Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14CoPr/14/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114206311 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1114206311.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek senátu Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Zuzany Kučerovej, v spore žalobcu: C.. P. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, F., právne zastúpený advokátom JUDr. Petrom Belicom, Konventná 9, Bratislava, proti žalovanému: 1. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, X. 8, V., C.: XX XXX XXX, 2. Y. domov U., B. XX, U., C.: XX XXX XXX, právne zastúpený advokátskou kanceláriou Martin Pavle, s.r.o., Pribinova 4, Bratislava, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 02.03.2015, č. k. 7Cpr/2/2014-76, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 02.03.2015, č. k. 7Cpr/2/2014-76, v celom rozsahu p o t v r d z u j e . Žalovanému v 1. rade n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný v 2. rade má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Posúdiac vec podľa § 73 ods. 1 písm. c) zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa § 1 ods. 2 písm. b), § 3 ods. 5, § 4, § 5 ods. 1, § 14a ods. 3 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme, § 42 ods. 2, § 63 ods. 1 písm. d) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej len „Zákonník práce“), súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím zamietol žalobu žalobcu, a žalovanému v 1. rade náhradu trov konania nepriznal. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému v 2. rade náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 258,93 eur a titulom iných trov konania vo výške 39,56 eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa proti žalovaným domáhal určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou spolu s náhradou mzdy a náhrady trov konania. Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že dňa 20.09.2013 mu bol doručený list žalovaného v 1. rade zo dňa 19.09.2013, ktorým ho ku dňu 20.09.2013 odvolal z funkcie riaditeľa Detského domova v U.. Uvedený list bol podpísaný generálnym riaditeľom a vedúcim služobného úradu C.. U. X.. Dňa 23.09.2013 bol žalobcovi doručený list žalovaného v 2. rade zo dňa 23.9.2013, ktorým mu bola oznámená výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu § 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce, s výpovednou dobou tri mesiace, ktorá začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného mesiaca. Žalovaný v 2. rade v liste zároveň oznámil žalobcovi, že ho nemôže ďalej zamestnávať, pretože pre neho nemá inú vhodnú pozíciu. Výpoveď zo dňa 23.09.2013 považoval žalobca za neplatnú, pretože nemohlo dôjsť k naplneniu dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce, pretože pracovný pomer žalobcu so žalovaným v 1. rade nevznikol voľbou alebo vymenovaním v zmysle § 42 ods. 2 Zákonníka práce, ale pracovný pomer vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01.10.2013. Žalobca trval na zamestnaní v zmysle § 79 ods. 2 Zákonníka práce, pričom uvedenú požiadavku viackrát vzniesol voči žalovaným. 3. Po vykonanom dokazovaní mal súd prvej inštancie za zistený tento skutkový stav: Dňa 01.10.2003 Krajský úrad v Žiline ako zriaďovateľ zamestnávateľa Detský domov a domov sociálnych služieb pre deti v Martine, a žalobca uzatvorili písomnú pracovnú zmluvu s nástupom zamestnanca do práce dňa 01.10.2003, do funkcie riaditeľa Detského domova a domova sociálnych služieb pre deti v U.. