Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/433/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114214160 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1114214160.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Branislava Krála a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci žalobcu: A. Š., H.. XX.XX.XXXX, C. E. V.. Č.. XX, C., zast. advokátskou kanceláriou BADUCCI Legal, s. r. o., Mostová ul. č. 2, Bratislava proti žalovaným: 1/ N. C., H.. XX.XX.XXXX, 2/ P. C., H.. XX.XX.XXXX, obaja bytom E. V.. Č.. XX, C., žalovaná 1/ zast. žalovaným 2/, o vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I z 15. augusta 2016, č. k. 19C/88/2014- 101, takto r o z h o d o l : Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e . Žalobcovi sa nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil, žalovanej 1/ priznal nárok na plnú náhradu trov konania a žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania nepriznal. 2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 15.03.2016 vzal žalobca žalobu v plnom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Dôvod späťvzatia v podaní neuviedol. Žalovaní so späťvzatím žaloby nesúhlasili. Žalovaná 1/ odôvodnila svoj nesúhlas s poukazom na uplynulé bezkonfliktné užívanie nehnuteľnosti vyplývajúce z pôvodnej dohody podielových spoluvlastníkov, žalovaný 2/ so späťvzatím nesúhlasil pre údajne krivé obvinenie jeho osoby žalobcom o spáchaní trestného činu ublíženia na zdraví voči žalovanej 1/. Súd prvej inštancie zaujal stanovisko, že žalovaní nesúhlas so späťvzatím žaloby nepodložili vážnymi dôvodmi (§ 146 ods. 1 prvá veta C.s.p.), pričom v prejednávanej veci sa nejedná o prípad, na ktorý by sa vzťahovalo ust. § 146 ods. 2 C.s.p. Vzhľadom na to súd prvej inštancie konanie zastavil podľa § 145 ods. 1 C.s.p. Výrok napadnutého uznesenia, ktorým súd prvej inštancie priznal žalovanej 1/ plnú náhradu trov konania a výrok, ktorým žalovanému 2/ nepriznal náhradu trov konania, súd prvej inštancie odôvodnil nasledovne: „O trovách konania súd rozhodol podľa §§ 255, 256 a 262 ods. 1 C.s.p. V súvislosti s rozhodnutím o náhrade trov konania vo vzťahu k žalovanej v 1. rade možno vyvodiť, že žaloba bola voči nej podaná nedôvodne. Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že druhý podielový spoluvlastník A. Z. umožnil odporkyni v 1. rade užívať predmet podielového spoluvlastníctva bez súhlasu žalobcu ako druhého spoluvlastníka, t. j. pri absencii dohody podľa § 139 ods. 2 Obč. zák. Preto žalobca ako opomenutý spoluvlastník nie je vecne legitimovaný požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia, ani úhrad spojených s užívaním nehnuteľnosti od odporkyne v 1. rade, ale od dotknutého spoluvlastníka, pričom vo vzťahu k výške bezdôvodného obohatenia len v rozsahu, v ktorom tento spoluvlastník svoj spoluvlastnícky podiel „nadužíval“ (§137 ods. 1, § 139 ods. 2, § 451 a § 458 ods. 1 Obč. zák.). V tejto súvislosti súd odkazuje na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 28Cdo 1617/2011 alebo sp. zn. 28Cdo 1986/2010. Vzhľadom na uvedené súd v druhej výrokovej vete rozhodnutia priznal žalovanej v 1. rade nárok na plnú náhradu trov konania. Keďže žalovaný v 2. rade, ktorého manželstvo so žalovanou v 1. rade bolo právoplatne rozvedené ku dňu, ktorý predchádza žalovanému obdobiu, čo vyplynulo zo zhodného tvrdenia účastníkov, nemal právny titul na užívanie predmetnej nehnuteľnosti, naviac súhlas podielového spoluvlastníka A. Z. k jej užívaniu sa vzťahoval výlučne na žalovanú v 1. rade, súd s odkazom na § 257 C.s.p. žalovanému v 2. rade náhradu trov konania nepriznal.“ 3. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie žalovaní 1/, 2/ a napadli ním výrok, ktorým bolo konanie zastavené. Odvolanie odôvodnili argumentáciou týkajúcou sa veci samej a uviedli, že požadujú, aby súd pokračoval v konaní a aby vo veci rozhodol rozsudkom. 4. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 5. Nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby je spravidla dôvodný v konaní, ktoré môže byť začaté aj bez návrhu alebo vtedy, keď dokazovanie vo veci postúpilo tak ďaleko, že možno očakávať rozhodnutie súdu a žalobca sa späťvzatím žaloby snaží zmariť vydanie pre seba nepriaznivého rozsudku a to za predpokladu, že k mimosúdnemu vyriešeniu veci dohodou sporových strán nedošlo. Ak určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, je zastavenie konania vždy podmienené výslovným súhlasom žalovaného (§ 146 ods. 2 C.s.p.). 6. Odvolací súd je zhodne so súdom prvej inštancie toho názoru, že dôvody nesúhlasu žalovaných 1/, 2/ so späťzatím žaloby nimi prezentované na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 18.03.2016 nemožno kvalifikovať ako vážne v zmysle § 146 ods. 1 prvá veta C.s.p., teda ako také, ktoré by umožňovali nezastavenie konania. Za vážny dôvod totiž nemožno považovať tvrdenie žalovanej 1/, že v minulosti neboli v súvislosti s užívaním predmetnej nehnuteľnosti žiadne spory a tvrdenie žalovaného 2/, že žalobca ho krivo obvinil, že voči žalovanej 1/ sa dopustil trestného činu ublíženia na zdraví. Ani odvolaciu argumentáciu žalovaných nie je možné podľa názoru odvolacieho súdu vyhodnotiť tak, že by išlo o vážne dôvody, ktoré by umožňovali nezastavenie konania podľa § 146 ods. 1 prvá veta C.s.p. Odvolacia argumentácia žalovaných totiž spočíva vo vyvracaní tvrdení žalobcu uvedených v žalobe. To však nemôže byť vážnym dôvodom pre nezastavenie konania, pretože žalobca vzal žalobu späť, vo veci teda nebolo meritórne rozhodnuté a pravdivosť tvrdení žalobcu obsiahnutých v žalobe teda súd prvej inštancie neposudzoval. Napokon odvolací súd uvádza, že v prejednávanej veci sa nejednalo o prípad uvedený v ust. § 146 ods. 2 C.s.p. 7. Pokiaľ ide o výroky o trovách konania, žalovaní 1/, 2/ v odvolaní nenamietli vecnú nesprávnosť týchto výrokov a preto odvolací súd správnosť týchto výrokov neposudzoval. 8. Z uvedeného vyplýva, že napadnuté uznesenie je vecne správne a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 9. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi nepriznal nárok na ich náhradu, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).