Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/456/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114213267 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1114213267.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci žalobcu: N. Č., R.. XX.XX.XXXX, T. D.: N. XXXX/XX, T., v zast.: JUDr. Margita Kytnarová, advokátkou so sídlom: Sv. Cyrila a Metoda 4595/18, Topoľčany, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, som sídlom: Pribinova 25, Bratislava, o zaplatenie 339,72 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 5C/71/2014-60 zo dňa 22.04.2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobkyni sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalovanému uložil zaplatiť navrhovateľke sumu 339,72 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 339,72 eur od 07.04.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu trov právneho zastúpenia v sume 103,80 eur a náhradu iných trov konania v sume 20,- eur, na účet právneho zástupcu navrhovateľky, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 115a ods. 2, § 200ea ods. 1, § 156 ods. 3 O.s.p., § 488, § 489, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 100 ods. 1, 2, § 112, § 524 ods. 1, 2, § 526 ods. 1, § 530 ods. 1, § 551 ods. 1, 2, 3, § 121 ods. 3, § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. a vecne tým, že žalobkyňa (ďalej aj ako „navrhovateľka“) sa návrhom na začatie konania zo dňa 05.05.2014, došlým Okresnému súdu Bratislava I dňa 06.05.2014, domáhala od žalovaného (ďalej aj ako „odporcu“) zaplatenia sumy 339,72 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 339,72 eur od 24.03.2014 do zaplatenia, a náhrady trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v sume 69,20 eur (odmena za dva úkony právnej služby /1. prevzatie a príprava zastúpenia a 2. návrh na vydanie platobného rozkazu/ v sume 53,12 eur /2 úkony právnej služby x 26,56 eur odmena za 1 úkon právnej služby/ + režijný paušál za dva úkony právnej služby v sume 16,08 eur /2 úkony právnej služby x 8,04 eur režijný paušál za 1 úkon právnej služby/) a trov konania za navrhovateľkou zaplatený súdny poplatok z návrhu na začatie konania v sume 20,- eur. Opodstatnenosť návrhu odôvodnila tým, že uzavrela s odporcom dňa 20.02.2004 Dohodu o zrážkach zo mzdy v nadväznosti na Zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej jej odporca poskytol úver vo výške 398,33 eur (12.000,- Sk) a navýšenie o poplatok 254,93 eur (7.680,- Sk), teda celkovo mala zaplatiť 653,26 eur (19.680,- Sk). Odporca, ako oprávnený podal proti navrhovateľke, ako povinnej, dňa 09.03.2005 návrh na exekúciu na vymoženie pohľadávky 367,46 eur (11.070,- Sk) s príslušenstvom. Okresný súd Topoľčany uznesením č. k. 12Er/653/2005-42 z 27.06.2011, právoplatným 07.01.2012, v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 15CoE/295/2011-51 z 31.10.2011, právoplatným 07.01.2012, vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. V odôvodnení súd ako dôvod neprípustnosti uviedol, že notárska zápisnica (exekučný titul) je neplatným právnym úkonom, pretože odporuje zákonu a zároveň zákon obchádza. Navrhovateľka zaplatila odporcovi 585,50 eur, t. j. bezozbytku a nesporne splatila celú istinu 398,33 eur a zvyšok 187,17 eur na príslušenstvo v zákonnom rozsahu. Listom zo dňa 10.05.2012 odporca navrhovateľke oznámil, že pohľadávku v celkovej sume 1.139,07 eur postupuje spoločnosti Platiť sa oplatí s. r. o., Bratislava. Napriek uvedenému (t.j. najmä zánik pohľadávky jej splnením, neplatnosť notárskej zápisnice = neexistencia exekučného titulu a z toho prameniace o.i. aj dôvod pre námietku premlčania, postúpenie pohľadávky) odporca poslal listom zo dňa 27.11.2013 zamestnávateľovi navrhovateľky VÚB a. s., Bratislava, žiadosť o zrážky zo mzdy, na základe ktorej tento zrazil navrhovateľke zo mzdy za december 2013 sumu 339,72 eur. Dňa 20.03.2014 vyzvala navrhovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odporcu na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 339,72 eur v lehote najneskôr do 06.04.2014. Odporca bezdôvodné obohatenie nevydal ani na výzvu nijak nereagoval, čím zavinil vznik tohto súdneho sporu. Pretože sa odporca dostal do omeškania tým, že navrhovateľke nevydal bezdôvodné obohatenie, uplatnila si navrhovateľka voči odporcovi aj zákonný úrok z omeškania 5% p. a. (t. j. ročne) + 0,25% p. a. (t. j. ročne): základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky = 5,25% p. a. (t. j. ročne). Za prvý deň omeškania považovala deň prevzatia výzvy odporcom, t. j. 24.03.2014. 