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú. Dňa 19.09.2013 Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom X. 8, V., v zmysle zákona č. 552/2003 Z. z. odvolalo žalobcu ku dňu 20.09.2013 z funkcie riaditeľa Detského domova U.. Dňa 23.09.2013 žalovaný v 2. rade požiadal podľa § 74 Zákonníka práce o prerokovanie výpovede základnú organizáciu Slovenského zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb pri Detskom domove v U.. Výbor základnej organizácie výpoveď dňa 23.09.2013 prerokoval, výpoveď, v súvislosti s odvolaním žalobcu z funkcie riaditeľa, vzal na vedomie. Dňa 23.09.2013 žalovaný v 2. rade dal žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu § 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce, s výpovednou dobou tri mesiace. Žalovaný v 2. rade zároveň oznámil žalobcovi, že ho nemôže ďalej zamestnávať, pretože nemá pre neho inú vhodnú pozíciu na jeho pracoviskách. Žalobca bol s výpoveďou oboznámený a bola mu doručovaná osobne dňa 23.09.2013 o 8.30 hod. ráno. Žalobca odmietol výpoveď prevziať, výpoveď bola žalobcovi potom doručená poštou dňa 09.10.2013. Dňa 20.12.2013 žalobca písomne požiadal žalovaného v 2. rade o vyplatenie odchodného v zmysle § 76a Zákonníka práce a kolektívnej zmluvy vo výške dvojnásobku priemerného mesačného zárobku. Dňa 27.02.2014 žalobca doručil žalovanému v 1. rade list, v ktorom mu oznámil, že podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce trvá na ďalšom zamestnávaní. Rovnaká žiadosť žalobcu bola dňa 27.02.2014 doručená aj žalovanému v 2. rade. Z výpovede žalobcu súd prvej inštancie ďalej zistil, že žalobca až do ústneho oznámenia nevedel, že bude odvolaný z funkcie. Na toto oznámenie reagoval prekvapením, pretože za 10 rokov činnosti mu neboli vytknuté žiadne nedostatky, a práve naopak, jeho detský domov bol ocenený ako jeden z najlepších na Slovensku. Odvolaný bol bez odôvodnenia a podľa jeho názoru z politických dôvodov. 4. Súd prvej inštancie k právnemu posúdeniu sporu konštatoval, že žalobca sa v konaní domáhal určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou, určenia, že pracovný pomer žalobcu k žalovanému v 1. a 2. rade trvá, ako aj zaplatenia náhrady mzdy. 5. Pokiaľ ide určovaciu žalobu, že pracovný pomer trvá, súd poukázal na základné predpoklady úspešnosti žaloby podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (OSP), ktorými sú po procesnej stránke dve skutočnosti: 1. že účastníci majú vecnú legitimáciu a 2. že na určení je naliehavý právny záujem. Ustanovenie § 77 Zákonníka práce priznáva účastníkom pracovnoprávneho vzťahu možnosť uplatniť na súde neplatnosť zrušovacieho prejavu druhej strany tohto vzťahu, čím je však zároveň vylúčené, aby sa niektorý z nich z rovnakého právneho dôvodu žalobou podanou v zmysle § 80 písm. c) OSP domáhal proti druhému účastníkovi určenia, že pracovný pomer trvá (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 147/2008 zo dňa 11. decembra 2008). Nakoľko Zákonník práce v § 77 poskytuje žalobcovi ako prostriedok ochrany možnosť domáhať sa neplatnosti skončenia pracovného pomeru, na určení trvania pracovného pomeru nie je daný naliehavý právny záujem, preto súd prvej inštancie v tejto časti návrh zamietol. 6. K zamietnutiu žaloby ohľadne určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru žalobcu a k náhrade mzdy vo vzťahu k žalovanému v 1. rade súd prvej inštancie uviedol, že podľa pracovnej zmluvy zo dňa 01.10.2013 bol zamestnávateľom žalobcu Detský domov a domov sociálnych služieb pre deti v U., ako rozpočtová organizácia zriadená Krajským úradom v Žiline. Dňa 23.09.2013 Detský domov U. ako zamestnávateľ dal žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu, že žalobca prestal spĺňať požiadavky podľa § 42 ods. 2 Zákonníka práce, nakoľko bol v zmysle § 4 zákona č. 552/2003 Z. z. odvolaný z funkcie riaditeľa detského Domova U. žalovaným v 1. rade. Pretože žalovaný v 1. rade nebol zamestnávateľom žalobcu, žalobcovi ani nevyplácal mzdu titulom pracovného pomeru, resp. obdobného pracovného pomeru, nie je v konaní pasívne vecne legitimovaný. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné návrh v tejto časti zamietnuť. 