Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/367/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114207485 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1114207485.2 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a sudcov Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci žalobcu: D. B., J. C. X, J., proti žalovanému: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Michalská 18, Bratislava, o určenie neplatnosti Zmluvy o účelovom úvere, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 22. apríla 2015 č.k. 10C 53/2014-192 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa proti žalovanému domáhal určenia neplatnosti Zmluvy o účelovom úvere č. XXXX/XX/XXXXX a jej dodatkov, ktorú uzavrel žalovaný s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v Bytovom dome na C. A. Č.. X-XX v Bratislave dňa 16.03.2010 na tom skutkovom základe, že bolo porušené ust. § 14 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z., keď mal za to, že uzavretie zmluvy o úvere nebolo schválené dvojtretinovou väčšinou vlastníkov bytov na schôdzi konanej dňa 30.09.2009 a uzavretie tejto zmluvy bolo nehospodárne. Zároveň priznal žalovanému náhradu trov konania. 2. Rozhodol tak právne vec posúdiac poukazom na ust. § 8b ods. 1, 2 a 3 Zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov platného a účinného v rozhodnom období, § 14 ods. 1, 2, 3 a 4 uvedeného zákona, keď z výsluchu žalobcu a z obsahu zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na C. A. Č.. X-XX v Bratislave konanej dňa 30.09.2009 mal za zrejmé, že na prezenčnej listine bolo zapísaných 124 vlastníkov bytov a nebytových priestorov a ich zástupcov z celkového počtu 169 vlastníkov. Jedným z bodov programu schôdze bolo prejednanie a odsúhlasenie bankového úveru a jeho zabezpečenia. Z obsahu zápisnice podľa súdu prvej inštancie vyplynulo, že bolo prijaté okrem iných uznesení aj uznesenie č. 9, v zmysle ktorého schôdza vlastníkov súhlasila so splnomocnením p. Y. za zástupcu jednotlivých vlastníkov v bytovom dome na odsúhlasenie účelnosti použitia čerpaných peňažných prostriedkov na základe zmluvy o úvere správcom a zároveň bola splnomocnená ako zástupca jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na podpis zmluvy o úvere s Československou obchodnou bankou, a.s., keď z obsahu uznesenia tiež vyplynulo, že bol vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome splnomocnený Správca na konanie vo vzťahu k Československej obchodnej banke, a.s. na všetky právne úkony súvisiace so Zmluvou o účelovom úvere, ktorú správca uzatvorí s Československou obchodnou bankou, a.s. Uznesenie bolo prijaté 119 prítomnými vlastníkmi, proti prijatiu uznesenia hlasoval jeden z prítomných vlastníkov - žalobca, jeden z prítomných vlastníkov sa hlasovania zdržal. 3. Súd prvej inštancie mal v konaní taktiež preukázané, že zmluva o účelovom úvere č. XXXX/XX/XXXXX bola uzavretá dňa 16.03.2010 medzi žalovaným a Správcom domov SBD Bratislava II, ktorý zastupoval vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na C. A.. Č.. X-XX v Bratislave a taktiež bola podpísaná splnomocnenou zástupkyňou vlastníkov pani Y. Y.. 4. Uviedol, že žalobca ako prehlasovaný vlastník bytu nachádzajúceho sa v dome na C. A.. Č.. X- XX v Bratislave sa mohol domáhať v mysle § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z. ochrany svojich práv, keďže hlasoval proti prijatiu uznesenia č. 9 na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov konanej dňa 30.09.2009. Najneskôr by sa svojho práva mohol domáhať podaním žaloby na súd do dňa 15.10.2009. Keďže sa žalobca svojho práva v prekluzívnej lehote nedomáhal, mal za to, že je viazaný rozhodnutím vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na C. A.. Č.. X-XX v Bratislave. Konštatoval, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti úverovej zmluvy, keďže jeho právne postavenie sa nemôže podľa súdu prvej inštancie zmeniť z dôvodu, že ako prehlasovaný vlastník sa svojho práva v zákonnej prekluzívnej lehote nedomáhal a daným rozhodnutím vlastníkov je viazaný, pričom vlastníci bytov a nebytových priestorov vyjadrili jednoznačný súhlas s uzavretím Zmluvy o účelovom úvere s Československou obchodnou bankou, a.s. a poverili správcu bytového domu a jednu z vlastníčok na zastupovanie vlastníkov pri uzavretí zmluvy. 5. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol zmysle zásady úspechu v konaní podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“), avšak úspešnému žalovanému právo na ich náhradu nepriznal, keďže mu v konaní žiadne trovy nevznikli, resp. si ich náhradu ani neuplatnil. 6. Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas odvolanie žalobca a žiadal ho zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, resp. zmeniť a jeho žalobe o určenie neplatnosti zmluvy o účelovom úvere vyhovieť. Uviedol, že zateplenie predmetného bytového domu bolo schválené už na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov konanej dňa 20.05.2009, na ktorej za jej schválenie nehlasoval dostatočný počet vlastníkov bytov. Na predmetnej schôdzi informoval vlastníkov bytov a nebytových priestorov o iných alternatívnych možnostiach zateplenia domu a poukázal na povinnosť správcu domu dojednať čo najvýhodnejšie podmienky v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Prejednanie bankových ponúk a odsúhlasenie bankového úveru a jeho zabezpečenie bolo odsúhlasené na schôdzi konanej dňa 20.05.2009, čím boli vlastníci podľa neho poškodení. Zmluva o dielo týkajúca sa zateplenia domu bola preto podľa jeho názoru uzavretá bez výberu najvýhodnejšieho dodávateľa, keď na schôdzach vlastníkov ani nebolo prejednávané výberové konanie pre dodávateľa. Následne poukázal na schôdzu vlastníkov bytov konanú predtým, na ktorých poukazoval na korupčnosť zamýšľaného konania a rafinovaný podvod zamýšľaného konania. Mal za to, že správca domu dosiahol dvojtretinovú väčšinu v hlasovaní podvodným spôsobom. Splnomocnenie v prospech spoločného zástupcu pani Y.Ú. označil za nezákonné. Poukázal na konania vedené pred Okresným súdom Bratislava II o určenie neplatnosti zmluvy o výkone správy, ktoré bolo zamietnuté pre nedostatok jeho aktívnej legitimácie v tomto konaní, bez prejednania vecnej stránky veci. Predmetnú zmluvu o výkone správy mal za neplatnú, na základe čoho podľa jeho názoru správca domu nebol oprávnený relevantnú úverovú zmluvu uzatvárať. 7. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu realizovanom písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 22.07.2015 žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť vzhľadom na preklúziu práva žalobcu v zmysle § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z., v dôsledku ktorej skutočnosti je výsledok hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov na schôdzi vlastníkov konanie dňa 30.09.2009 platný. Mal za to, že žalobca nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. 8. Žalobca vo svojej duplike k vyjadreniu žalovaného opätovne poukázal na schválenie úveru na schôdzi vlastníkov bytov konanej dňa 20.05.2009, na neplatnosť splnomocnenia vlastníkov bytov pre spoločnú zástupkyňu Y., na neplatnosť zmluvy o výkone správy v predmetnom bytovom dome a na podľa jeho názoru nesprávnu argumentáciu Okresného súdu Bratislava II v konaní o neplatnosť zmluvy o výkone správy o nedostatku jeho aktívnej legitimácie v tomto konaní. Na základe uvedeného dôvodil o neoprávnenosti správcu predmetnú zmluvu o úvere uzatvárať a na celkovú nezákonnosť postupu pri uzatváraní tejto zmluvy. 9. Žalovaný dupliku k vyjadreniu žalobcu písomne nerealizoval. 10. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového priadku (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 11. Podľa § 470 ods. 2 CSP, veta prvá, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 12. Vzhľadom na dikciu príslušného prechodného ustanovenia CSP o priamej a okamžitej aplikabilite nového procesného poriadku účinného od 1.7.2016 (zákon č. 160/2015 Z.z.) podaním odvolania žalobcu proti preskúmavanému rozsudku tento nenadobudol právoplatnosť a je potrebné ho odvolacím súdom prejednať za použitia príslušných ustanovení CSP a v zmysle nich i o odvolaní rozhodnúť. 