3. Súd prvej inštancie zistil skutkový stav na základe týchto vykonaných dôkazov: návrhu na začatie konania; Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 20.02.2004; dokladov o navrhovateľkou realizovaných splátkach úveru zo dňa 19.06.2004, 22.07.2004, 10.08.2004, 10.08.2004, 17.09.2004, 17.09.2004, 02.09.2009 a 08.11.2010; Notárskej zápisnice N 4633/2004, NZ 82595/2004 zo dňa 17.11.2004; Uznesenia Okresného súdu Topoľčany č. k. 12Er/653/2005-42 zo dňa 27.06.2011, právoplatného dňa 07.01.2012; Uznesenia Krajského súdu v Nitre č.k. 15CoE/295/2011-51 zo dňa 31.10.2011, právoplatného dňa 07.01.2012; Oznámenia o postúpení pohľadávky podľa § 526 zákona č. 40/1964 Zb. - Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov zo dňa 10.05.2012 adresovaného odporcom navrhovateľke; Žiadosti o zrážky zo mzdy zo dňa 27.11.2013 adresovanej odporcom zamestnávateľovi navrhovateľky VÚB, a.s., Bratislava; Výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 339,72 eur zo dňa 20.03.2014 adresovanej právnou zástupkyňou navrhovateľky odporcovi; doručenky svedčiacej o prevzatí Výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 339,72 eur odporcom dňa 24.03.2014; historického časového radu sadzieb ECB z www.nbs.sk; výpisu z obchodného registra odporcu; Odporu voči platobnému rozkazu zo dňa 26.06.2014, došlého súdu 26.06.2014; Vyjadrenia navrhovateľky k odporcu zo dňa 31.07.2014, došlého súdu dňa 04.08.2014; Podania navrhovateľky zo dňa 02.03.2016, došlého súdu 07.03.2016, a jeho príloh: 1. Výplatnej listiny navrhovateľky za mesiac december 2013 - dôkaz o zrážke 339,72 eur zo mzdy navrhovateľky za mesiac december 2013, a 2. Potvrdenia zamestnávateľa navrhovateľky VÚB a.s. o poukázaní 339,72 eur zrážky zo mzdy navrhovateľky za mesiac december 2013 na účet odporcu. 4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav. Odporca - obchodná spoločnosť, ako veriteľ, poskytol navrhovateľke - spotrebiteľke, ako dlžníčke na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 20.02.2004 úver vo výške 398,33 eur (12.000,- Sk), ktorý sa navrhovateľka zaviazala zaplatiť zvýšený o príslušný poplatok vo výške 254,93 eur (7.680,- Sk), t. j. celkovo čiastku 653,26 eur (19.680,- Sk). Zmluva o úvere č. XXXXXXX nebola pripojená ako príloha k návrhu na začatie konania, ale jej existencia vyplýva z dôkazov pripojených k návrhu: Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 20.02.2004, Notárskej zápisnice N 4633/2004, NZ 82595/2004 zo dňa 17.11.2004, Oznámenia o postúpení pohľadávky podľa § 526 zákona č. 40/1964 Zb. - Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov zo dňa 10.05.2012 adresovaného odporcom navrhovateľke, Žiadosti o zrážky zo mzdy zo dňa 27.11.2013 adresovanej odporcom zamestnávateľovi navrhovateľky VÚB, a. s., Bratislava, Výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 339,72 eur zo dňa 20.03.2014 adresovanej právnou zástupkyňou navrhovateľky odporcovi. Existencia zmluvy o úvere nebola sporná medzi účastníkmi konania, ako to vyplýva z ich písomných podaní v predmetnej veci, a oboznámenie sa s jej obsahom ani nebolo pre potreby konania a rozhodnutia v tejto právnej veci potrebné. 5. Takisto medzi účastníkmi konania nebolo pre súd prvej inštancie sporné, že odporca uzavrel na zabezpečenie záväzku plynúceho z predmetnej zmluvy o úvere s navrhovateľkou Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 20.02.2004. 