Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/187/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114220987 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1114220987.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: AST Odenwald, a.s., Jozefská 23, 811 06 Bratislava, IČO: 17 321 786, proti žalovanému: Kódexpress, s.r.o., Františkánov 16/3, 945 01 Komárno, IČO: 35 718 951, zastúpený: JUDr. Miroslav Pekár, advokát, Krížna č. 44, 821 08 Bratislava, o zaplatenie 11.979,34 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 28 Cb/317/2014 - 71 zo dňa 17.04.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 28 Cb/317/2014 - 71 zo dňa 17.04.2015 p o t v r d z u j e . Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu vo výške 11.979,34 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 625 eur od 06.04.2014 do 09.07.2014, vo výške 0,05 % denne zo sumy 625 eur od 06.05.2014 do 09.07.2014, vo výške 0,05 % denne zo sumy 1.340,98 eur od 06.01.2014 do 09.07.2014, vo výške 0,05 % denne zo sumy 1.340,98 eur od 06.02.2014 do 09.07.2014, vo výške 0,05 % denne zo sumy 1.340,98 eur od 06.03.2014 do 09.07.2014, vo výške 0,05 % denne zo sumy 1.340,98 eur od 06.08.2013 do 09.07.2014, vo výške 0,05 % denne zo sumy 1.340,98 eur od 06.09.2013 do 09.07.2014, vo výške 0,05 % denne zo sumy 1.340,98 eur od 06.10.2013 do 09.07.2014, vo výške 0,05 % denne zo sumy 1.340,98 eur od 06.11.2013 do 09.07.2014, vo výške 0,05 % denne zo sumy 1.340,98 eur od 06.12.2013 do 09.07.2014, vo výške 0,05 % denne zo sumy 1.340,98 eur od 06.01.2013 do 21.03.2013, vo výške 0,05 % denne zo sumy 1.340,98 eur od 06.02.2013 do 07.10.2013, vo výške 0,05 % denne zo sumy 1.340,98 eur od 06.03.2013 do 07.10.2013, vo výške 0,05 % denne zo sumy 1.340,98 eur od 06.04.2013 do 30.12.2013, vo výške 0,05 % denne zo sumy 1.340,98 eur od 06.05.2013 do 30.12.2013, vo výške 0,05 % denne zo sumy 1.340,98 eur od 06.06.2013 do 30.12.2013, vo výške 0,05 % denne zo sumy 1.340,98 eur od 06.07.2013 do 31.03.2014, vo výške 0,05 % denne zo sumy 201,42, eur od 16.01.2012 do 09.02.2012, vo výške 0,05 % denne zo sumy 1.340,98 eur od 06.02.2012 do 09.02.2012, vo výške 0,05 % denne zo sumy 1.340,98 eur od 06.03.2012 do 12.03.2012, vo výške 0,05 % denne zo sumy 1.340,98 eur od 06.04.2012 do 10.04.2012, vo výške 0,05 % denne zo sumy 1.340,98 eur od 06.05.2012 do 16.05.2012, vo výške 0,05 % denne zo sumy 1.340,98 eur od 06.06.2012 do 12.06.2012, vo výške 0,05 % denne zo sumy 1.340,98 eur d 06.07.2012 do 25.07.2012, vo výške 0,05 % denne zo sumy 1.340,98 eur od 06.08.2012 do 28.12.2012, vo výške 0,05 % denne zo sumy 305,13 eur od 06.09.2012 do 31.12.2012, vo výške 0,05 % denne zo sumy 1.340,98 eur od 06.10.2012 do 31.12.2012, vo výške 0,05% denne zo sumy 1.340,98 eur od 06.11.2012 do 31.12.2012, vo výške 0,05 % denne zo sumy 1.340,98 eur od 06.12.2012 do 31.12.2012, vo výške 0,05 % denne zo sumy 1.139,56 eur od 06.06.2011 do 15.06.2011, vo výške 0,05 % denne zo sumy 1.139,56 eur od 06.07.2011 do 13.07.2011, vo výške 0,05 % denne zo sumy 1.139,56 eur od 06.08.2011 do 17.08.2011, vo výške 0,05 % denne zo sumy 1.139,56 eur od 06.09.2011 do 13.09.2011, vo výške 0,05 % denne zo sumy 1.139,56 eur od 06.10.2011 do 14.10.2011, vo výške 0,05 % denne zo sumy 1.139,56 eur od 06.11.2011 do 15.11.2011, vo výške 0,05 % denne zo sumy 1.139,56 eur od 06.12.2011 do 28.12.2012, trovy konania vo výške 889 eur titulom zaplateného súdneho poplatku to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Rozhodol tak s poukazom na §§ 1, 261 ods. 1, 9, 264 ods. 1, 2, 265, 324, 340 ods. 1, 2, 344, 355, 369, 387, 387 ods. 1, 2 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len Obch. zák.), §§ 663, 720 zák. č. 40/1964 Zb. občiansky zákonník (ďalej len Obč. zák.), § 3 ods. 1, 5 ods. 1, 2, 3,7 zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov. 3. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že návrhom zo dňa 10.07.2014, doručeným súdu dňa 17.07.2014, sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 11.979,34 eur s úrokom z omeškania a náhrady trov konania. Svoj nárok žalobca odôvodnil tým, že na základe uzatvorenej Zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 05/náj./2003 v znení dodatkov (ďalej len Zmluva) boli žalovanému poskytnuté do užívania nebytové priestory nachádzajúce sa v budove vo vlastníctve žalobcu s tým, že zmluvné strany sa dohodli na mesačných splátkach nájmu podľa Dohody o platení nájomného, ktorá tvorí nedeliteľnú súčasť Zmluvy. Pôvodná výška nájomného bola 1.340,98 eur a od 01.03.2014 vo výške 625,75 eur. Žalovaný si svoje platobné povinnosti neplnil v priebehu roku 2013 ako aj v zmysle dohody na rok 2014, podľa posledného dodatku č. 9 z 12.03.2014. Žalobca vyzýval niekoľkokrát žalovaného k riadnemu plneniu povinností vyplývajúcich zo Zmluvy písomne, následne bolo uskutočnené aj osobne zmierovacie konanie, avšak bezvýsledne. Následne žalovaný prestal komunikovať, nereagoval na podnety žalobcu. Za tejto situácie sa žalobca rozhodol odstúpiť od Zmluvy, a to písomne z 29.05.2014. Ku dňu podania návrhu vo veci predstavovala dlžná suma čiastku vo výške 11.979,34 eur, s ktorou bol žalovaný v omeškaní. Na výzvu súdu žalobca upravil - špecifikoval výšku nároku na úrok z omeškania podaním z 14.08.2014. Súd dňa 09.09.2014 vo veci vydal platobný rozkaz v konaní č. 53 Rob/ 396/2014, ktorý bol uznesením z 27.11.2014 zrušený z dôvodu uvedenom v ustanovení § 173 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len O. s. p.). Na základe výzvy súdu sa k žalobe vyjadril žalovaný s tým, že pohľadávku žalobcu neuznáva. Mal za to, že žalobca počas trvania Zmluvy protiprávnym správaním spôsobil škodu žalovanému, o čom predloží dôkazy a zabezpečí svedecké výpovede. Súd vykonal dokazovanie prednesom účastníka, právneho zástupcu žalovaného a listinnými dôkazmi. Žalobca trval na podanej žalobe s tým, že svoje tvrdenie o záväzku žalovaného riadne preukázal. Na argumentáciu o porušení povinnosti na strane žalobcu, čo bol dôvod pre neplnenie si povinností platenia nájomného žalobca uviedol, že predmetné porušenie povinnosti ako ich definuje žalovaný nastali podľa vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného po 30.05.2014, avšak nájomné za užívanie nebytových priestorov žalovanou je fakturované do mája 2014. Argumentácia žalovaného je nedôvodná, uvedená situácia nastala v období kedy si žalobca neúčtoval nájomné. Žalovaný mal finančné problémy, jeho platobná disciplína bola zlá, a z dôvodu neplnenia si finančných povinností voči žalobcovi, mal finančné problémy aj žalobca, ktorý si musel plniť povinnosti voči štátu, avšak príjem z podnikateľskej činnosti - prenájom nebytových priestorov žalovanému nemal. Takýto stav bol neudržateľný, a preto od júna 2014 pre žalobcu neakceptovateľný. Z uvedených dôvodov predmetný zmluvný vzťah žalobca ukončil. Právny zástupca žalovaného k veci uviedol, že nárok žalobcu je nedôvodný, žalobu žiada