13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) preto prejednal vec podľa § 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP a § 381 CSP bez pojednávania s poukazom na ust. § 385 ods. 1 CSP a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP. Dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, keď súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie správnym smerom a v rozsahu potrebnom z hľadiska skutočností potrebných pre posúdenie uplatneného nároku, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil a na vec aplikoval zodpovedajúce práve normy, ktoré aj správne vyložil. Svoje skutkové a právne závery v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP), z ktorého dôvodu sa odvolací súd s jeho právnymi závermi stotožňuje a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP). Odôvodnenie napadnutého rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce, preto si nežiada ani doplniť dôvody na zdôraznenie jeho správnosti, nakoľko by došlo len k opakovaniu vecných a právnych záverov súdu prvej inštancie. V odvolaní uvádzané argumenty nie sú spôsobilé privodiť iný než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver o nedôvodnosti uplatneného nároku vzhľadom na neexistenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení neplatnosti relevantnej zmluvy o účelovom úvere, vzhľadom na nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného v danom sporovom konaní pre nedodržanie nerozlučného spoločenstva účastníkov daného zmluvného vzťahu vyplývajúceho zo zmluvy o úvere, rovnako aj vzhľadom na preklúziu práva žalobcu ako prehlasovaného vlastníka bytu v zmysle § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z. 14. Podľa § 80 písm. c/ OSP platného a účinného v čase vedenia súdneho konina, ktoré napadnutému súdnemu rozhodnutiu predchádzalo, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. 15. Povinnosťou súdu v každom súdnom konaní bolo a aj v súčasnosti je prednostne riešiť preukázanie naliehavého právneho záujmu a už pri jeho nepreukázaní vzniká stav, kedy súd bez ďalšieho vykonaného dokazovania o návrhu rozhodne. Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, sú po procesnej stránke skutočnosti, že strany sporu majú vecnú legitimáciu a že na určení je naliehavý právny záujem. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi, t.j. žalovaným je popieraná existencia (neexistencia) práva či právneho pomeru žalobcu, teda je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi stranami je sporný, jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak, než požadovaným určovacím výrokom. Existuje tak potreba odstránenia tejto neistoty alebo ohrozenia práva či právneho vzťahu. Naliehavý právny záujem na určení je daný tam, kde by bez tohto určenia bol ohrozené právo žalobcu a kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Určovacia žaloba nemôže byť spravidla opodstatnená tam, kde je možné žalovať splnenie povinnosti. Povinnosť preukazovať, že v čase rozhodovania súdu na určení práva alebo právneho vzťahu je naliehavý právny záujem, zaťažuje žalobcu. Znamená to pre neho nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení. Určovacou žalobou sa žalobca nedomáha prisúdenia plnenia, ale vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je (pozitívna určovacia žaloba) alebo že tu nie je (negatívna určovacia žaloba). Žalobca podaním určovacej žaloby vyjadruje, že mu k ochrane jeho práva postačí jeho určenie - danie mu istoty práva. 16. Pokiaľ by teda predmetom sporu bolo určenie neplatnosti zmluvy o účelovom úvere č. XXXX/ XX/XXXXX vo všeobecnosti v zmysle ust. § 37 až 40 Občianskeho zákonníka, v danej veci odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie ustálil neexistenciu právneho záujmu žalobcu na určení neplatnosti predmetnej úverovej zmluvy, nakoľko takýmto určením vo všeobecnosti by sa žiadne právne postavenie žalobcu, t.j. jeho vecné právo, nezmenilo. Zároveň je potrebné pripomenúť, že účastníkmi, t. j. zmluvnými stranami relevantnej zmluvy o úvere bol okrem žalovaného ďalší právny subjekt, ktorý však stranou posudzovaného sporového konania nie je, hoci predmet sporu sa ho týka, z ktorého dôvodu možno konštatovať nezachovanie spoločenstva účastníkov tohto zmluvného vzťahu v žalobcom zvolenom a iniciovanom súdnom konaní, ktorá skutočnosť tvorí nedostatok pasívnej legitimácie označených subjektov v danom sporovom konaní. 