6. Z dokladov predložených navrhovateľkou, a to z Potvrdenia vkladu Poštovej banky č.XXXXXXX zo dňa 19.06.2004 (vklad v hotovosti na účet odporcu 1.230,- Sk), Potvrdenia vkladu Poštovej banky č. XXXXXXX zo dňa 22.07.2004 (vklad v hotovosti na účet odporcu 1.230,- Sk), Potvrdenia vkladu Poštovej banky č. XXXXXXX zo dňa 10.08.2004 (vklad v hotovosti na účet odporcu 1.230,- Sk), Potvrdenia vkladu Poštovej banky č. XXXXXXX zo dňa 10.08.2004 (vklad v hotovosti na účet odporcu 1.230,- Sk), Potvrdenia vkladu Poštovej banky č. XXXXXXX zo dňa 17.09.2004 (vklad v hotovosti na účet odporcu 1.230,- Sk), Potvrdenia vkladu Poštovej banky č. XXXXXXX zo dňa 17.09.2004 (vklad v hotovosti na účet odporcu 1.230,- Sk), Potvrdenia vkladu Poštovej banky č. XXXXXXXX zo dňa 02.09.2009 (vklad v hotovosti na účet odporcu 100,- eur) a z Potvrdenia VÚB a.s. č. XXXXXXXXXXXX o vklade v hotovosti EUR na účet EUR zo dňa 08.11.2010 (vklad v hotovosti na účet odporcu 200,- eur), vyplýva, že navrhovateľka splatila titulom poskytnutého úveru odporcovi sumu 544,97 eur. 7. Z Uznesenia Okresného súdu Topoľčany č. k. 12Er/653/2005-42 zo dňa 27.06.2011, právoplatného dňa 07.01.2012 v spojení s Uznesením Krajského súdu v Nitre č.k. 15CoE/295/2011-51 zo dňa 31.10.2011, právoplatného dňa 07.01.2012, vyplýva, že súd vyhlásil exekúciu (návrh na exekúciu o vymoženie pohľadávky 367,46 eur /11.070,- Sk/ s príslušenstvom podal odporca, ako oprávnený, proti navrhovateľke, ako povinnej, dňa 09.03.2005 a bola vedená u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60, za neprípustnú a zároveň exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. z dôvodu vyhodnotenia Notárskej zápisnice N 4633/2004, NZ 82595/2004 zo dňa 17.11.2004 spísanej notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou, ktorá bola exekučným titulom, za neplatný právny podľa § 39 Občianskeho zákonníka. 8. Z Oznámenia o postúpení pohľadávky podľa § 526 zákona č. 40/1964 Zb. - Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov zo dňa 10.05.2012 adresovaného odporcom navrhovateľke je zrejmé, že odporca oznámil navrhovateľke, že on, ako postupca, postúpil na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 10.05.2012 pohľadávku postupcu voči navrhovateľke zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX, ktorá predstavovala ku dňu 10.05.2012 sumu 1.139,07 eur spoločnosti Platiť sa oplatí s. r. o. so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 45 684 618, ako postupníkovi. V tomto oznámení o postúpení pohľadávky odporca navrhovateľku oboznámil s tým, že záväzok je nutné od okamihu doručenia tohto oznámenia ihneď uhradiť výlučne plnením postupníkovi (čiže spoločnosti Platiť sa oplatí s. r. o.), a to poukázaním peňažnej čiastky v celkovej sume pohľadávky v prospech účtu číslo: XXXXXXXX/XXXX C. C. N. D., O.. I.., C. I.: XXXXXXX. Toto oznámenie o postúpení pohľadávky obsahovalo poučenie v znení: "POHOTOVOSŤ, s. r. o. ako Postupca pohľadávok nenesie momentom postúpenia zodpovednosť za konanie Postupníka. POHOTOVOSŤ, s. r. o. nie je s Postupníkom majetkovo alebo personálne prepojená. Forma a spôsob vymáhania pohľadávky je v kompetencii Postupníka.". Medzi účastníkmi konania nebolo sporné ani postúpenie pohľadávky a oznámenie postúpenia pohľadávky odporcom, ako postupcom, navrhovateľke listom zo dňa 10.05.2012. 9. Odporca zaslal zamestnávateľovi navrhovateľky VÚB a. s., Bratislava, Žiadosť o zrážky zo mzdy zo dňa 27.11.2013. Nárok na uspokojenie pohľadávky titulom Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 20.02.2014 odporca oprel o ustanovenie § 551 Občianskeho zákonníka. V žiadosti o zrážky zo mzdy, okrem iného, uviedol, že vzhľadom na to, že navrhovateľka nesplnila svoje záväzky voči odporcovi zo Zmluvy o úvere č.XXXXXXXX zo dňa 20.02.2004, využíva svoje právo a žiada o vykonávanie zrážok zo mzdy navrhovateľky mesačne titulom Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzatvorenej medzi navrhovateľkou a odporom dňa 20.02.2004, a to na účet odporcu vedený v Poštovej banke a. s., číslo účtu: XXXXXXXX/XXXX, C. I.: XXXXXXXX (Č. U.) až do úplného zaplatenia dlhu 1.139,07 eur. 10. Na základe Žiadosti o zrážky zo mzdy zo dňa 27.11.2013 zrazil zamestnávateľ navrhovateľky VÚB a. s., Bratislava, navrhovateľke zo mzdy za mesiac december 2013 sumu 339,72 eur, čo navrhovateľka preukázala predložením dvoch dôkazov ako príloh k jej Podaniu zo dňa 02.03.2016, došlého súdu 07.03.2016, a to: 1. Výplatnej listiny navrhovateľky za mesiac december 2013, z