ods. 1 písm. c) O.s.p. Naviac, súd prvej inštancie takýto návrh nie je v zmysle čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie povinný podať. 1.3. O náhrade trov konania rozhodol v súlade s ustanovením, §142 ods. 1 O.s.p.. 2. Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadol žalobca, vytýkajúc súdu prvej inštancie, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Uviedol, že vo veci nebol súdom prvej inštancie rešpektovaný procesný návrh na prerušenie konania o uplatnenie práva na rovnaké zaobchádzania a ochranu pred diskrimináciu v zmysle ust. § 109 ods. 1, písm. c/ O.s.p.. Povinnosťou súdu bolo o tomto návrhu rozhodnúť a to v riadnom v dvojinštančnom konaní, keďže uznesenie o prerušení konania sa nepovažuje za uznesenie o vedení konania. Až po riadnom a právoplatnom rozhodnutí o procesnom návrhu mohol súd vo veci meritórne rozhodnúť, v dôsledku čoho bola žalobcovi odňatá možnosť konať riadne pred súdom. Z hľadiska meritórneho rozhodnutia namietal konštatovanie súdu prvej inštancie, že žalobca nepredložil žiaden listinný dôkaz a postavenie žalobcu nebolo zrejmé. K žalobe bolo predložené rozhodnutie o priznaní dávky výsluhového zabezpečenia, doklad, ktorý ozrejmuje všetky skutočnosti. Skutková okolnosť postavenia žalobcu ako bývalého policajta poberateľa rozhodnutej výsluhovej dávky nebola spochybnená, táto skutočnosť nebola sporná. Nesprávne právne posúdenie spočíva aj v tom, že podľa názoru súdu prvej inštancie zmena legislatívy spočívajúca v zmene spôsobu výpočtu valorizácie nemôže byť považovaná za diskriminačné konanie, pretože sa týkala všetkých výsluhových dôchodkov. Podľa názoru súdu prvej inštancie je možná diskriminácia jednotlivca voči skupine iných osôb z rovnakými znakmi, názor, ktorý považuje za neakceptovateľný. Diskriminovaná môže byť skupina osôb proti inej skupine. Podstatou diskriminácie je skutočnosť, že za obdobných skutkových okolností je k jednej skupine osôb pristupované odlišným diskriminačným spôsobom ako k druhej. Štát a množstvo orgánov zvolila voči osobám v totožnom postavení rozdielny prístup. Keďže súd prvej inštancie neodôvodnil na základe akého zákonného ustanovenia rozhodol o procesnom návrhu na prerušenie konania rozsudkom, nezdôvodnil prečo za nepreukázanú skutočnosť považoval skutočnosť preukázanú listinným dôkazom a nezdôvodnil prečo je diskriminácia závislá od veľkosti počtu subjektov skupiny, voči ktorej je postupované diskriminačne žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil, vec vrátil súdu na ďalšie konanie. V prípade, že odvolací súd podanému odvolaniu nevyhovie, navrhuje, aby súd pripustil vo výroku svojho rozhodnutia dovolanie. 3. Žalovaný v zastúpení MV SR v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správny. V danom spore nie je daná pasívna legitimácia, ktorým je SR zastúpená MV SR s poukazom na znenie ust. § 71, 81 ods. 3 zál. č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. SR a MV SR sú samostatnými odlišnými právnickými osobami s vlastnou právnou subjektivitou, pričom v danom konaní pasívna legitimácia svedčí MV SR. Žalovaný v zastúpení NR SR sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril. 4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 5. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 387 ods. 2 dáva odvolaciemu súdu možnosť, v prípade, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia obmedziť sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne, doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 6. V preskúmavanej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 C.s.p., pretože súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijatý záver o nedôvodnosti žaloby dostatočne a zrozumiteľne vysvetlil a odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku dalo odpoveď na skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo nebolo žalobe vyhovené. 7. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný sa nemohol dopustiť akejkoľvek diskriminácie žalobcu pri valorizácii, resp. nevalorizácii dávok výsluhového zabezpečenia, keďže pri tomto postupe vychádza zo znenia zákona č. 328/2002 Z.z., ktorý bol v danom čase platný a účinný, a je pre všetkých záväzný a preto ak v roku 2012 nedošlo k zvýšeniu funkčných platov policajtov, nedošlo ani k zvýšeniu výsluhových dôchodkov vyplácaných v súlade s ustanoveniami zákona č. 328/2002 Z.z.. Žalobca namieta diskrimináciu vo vzťahu voči starobným dôchodcom, dávky ktoré nepokrývajú tú istú sociálnu udalosť a ani spôsob určenia ich výšky nie je totožný. Práva a zákonné nároky poistencov vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia upravuje zákon č. 461/2003 Z.z. a práva a zákonné nároky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov upravuje zákona č. 328/2002 Z.z. Je potrebné prisvedčiť žalovanému zastúpení MV SR , že ide o dve odlišné skupiny osôb, pričom v rámci jednotlivej skupiny sa za rovnakých podmienok resp. obdobných podmienok s týmito osobami zaobchádza rovnako, pričom nie je dôvod pripodobňovať podmienky medzi týmito dvoma skupinami navzájom. Porovnávať zvyšovanie dávok v dvoch rozdielnych systémoch nie je dôvodné ( na rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Sžso/75/2012 zo dňa 31.07.2012). Žalobca nepreukázal nepriaznivé zaobchádzanie v porovnaní s niekým adresným v obdobnej situácii. Posudzovanie samotného aktu prijatia zákona zákonodarným orgánom ako protiprávneho konania, ktorým došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania podľa antidiskriminačného zákona nie je v kompetencii súdov. Keďže žalobca neuviedol základnú podmienku možnej diskriminácie a to podmienku porovnateľnosti situácie - nerovnaké zaobchádzanie jednej osoby s inou osobou za dodržania tých istých podmienok (Nález Ústavného súdu SR zn. PL ÚS 16/06 z 02.07.2008) správne postupoval súd prvej inštancie, keď žalobu ako nedôvodnú zamietol. 8. Žalobca aj nedôvodne vytýka súdu prvej inštancie, že postupom súdu prvej inštancie bola žalobcovi odňatá možnosť konať riadne pred súdom, keď rozhodol o návrhu na prerušenie konania v rozhodnutí o veci samej. Proti obom výrokom okresného súdu je prípustné odvolanie, teda nebola porušená zásada dvojinštančnosti konania. Vzhľadom na zjavnú nedôvodnosť návrhu na prerušenie konania, bol postup súdu prvej inštancie v súlade so zásadou hospodárnosti konania. Okrem procesnej ekonómie korešponduje uvedený postup aj s požiadavkou efektivity rozhodovania a úsilím v čo najkratšom čase zaviesť medzi stranami sporu stav právnej istoty, pri zachovaní práva druhého účastníka konania na spravodlivý súdny proces bez zbytočných prieťahov. 9. Samotná skutočnosť, že žalobca sa nestotožňuje s právnymi závermi súdu prvej inštancie, nemôže viesť k záveru o ich zjavnej neodôvodnenosti a neznamená ani oprávnenie odvolacieho súdu nahradiť správne právne názory súdu prvej inštancie jeho vlastnými, len preto, že nezodpovedajú predstavám žalobcu o tom, ako má súd vo veci rozhodnúť, keď súd prvej inštancie sa neodchýlil od znenia príslušných ustanovení zák.č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou, ani nepoprel ich účel a význam. 10. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.1 a 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil. 11. Žalobca vo svojom odvolaní pre prípad, že odvolací súd potvrdí napadnutý rozsudok, žiada aby odvolací súd pripustil voči svojmu rozhodnutiu dovolanie, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. S poukazom na ust. § 470 ods. 1 C.s.p. platí tento zákon, ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.7.2016, aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, zákonodarca teda ustanovil tzv. okamžitú aplikabilitu Civilného sporového poriadku i na už prebiehajúce konania. Prípustnosť dovolania je v Civilnom sporovom poriadku upravená zásadne odlišne od právnej úpravy v Občianskom súdom poriadku účinnom do 30.6.2016. V § 419 a nasl. C.s.p. sú vymedzené podmienky, za splnenia ktorých je prípustné dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu. Civilný sporový poriadok neumožňuje odvolaciemu súdu rozhodnúť o prípustnosti dovolania proti svojmu potvrdzujúcemu rozsudku tak, ako to bolo ustanovené § 238 ods. 3 O.s.p., keďže toto ustanovenie nemá ekvivalent v C.s.p. a preto odvolací súd nemohol rozhodnúť o žiadosti žalobcu, keď prípustnosť dovolania proti tomuto rozsudku sa riadi výlučne kritériami uvedenými v § 419 a nasl. C.s.p.. 12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 , v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalobcu nevyhovel a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, mal žalovaný v odvolacom konaní plný úspech a vznikol mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).