17. Pre účely súdneho konania o určenie neplatnosti uznesenia prijatého na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov iniciovaného prehlasovaným vlastníkom v zmysle § 14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov platného a účinného v rozhodnom období bolo treba podľa povahy veci považovať rovnako všetkých účastníkov tejto schôdze hlasujúcich za prijatie uznesenia za nútených nerozlučných spoločníkov v zmysle § 91 ods. 2 OSP. O nerozlučné spoločenstvo podľa tohto ustanovenia išlo všade tam, kde sa účinok a dôsledok rozsudku vzťahoval na všetkých spoločníkov, t.j. účastníkov hmotnoprávneho úkonu, ktorého platnosť sa napáda, teda tam, kde podľa hmotného práva je právo alebo povinnosť nedeliteľnej povahy. V týchto prípadoch je totiž potrebné vydať jediný rozsudok ohľadne všetkých spoločníkov. Jedná sa o vymedzený okruh osôb, ktorým v konkrétnom konaní prináleží tzv. vecná legitimácia. Na jej existenciu, či neexistenciu prihliada súd ex offo a dôsledkom jej nedostatku je neúspech v konaní. 18. Uvedenému právnemu názoru zodpovedá i aktuálne znenie ust. § 77 ods. 1 CSP, podľa ktorého nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný, procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných. Je pravdou, že uvedené ustanovenie nadobudlo účinnosť až 01.07.2016, avšak jeho zavedením do právneho poriadku zákonodarca len expresis verbis uzákonil dávnejšie zaužívanú logickú a správnu prax v rozhodovaní súdov. 19. Žalobca s postavením „pána sporu“ (dominus litis) ako žalovaného označil Československú obchodnú banku, a.s. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou, sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie existencia oprávnenia alebo povinnosti strán sporu, ktoré vyplývajú z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva alebo povinnosti. Existenciu vecnej legitimácie aktívnej či pasívnej v každom súdnom konaní skúma súd ex offo, t.j. predbežne aj bez návrhu strán sporu. Ak žalobca nie je nositeľom subjektívneho práva a napriek tomu takúto žalobu podá, súd mu ju bez ďalšieho prejednania veci zamietne práve z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie v spore. Rovnaké argumenty platia i pokiaľ ide o posúdenie pasívnej legitimácie označeného žalovaného v spore, keď z dôvodu, že označený žalovaný nie je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, od ktorého sa žalobou uplatnený nárok odvíja, t.j. nie je nositeľom subjektívnej povinnosti žiadanej žalobou, je žaloba bez ďalšieho zamietnutá. 20. Z dikcie súdom prvej inštancie citovaných právnych ustanovení § 14 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov platného a účinného v rozhodnom období je zrejmé, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že vecou v zmysle § 14 ods. 4 ZoVB sa rozumie prijaté rozhodnutie vlastníkov bytov a nebytových priestorov, z ktorého obsahom a záverom je prehlasovaný vlastník nespokojný. Vec sa teda rozhodne dotýka všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov, z ktorého dôvodu vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome tvoria procesné spoločenstvo ohľadom nároku podľa § 14 ods. 4 ZoVB a sú vo veci pasívne legitimovaní. Pokiaľ by predmetom sporu malo byť určenie neplatnosti hlasovania na schôdzi konanej dňa 30.09.2009 z dôvodu nedodržania zákonom požadovanej dvojtretinovej väčšiny hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome podľa § 14 ods. 3 zákona, tomuto určeniu nezodpovedá žalobcom zvolený petit žaloby. Ak teda žalobca za žalovaného označil Československú obchodnú banku, a.s., nezvolil pasívne legitimovaný právny subjekt. 21. Z obsahu preskúmavaného sporového materiálu je taktiež nepochybne zrejmé, že schôdza vlastníkov bytov, na ktorej bolo prijaté žalobcom spochybňované uznesenie o uzavretí zmluvy so žalovaným ohľadom účelového úveru, bola konaná dňa 30.09.2009, resp. podľa tvrdenia žalobcu dňa 20.05.2009. Žaloba bola podaná dňa 11.03.2014, t.j. v každom prípade po márnom uplynutí prekluzívnej lehoty danej ustanovením § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z., ktorej uplynutím právo žalobcu domáhať sa na súde, aby vo veci rozhodol, zaniklo. 22. Na základe vyššie uvedeného preto odvolací súd vyhodnotil všetky odvolacie námietky žalobcu za nedôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP vzhľadom na plný úspech žalovaného v odvolacom konaní, keď o ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP). 24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).