7. V tejto súvislosti súd prvej inštancie ešte poznamenal, že na pojednávaní konanom dňa 02.03.2015 žalobca namietal neplatnosť jeho odvolania z funkcie riaditeľa a bol presvedčený, že táto otázka je v tomto prípade prejudiciálnou, ktorou sa súd musí v konaní vyporiadať, keďže odvolanie samotné nepodlieha prieskumnej právomoci súdov. S uvedeným tvrdením sa však súd nestotožnil, pretože odvolanie žalobcu z funkcie riaditeľa žalovaným v 1. rade je individuálnym správnym aktom zasahujúcim do práv a povinností žalobcu. V zmysle § 73 ods. 1 zákona č. 305/2005 Z. z. je žalovaný v 1. rade orgánom štátnej správy v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (od 01.07.2011 zriaďovateľom žalovaného v 2. rade). Odvolanie z funkcie ako právny úkon žalovaného v 1. rade podľa § 4 zák. č. 552/2003 Z. z. je preskúmateľný súdom na základe návrhu podľa § 247 a nasl. OSP. Súdnemu prieskumu podliehajú všetky rozhodnutia orgánov štátnej správy, ktorými sa rozhodlo o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb, pokiaľ možnosť ich preskúmania výslovne nevylučujú osobitné zákony alebo Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 248 písm. a), b), c) (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 235/2011 z 18. septembra 2012, sp. zn. l Sžo/114/2008 zo dňa 30. októbra 2008 a iné, resp. aj rozhodnutie Ústavného súdu SR č. IV. ÚS 7/09 a iné). Žalobca v priebehu konania síce namietal neplatnosť odvolania z funkcie riaditeľa, avšak určenia neplatnosti sa nedomáhal. Súd sa teda touto otázkou nemohol zaoberať ako predbežnou otázkou z dôvodu, že konanie o neplatnosti odvolania z funkcie má iný okruh účastníkov ako konanie o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Ak by súd skúmal túto otázku v rámci konania o neplatnom skončení pracovného pomeru, osobe pasívne vecne legitimovanej vo veci neplatnosti odvolania z funkcie by odňal možnosť konať pred súdom tým, že by ju ukrátil o možnosť vyjadrovať sa k tejto otázke a o právo podať opravný prostriedok. Súd prvej inštancie poukázal aj na to, že námietka o neplatnosti odvolania z funkcie bola uplatnená po uplynutí prekluzívnej dvojmesačnej lehote. 8. K určeniu neplatnosti skončenia pracovného pomeru žalobcu a k náhrade mzdy z neplatného skončenia vo vzťahu k žalovanému v 2. rade súd prvej inštancie konštatoval, že sporným bolo posúdenie, či pracovný pomer žalobcu bolo možné skončiť výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce v prípade, že pracovný pomer nevznikol vymenovaním. S odkazom na § 14a ods. 3 zákona č. 552/2003 Z. z., mal súd prvej inštancie jednoznačne za to, že pracovný pomer žalobcu založený pracovnou zmluvou uzatvorenou pred účinnosťou zákona č. 552/2003 Z. z. spĺňa podmienku vymenovania ako predpokladu výkonu funkcie štatutárneho orgánu právnickej osoby zriadenej štátnym orgánom (§ 3 ods. 5 citovaného zákona). Nestotožnil sa tak s námietkou žalobcu, že ustanovenie §14a ods. 3 sa vzťahuje iba na tie prípady pred účinnosťou novely zákona č. 552/2003 Z. z., ktoré vznikli za účinnosti citovaného zákona, t.j. od 01.01.2004, a to z dôvodu ustanoveného v § 14 ods. 1, 2 citovaného zákona. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 552/2003 Z. z., ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré sa do 31. decembra 2003 spravovali zákonom o verejnej službe. Nároky, ktoré z nich vznikli, a právne úkony urobené pred 1. januárom 2004, sa posudzujú podľa predpisov platných do 31. decembra 2003. Druhá veta ustanovenia §14 ods. 1 zákona č. 552/2003 Z. z. sa vzťahuje napr. k otázkam posudzovania platnosti vzniku pracovného pomeru a nárokov z toho vyplývajúcich. Nárok žalobcu na určenie neplatnosti pracovného pomeru vznikol až potom, ako mu bola doručená výpoveď a teda otázka neplatnosti skončenia pracovného pomeru sa v súlade s prvou vetou tohto ustanovenia spravuje zákonom č. 552/2003 Z. z., vrátane jeho ustanovenia § 14a. Pretože pracovný pomer žalobcu spĺňa podmienku vymenovania do funkcie, žalobca odvolaním z funkcie prestal spĺňať podmienku vymenovania podľa § 42 ods. 2 Zákonníka práce v nadväznosti na § 3 ods. 5 zákona č. 552/2003 Z. z. a boli splnené podmienky podľa § 63 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce a výpoveď žalobcu bola prerokovaná podľa § 17 ods. 2 Zákonníka práce, považoval súd prvej inštancie žalobu aj voči žalovanému v 2. rade za nedôvodnú, pretože pracovný pomer bol skončený platne. 9. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodný návrh žalobcu na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, a následne aj v časti uplatnenej náhrady z neplatného skončenia, keďže návrh v tejto časti môže byť úspešný len vtedy, ak by súd vyslovil, že pracovný pomer žalobcu bol skončený neplatne. 