Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/698/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114213021 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1114213021.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: AGRO SLAVIA s.r.o., IČO: 36 860 026, so sídlom Šustekova 49, Bratislava, zastúpeného: JUDr. Radovan Repa, advokát, s.r.o., so sídlom Záhradnícka 60 Bratislava proti žalovanému: O. M., nar. XX.X.XXXX, štátny občan Talianskej republiky, bytom Na I. XX, K., zastúpenému: Studio Legale, s.r.o., so sídlom Mostová 2, Bratislava, o určenie neplatnosti právneho úkonu, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 30.3.2015, č.k. 11C/40/2014-66, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na plnú náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že právne úkony žalobcu, spočívajúce v uznaní dlhu voči žalovanému a v súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, všetky obsiahnuté v notárskej zápisnici sp. zn. N 329/2012, Nz 35551/2012, NCRls 36315/2012 napísanej notárkou JUDr. Danicou Molnárovou na Notárskom úrade v Stupave, Hlavná 30, dňa 3.10.2012, sú neplatné. Zároveň uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 516,12 € titulom zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia, na účet právneho zástupcu žalobcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Štátu náhradu trov konania nepriznal. 2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 22, § 3 ods. 1, § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), čl. 2 základných zásad a § 7 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“) a § 135a ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“). Naliehavý právny záujem na danom určení vyvodil z toho, že určením neplatnosti právnych úkonov príde k zániku postavenia žalobcu ako povinného v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 1 Er/181/2013 so zreteľom na to, že exekučný súd v konaní o námietkach proti exekúcii a o návrhu na zastavenie exekúcie sa pre nedostatok právomoci odmietol otázkou platnosti namietaných právnych úkonov zaoberať a odkázal žalobcu na občianske súdne konanie. Konštatoval, že sa odstráni aj neistota v postavení žalobcu ako povinného v exekučnom konaní, pričom určenie neplatnosti právneho úkonu nevyvolá ďalší súdny spor, pretože v otázke schválenia výšky mzdy žalovaného za vykonanú prácu pre žalobcu sa už vedie súdny spor na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 33Cb/8/2012, ktorý sa začal dňa 11.1.2012, teda skôr ako konanie v predmetnej právnej veci, a doposiaľ nie je právoplatne skončený. Vzhľadom na to, že vzťah medzi stranami sporu vznikol na základe pracovnej zmluvy a dohody o pracovnej činnosti a rovnako uznanie dlhu sa týka vyplatenia mzdy žalovanému za vykonanú prácu, dospel k záveru, že je potrebné okrem ustanovení Občianskeho zákonníka postupovať aj podľa príslušných ustanovení Zákonníka práce. S poukazom na ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného, vyvodil, že v danej veci existuje konflikt záujmov, pretože žalovaný ako bývalý štatutárny orgán žalobcu v čase vykonania namietaných právnych úkonov a súčasne zastávania postu štatutárneho zástupcu žalobcu v mene žalobcu uznal dlh a zároveň súhlasil s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, tak aby dosiahol svoj vlastný majetkový prospech na ťarchu žalobcu. Uviedol, že aplikovateľnosť citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka aj na vzťah medzi štatutárnym orgánom obchodnej spoločnosti a obchodnou spoločnosťou vyplýva z ustálenej judikatúry súdov SR (napríklad R 3/1998, R 37/2000). Konflikt záujmov medzi stranami sporu sa pritom týkal odmeny za vykonanú prácu, ktorej platnosť určenia rieši Okresný súd Bratislava I v konaní sp. zn. 33Cb/8/2012. Notársku zápisnicu podpísal len žalovaný tak za povinného (v predmetnej veci žalobcu), ako aj oprávneného (v predmetnej veci žalovaného). Na základe uvedeného dospel k záveru, že zo strany žalovaného došlo ku konaniu v rozpore s § 22 ods. 2 Očianskeho zákonníka a v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zároveň konštatoval, že žalovaný ako vtedajší štatutárny zástupca žalobcu nekonal v záujme žalobcu a jeho spoločníkov podľa § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka, ale pred záujmami žalobcu uprednostnil svoj vlastný záujem, čo je podľa citovaného ustanovenia Obchodného zákonníka neprípustné. Poukázal na to, že z pracovnoprávneho hľadiska vzniká rozdielnosť záujmov zamestnávateľa a zamestnanca pri uzatváraní pracovnej zmluvy, ktorá smeruje