Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/325/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114222179 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1114222179.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: PERSPEKTÍVA 3000, IČO: 37 950 967, Tormáš č. 2760, Rimavská Sobota, zast. advokátkou JUDr. Michaelou Volekovou, Trnavská cesta č. 27, Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Špitálska ul. č. 4, 6, 8, Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou Martin Pavle, s.r.o., Pribinova ul. č. 4, Bratislava, o zaplatenie 217.405,16 eur, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo 16. novembra 2016, č. k. 11C/87/2014-394 takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku p o t v r d z u j e . Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie vo veci samej a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu. 2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa svojou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 217.405,16 eur. Žalobca pred predbežným prejednaním sporu dňa 14.11.2016 vzal žalobu v celom rozsahu späť. Späťvzatie odôvodnil tým, že v priebehu konania došlo k zmene rozhodujúcich skutočností, na podklade ktorých podal žalobu. Žalovaná v dňoch 23.09.2016 a 10.10.2016 opätovne vykonala administratívnu kontrolu verejného obstarávania, uznala výdavky žalobcu a určila ich korekciu na 25 %, prípadne na 10 % v závislosti od zistených nedostatkov. Súd prvej inštancie konanie zastavil podľa § 145 ods. 1 C.s.p. 3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 256 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že za zastavenie konania nesie procesnú zodpovednosť žalobca. Podľa obsahu späťvzatia žaloby a pripojených listín malo nárok žalobcu uspokojiť Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR a nie žalovaná (Slovenská republika zastúpená Ministerstvom práce, sociálnych veci a rodiny). Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny SR nie je stranou tohto sporu, ide o samostatnú rozpočtovú organizáciu s vlastnou právnou subjektivitou odlišnou od štátu, v mene ktorého koná len ako jeho organizačná zložka, pričom toto postavenie ministerstva nemožno zmiešavať. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti odkázal na rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo/11/2005. Späťvzatie žaloby vo vzťahu k inému subjektu - žalovanej, ktorá žalobcovi plnenie neposkytla, nepredstavuje procesné zavinenie žalovanej za zastavenie konania. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. 4. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca a napadol ním výrok o trovách konania. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmenil tak, že žalovanej neprizná nárok na náhradu trov konania. Žalobca v odvolaní namietol, že z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobca na základe skutočností uvedených v žalobe požiadal Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR o poskytnutie plnenia vo výške 330.993,85 eur. V zmysle Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. XXX/XXXX-L.-X.X/V bolo MPSVaR povinné poskytnúť žalobcovi nenávratný finančný príspevok v sume 314.444,16 eur. Ministerstvo žalobcovi uhradilo zálohu vo výške 97.039 eur, z čoho vyplýva, že žalobca sa svojou žalobou domáhal zaplatenia neuhradenia nenávratného finančného príspevku vo výške 217.404,16 eur (314.444,16 - 97.039 = 217.404,16 eur). Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 04.02.2015 žalobcu vyzval na odstránenie vád podania a aby v súlade s § 43 ods. 3 a § 79 ods. 1 O.s.p. správne upravil označenie žalovaného. Žalobca listom z 13.02.2015 opravil zrejmú chybu v písaní a to v časti označenia žalovaného tak, že ako žalovaného uviedol Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Uvedeným listom nežiadal pripustiť zámenu žalovaného, ale žiadal len opraviť zrejmú chybu v písaní, ku ktorej došlo pri koncipovaní žaloby. Napriek tomu súd prvej inštancie túto skutočnosť právne vyhodnotil tak, že žalobca navrhol pripustenie zámeny účastníkov podľa § 92 ods. 4 O.s.p. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 11C/87/2014-339 v spojení s uznesením odvolacieho súdu č. k. 9Co/59/2016-367 nepripustil zámenu žalovaného. Žalobca je toho názoru, že súd mal pri posudzovaní otázky náhrady trov konania podľa § 257 C.s.p. prihliadnuť na dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré spočívajú v okolnostiach, ktoré žalobcu viedli k uplatneniu nároku na súde, ako aj na uvádzané skutočnosti, pre ktoré bolo konanie zastavené. 5. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že žalobca priamo v žalobe uviedol, že žalovaným je Slovenská republika. Z toho vyplýva, že ako žalovaného zreteľne označil štát a nie Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Slovenská republika ako taká nemá osobitné číslo alebo identifikačné číslo, ale tieto identifikačné údaje majú práve orgány konajúce za ňu. Slovenskú republiku ako spôsobilého účastníka konania nemožno zamieňať s jej rozpočtovými organizáciami, ktoré majú vlastnú právnu subjektivitu a vstupujú v právnych vzťahoch samostatne vo svojom mene. Správne rozlíšenie postavenia Slovenskej republiky, resp. jej rozpočtových organizácii v konkrétnom prípade určuje aj správne riešenie vecnej legitimácie v prejednávanom spore. Žalobca v podaní z 13.02.2015, ktorým upravil žalobu, označil ako žalovaného odlišný subjekt ako bol pôvodne uvedený v žalobe, čo nemožno považovať za chyby v písaní. 6. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech. 7. Zo spisu vyplýva, že žalobca sa svojou žalobou smerujúcou proti Slovenskej republike zastúpenej Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVaR) domáhal zaplatenia sumy 217.405,16 eur. V žalobe uviedol, že MPSVaR schválilo jeho žiadosť o nenávratný finančný príspevok vo výške najviac 323.468,16 eur na konkrétny projekt. V súvislosti s realizáciou projektu žalobca vynaložil sumu 330.993,85 eur, z čoho treba odpočítať 5 %, t. j. sumu 16.549,69 eur, ktorá suma predstavuje vlastné zdroje financovania projektu žalobcom. MPSVaR teda bolo povinné poskytnúť žalobcovi nenávratný finančný príspevok vo výške 314.444,16 eur, zaplatilo mu však iba zálohu vo výške 97.039,- eur a žalobcovi teda dlhuje sumu 217.405,16 eur. Podaním z 13.02.2015 (č.l. 319) žalobca označil za žalovaného MPSVaR SR, pričom v tomto podaní uviedol, že ním opravuje zrejmú chybu v písaní v žalobe v časti označenia žalovaného. Súd prvej inštancie uznesením z 20.05.2015, č. k. 11C/87/2014- 339 nepripustil zámenu sporovej strany - žalovaného zo Slovenskej republiky zast. MPSVaR na MPSVaR a toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.05.2016. Právoplatne tak bolo rozhodnuté, že žalovanou stranou zostáva Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny. 8. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že z obsahu späťvzatia žaloby a jeho príloh (č.l. 376 - 386) je zrejmé, že nárok žalobcu uspokojilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny na podklade Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. XXX/XXXX-L.-X.X/V (č.l. 15 a nasl.), nie Slovenská republika. Možno teda súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že plnenie, ktoré bolo dôvodom späťvzatia žaloby, poskytol žalobcovi iný ako žalovaná. Z uvedeného dôvodu žalovaná (Slovenská republika) nemohla z procesného hľadiska zaviniť zastavenie konania, toto zavinil žalobca a preto súd prvej inštancie rozhodol správne, keď žalovanej podľa § 256 ods. 1 C.s.p. priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Treba dodať, že žalovanej v spore od počiatku chýbala pasívna vecná legitimácia, takže žalobe by nebolo možné vyhovieť, ak by ju žalobca nevzal späť. 9. Aplikácia ust. § 257 C.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, ale súd dôjde k záveru, že tu sú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane sporových strán. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch sporových strán, a tiež na okolnosti, ktoré viedli sporové strany k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči sporovým stranám a aby neodporovalo dobrým mravom. V sporovom konaní (ako je tomu v prejednávanej veci) sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Zákon explicitne nevypočítava, ktoré okolnosti sú relevantné do takej miery, že môžu predstavovať dôvod na nepriznanie náhrady trov konania. Judikatúra považuje za nepostačujúci na aplikáciu § 257 C.s.p. (predtým § 150 O.s.p.) len všeobecný záver hodnotiaci dopad rozhodnutia o určitom druhu nároku. Značne nepriaznivé majetkové pomery takouto okolnosťou sú, ak na druhej strane takéto problémy neexistujú. V prejednávanom prípade žalobca nie je nemajetný (na podklade Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. XXX/XXXX-L.-X.X/V a Záznamu z administratívnej kontroly zo dňa 23.09.2016 mu Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny vyplatilo finančnú čiastku cca. 200.000,- eur), preto na jeho strane neexistujú okolnosti pre aplikáciu § 257 C.s.p. Obdobne tak výnimočnosť prípadu nevyplýva ani z okolností sporovej veci. V prejednávanej veci ide o bežnú žalobu na plnenie na podklade Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku uzavretej medzi žalobcom a Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny podľa ustanovení Obch. zákonníka a Zákona č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov ES. K odvolacej argumentácii žalobcu treba uviesť, že žalobca v žalobe celkom jednoznačne za žalovanú označil Slovenskú republiku zastúpenú MPSVaR. Preto nemožno súhlasiť so žalobcom, že by v žalobe došlo k zrejmej chybe v písaní pokiaľ ide o označenie žalovaného. Podanie žalobcu z 13.02.2015 (č.l. 319) preto nebolo možné posúdiť inak, ako jeho návrh na zámenu žalovaného v zmysle § 92 ods. 4 O.s.p. a súd prvej inštancie uvedené podanie aj takto posúdil. 10. Z uvedeného je zrejmé, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku o trovách konania vecne správne a preto ho odvolací súd v tomto výroku potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.. 11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a priznal ich náhradu žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech. 12. Výrok uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bolo konanie zastavené, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. 13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).