10. Rozsudok bol doručený žalobcovi dňa 21.04.2015, právnemu zástupcovi žalobcu dňa 03.06.2015, žalovanému v 1. rade dňa 15.04.2015 a právnemu zástupcovi žalovanému v 2. rade dňa 15.04.2015. 11. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrhu vyhovie a určí, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou dané listom z 23.09.2013 je neplatné, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade naďalej trvá a zaviaže žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy v sume priemerného zárobku odo dňa, keď žalobca oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď žalovaný umožní žalobcovi pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Podľa žalobcu je napadnutý rozsudok nesprávny, nezákonný a nespravodlivý. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Súd nevypočul navrhovaných svedkov k okolnostiam dôvodnosti odvolania. Rozhodnutie o odvolaní z funkcie má byť vždy odôvodnené, nemôže dôjsť k svojvoľnému odvolaniu z funkcie, keď jeho dôvod vôbec neexistuje. Podľa žalobcu odvolanie z funkcie malo byť skúmané ako prejudiciálna otázka platnosti, resp. neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou. Individuálny akt odvolania nie je spôsobilý na preskúmavanie súdmi v správnom súdnictve, takisto dôvodnosť skúmania odvolania prostredníctvom tzv. antidiskriminačnej žaloby nie je prekážkou, aby súd v tomto konaní skúmal dôvodnosť odvolania ako prejudiciálnu otázku. Skutočnosť, že žalobca prevzal odstupné, resp. požiadal o odstupné, nemá vplyv na zánik pracovno-právneho vzťahu. Podľa žalobcu neobstojí ani aplikácia § 14a ods. 3 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme, keďže toto ustanovenie sa vzťahuje len na pracovný pomer, ktorý vznikol medzi 01.01.2004 a 31.12.2008. Žalobca nemohol byť odvolaný z funkcie riaditeľa, keďže jeho pracovný pomer vznikol len pracovnou zmluvou a na výpoveď žalobcu tak nemohli byť splnené podmienky vymenovania a odvolania podľa § 42 ods. 2, v spojení s § 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce. 12. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu zotrval na svojich doterajších vyjadreniach k žalobe a žiadal odvolací súd, aby odvolanie žalobcu odmietol, pretože nespĺňa zákonné náležitosti odvolania. 13. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na to, že žalobca neuviedol v odvolaní žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli prednesené už počas prvostupňového konania. K týmto skutočnostiam sa už vyjadril a súčasne vyvrátil ich pravdivosť, resp. opodstatnenosť. Prejudiciálnou otázkou sa súd prvej inštancie nemal zaoberať, nakoľko na neplatnosť rozhodnutia o odvolaní z funkcie žalobca poukázal až po uplynutí prekluzívnej dvojmesačnej lehoty. K vzniku pracovného pomeru uviedol, že žalobca vykonával funkciu štatutárneho orgánu a zriaďovateľom žalovaného v 2. rade je štátny orgán - J. práce, sociálnych vecí a rodiny (žalovaný v 1. rade). Ustanoveniami zákona o výkone práce vo verejnom záujme sa upravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred 01.01.2009. To znamená, že aj pracovný pomer žalobcu spĺňal podmienku vymenovania do funkcie riaditeľa žalovaného v 2. rade, a teda žalobca mohol byť následne odvolaný z funkcie. Na základe toho žiadal, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok a zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania. 14. Vyjadrenia žalovaných k odvolaniu boli doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 30.09.2015, ktorý na ne už písomne nereagoval. 15. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, účinný od 01.07.2016 (ďalej len „CSP“). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 16. Vzhľadom k tomu, že odvolanie bolo podané pred 01.07.2016, t. j. za účinnosti OSP, Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) postupoval v zmysle vyššie citovaného § 470 ods. 2 CSP. Viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, po preskúmaní odvolacích námietok, dospel k záveru, že nie je dôvod napadnutý rozsudok zmeniť alebo zrušiť, pretože odvolacie námietky o neúplnom zistení skutkového stavu a o nesprávnom právnom posúdení veci, neobstoja. Keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania a postupom podľa § 219 ods. 3, v spojení s § 378 ods. 1 CSP, svoj rozsudok vo veci verejne vyhlásil dňa 12.12.2017. 