Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/360/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114209487 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1114209487.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov JUDr. Alexandry Hanusovej a JUDr. Ing. Maria Dubaňa vo veci určenia otcovstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej Q. C., nar. X.X.XXXX, A. X, K., zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/a, Bratislava, na návrh matky: Q. W., rod. C., A. X, K., zastúpenej Zahoráková & Partners, s.r.o., Krasovského 13, Bratislava, proti otcovi: M. U., Z. R. X, XXXXX R. (L.), E., občan E. P., zastúpenému advokátskou kanceláriou Atelex, s.r.o., Rybné námestie 1, Bratislava, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 6C/33/2014-325, zo dňa 4.9.2015, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že M. U., nar. XX.X.XXXX v R., bytom Z. R. X, XXXXX R., E., občan Talianskej republiky, je otcom maloletej Q. C., nar. X.X.XXXX v Bratislave z matky Q. W., rod. C., nar. XX.X.XXXX v M., trvale bytom A. X, K.. Maloletú Q. C. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok; styk otca s maloletou upravil bez obmedzenia. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej Q. C. mesačne sumou XXX eur, vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky a zaplatiť zročné výživné za čas od X.X.XXXX do XX.X.XXXX v sume 9.943,44 eura, ktoré mu povolil splácať v pravidelných mesačných splátkach po 50 eur spolu s bežným výživným, počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku, pod následkom straty výhody splátok. Vo zvyšku návrh matky zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne osobitným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že matka sa návrhom na začatie konania z 28.3.2014 domáhala určenia otcovstva k maloletej dcére Q. C., a súčasne navrhla upraviť práva a povinnosti k maloletému dieťaťu. V návrhu uviedla, že v júli 2011 sa spoznala s otcom počas svojho pobytu v Taliansku, pričom medzi nimi došlo k intímnemu styku, prvý krát dňa 31.7.2011, bez použitia ochrany. Následne v septembri zistila, že je tehotná. Keď otca informovala o svojom tehotenstve, odmietol prevziať zodpovednosť a dieťa odmietol uznať za svoje. Rovnako sa odmietol podieľať na nákladoch spojených s tehotenstvom a pôrodom ako aj na nákladoch na výživu dieťaťa po jeho narodení. Matka žiadala priznať výživné na mal. Q. spätne, t.j. odo dňa jej narodenia, nakoľko sú tu dôvody osobitného zreteľa pre aplikáciu § 77 Zák. o rodine. Uviedla, že nepodala návrh na určenie otcovstva bezprostredne po narodení mal. Q. preto, lebo sa pokúšala mimosúdne dohodnúť s otcom. Maloletá Q. bola evidovaná ako patologický novorodenec, matka jej poskytovala starostlivosť sama a po dobu materskej a rodičovskej dovolenky bola nútená privyrábať si z domu, aby uhradila všetky potrebné náklady. 3. S poukazom na ustanovenia § 94 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 63 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 Zák. o rodine a § 113 O.s.p. súd prvej inštancie konštatoval, že predmetom konania vo veci samej bolo určenie otcovstva k mal. Q. C., ktoré bolo spojené s konaním o výchove a výžive maloletej. Na základe predloženého listinného dôkazu, a to Stanoviska k paternitnej analýze znalkyne RNDr. Q. Z. zo dňa 10.2.2015 a na základe zhodného vyjadrenia otca a matky určil, že otcom maloletej Q. C. je M. U.. Pri rozhodovaní o úprave styku s maloletou Q. súd prvej inštancie prihliadol najmä na vek maloletej, jazykovú bariéru vo vzťahu k otcovi, skutočnosť, že otec maloletej žije v Taliansku a že vzhľadom na majetkové pomery aktuálne nemožno očakávať jeho schopnosť navštevovať maloletú pravidelne. Dospel preto k záveru, že v danom čase je styk otca s maloletou vhodné v záujme maloletej neupravovať a ponechať ho neobmedzený; ponechal tak na dohode rodičov, aby sami v záujme správneho emočného vývoja maloletej stanovili podmienky styku s maloletou Q. tak, aby sa vytvorili zdravé citové väzby medzi otcom a maloletou. 