zamietnuť, nakoľko žalobca svojím konaním v mesiaci jún 2014 znemožnil výkon činnosti zamestnancov žalovaného v priestoroch predmetu nájmu, nakoľko po vyprataní priestorov za účelom vymaľovania 04.06.2014, po víkende teda 09.06.2014 neumožnil sa vrátiť do prenajatých priestorov pracovníkom žalovaného a vykonávať činnosť. V tejto súvislosti žiadal o vykonanie dôkazu výsluchom svedkov - K.. O., P., U.. K predloženému výkazu nedoplatkov na nájomnom, ako mu boli predložené žalobcom 13.04.2015 uviedol, že po účtovnej stránke má za to, že výpočet je správny, namieta len obdobie, kedy nemohol žalovaný priestor užívať, teda obdobie mesiaca jún 2014. Uvádza, že žaloba neobsahuje presnú špecifikáciu pohľadávky a vznáša námietky premlčania voči úrokom z omeškania za rok 2011, nakoľko žalobný návrh bol podaný v roku 2014, viac k veci neuviedol. Záverom žiadal žalobu zamietnuť. 4. Súd nevykonal dokazovanie svedeckou výpoveďou K.. O., P., U., čo súd posúdil vo vzťahu k efektívnosti a hospodárnosti konania ako nepotrebný úkon, ktorý nemá dostatočnú vypovedaciu hodnotu k meritu konania aj s ohľadom na skutočnosť, že predmetný incident sa mal stať v čase po odstúpení od zmluvy, a teda v čase, za ktorý si žalobca nenárokoval na nájomné a žalovaný nenamietol neplatnosť ukončenia zmluvného vzťahu. 5. Súd konštatoval, že medzi účastníkmi bol založený zmluvný vzťah na základe Zmluvy o nájme zo dňa 04.07.2003 v znení niekoľkých dodatok podľa ustanovení osobitného predpisu č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej aj ako Zmluva) a taktiež Dohody platbách nájomného, ktorou si účastníci dohodovali výšku a splatnosť nájomného na nasledujúci rok spolupráce. Zo zmluvných dojednaní predmetnej Zmluvy je zrejmé, že predmetnom nájmu bol nebytový priestor - kancelárie na K. W. I. G. v rozlohe XX,X S.X (čl. I. Zmluvy), s dohodnutou odplatou za prenájom ako nájomné - menené pre každý rok a poplatok za služby spojené s nájmom, ktoré spoločne boli splatné mesačne, vždy do 5. dňa príslušného mesiaca platba mala byť na účte žalobcu. Nesporným bolo užívanie predmetu nájmu žalovaným ako to vyplynulo z existencie zmluvného vzťahu, ktorý bol každoročne aktualizovaný čo do výšky nájomného a teda prejav vôle žalovaného byť viazaný zmluvným vzťahom, z ktorého pre žalovaného plynula aj povinnosť riadne a včas platiť nájomné. Medzi účastníkmi bol založený nájomný vzťah ako záväzkovo právny vzťah podriadený úprave z. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako OZ) a zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej aj ako ObZ) a zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej aj ako ZNBP). Zmluvný vzťah bol ukončený jednostranným odstúpením ku dňu 31.05.2014 - list odstúpenie od Nájomnej zmluvy z 29.05.2014 ako dôsledok neplnenia si povinností žalovanému voči žalobcovi spočívajúcich v úhrade dlžného nájomného. Žalovaný neplatnosť právneho úkonu odstúpenia od Zmluvy nenamietal. Súd mal za nesporné, na základe prejavu vôle žalovaného Zmluva bola ukončená k 31.05.2014. V dôsledku uvedeného argument žalovaného, že žalovaný neplnil pre ohľadne porušenie povinností žalobcu - keď neumožnil žalovanému vykonávať činnosť v predmete nájmu v mesiaci jún 2014, pričom časovo tento moment potvrdili obidvaja účastníci, je pre posúdenie právneho nároku žalobcu irelevantný. Po ukončení Zmluvy žalobca ako nájomca nie je povinný umožniť užívanie predmetu nájmu žalovanému. Z tohto dôvodu nemôže dôjsť k porušeniu jeho povinnosti, čo by