ktorej je evidentná Ostatná zrážka: 536 Neprednostné pohľadávky 339,72 eur, a 2. Potvrdenia zamestnávateľa navrhovateľky VÚB a.s. zo dňa 03.03.2016, v ktorom potvrdil, že navrhovateľka pracuje vo VÚB, a. s., od 01.06.2012 a jej pracovný pomer trvá; ďalej potvrdil, že navrhovateľke odišla zo mzdy za mesiac 12/2013 zrážka v sume 339,72 eur v prospech odporcu, číslo zmluvy XXXXXXX, na základe žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy, na číslo účtu XXXXXXXX/XXXX, C.: XXXXXXXX. Sporným medzi účastníkmi konania nebolo ani poukázanie sumy 339,72 eur ako zrážky zo mzdy navrhovateľky za mesiac december 2013 zamestnávateľom navrhovateľky na účet odporcu na základe Žiadosti o zrážky zo mzdy zo dňa 27.11.2013 adresovanej odporcom zamestnávateľovi navrhovateľky VÚB, a. s., Bratislava. 11. Z Výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 339,72 eur zo dňa 20.03.2014 vyplýva, že navrhovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vyzvala odporcu na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 339,72 eur v lehote najneskôr do 06.04.2014 dôvodiac tým, že navrhovateľka odporcovi legitímne záväzky vyplývajúce zo zmluvy o úvere zaplatila a zrážka zo mzdy vykonaná na základe žiadosti odporcu z 27.11.2013 adresovaná jej zamestnávateľovi, bola uskutočnená bez právneho dôvodu, okrem iného (vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a jej zastavenia Uznesením Okresného súdu Topoľčany č. k. 12Er/653/2005-42 zo dňa 27.06.2011, právoplatného dňa 07.01.2012) aj preto, že odporca pohľadávku z predmetnej zmluvy o úvere postúpil Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 10.05.2012 tretiemu subjektu. 12. Neoprávnenosť žiadosti odporcu o vykonávanie zrážok zo mzdy navrhovateľky prezentovala navrhovateľka aj v písomnom podaní zo dňa 31.07.2014, došlom Okresnému súdu Bratislava I dňa 04.08.2014. Podľa jej názoru, neoprávnenosť spočíva najmä v tom, že navrhovateľka v danom čase už voči odporcovi mala dlh splatený a taktiež v nedostatku aktívnej legitimácie odporcu na uplatnenie takéhoto práva voči zamestnávateľovi navrhovateľky ako prípadnej dlžníčky. Zdôraznila, že k takejto žiadosti je oprávnený len veriteľ a v čase podania Žiadosti o zrážky zo mzdy dňa 27.11.2013 zamestnávateľovi navrhovateľky, nebol odporca už v postavení veriteľa z predmetnej zmluvy o úvere, a teda ani z dohody o zrážkach. 13. Odporca na navrhovateľkinu Výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 339,72 eur zo dňa 20.03.2014 nereagoval a bezdôvodné obohatenie nevydal. 14. Obrana odporcu obsiahnutá v odpore proti platobnému rozkazu spočívala v tom, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka. Razantne odmietol, že by z jeho strany došlo k bezdôvodnému obohateniu. Podľa neho navrhovateľka plnila na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, ktorá nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú. Rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol (nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu zmluvy a pod.) a majetkový prospech získal žalovaný z pocitových zdrojov. Kritike podrobil tvrdenie navrhovateľky o tom, že keďže bola exekúcia právoplatne zastavená, je nárok odporcu už premlčaný. V tejto súvislosti poukázal na to, že skutočnosť, že došlo k zastaveniu exekúcie nemá vplyv na platnosť predmetnej zmluvy o úvere. Mal za to, že nároky z nej vyplývajúce stále trvajú, a nakoľko odporca stále eviduje nedoplatok na tejto zmluve o úvere, vykonáva kroky smerujúce k uspokojeniu jeho pohľadávky. Skutočnosť, že zamestnávateľ navrhovateľky poukázal na účet odporcu peňažné prostriedky, ktoré si odporca nárokuje na základe platnej zmluvy o úvere, nezakladá, podľa názoru odporcu, nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia. 15. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (k 07.04.2014), tzn. platná v období od 13.11.2013 do 10.06.2014, predstavovala 0,25% ročne a zvýšená o 5 percentuálnych bodov v zmysle citovaného ustanovenia § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 07.04.2014 (od kedy súd priznal úrok z omeškania), činí navrhovateľom správne uplatnený zákonný úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne. 16. S odkazom na citovaného ustanovenie § 489 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone; súd konštatuje, že v prípade záväzku odporcu voči navrhovateľke v sume 339,72 eur s príslušenstvom, ide o záväzok vzniknutý z bezdôvodného obohatenia. Odporca sa na úkor navrhovateľky bezdôvodne obohatil získaním majetkového prospechu plnením bez právneho dôvodu v zmysle citovaného ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. 17. V danom prípade sa jedná o prípad osobitnej skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia, a to o bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu. V rámci tejto skutkovej podstaty ide o prípady získania bezdôvodného obohatenia, pričom právny dôvod neexistoval od začiatku. Bezdôvodné obohatenia pritom charakterizujú dva znaky: 1) došlo k plneniu - plnením došlo k presunu majetkovej hodnoty z majetkovej sféry jedného subjektu do majetkovej sféry druhého subjektu, 2) na plnenie nebol dôvod - nedostatok právneho dôvodu na plnenie musel existovať už od začiatku. 18. Súd sa v rámci dokazovania nezaoberal platnosťou, resp. neplatnosťou Zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 20.02.2004 ani Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 20.02.2004; ani tým, či odporkyňa dlh splatila alebo nie; ani tým, či právo odporcu na plnenie z tejto zmluvy o úvere bolo v dôsledku neexistencie exekučného titulu premlčané; tak ako to uvádzala navrhovateľka v návrhu na začatie konania. Skúmanie týchto okolností nebolo pre rozhodnutie o nároku navrhovateľky uplatnenom v tomto konaní podstatné a presahovalo by rámec dokazovania potrebného pre náležité zistenie skutkového a právneho stavu. 19. Kľúčovým pre rozhodnutie v tejto právnej veci bolo zistenie, že odporca nebol v čase uplatnenia si práva z Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 20.02.2004 u zamestnávateľa navrhovateľky VÚB a. s., Bratislava, Žiadosťou o zrážky zo mzdy zo dňa 27.11.2013, a ani v čase realizácie zrážky zo mzdy navrhovateľky za mesiac december 2013 v sume 339,72 eur týmto jej zamestnávateľom v prospech účtu odporcu, subjektom oprávneným na uplatnenie tohto práva, nakoľko odporca, ako veriteľ, postúpil dňa 10.05.2012, v zmysle citovaného ustanovenia § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, svoju pohľadávku voči navrhovateľke, aj bez súhlasu navrhovateľky, ako dlžníčky, písomnou zmluvou inému. Z listinného dôkazu - z Oznámenia o postúpení pohľadávky podľa § 526 zákona č. 40/1964 Zb. - Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov zo dňa 10.05.2012 adresovaného odporcom navrhovateľke, mal súd za preukázané, že odporca oznámil navrhovateľke, že on, ako postupca, postúpil na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 10.05.2012 pohľadávku postupcu voči navrhovateľke zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX, ktorá predstavovala ku dňu 10.05.2012 sumu 1.139,07 eur spoločnosti Platiť sa oplatí s. r. o. so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 45 684 618, ako postupníkovi. Tým si odporca, už v postavení postupcu, splnil zákonnú povinnosť voči navrhovateľke, ako dlžníčke, uloženú mu ustanovením § 526 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, podľa ktorého postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Keďže citované zákonné ustanovenie § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka explicitne uvádza, že s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené, prešlo s postúpenou pohľadávkou aj právo na jej vymáhanie prostredníctvom zabezpečovacieho prostriedku Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 20.02.2004, čo by práva s ňou spojeného, z postupcu (odporcu) na postupníka (spoločnosť Platiť sa oplatí s. r. o.) dňa 10.05.2012. O tom, že odporca si bol vedomý prechodu práva na vymáhanie pohľadávky spolu s postúpenou pohľadávkou, je zreteľné zo samotného textu Oznámenia o postúpení pohľadávky podľa § 526 zákona č. 40/1964 Zb. - Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov zo dňa 10.05.2012, v ktorom odporca oboznámil navrhovateľku s tým, že záväzok je nutné od okamihu doručenia tohto