4. Pri stanovení výšky výživného na maloletú súd prvej inštancie vychádzal z nákladov na maloletú, ktoré predložila matka; pri posudzovaní majetkových pomerov otca skúmal výlučne jeho schopnosti a možnosti, jeho vzdelanie i skutočnosť, v akom rozsahu prispieva aktuálne na potreby svojej družky a ich spoločného dieťaťa vo veku 19 mesiacov. Súd prvej inštancie zohľadnil aj skutočnosť, že maloletá Q. v čase rozhodnutia mala tri roky, nenavštevovala materskú školu a nevyžadovala mimoriadne výdavky spojené s jej zdravotným stavom. Po vyhodnotení všetkých dôkazov zaviazal otca prispievať na výživu maloletej vo výške XXX eur mesačne; vo zvyšku návrh zamietol. 5. K priznaniu výživného od narodenia maloletej Q. súd prvej inštancie uviedol, že zohľadnil skutočnosť, že matka podala návrh na určenie otcovstva k maloletej s časovým posunom cca 2 roky, nakoľko dúfala, že sa otec po narodení maloletej Q. zmení a zodpovedne pristúpi k riešeniu vzniknutej situácie. Až keď zistila, že otcovi sa narodilo dieťa s inou ženou a nezmenil prístup k maloletej Q., definitívne ustálila, že je potrebné vo veci podať návrh na určenie otcovstva. Zohľadnil, že otec žije v Taliansku, maloletú Q. nikdy nevidel a že jazyková bariéra medzi matkou a otcom značne sťažovala ich komunikáciu. Konštatoval, že aj počiatočné zdravotné problémy po narodení maloletej Q. prispeli k tomu, že matka prvotne riešila základné potreby maloletej na zabezpečenie jej zdravého vývoja. Vzhľadom k uvedenému dospel k záveru, že v danej veci sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa a zaviazal otca na zaplatenie výživného odo dňa narodenia maloletej Q. t.j. od X.X.XXXX V. XX.X.XXXX celkom vo výške 9.943,44 eura (24 dní x 8,06 =193,44 + 7 mesiacov x 250 + 32 mesiacov x 250). Vzhľadom na pomery otca mu povolil v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. zaostalé výživné splácať mesačne vo výške 50 eur až do zaplatenia, pod stratou výhody splátok. 6. O náhrade trov konania súd prvej inštancie nerozhodol s tým, že podľa § 151 ods. 1, ods. 3 O.s.p. o nich rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 7. Proti rozsudku v časti uloženia povinnosti zaplatiť zročné výživné spätne odo dňa začatia konania podal otec odvolanie. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a návrh matky zamietnuť v zmysle § 77 ods. 1 Zák. o rodine, pretože nebolo preukázané, že k priznaniu výživného spätne sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa. S poukazom na § 77 ods. 1 Zák. o rodine upriamil pozornosť odvolacieho súdu na doktrínu a judikatúru, ktoré sa zhodujú v tom, že rodič uplatňujúci nárok dieťaťa na výživné musí preukázať dôvody, ktoré mu bránili uplatniť nárok voči povinnému rodičovi ihneď po tom, ako prestal dobrovoľne plniť svoju vyživovaciu povinnosť (rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 20CoP/66/2014, 11CoP/79/2014, 20CoP/81/2012, 20CoP/59/2011). Zdôraznil, že už vo svojom prvom písomnom vyjadrení uviedol, že sa s matkou nepoznali, nevedeli a nevedia spolu komunikovať kvôli absolútnej jazykovej bariére, pretože matka neovláda ani v základoch taliansky jazyk a on nehovorí slovenským jazykom. Mali iba náhodný intímny styk počas letnej dovolenky. Matka mala a dodnes má plnohodnotný vzťah s iným mužom, dnešným manželom. Nebol preto z jeho strany žiaden dôvod považovať maloletú za jeho dieťa, práve naopak, prirodzene bolo rozumné domnievať sa, že jej otcom je dnešný manžel matky. Matka podala