malo mať vplyv na zaplatenie, resp. neplatenie nájomného zo strany žalovaného, a to aj s ohľadom, že žalovanému ani povinnosť platiť nájomné za mesiac jún 2014 nevznikla. Námietke premlčania nároku na úrok z omeškania súd nevyhovel z dôvodu, že podľa ustanovenia § 397 Obch. zák. je štvorročná premlčacia lehota ako všeobecná lehota s aplikáciou na obchodnoprávne vzťahy, pričom obchodnoprávny vzťah je posudzovaný s ohľadom na ustanovenie § 261 ods. 9 Obch. zák. z hľadiska charakteru subjektov. Ak ide o podnikateľov, teda osoby uvedené v odseku 1, 2 tohto citovaného ustanovenia Obch. zák. a napriek tomu, že záväzok vznikol na základe právneho vzťahu upravenom v občianskoprávnom predpise premlčacia lehota je štvorročná, čím má súd za to, že úroky z omeškania požadované žalobcom splatné k 06.06.2011 a neskôr nie sú premlčané, nakoľko nárok z uvedeného bol podaný na súde 17.07.2014. 6. Súd mal za preukázané existenciu záväzkového zmluvného vzťahu, v ktorom absentovala osobitná dohoda možnosti odstúpenia. Vzhľadom na charakter záväzkového vzťahu aplikáciou zákonných ustanovení pri pochybnostiam o dohovore na zmluvnom základe, súd v danom prípade aplikoval zákonnú úpravu odstúpenia od zmluvy. Súd mal za to, že došlo k porušeniu povinnosti na strane žalovaného vyjadrenej ako povinnosť riadne a včas zaplatiť za prijatú službu. V priebehu konania žalovaný nepreukázal porušenie povinností zo strany žalobcu, v dôsledku čoho by žalovaný nebol povinný platiť nájomné ani porušenie zmluvných dojednaní. Naopak na strane žalovaného došlo k porušeniu povinnosti riadne a včas si plniť svoje povinnosti - platenia nájomného, čo žalobca považuje za dôvod na odstúpenie od Zmluvy. Žalovaný nenamietal ukončenie Zmluvy tak, ako to navrhol žalobca. Ohľadne uplatneného nároku na úrok z omeškania súd sa oboznámil so znením čl. III, pozmenené dodatkom č. 8 k Zmluve - sa zmluvné strany dohodli na úroku z omeškania vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy nájomného. Keďže k omeškaniu s platením nájomného došlo, čo sporné nebolo, súd mal za to, že nárok na úrok z omeškania vo výške uplatnenej žalobcom je v súlade s ustanovením Zmluvy, a preto súd žalobcovi tento nárok priznal. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky, sp.zn. II. ÚS 2221/2007: Súd musí nielen rešpektovať právo, ale aj jeho výklad a aplikácia musí smerovať k spravodlivému výsledku. Právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nie len súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel toho ktorého záujmu chráneného príslušnou normou. V danom prípade je zmyslom a účelom príslušných právnych predpisov priznanie plnenia žalobcovi ako veriteľovi v zmysle § 324 ods. 1 Obch. zák., ktoré súd v tomto prípade mal za preukázané a nesporné. Po zohľadnení skutkového vzťahu vykonaných dôkazov a aplikácii právnych predpisov súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný, a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p.. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto súd zaviazal žalovaného nahradiť trovy konania žalobcovi. Výška trov konania žalobcu pozostávala zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v hodnote 889 eur podľa položky 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení. 7. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že súd v rozhodnutí uviedol, že „Žalobca trval na podanej žalobe s tým, že svoje tvrdenie o záväzku žalovaného riadne preukázal. Na argumentáciu o porušení povinnosti na strane žalobcu, čo bol dôvod pre neplnenie si povinnosti ako ich definuje žalovaný, nastali podľa vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného po 30.05.2014, avšak nájomné za užívanie nebytových priestorov žalovanou je fakturované do mája 2014“. Žalovaný žiadal súd o vykonanie dôkazu, a to výsluchom svedkov - K.. O., K.. P. M. K.. U., k čomu sa súd vyjadril „Súd nevykonal dokazovanie svedeckou výpoveďou K.. O., P., K.. U., čo súd posúdil vo vzťahu k efektívnosti konania a hospodárnosti konania ako nepotrebný úkon, ktorý nemá dostatočnú vypovedaciu hodnotu k meritu konania“. 8. Odvolateľ má za to, že odôvodnenie súdu prvej inštancie v tejto časti je nedostačujúce a nepresvedčivé a trvá na tom, aby bol uskutočnený výsluch navrhnutých svedkov, nakoľko ich výpoveď považujeme pre rozhodnutie vo veci za mimoriadne dôležitú. K úrokom z omeškania konajúci súd uviedol, že „Ohľadne uplatneného nároku na úrok z omeškania súd sa oboznámil so znením čl. III., pozmenené dodatkom č. 8 k Zmluve - sa nárok na úrok z omeškania vo výške uplatnenej žalobcom to je v súlade s ustanovením Zmluvy a preto súd žalobcovi tento nárok priznal“. 9. Žalovaný má za to, že pohľadávka, ktorú si na súde uplatňuje žalobca a na zaplatenie ktorej zaväzuje súd rozsudkom žalovaného, je čo do výšky nejasná a neurčitá, zmätočná a nie je možné sa v nej orientovať. Žalobca výšku sumy, ktorú si uplatňuje v petite žalobného návrhu zo dňa 13.8.2014 nijako konkrétne nešpecifikoval, ani ju nerozpísal. Súd prvej inštancie si tvrdenia žalobcu v odôvodnení predmetného rozsudku plne osvojil a rozhodol výlučne na ich základe. Rovnako zmätočné sú úroky z omeškania, ktoré sú v zmysle dodatku č. 8 k Zmluve o nájme nebytových priestorov splatné do troch dní odo dňa kedy bola žalovanému doručená výzva na ich zaplatenie. Žalobca nijako vierohodne nepreukázal, že v dátumoch, od ktorých si nárokuje úroky z omeškania, doručil žalovanému výzvy na uhradenie úrokov z omeškania, avšak prvej inštanice mu napriek tomu v časti úrokov v plnej miere vyhovel. Súd sa v odôvodnení výškou úrokov ani obdobím, za ktoré ich žalobcovi priznáva, vôbec nezaoberá akurát konštatuje, že na ne má žalobca nárok. 10. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie sp. zn.: 28 Cb/317/2014 zo dňa 17.04.2015 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 11. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že rozsudok súdu je objektívny, spravodlivý, veľmi dobre (a korektne k zúčastneným sporovým stranám) vypracovaný po skutkovej a odbornej stránke a nemá k nemu zásadné pripomienky. S rozsudkom súhlasí. K samotnému obsahu rozsudku uviedol, že problémy s platobnou disciplínou u žalovaného začali v rokoch 2012, 2013 a 2014. Pani konateľka vždy uznávala všetky svoje záväzky (aj tie neuhradené). Prosila o zhovievavosť a pochopenie, že zaplatí do určitého termínu. K mimosúdnej dohode nedošlo preto, že to nechcel majiteľ pán E. L. G.. Advokátovi povedali, že odpustia penále, lebo vedia, že to aj tak nezaplatia. Počas celého posledného obdobia platila ústna dohoda, že ak nezaplatia dohodnutú splátku, odídu z prenajatých priestorov. Preto išli najskôr z väčších priestorov do menších, aby sa znížilo nájomné. Potom nezaplatili dohodnuté znížené nájomné za mesiace apríl, máj 2014 a ani dohodnuté splátky za pohľadávky z roku 2013. V mesiaci apríl 2014 sa od zamestnancov firmy dozvedeli, že nedostali mzdy ešte za rok 2013, neplatia sa dane, odvody, a preto si