Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/19/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114204464 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1114204464.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Haitovej v právnej veci žalobcu: Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s., ul. 29. augusta 1/A, 814 80 Bratislava, IČO: 31 338 976 proti žalovanému: NADÁCIA CITY UNIVERSITY „v likvidácii", Bajkalská 25, 827 18 Bratislava, IČO: 00 896 055, zast.: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., Miletičova 5B, 821 08 Bratislava, IČO: 36 731 544 o zaplatenie sumy 331,94 eur a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 38Cb/68/2014-108 zo dňa 22.7.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 38Cb/68/2014-108 zo dňa 22.7.2015 p o t v r d z u j e . Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 331,94 eur a náhradu trov konania. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa zo dňa 13.2.2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 331,94 eur titulom vedenia účtu v zmysle zákona č. 566/2001 Z.z. žalovaného ako majiteľa cenných papierov za odplatu. 3. Súd prvej inštancie považoval za nesporné, že žalovaný požiadal dňa 16.2.1995 o registráciu majiteľa cenných papierov, resp. o zriadenie účtu majiteľa cenných papierov. V nadväznosti na uvedené Stredisko cenných papierov SR, a.s. v súlade s § 58 ods. 2 zákona č. 600/1992 Zb. účinného ku dňu 16.2.1995 zriadilo majiteľovi zaknihovaných cenných papierov účet majiteľa dňa 16.2.1995. Zriadenie účtu majiteľa cenných papierov a tým pádom i vznik právneho vzťahu medzi Strediskom cenných papierov SR a žalovaným potvrdzuje i samotná dohoda uvedených subjektov potvrdená svojimi podpismi na evidenčnej karte, ako i potvrdenie Strediska zo dňa 16.2.1995 o vedení účtu majiteľa cenných papierov pod č. XXXXXXXXXXXX. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie konštatoval, že neobstojí tvrdenie žalovaného, že zmluvný vzťah medzi uvedenými účastníkmi konania nevznikol. V čase zriadenia účtu majiteľa cenných papierov sa podľa platnej legislatívy nevyžadovala písomná forma uzavretia zmluvy, preto zmluvný vzťah vznikol na základe žiadosti žalovaného, ktorá predstavovala návrh na uzavretie zmluvy v zmysle § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase podania žiadosti žalovaného, jej prijatia žalobcom v zmysle § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka (potvrdenie o registrácii). Prvoinštančný súd ďalej uviedol, že pôvodné č. účtu XXXXXXXXXXXX žalovaného bolo zmenené v súlade s § 173g a § 164a ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. Z výpisu zmeneného účtu žalovaného č. XXXXXXXXXXXX ako majiteľa cenných papierov za rok 2009 podľa názoru súdu prvej inštancie zreteľne vyplýva, že účet žalovaného č. XXXXXXXXXXXX bol v roku 2009 vedený, cenné papiere zaregistrované a z vyjadrenia žalobcu vyplývalo, že cenné papiere sú do dnešného dňa evidované na účte žalovaného ako majiteľa účtu. Konajúci súd súčasne konštatoval, že žalovaný v konaní nepreukázal, že by žiadosť, resp. zmluva o zrušení emisie cenných papierov bola uzavretá, pričom ani v kladnom prípade by takáto skutočnosť nemala vplyv na to, že účet žalovaného ako majiteľa cenných papierov je stále vedený u žalobcu, resp. že bol preukázateľne vedený v roku 2009. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobca v konaní preukázal, že má nárok na zaplatenie poplatku za vedenie účtu majiteľa žalovaného v zmysle § 99 ods. 8 zákona o cenných papieroch, pričom žiadna zo skutočností uvádzaných žalovaným nemala vplyv na jeho povinnosť zaplatiť daný poplatok za vedenie účtu vo výške 331,94 eur. Cena služby bola vypočítaná v zmysle platného a riadne schváleného Cenníka navrhovateľa dozornou radou žalobcu v zmysle Prevádzkového poriadku a faktúra žalobcu bola vystavená v súlade s článkom I bodom 4, 6, 7 Cenníka. V súvislosti s námietkou žalovaného, že žalobca mal vystavovať faktúry jedenkrát mesačne a k vznesenej námietke premlčania prvoinštančný súd poukázal na čl. 6 ods. 2 Cenníka žalobcu z 15.12.2008, v zmysle ktorého sa objem cenných papierov (nie poplatok) vypočítava v priebehu bežného roka vždy k poslednému dňu každého kalendárneho mesiaca, pričom cena za vedenie účtu sa stanoví z priemerného ročného objemu cenných papierov v menovitej hodnote na účte majiteľa. Z uvedeného mal súd prvej inštancie za zrejmé, že cena za vedenie účtu majiteľa sa stanovuje jedenkrát ročne z priemerného objemu cenných papierov, ktorých objem sa vypočítava jedenkrát mesačne. Preto i faktúra má byť v súlade s uvedeným vystavená za celý rok a nie je daný dôvod na vystavovanie mesačných faktúr. S poukazom na uvedené premlčacia doba začala plynúť dňom nasledujúcim po splatnosti záväzku odporcu, t.j. odo dňa 16.2.2010 a uplynula po 4 rokoch dňa 16.2.2010. Návrh na začatie konania bol podaný na súd dňa 13.2.2014, to znamená včas, pred uplynutím premlčacej lehoty. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. 4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. (účinného do 30.6.2016). Opakovane namietal, že so žalovaným neuzatvoril žiadny zmluvný vzťah, na základe ktorého by bol povinný platiť žalobcovi akékoľvek platby. Žalovaný iba požiadal žalobcu o registráciu majiteľa účtu cenných papierov s úmyslom uzatvoriť zmluvu o vedení účtu majiteľa cenných papierov, avšak žiadna takáto zmluva medzi stranami sporu uzatvorená nebola. Žalovaný má za to, že žiadosť o registráciu majiteľa účtu cenných papierov nie je bez ďalšieho možné považovať za uzatvorenie zmluvy o vedení účtu. Ďalej poukázal na námietku premlčania, ktorú vzniesol v konaní pred prvoinštančným súdom s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobca vystavoval faktúry za vedenie účtu na ročnej báze, aj keď služby poskytoval žalovanému mesačne. Podľa názoru žalovaného žalobca bez akejkoľvek dohody so žalovaným vykonával fakturáciu ročne, čím si bez právneho dôvodu umelo predlžoval dobu na podanie žaloby na súd. Žalovaný ďalej uviedol, že aj keď komunálne dlhopisy boli v celom rozsahu vyplatené v roku 1997, žalobca viedol žalovanému účet majiteľa cenných papierov, čo žalovaný nemohol ovplyvniť, pretože žiadosť na zrušenie emisie cenných papierov mohol podať iba emitent - F. A.Š., resp. ním splnomocnená osoba D., T..Q.. Žalovaný vyjadril názor, že má byť sankcionovaný za situáciu, ktorú nezavinil a ani nemohol ovplyvniť. Súčasne poukázal na fakt, že kvôli ochrane majiteľov cenných papierov je od roku 2010 predmetná služba poskytovaná žalobcom bezodplatne. Žalovaný tiež namietal, že žalobca nepreukázal, či si splnil všetky svoje zákonné povinnosti vo vzťahu k účtu žalovaného. Vytýkal súdu prvej inštancie, že mu svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom, keď nevykonal dôkaz - výsluch žalobcu. Na základe všetkých uvedených skutočností žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 5. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 4.11.2015 uviedol, že žalovaný vo svojom odvolaní len zhrnul svoje tvrdenia, ktoré už uviedol v konaní pred súdom prvej inštancie. Podľa názoru žalobcu neobstojí tvrdenie žalovaného o neexistencii zmluvného vzťahu, nakoľko v čase zriadenia účtu majiteľa cenných papierov sa podľa platnej legislatívy nevyžadovala písomná forma uzavretia zmluvy, a preto zmluvný vzťah vznikol na základe žiadosti žalovaného, ktorá predstavovala návrh na uzavretie zmluvy a jej prijatia žalobcom v zmysle § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca má za to, že predložené dôkazy dostatočne preukazujú, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným v súvislosti s vedením účtu majiteľa cenných papierov v predmetnom období existoval a že žalobca si v zmysle § 99 ods. 8 zákona o cenných papieroch postupom schváleným Národnou bankou Slovenska účtoval predmetnú službu riadnym vystavením faktúry, ktorú žalovaný do dnešného dňa neuhradil. Žalobca ďalej uviedol, že neobstojí tvrdenie žalovaného, v zmysle ktorého žalobca nesprávne vystaval faktúry 1 krát ročne, keď tak mal urobiť 1 krát mesačne, pretože z cenníka žalobcu z 15.12.2008, čl. 6 ods. 2 jednoznačne vyplýva, že cena za vedenie účtu sa stanoví z priemerného ročného objemu cenných papierov v menovitej hodnote na účte majiteľa, čiže sa stanovuje jedenkrát ročne. Preto aj faktúra musí byť v súlade s uvedeným vystavená za celý rok, a nie mesačne, ako tvrdí žalovaný. Takisto skutočnosť, že remitent si nesplnil povinnosť a nezrušil registráciu predmetných cenných papierov, nemá podľa názoru žalobcu vplyv na povinnosť žalovaného zaplatiť predmetný poplatok za vedenie účtu majiteľa cenných papierov. S poukazom na uvedené skutočnosti žalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil. 6. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie bolo podané v rámci účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok dňa 1.7.2016, a preto postupoval podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok s poukazom na § 470 ods. 1, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7. Odvolací súd prejednal vec v rozsahu a medziach odvolania podľa § 379 - 380 CSP a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke. 8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 220 ods. 2 CSP. 9. Pre úplnosť odvolací súd dopĺňa, že právny vzťah strán sporu, jeho vznik, ako aj nároky z neho vzniknuté, je potrebné posúdiť podľa zákona o cenných papieroch, pričom v predloženom prípade právny vzťah vznikol za účinnosti zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch a žalobcom uplatnený peňažný nárok na zaplatenie poplatku za vedenie účtu majiteľa cenných papierov za rok 2009 vo výške 331,94 eur vznikol za účinnosti zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch. Právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bol založený podľa § 56 ods. 1 písm. a) zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch na základe písomnej žiadosti žalovaného zo dňa 16.2.1995, kedy Stredisko cenných papierov SR, a.s. zriadilo žalovanému účet majiteľa cenných papierov. Činnosť podľa zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých predpisov vykonáva žalovaný ako právny nástupca Strediska cenných papierov SR, a.s. od 19. marca 2004. 10. Podľa mienky odvolacieho súdu prijal prvoinštančný súd správny záver, že medzi stranami sporu vznikol právny vzťah, a to na základe žiadosti žalovaného o registráciu majiteľa cenných papierov a následného zriadenia takého účtu zo strany právneho predchodcu žalobcu v zmysle § 58 ods. 2 zákona č. 600/1992 Zb. Je nutné zdôrazniť fakt, ktorý opomína žalovaný, že na vznik právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným platná právna úprava nevyžadovala uzavretie písomnej zmluvy, preto zmluvný vzťah vznikol na základe žiadosti žalovaného o registráciu a jej akceptácie (potvrdenie o registrácii) zo strany právneho predchodcu žalobcu. Žalovaný takýto vznik právneho vzťahu spochybňuje, pričom však svoje tvrdenie, že „žiadosť o registráciu nie je možné bez ďalšieho považovať za uzatvorenie zmluvy o vedení účtu majiteľa cenných papierov“, bližšie nezdôvodňuje a nekonkretizuje. 11. Súčasne je potrebné uviesť, že žalovaný v konaní nespochybnil skutočnosť vedenia účtu majiteľa cenných papierov zo strany žalobcu, bránil sa však argumentáciou, že nie je osobou oprávnenou požiadať o zrušenie emisie cenných papierov a z uvedeného dôvodu považuje povinnosť platiť poplatok za vedenie účtu za nespravodlivú. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že povinnosť zaplatiť odplatu za vedenie účtu vyplýva z § 99 ods. 8 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch, pričom vyššie uvedená argumentácia žalovaného je vo vzťahu k danej povinnosti bez relevancie. 12. K námietke žalovaného týkajúcej sa ročného vystavovania faktúr odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že v zmysle čl. 6 ods. 2 Cenníka žalobcu z 15.12.2008 sa cena za vedenie účtu stanovuje jedenkrát ročne z priemerného objemu cenných papierov, ktorých objem sa vypočítava jedenkrát mesačne. Mesačné vystavovanie faktúr za vedenie účtu je nemožné, pretože ku každému mesiacu musí byť známa príslušná cena za vedenie účtu, ktorá sa však určuje z priemerného ročného objemu cenných papierov. Preto neobstojí ani žalovaným vznesená námietka premlčania, keďže premlčacia doba začala plynúť odo dňa 16.2.2010 (splatnosť záväzku 15.2.2010) a uplynula po 4 rokoch, t.j. dňa 16.2.2014, pričom žaloba bola podaná na súd dňa 13.2.2014. 13. V súvislosti s námietkou žalovaného, že mu postupom prvoinštančného súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože súd nevykonal výsluch žalobcu, odvolací súd poznamenáva, že nevykonanie dôkazu výsluchom účastníka konania nie je bez ďalšieho postupom, ktorým by súd odňal možnosť konať pred súdom (Zo súdnej praxe č. 26/2000). Hodnotenie dôkazov je vždy vecou súdu, nie účastníkov konania, čo nie je porušením práva na súdnu ochranu ani práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná. Žalobca všetky podstatné skutočnosti uviedol v žalobe a dôvodnosť nároku osvedčil predloženými dôkazmi, pričom žiadna z doposiaľ vznesených námietok žalovaného nespochybnila predmetný žalobcov nárok. 14. Nespornou je v danom prípade skutočnosť, že žalobca v roku 2009 viedol pre žalovaného účet majiteľa cenných papierov. Z tohto dôvodu žalobca v súlade s § 99 ods. 8 zákona č. 566/2001 Z.z. vyúčtoval za vedenie účtu za rok 2009 odplatu faktúrou č. 9000013415 vo výške 331,94 eur so splatnosťou 15.2.2010 podľa cenníka vydaného dňa 15.12.2008, ktorý bol schválený dozornou radou v súlade s prevádzkovým poriadkom schváleným Národnou bankou Slovenska. Prevádzkový poriadok a na jeho základe schválený cenník, je v súlade s § 103 ods. 6 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a je záväzný pre právnické a fyzické osoby, ktorým centrálny depozitár zriadil účty majiteľa podľa § 105 a § 164 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch. 15. Odvolací súd považoval po preskúmaní odvolacích dôvodov rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. 17. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).