návrh s viac ako dvojročným oneskorením a pôvodne nežiadala o aplikáciu spätného výživného podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine. V tejto súvislosti poukázal na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 20CoP/59/2011, ktorý konštatoval, že výnimočným dôvodom nemôže byť neznalosť matky o možnosti uplatňovať si spätne výživné. Mal za to, že vyjadrenie matky v tom zmysle, že omeškanie viac ako dvoch rokov s podaním návrhu bolo spôsobené tým, že sa snažila vyriešiť osobne (bez vlastných jazykových znalostí a bez tlmočníka) situáciu s ním nejakou improvizovanou elementárnou komunikáciou na facebooku, nemôže byť brané vážne a že celkom určite nemôže byť považované za dôvod hodný osobitného zreteľa podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine. Uviedol, že facebook nie je správny prostriedok na riešenie takých vážnych otázok, akými sú určenie otcovstva dieťaťa a s tým spojených všetkých ľudských, etických a právnych dôsledkov. Ani „dúfanie matky, že sa zmení“ nemohlo byť považované za dôvod hodný osobitného zreteľa. Zdôraznil, že v súdnom konaní nebolo preukázané, že zdravotné problémy maloletej, ktoré mala hneď po narodení, pretrvávali viac ako dva roky a jednoznačne bránili matke podať návrh a zistiť, kto je skutočným otcom jej dieťaťa. Zastával názor, že ani z toho pohľadu nebolo unesené dôkazné bremeno a preukázaný dôvod hodný osobitného zreteľa. Aj sama matka uviedla, že až keď sa dozvedela, že začal mať vážnu známosť s jej priateľkou a že začali žiť ako druh a družka a čakali spolu dieťa, rozhodla sa podať súdny návrh. Mal tak za to, že súd prvej inštancie mal dôkladne preskúmať uvádzané dôvody a zistiť, či sú skutočne preukázané a či sú právne relevantné. Tiež mal skúmať, či náhodou osobný konflikt a ženská žiarlivosť nemohli byť základnou pohnútkou pri zmene petitu a dodatočnej žiadosti o spätné výživné. Stáva sa totiž často, že rodič tak koná z osobnej pomsty a snahy vyťažiť od druhej strany najvyššiu možnú sumu, neraz aj bez ohľadu na skutočné záujmy dieťaťa (rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 20CoP/59/2011). 8. Matka vo vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdiť. Uviedla, že dôvody hodné osobitného zreteľa spočívali nielen v subjektívnych, ale aj v objektívnych dôvodoch. Tie boli riadne špecifikované v jej písomnom vyjadrení z 1.6.2015 a napokon aj v napadnutom rozsudku. Poukázala na to, že nie je pravdou, že neovláda taliansky jazyk ani v základoch, ako to účelovo prezentuje otec a taktiež nie je pravdou, že v jej prípade išlo o náhodný intímny styk počas jednej letnej dovolenky ako ani to, že v čase, keď bola s otcom, mala plnohodnotný vzťah s iným mužom. Otec si bol plne vedomý, že s ním čaká dieťa, konečné riešenie situácie však odďaľoval. Konštatovala, že komunikácia cez facebook je v súčasnosti bežná komunikácia, rovnako ako e-mailová; dokonca facebook na rozdiel od inej komunikácie (poštou, e-mailom) ako sociálna sieť umožňuje bezprostredný elektronický kontakt medzi ľuďmi, ktorý sa najviac približuje osobnému kontaktu. S ohľadom na vzdialenosť medzi ňou a otcom sa komunikácia cez facebook javí ako najrozumnejšia komunikačná platforma. V súčasnosti je už možné s istotou konštatovať, že otec nejavil prílišný záujem na dobrovoľnom riešení otcovstva k maloletej výlučne z dôvodu finančného. Výživné začal platiť až po právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, žiadne vecné plnenie maloletej neposkytol ani neposkytuje; nezaujíma sa o ňu a nesnaží sa ju kontaktovať. Pokiaľ otec v odvolaní žiadal zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie v tom smere, že maloletej súd neprizná výživné odo dňa začatia súdneho konania, a to z dôvodu, že neboli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa, považovala tento odvolací dôvod za zmätočný a zastávala názor, že súd v zmysle § 77 ods. 1 veta druhá Zák. o rodine vôbec neskúma otázku dôvodov hodných osobitného zreteľa; túto otázku skúma len vo vzťahu k aplikácii § 77 ods. 1 veta tretia Zák. o rodine. 9. Odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zákona č. 161/2015 Z.z. (Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „C.m.p.“) s ohľadom na § 395 ods. 1 C.m.p., v zmysle ktorého, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, viazaný rozsahom odvolania (§ 65 C.m.p, § 379 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, prejednal odvolanie otca bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. bez viazanosti odvolacími dôvodmi (§ 66 C.m.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 30.3.2017 (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 3 C.s.p.). 10. Podľa § 77 ods. 1 veta tretia Zák. o rodine výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 11. Ustanovenie § 77 Zák. o rodine je systematicky zaradené do tretej časti zákona o rodine, ktorá upravuje Výživné, konkrétne Spoločné ustanovenia, týkajúce sa určovania výživného. V prípade určenia výživného pre maloleté dieťa zákon stanovuje, že výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne, ktoré sa počítajú odo dňa začatia konania, za podmienky existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa. Táto úprava má zamedziť špekuláciám a zneužívaniu možnosti priznávať výživné pre maloleté dieťa. Sprísňujúca úprava od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j. aby návrh na určenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, oprávnení žiadajú o určenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Dôvody hodné osobitného zreteľa bude treba posúdiť podľa konkrétnych okolností prípadu. Výnimočným dôvodom nebude neznalosť možnosti uplatňovať si výživné. 12. V predmetnej veci súd prvej inštancie odôvodnil aplikáciu § 77 ods. 1 veta tretia Zák. o rodine, a teda dôvody hodné osobitného zreteľa pre spätné priznanie výživného, skutočnosťou, že otec žije v Taliansku, jazykovou bariérou medzi rodičmi, ako aj zdravotným stavom maloletej. Odvolací súd sa plne stotožňuje s uvedeným záverom súdu prvej inštancie a dopĺňa, že Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení č.k. I. ÚS 545/2014-24, zo dňa 17.9.2014, k nasledovnému odôvodneniu aplikácie uvedeného ustanovenia: „okolnosť určenia otcovstva k maloletému je dôvodom hodným osobitného zreteľa pre priznanie spätného výživného pre maloleté dieťa“ uviedol, že tieto závery nemožno kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné ... nemožno výklad a interpretáciu na rozhodnutie vo veci sa vzťahujúcich ustanovení zákona o rodine považovať za arbitrárnu alebo popierajúcu základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie. 13. V odvolaní označené rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sa netýkali určenia otcovstva a s tým spojenej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností a preto z ich záverov nemožno bez ďalšieho vychádzať v predmetnej veci. Vzhľadom na danosť dôvodov hodných osobitného zreteľa pre spätné priznanie výživného v predmetnej veci sú potom pre rozhodnutie o podanom odvolaní irelevantné i ďalšie skutočnosti v ňom namietané. 14. Na uvedenom základe odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 15. Nakoľko súd prvej inštancie rozhodol, že o trovách (celého) konania rozhodne osobitným uznesením do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, pričom už bude aplikovať § 53, § 57 a § 58 C.m.p., odvolací súd nerozhodoval osobitne o nároku na náhradu a o výške trov odvolacieho konania. 16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).