k vzniku, zmene alebo k zániku pracovného pomeru alebo iného pracovnoprávneho vzťahu, prípadne pri dojednaní mzdových podmienok, čo vylučuje, aby v mene zamestnávateľa urobila takéto právne úkony fyzická osoba, ktorá je zároveň druhým účastníkom zmluvy ako zamestnanec (§ 7 ods. 3 Zákonníka práce). Keďže žalovaný ako zamestnanec a zároveň ako štatutárny zástupca zamestnávateľa (žalobcu) uznal ako štatutárny zástupca zamestnávateľa svoju pohľadávku ako zamestnanca spočívajúcu vo vyplatení odmeny za vykonanú prácu, vyvodil, že jeho záujem ako zamestnanca je v evidentnom rozpore so záujmom žalobcu ako zamestnávateľa, ktorý popiera proces schválenia výšky odmeny žalovaného za vykonanú prácu v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 33Cb/8/2012. Uviedol, že ak žalovaný ako štatutárny zástupca zamestnávateľa uznal dlh zamestnávateľa voči nemu ako zamestnancovi, konal v rozpore s § 7 ods. 3 Zákonníka práce, v rozpore so záujmami spoločnosti a jeho právny úkon trpí absolútnou neplatnosťou. Poukázal aj na zásadu dodržiavania dobrých mravov v pracovnoprávnych vzťahoch vyplývajúcu z čl. 2 základných zásad Zákonníka práce, podľa ktorého nikto nesmie práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávnych vzťahov, čo sa v predmetnej právnej veci zo strany žalovaného stalo. Rovnaký záver sa vzťahuje aj na súhlas žalobcu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, ktorý je neoddeliteľne spojený s uznaním dlhu. Ďalším dôvodom neplatnosti právnych úkonov bola podľa súdu prvej inštancie aj nedostatočná znalosť slovenského jazyka zo strany žalovaného (žiadal ustanoviť tlmočníka z talianskeho jazyka do slovenského jazyka, čo je samozrejme jeho právo, no vzbudzuje pochybnosti o tom, či vôbec rozumel obsahu namietaných právnych úkonov, ktoré urobil dňa 3.10.2012 do notárskej zápisnice spísanej iba v slovenskom jazyku). Tvrdenie žalovaného (notársku zápisnicu si prečítal, pozrel len dátumy výplaty, do detailu sa možno ani nepozeral a možno nepochopil nejaké paragrafy) považoval za také, ktoré jednoznačne nepreukazuje pochopenie obsahu notárskej zápisnice ako právneho dokumentu. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému. Štátu nepriznal náhradu trov v súvislosti s vynaloženým tlmočným podľa § 141 ods. 2 O.s.p. 3. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. V odvolaní namietal, že nie je pravda, že pohľadávka nebola vymožená, nakoľko ku dňu 19.12.2014 bola vymožená sčasti vo výške 1 356,40 eur. Tiež rozporoval zistenie, že na valnom zhromaždení spoločnosti žalobcu dňa 17.10.2011 (ktorého platnosť sa rieši v konaní 33Cb/8/2012) bola žalovanému schválená mzda, nakoľko sa na ňom iba konštatovali pravidelné náklady na chod spoločnosti vrátane nákladov na mzdu žalovaného, ktorá bola už predtým pravidelne vyplácaná, čo vyplýva aj z ročnej uzávierky za rok 2011 a 2012. Z uvedeného podľa jeho názoru vyplýva, že žalobca napriek tomu, že mu dva roky po sebe schválil v rámci účtovnej uzávierky výplaty, nemal záujem ich vyplatiť (žalobca pritom počas konania nepoprel, že žalovaný má nárok na mzdu). Bránil sa tým, že notársku zápisnicu spísal iba z dôvodu, aby mal možnosť vymáhať si mzdu, ktorá mu právom patrí. Dohodu o skončení pracovného pomeru zase podpísal iba z dôvodu, že bol jediným konateľom spoločnosti a nikto iný nemohol tento dokument podpísať. Uviedol, že o zvolení nového konateľa (M. K.) ho nikto neinformoval, pričom ohľadom platnosti uznesenia valného zhromaždenia, ktorým bol tento konateľ ustanovený do funkcie, sa vedie súdny spor. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, na základe ktorého mal uprednostniť svoje záujmy pred záujmami spoločnosti a spoločníkov, nakoľko si svoje povinnosti ako zamestnanec splnil, pričom však nedostal zaplatené; v tejto súvislosti poukázal na nedostatočnú ochranu práv zamestnanca. Namietal pochybnosti súdu prvej inštancie o jeho nedostatočnej znalosti slovenského jazyka s poukazom, že na Slovensku žije od r. 1993 (nie od r. 2002 ako je uvedené v rozsudku), obsah zápisnice pochopil a tlmočníka žiadal iba pre prípad výskytu právnych výrazov, ktoré by do detailu okamžite nepochopil. Poukázal na niektoré nezrovnalosti v zápisnici o pojednávaní a vyslovil názor, že v danom prípade neexistuje naliehavý právny záujem, pretože právne postavenie žalobcu ostane nezmenené. K odvolaniu pripojil listinné dôkazy - výpis z účtu žalovaného ohľadom splátky exekúcie vedenej voči žalobcovi, zápisnicu z valného zhromaždenia konaného dňa 17.10.2011, zápisnicu z valného zhromaždenia konaného dňa 19.9.2012, e-mailová komunikácia so spoločníkom Gun Projects vrátane súvahy a výsledovky zo dňa 15.7.2012. 4. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril v podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 18.9.2015 v ktorom uviedol, že v súvislosti s listinným dôkazom - výpisom z účtu, ktorý má preukazovať čiastočné vymoženie pohľadávky, ide o dôkaz, ktorý mohol žalovaný predložiť v priebehu prvoinštančného konania. Poukázal na to, že v súvislosti s naliehavým právnym záujmom, sa v prípade právoplatného rozsudku zmení jeho postavenie v tom smere, že to bude dôvod na zastavenie exekúcie a nič na tom nemení ani prípadné čiastočné vymoženie pohľadávky. Pokiaľ ide o konanie sp.zn. 33Cb/8/2012, konštatoval, že už len existencia tohto konania je dôkazom konfliktu záujmov medzi stranami sporu pri úkonoch predchádzajúcich spísaniu právneho úkonu, ktorého platnosť je napádaná v tomto spore. Podľa jeho názoru neobstoja tvrdenia žalovaného, že na predmetnom valnom zhromaždení sa jeho mzda neschvaľovala s poukazom na obsah zápisnice. Vo vzťahu k ďalším listinným dôkazom, ktoré žalovaný pripojil k odvolaniu, zopakoval argumentáciu o nemožnosti na ne prihliadať v odvolacom konaní, keďže ich žalovaný neuplatnil v priebehu prvoinštančného konania. V ostatnom sa pridržiaval dôvodov neplatnosti právnych úkonov uvedených v žalobe a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. 5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného nároku na určenie neplatnosti právnych úkonov žalobcu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.). 6. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p.), konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku, v ktorom prvoinštančný súd dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam, pričom sa v rozhodnutí vyporiadal i s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie (§ 387 ods.2,3 C.s.p.). 7. V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalovaného považuje odvolací súd za potrebné ako prvoradé uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 212 ods. 1 O.s.p.), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. Predmetom odvolacieho prieskumu je (vychádzajúc z obsahu odvolania podaného žalovaným) výrok súdu prvej inštancie, v ktorom určil neplatnosť právnych úkonov žalobcu a súvisiaci výrok, ktorým zaviazal žalovaného na náhradu trov konania žalobcu. Výrok, v ktorom súd prvej inštancie nepriznal štátu náhradu trov konania nebol žiadnymi dôvodmi uvedenými v odvolaní napadnutý. 8. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné. 9. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti právnych úkonov obsiahnutých v notárskej zápisnici spočívajúcich v uznaní dlhu voči žalovanému a v súhlase s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice. Neplatnosť právnych úkonov vyvodzoval z konfliktu záujmov, nakoľko žalovaný je oprávnenou osobou z uznania dlhu a súhlasu s vykonateľnosťou a súčasne aj osobou, ktorá bola oprávnená samostatne konať za žalobcu - povinnú osobu z tohto úkonu, pričom daným úkonom sa v podstate odstraňuje spornosť v otázke výšky a právneho dôvodu nároku veriteľa voči dlžníkovi a umožňuje ľahšie vymoženie pohľadávky veriteľa. Okrem rozporu v záujmoch dôvodil absolútnou neplatnosťou právnych úkonov pre rozpor s dobrými mravmi v zmysle Zákonníka práce a Občianskeho zákonníka. V predmetnej notárskej zápisnici žalobca ako povinný vyhlásil, že jeho dlh voči žalovanému spolu predstavuje sumu 14.771,34 € a zaväzuje sa ho zaplatiť žalovanému ako oprávnenému najneskôr do 30.11.2012, tento dlh uznal čo do dôvodu a výšky a uviedol, že mu je známy právny dôvod, predmet a čas plnenia právneho záväzku a podľa § 41 ods. 2 EP súhlasí s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice. Právnym dôvodom uznanej pohľadávky bola pracovná zmluva a dohoda o pracovnej činnosti uzavretá medzi žalobcom a žalovaným a záväzok tvorili nevyplatené mzdové nároky vyplývajúce z týchto zmlúv za špecifikované obdobie. V čase spísania notárskej zápisnice bol žalovaný konateľom žalobcu. 10. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016. O odvolaní žalovaného rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015 Z.z., viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.). 11. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa čl. 2 základných zásad Zákonníka práce pracovnoprávne vzťahy podľa tohto zákona môžu vznikať len so súhlasom fyzickej osoby a zamestnávateľa. Zamestnávateľ má právo na slobodný výber zamestnancov v potrebnom počte a štruktúre a určovať podmienky a spôsob uplatnenia tohto práva, ak tento zákon, osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Podľa § 7 ods. 3 Zákonníka práce so zamestnancom, ktorý je aj štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, dohodne podmienky podľa § 43 ods. 1 v pracovnej zmluve orgán alebo právnická osoba, ktorá ho ako štatutárny orgán ustanovila. Podľa § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti. 12. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak v danej veci vyvodil existenciu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti predmetných právnych úkonov. Týmto určením sa totiž zmení postavenie žalobcu v exekučnom konaní, a zmenu tohto postavenia nemôže dosiahnuť inak aj s ohľadom na skutočnosť, že exekučný súd v konaní o námietkach proti exekúcii a o návrhu na zastavenie exekúcie sa pre nedostatok právomoci odmietol otázkou platnosti namietaných právnych úkonov zaoberať a odkázal navrhovateľa na občianske súdne konanie, na čo poukázal prvoinštančný súd vo svojom rozhodnutí. Na uvedený záver nemá vplyv ani prípadné čiastočné vymoženie pohľadávky, nakoľko aj v tejto situácii žalobca stále ostáva v pozícii povinného v exekučnom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že dôkaz, ktorý žalovaný predložil v odvolacom konaní (výpis z banky zo dňa 31.12.2014 o došlej platbe z prebiehajúcej exekúcie) nie je dôkazom, ktorý nemohol predložiť pred súdom prvej inštancie bez svojej viny (a v odvolaní to ani netvrdil), preto sa ním odvolací súd nemohol zaoberať, s poukazom na to, že odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak ako ho zistil prvoinštančný súd. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru aj ohľadom neplatnosti právnych úkonov z dôvodu konfliktu záujmov a rozporu s dobrými mravmi, a to tak s použitím citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka, ako aj Obchodného zákonníka a Zákonníka práce. V tomto smere prvoinštančný súd vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil svoj záver o neplatnosti predmetných právnych úkonov, pričom odvolací súd sa s týmto odôvodnením v plnom rozsahu stotožňuje. S poukazom na uvedené je preto odvolacia námietka žalovaného smerujúca k obsahu schválených uznesení na valnom zhromaždení spoločnosti žalobcu dňa 17.10.2011 nepodstatná, nakoľko bez ohľadu na to, či predmetom schválenia na uvedenom zhromaždení bola alebo nebola jeho mzda, je nepochybne daný konflikt záujmov medzi žalovaným a žalobcom, ktorý napáda platnosť právnych úkonov spísaných v notárskej zápisnici. Odvolací súd zdôrazňuje, že práve konflikt záujmov bránil žalovanému, aby platne urobil právne úkony v mene dlžníka (spoločnosti žalobcu) voči sebe ako veriteľovi pohľadávky bez zreteľa na jeho presvedčenie o opodstatnenosti svojich mzdových nárokov. Aj v tomto prípade odvolací súd konštatuje, že na predložené dôkazy (zápisnice z valného zhromaždenia zo dňa 17.10.2011 a 19.9.2012 a e-mailová komunikácia so súvahou a výsledovkou) nemohol prihliadať, keďže nejde o dôkazy, ktoré nemohol žalovaný bez svojej viny uplatniť v priebehu prvoinštančného konania (a v odvolaní to ani netvrdil). V súvislosti s námietkou žalovaného o nesprávnom závere súdu prvej inštancie ohľadom nedostatočnej znalosti jazyka, v ktorom bola spísaná notárska zápisnica, odvolací súd konštatuje, že v tejto otázke nedospel k rovnakému záveru ako prvoinštančný súd. Skutočnosti, ktoré uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia, nepovažuje odvolací súd za také, ktoré by odôvodňovali vážne pochybnosti o nedostatočnej znalosti slovenského jazyka zo strany žalovaného. Avšak ani odlišné posúdenie tejto otázky odvolacím súdom nemá vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko v danom prípade existuje ešte iný, ďalší dôvod neplatnosti právnych úkonov, t.j. konflikt záujmov a rozpor s dobrými mravmi. V súvislosti s namietanými nezrovnalosťami v zápisnici z pojednávania súdu prvej inštancie dňa 30.3.2015, odvolací súd konštatuje, že nejde o také podstatné skutkové tvrdenia, ktorých prípadné nepresné zachytenie v zápisnici malo vplyv na posúdenie sporu. 13. So zreteľom na uvedené možno uzavrieť, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a argumentácii žalovaného, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nemožno priznať úspech. 14. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil. 15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a nárok na ich plnú náhradu priznal úspešnému žalobcovi proti neúspešnému žalovanému s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).