17. Podľa odvolacieho súdu obsah odvolania žalobcu nebol vzhľadom na uplatnené odvolacie dôvody spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie. Rozsudok súdu prvej inštancie jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na právne relevantné otázky súvisiace s uplatnenou neplatnosťou výpovede a s ňou súvisiacim odvolaním z funkcie riaditeľa detského domova. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, ktorý bol zistený po náležite vykonanom dokazovaní, a vysporiadal sa aj so všetkými pre vec dôležitými právnymi aspektmi. Pritom sa odvolal na konkrétne právne predpisy, ktoré správne aplikoval na prejednávaný spor. Zo zisteného skutkového stavu teda súd prvej inštancie vyvodil správny právny záver o tom, že žalobe nie je možné vyhovieť. Svoj právny záver súd prvej inštancie aj riadnym spôsobom vysvetlil, pretože v odôvodnení rozsudku v súlade s § 157 ods. 2 OSP (v znení platnom a účinnom do 30.06.2016) podal dostatočne zrozumiteľný výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozsudku, ktorým žalobu žalobcu zamietol. Aj o náhrade trov konania rozhodol súd aplikujúc správne zákonné ustanovenie (§ 142 ods. 1 OSP) vzhľadom na plný úspech žalovaných v spore. 18. Odvolací súd sa preto plne stotožňuje so všetkými zisteniami a závermi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré viedli súd prvej inštancie k jeho rozhodnutiu vo veci. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je dostatočne vyčerpávajúce, a preto si nežiada ani obšírne doplniť dôvody na zdôraznenie jeho správnosti, nakoľko odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza odvolací súd už len nasledovné: 19. Predpokladom na výkon funkcie štatutárneho orgánu podľa zákona č. 552/2003 Z. z. je jeho vymenovanie. Uvedený zákon ustanovil, že „vedúci zamestnanec, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu právnickej osoby zriadenej štátnym orgánom, ktorého pracovný pomer vznikol na základe pracovnej zmluvy pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, spĺňa predpoklad vymenovania podľa tohto zákona“ (§ 14a ods. 3 zákona č. 490/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov). Z toho vyplýva, že na prejednávanú vec sa toto ustanovenie vzťahuje, v zmysle čoho potom bolo možné ukončiť pracovný pomer žalobcu podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce. Námietka žalobcu, že jeho pracovný pomer bol založený „iba“ pracovnou zmluvou, sa preto nedala akceptovať. 20. Odvolanie z funkcie riaditeľa, ktoré žalobca považoval bez odôvodnenia za nezákonné, je individuálny právny akt, ktorý je možné preskúmať v rámci správneho súdnictva. Preto bolo vecou žalobcu, aby sa preskúmania zákonnosti domáhal žalobou na správnom súde. Súd prvej inštancie správne odôvodnil, prečo sa v rámci tohto (civilného) konania nemohol touto otázkou zaoberať ako otázkou predbežnou. Taktiež správne konštatoval, že včasne uplatnený dôvod neplatnosti skončenia pracovného pomeru bol len ten, ktorý bol uvedený v návrhu na začatie konania. Neplatnosťou odvolania z funkcie ako dôvodom neplatnosti skončenia pracovného pomeru sa nemohol zaoberať, pretože bol uplatnený po uplynutí prekluzívnej dvojmesačnej lehoty uvedenej v § 77 ZP. 21. Pretože súd prvej inštancie rozhodol o žalobe žalobcu v celom rozsahu vecne správne, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 22. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 23. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení priznal odvolací súd úspešnej strane v odvolacom konaní - žalovanému v 2. rade, nárok voči žalobcovi na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie podľa 262 ods. 2 CSP. Aj keď žalovaný v 1. rade bol v odvolacom konaní taktiež plne úspešný, odvolací súd mu nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. 24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).