oznámenia ihneď uhradiť výlučne plnením postupníkovi (čiže spoločnosti Platiť sa oplatí s.r.o.), a to poukázaním peňažnej čiastky v celkovej sume pohľadávky v prospech účtu číslo: XXXXXXXX/XXXX C. C. N. D., O.. I.., variabilný symbol: XXXXXXX. Navyše, oznámenie o postúpení pohľadávky obsahovalo poučenie v znení: "POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako Postupca pohľadávok nenesie momentom postúpenia zodpovednosť za konanie Postupníka. POHOTOVOSŤ, s.r.o. nie je s Postupníkom majetkovo alebo personálne prepojená. Forma a spôsob vymáhania pohľadávky je v kompetencii Postupníka.". V tejto súvislosti súd poukazuje na správny argument navrhovateľky obsiahnutý v návrhu na začatie konania a neskôr obsažnejšie v jej písomnom podaní zo dňa 31.07.2014, došlom súdu dňa 04.08.2014, že k podaniu žiadosti o zrážky zo mzdy navrhovateľky bol v čase jej podania 27.11.2013 (poznámka súdu: a nielen v čase jej podania 27.11.2013, ale už od 10.05.2012) oprávnený len veriteľ a v čase podania Žiadosti o zrážky zo mzdy dňa 27.11.2013 zamestnávateľovi navrhovateľky, nebol odporca už v postavení veriteľa zo zmluvy o úvere, a teda ani z dohody o zrážkach zo mzdy, pretože ním bola obchodná spoločnosť Platiť sa oplatí s. r. o., Bratislava (postupník). 20. Súd mal ďalej z vykonaného dokazovania za preukázané, že vymáhanie plnenia od navrhovateľky odporcom (postupcom a pôvodným veriteľom) bolo v rozpore s ustanovením § 530 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na žiadosť postupníka môže postupca vymáhať postúpený nárok sám vo svojom mene na účet postupníka. Ak postúpenie pohľadávky sa oznámilo alebo preukázalo dlžníkovi (§ 526), môže postupca pohľadávku vymáhať iba v prípade, že ju nevymáha postupník a postupca preukáže dlžníkovi súhlas postupníka s týmto vymáhaním. 21. V zmysle citovaného ustanovenia § 530 Občianskeho zákonníka, postúpením pohľadávky postupca (pôvodný veriteľ) stráca oprávnenie vymáhať od dlžníka plnenie, pretože namiesto neho sa veriteľom stal postupník. Ustanovenie § 530 umožňuje postupcovi za určitých podmienok vymáhať od dlžníka postúpený nárok, a to vo svojom mene na účet postupníka, ak ho o to postupník požiada. Pokiaľ sa dlžník o zmene veriteľa nedozvedel, t. j. postúpenie pohľadávky voči nemu ešte nie je účinné, postupca nie je obmedzený v oprávnení pohľadávku vymáhať. Ak je postúpenie pohľadávky voči dlžníkovi účinné (postupca mu to oznámi, prípadne postupník mu postúpenie preukázal), postupca môže pohľadávku vymáhať len vtedy, keď ju nevymáha postupník a keď mu preukáže, že postupník s týmto vymáhaním súhlasí. Tým sa má vylúčiť možnosť prípadného dvojitého vymáhania tej istej pohľadávky. 22. Vo vzťahu k ustanoveniu § 530 ods. 1 Občianskeho zákonníka je žiaduce objasniť, že v konaní nebol produkovaný odporcom žiaden dôkaz svedčiaci o tom, že by postupník (obchodná spoločnosť Platiť sa oplatí s.r.o.) požiadal postupcu (odporcu) o vymáhanie postúpeného nároku v mene postupcu na účet postupníka tak, ako to umožňuje citované ustanovenie § 530 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka. Keďže postúpenie pohľadávky oznámil odporca (postupca) navrhovateľke (dlžníčke) v súlade s ustanovením § 526 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, mohol, v zmysle citovaného ustanovenia § 530 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka, postupca (odporca) pohľadávku vymáhať iba v prípade, že ju nevymáha postupník (obchodná spoločnosť Platiť sa oplatí s.r.o.) a postupca (odporca) preukáže dlžníkovi (navrhovateľke) súhlas postupníka (obchodnej spoločnosti Platiť sa oplatí s.r.o.) s týmto vymáhaním. Zároveň je nutné zdôrazniť, že spojka "a" v citovanom ustanovení § 530 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka znamená, že obidve podmienky (1. pohľadávku nevymáha postupník, 2. postupca preukázal dlžníkovi súhlas postupníka s týmto vymáhaním) na to, aby mohol postupca vymáhať pohľadávku, musia byť splnené kumulatívne, čiže súčasne (naraz). V danom prípade nebolo odporcom preukázané splnenie ani jednej z týchto podmienok, a už vôbec nie ich kumulatívne splnenie, oprávňujúce odporcu (postupcu) vymáhať pohľadávku v súlade s ustanovením § 530 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka. Odporca v tomto smere v konaní dôkazné bremeno neuniesol. V zmysle § 120 ods. 1 v spojení s § 132 OSP má dôkazné bremeno zásadne ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Neunesenie dôkazného bremena postihuje účastníka nepriaznivým následkom v podobe neúspechu v konaní. 23. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov neobstojí obrana odporcu prezentovaná v odpore proti platobnému rozkazu, spočívajúca v jeho tvrdení, že skutočnosť, že zamestnávateľ navrhovateľky poukázal na účet odporcu peňažné prostriedky v sume 339,72 eur, nezakladá nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia, a že u neho nenastala žiadna z foriem bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka. Zo súdom vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že suma 339,72 eur zrazená zo mzdy navrhovateľky za mesiac december 2013 jej zamestnávateľom a pripísaná na účet odporcu, čo odporca v konaní nerozporoval, dokonca prijatie tejto sumy potvrdil, bola plnením navrhovateľky prijatým odporcom bez právneho dôvodu. Súd preto konštatuje, že na strane odporcu vzniklo bezdôvodné obohatenie na úkor navrhovateľky podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka v sume 339,72 eur, ktoré je odporca povinný v súlade § 456 Občianskeho zákonníka vydať navrhovateľke v zmysle § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 24. Osobitne, mimo rámca ustanovení tretej hlavy šiestej časti Občianskeho zákonníka, je v ustanovení § 107 upravený právny režim premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. Toto právo sa podľa citovaného ustanovenie § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený skutočne dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (tzv. subjektívna premlčacia doba). Podľa citovaného ustanovenia § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí najneskôr za tri roky, a ak ide o bezdôvodné obohatenie získané úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo (tzv. objektívna premlčacia doba). Subjektívna premlčacia doba je vo vzťahu k objektívnej dobe určujúca, pretože oprávnený subjekt musí svoje právo na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatniť v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe, najneskôr však do uplynutia trojročnej, resp. desaťročnej objektívnej doby. V konaní odporca nevzniesol námietku premlčania. Súd len poznamenáva, že aj v prípade jej vznesenia, by nebola dôvodná, nakoľko navrhovateľka si právo na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnila v rámci plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby upravenej v citovanom ustanovení § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s citovaným ustanovením § 100 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka. Navrhovateľka sa najskôr začiatkom januára 2014 (keď sa jej do dispozície dostala Výplatná listina za mesiac december 2013) skutočne dozvedela, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a že na jej úkor sa obohatil odporca, a keďže jej návrh na začatie konania došiel súdu dňa 06.05.2014, uplatnila si svoje právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe. V zmysle citovaného ustanovenia § 112 veta prvá Občianskeho zákonníka, nakoľko navrhovateľka uplatnila v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe právo na súde, a v začatom konaní riadne pokračovala, premlčacia doba od tohto uplatnenia (t. j. od 06.05.2014) po dobu konania neplynie. 25. Navrhovateľka si správne uplatnila výšku úrokov z omeškania 5,25% ročne zo sumy 339,72 eur, ale nesprávne si ich uplatnila odo dňa prevzatia Výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 20.03.2014 odporcom, čiže odo dňa 24.03.2014. Nárok na úroky z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 339,72 eur jej vznikol až od času, v ktorom bol odporca v omeškaní s plnením v zmysle ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, t. j. odo dňa 07.04.2014 - dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na plnenie určenej navrhovateľkou vo Výzve na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 20.03.2014, ktorú sama navrhovateľka určila odporcovi: "najneskôr do 6. apríla 2014" 26. Súd preto návrh zamietol v časti uplatnených úrokov z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 339,72 eur od 24.03.2014 do 06.04.2014 ako nedôvodný v druhom výroku enunciátu rozsudku. 