Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/182/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114219098 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Janečková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1114219098.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Janečkovej a sudcov JUDr. Eleny Ondrišovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci žalobcu KLÁN Slovakia s.r.o., Štefánikova ul. č. 21, Bratislava, IČO: 35 959 371, zast. advokátom JUDr. Martinom Janáčom, Wilsonova 3, Bratislava, proti žalovanému KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545, o 6.022,50 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 28Cb/329/2014-93 zo dňa 17.4.2015, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 28Cb/329/2014-93 zo dňa 17.4.2015 v časti o zaplatenie istiny a príslušenstva za obdobie od 31.10.2014 do zaplatenia a súvisiacom výroku o náhrade trov konania potvrdzuje a vo zvyšku týkajúceho sa príslušenstva mení tak, že žalobu zamieta. Žalobcovi priznáva plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.022,50 EUR s úrokom z omeškania v sadzbe 8,15 % ročne zo sumy 6.022,50 EUR od 1.7.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania, a to súdny poplatok v sume 361,- EUR a trovy právneho zastúpenia v sume 1.314,15 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozsudku uviedol, že mal za preukázanú existenciu vzťahu založeného na povinnosti žalovaného vydať bezdôvodné obohatenie žalobcovi vo výške neoprávnene prijatého majetkového prospechu spočívajúceho prijatí plnenia bez odplaty, teda protiplnenia v obchodnoprávnom vzťahu subjektov obchodného práva ako podnikateľov po ukončení mandátnej zmluvy. Uviedol, že žalovaný ako mandant poznal podmienky mandátnej zmluvy ako aj mal mať vedomosť o stave plnenia zmluvy, teda aj ohľadne odovzdaných a skladovaných motorových vozidiel, ktoré boli de facto jeho vlastníctvom, resp. bol oprávnený s nimi nakladať ako likvidátor poistných udalostí, s tým, že poistné plnenie bolo poistencom - pôvodným vlastníkom motorových vozidiel vyplatené. Konštatoval, že je logickým dôsledkom, že ako “riadny hospodár” - podnikateľ podliehajúci aj účtovným aj daňovým povinnostiam mal vykonať všetky úkony smerujúce k riadnemu hospodáreniu so svojím majetkom, preto teda argumentáciu žalovaného, že nevedel, že má u žalobcu motorové vozidlá, ohľadne ktorých uzatvoril mandátnu zmluvu, označil za irelevantnú. Na druhej strane vyslovil názor, žalobca mal vyzvať na prevzatie odložených motorových vozidiel žalovaného, avšak keďže zmluvu ukončil žalovaný, ten prejavil vôľu v zmluvnom vzťahu nepokračovať, a teda pri plnení tejto svojej vôle mal prihliadať aj na neukončené plnenia v zmysle zmluvy. Keďže takto nekonal, jeho nekonanie nemôže byť na ťarchu žalobcu, ktorý v danom čase plnil v prospech žalovaného tým, že opatroval motorové vozidlá bez odplaty. Z uvedeného bolo pre súd zrejmé, že na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu. Teda neprevzatím vecí, ktoré patria žalovanému, resp. ktorý vedel, že uvedené veci boli účelovo pre plnenie zmluvy odovzdané do dispozície žalobcu, došlo k právnej skutočnosti, ktorá spôsobila získanie majetkového prospechu na strane žalovaného tým, že nemal náklady na uloženie motorových vozidiel, ktoré počas zmluvy riadne plnil a po jej ukončení z dôvodu na jeho strane - neprevzatím týchto vozidiel od žalobcu náklady znášal žalobca bez právneho titulu, došlo k porušeniu povinnosti prevziať si majetok s ktorým mal nakladať žalovaný, majetková ujma na strane žalobcu bola vo výške nezaplatenej odplaty na vykonanú činnosť, teda neobdržal očakávanú hodnotu smerujúcu k rozmnoženiu jeho majetku, čo by za iných okolností nadobudol, resp. bolo mu plnené v rámci zmluvy, a príčinná súvislosť je daná samotným okolnosťami konania žalovaného. Ohľadom výšky bezdôvodného obohatenia súd sa stotožnil s preukázaním primeranej ceny na základe predložených cenníkov subjektov poskytujúcich obdobné služby v danom čase a danom regióne, stanovenú cenu žalobcom považoval za cenu primeranú. Súd argumentáciu ohľadne vlastníctva motorových vozidiel neposudzoval ako právne významnú otázku vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu, a to z dôvodu, že inštitút bezdôvodného obohatenia sa viaže na vznik konkrétnej skutkovej podstaty, s ktorou spája zákon vznik záväzkového vzťahu bezdôvodného obohatenia za splnenia zákonom stanovených predpokladov, ktoré naplnené boli, ako súd uvádza vyššie, bez ohľadu na vlastníctvo uložených motorových vozidiel. Námietku premlčania nároku žalovaného súd neposudzoval, nakoľko žalovaný námietku zobral späť na pojednávaní. Vzhľadom na to, že žalovaný bol v omeškaní s plnením si svojej povinnosti, pri zohľadnení skutočnosti, že o omeškaní sa mohol dozvedieť najneskôr pri podaní žaloby, súd sa stotožnil s návrhom žalobcu a priznal nárok na úrok z omeškania od podania žaloby, avšak súd má za to, že záväzkový vzťah vznikol pred právnou úpravou platnou v súčasnosti, teda od 1.2.2013, súd aplikoval na tento prípad právnu úpravu vzťahujúcu sa na záväzky vzniknuté do 1.2.2013, a preto výšku úrokov zmenil oproti návrhu žalobcu. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.. výška trov konania žalovaného pozostávala zo zaplateného súdneho poplatku 361,- EUR a trov právneho zastúpenia, celkom 1.314,15 EUR. 2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný navrhujúc ho zmeniť a žalobu zamietnuť. Namietal, že pri posudzovaní uplatneného nároku v danom prípade bolo potrebné zohľadniť skutočnosť, na ktorú poukazoval žalovaný v priebehu celého súdneho konania, a to, kto je ako vlastník a držiteľ motorového vozidla zapísaný v osvedčení o evidencii. Poukázal na to, že aj napriek skutočnosti, že z vykonaného dokazovania - predložených osvedčení o evidencii - mal súd jednoznačne preukázané, že ako vlastník a držiteľ motorových vozidiel, ktorých sa konanie týka, je do dnešného dňa zapísaný výlučne žalobca, v odôvodnení rozsudku sa s tým súd nevysporiadal a neuviedol dôvody, na základe ktorých dospel k záveru, že nárok žalobcu je odôvodnený a v súlade s platnou právnou úpravou. Poukázal na to, že na základe výpovede ukončil spoluprácu so žalobcom k 1.7.2010 založenú mandátnou zmluvou zo dňa 14.10.2005, pričom nakoľko nekonal v zmysle čl. III. mandátnej zmluvy, žalovaný nebol oprávnený disponovať s uvedenými motorovými vozidlami. Ďalej namietal, že ho žalobca nevyzval k prevzatiu motorových vozidiel a mal vedomosť, že k riadnemu prevzatiu motorových vozidiel mohlo dôjsť až po zmene zápisu vlastníka a držiteľa motorových vozidiel v evidencii vozidiel. 3. Žalobca navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že k otázke zápisov do evidencii sa žalobca vyjadril niekoľkokrát v konaní a zdôraznil, že nie všetky motorové vozidlá boli v evidencii prepísané na žalobcu. 4. Podľa § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok, ďalej len C.s.p.) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 5. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 a § 385 ods. 1 a contrario C.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je až na výrok týkajúci sa príslušenstva vecne správny, keď v tejto časti neposúdil vec správne po právnej stránke. 6. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. Odvolací súd sa v časti týkajúcej sa istiny a časti týkajúcej sa príslušenstva za obdobie od 31.10.2014 do zaplatenia a súvisiacom výroku o náhrade trov konania v celom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, a to z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré vzhľadom na zásadu hospodárnosti nepovažuje za potrebné opakovať, a preto v tejto časti napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 8. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že právny vzťah účastníkov založený mandátnou zmluvou zo dňa 14.10.2005 skončil na základe výpovede dňa 30.6.2010. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaný spôsobom vylučujúcim akúkoľvek pochybnosť nepreukázal, že po 1.7.2010 užíval časť nehnuteľnosti, na ktorej boli vozidlá skladované bez právneho titulu. Žalovaný nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci, že vlastnícke právo k predmetným motorovým vozidlám prešlo na žalobcu a takýmto dokladom nie je ani osvedčenie o evidencii. Zápis o osvedčení o evidencii nie je dôkazom o vlastníckom práve k motorovému vozidlu, čo potvrdzuje aj ustanovenie § 23 ods. 1 a § 2 písm. am zák. č. 725/2004 Z.z., na ktoré žalovaný poukazoval. Žalovaný teda nepreukázal, že po ukončení účastníkmi uzatvorenej zmluvy sa žalobca zaplatenia predmetnej sumy za uskladnenie žalovaného motorových vozidiel za obdobie od 1.7.2010 do 30.6.2011 domáhal neprávom. 9. Podľa § 365 Obch. zák. dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. 10. Podľa § 340 ods. 1 Obch. zák. dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve. 11. Podľa § 340 ods. 2 Obch. zák. ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. 12. Úroky z omeškania možno priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. nakoľko pri bezdôvodnom obohatení nie je určený čas plnenia, treba vychádzať z toho, že ten kto obohatenie získal, má plniť prvý deň po tom, čo ho veriteľ o splnenie požiadal. Za takúto kvalifikovanú výzvu treba považovať aj žalobu. V danom prípade bola žaloba doručená žalovanému 29.10.2014 a keďže žalovaný nasledujúci deň po doručení žaloby neplnil, dostal sa od 31.10.2014 do omeškania. So zreteľom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok v časti príslušenstva podľa § 388 C.s.p. zmenil a rozhodol spôsobom vo výroku uvedeným. Za deň, kedy bol žalovaný vyzvaný na plnenie, odvolací súd odlišne od žalobcu a súdu prvej inštancie považoval nie deň podania žaloby na súd, ale deň, kedy bola žalovanému žaloba doručená. 13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa §§ 396, 255 ods. 1 C.s.p. a so zreteľom na nepatrný úspech žalobcu v konaní tak, že mu priznal plnú náhradu jeho trov. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).