hľadajú iné zamestnanie. Do prenajatých priestorov chodili do konca mája 2014 a nebola im prideľovaná zo strany konateľky nová práca. Žalobca poukázal na to, že neexistuje žiadne porušenie povinnosti na strane žalobcu, ktoré by bolo dôvodom neplatenia nájmu. Navrhovaný výsluch svedkov vo vzťahu k veci, preukázanému a zdokumentovanému nájomnému vzťahu je absolútne zbytočný. Úroky z omeškania boli vyúčtované správne, všetky výzvy na uhradenie zaslané a zdokumentované. Žalovaná strana nikdy nemala s výpočtami žalobcu žiadne problémy. Preto žalobca navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie sp. zn.: 28 Cb/317/2014 zo dňa 17.04.2015 potvrdil. 12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalovaného, ako aj vyjadrením žalobcu k odvolaniu odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 13. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi novými prostriedkami procesnej obrany v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu súdom zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. 14. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci. 15. Je nepochybné, že Zmluva bola ukončená k 31.05.2014. Žalovaný ako dôvod neplatenia nájomného uviedol, že počas trvania nájomnej zmluvy žalobca svojim protiprávnym správaním spôsobil žalovanému škodu, a to tým, že po vymaľovaní priestorov po 09.06.2014 žalobca neumožnil žalovanému vykonávať jeho podnikateľskú činnosť, nakoľko mu hnuteľné veci vysťahoval do pivničných priestorov. Za týmto účelom navrhol vypočuť svedkov K. O., K. P., K. U.. 16. Súd správne nevykonal navrhnutý dôkaz z dôvodu efektívnosti a hospodárnosti konania ako nepotrebný úkon, ktorý nemá dostatočnú vypovedaciu hodnotu k meritu konania. Nájomný vzťah bol totiž ukončený k 31.05.2014, čo je nepochybné. Výpoveď svedkov by preto bola bezpredmetná. V priebehu konania žalovaný nepreukázal porušenie povinností zo strany žalobcu, v dôsledku čoho by žalovaný nebol povinný platiť nájomné ani porušenie iných zmluvných dojednaní. K porušeniu pritom malo dôjsť po 09.06.2014, kedy už došlo k ukončeniu nájomného vzťahu. 17. Pokiaľ ide o námietku premlčania v časti úrokov z omeškania za obdobie roku 2011, odvolací súd poukazuje na špecifikáciu výšku nároku na úrok z omeškania podaním z 14.08.2014. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu, že podľa ustanovenia § 397 Obch. zák. je štvorročná premlčacia lehota ako všeobecná lehota s aplikáciou na obchodnoprávne vzťahy, pričom obchodnoprávny vzťah je posudzovaný s ohľadom na ustanovenie § 261 ods. 9 ObZ z hľadiska charakteru subjektov. Ak ide o podnikateľov, teda osoby uvedené v odseku 1, 2 tohto citovaného ustanovenia Obch. zák. a napriek tomu, že záväzok vznikol na základe právneho vzťahu upravenom v občianskoprávnom predpise, premlčacia lehota je štvorročná. Z tohto dôvodu úroky z omeškania požadované žalobcom splatné k 06.06.2011 a neskôr nie sú premlčané, nakoľko nárok z uvedeného bol podaný na súde 17.07.2014. Každým dňom omeškania vzniká nárok na úroky z omeškania, a teda i premlčacia doba začína a plynie v dĺžke podľa § 397 Obch. zák. vždy od každého omeškaného dňa samostatne. 18. Na základe uvedených skutočností odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, nakoľko je vo výroku vecne správne. 19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Hoci bol žalobca v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko mu žiadne nevznikli. 20. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).