27. Navrhovateľkou správne uplatnená sadzba úroku z omeškania vo výške 5,25% ročne bola stanovená ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnení peňažného dlhu, t.j. ku dňu 07.04.2014 + 5 percentuálnych bodov v zmysle citovaného § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 07.04.2014 (od kedy súd priznal úrok z omeškania). Úroky z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 339,72 eur boli navrhovateľke priznané od času, v ktorom bol odporca v omeškaní s plnením, t. j. odo dňa 07.04.2014 do zaplatenia. 28. Konštatujúc dôvodnosť návrhu na začatie konania, tak v časti uplatnenej istiny, ako aj vo väčšej časti uplatneného príslušenstva pohľadávky (t. j. vo väčšej časti uplatnených úrokov z omeškania, až na vyššie opísané pochybenie navrhovateľky, z ktorého dôvodu súd návrh v menšej časti uplatnených úrokov z omeškania zamietol ako nedôvodný), súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke sumu 339,72 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 339,72 eur od 07.04.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, tak ako je uvedené v prvom výroku enunciátu tohto rozsudku. 29. Lehotu na plnenie (do troch dní od právoplatnosti rozsudku) súd určil v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 veta prvá pred bodkočiarkou OSP, podľa ktorého, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 30. O náhrade trov konania rozhodol súd v treťom výroku enunciátu rozsudku podľa § 142 ods. 3, § 149 ods. 1, § 151 ods. 1 veta prvá a § 151 ods. 8 OSP. 31. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný, ktorý žiada odvolací súd, aby napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Svoje odvolanie žalovaný odôvodnil podľa § 205 ods. 2 písm. b/, f/ a d/ O.s.p. Žalovaný namieta, že v konaní došlo k premlčaní práva žalobkyne prišlo v objektívnej ako i subjektívnej lehote dňa 08.11.2013 vo výške 784,97 eur. Žalovaný v tejto súvislosti zdôrazňuje, že vzniesol námietku premlčania, ktorou sa súd prvej inštancie nezaoberal. Podľa názoru žalovaného nie je napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie za dostatočne odôvodnené v zmysle § 157 ods. 2, § 167 ods. 2 O.s.p. Žalovaný poukazuje na to, že účastníci zmluvy sa dohodli na tom, že ich zmluvné vzťahy sa budú spravovať podľa ustanovení obchodného zákonníka (zmluva sa uzatvorila podľa obchodného zákonníka, z čoho jasne vyplýva, že iný zákon ani na daný zmluvný vzťah nie je možné aplikovať. Odvolateľ poukazuje na to, že povinnosť uvádzať RPMN je notorietou a že do 31.12.2007 zákon obsahoval chybný vzorec na výpočet RPMN. Zákon o spotrebiteľských úveroch sa podľa žalovaného vzťahoval na zmluvy o úvere až na základe jeho novelizácie účinnej od 01.01.2008. V otázke poplatku žalovaný uvádza, že samotná výška príslušného poplatku žalobkyni vyhovoval, keďže voči jeho výške nenamietala, zmluvu o úvere uzatvorila a peňažné prostriedky od žalovaného prostredníctvom obchodného zástupcu prevzala. 32. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá považuje odvolanie žalovaného považuje za bezdôvodné, nezrozumiteľné, obsahom nenáležité vo vzťahu k veci a dôkazmi nepreukázané. 33. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 34. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené. 35. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods.1,2 C. s. p.). 36. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p. 37. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie. 38. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. V odvolacom konaní súd vzhľadom na to, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie úspešnej žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania priznáva v rozsahu 100%,. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ( § 262 ods. 2 C.s.p.). 39. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).