Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/440/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114223178 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1114223178.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu: SBYT, s.r.o., so sídlom Prievozská 18, Bratislava, IČO: 44 239 025, proti žalovanej: S. O., D.. X.XX.XXXX, N. G. XX, N., na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 29. júna 2015 č. k. 10C/105/2015-55 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 31,84 € s 9 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 31,84 € od 23.6.2012 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku 16,50 € a nákladov spojených s vymáhaním v sume 20,- € na účet žalobcu do troch od právoplatnosti rozsudku. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 8a ods. 2, ods. 6, § 8b ods. 1, ods. 2 písm. a/ a e/, § 10 ods. 1 a 6 zákona č. 182/1993 Z. z. a § 120 ods. 1 O.s.p. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol na základe listinných dôkazov predložených žalobcom spolu so žalobou. Žalobca bol povinný v zmysle ust. § 79 ods. 1 O.s.p. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p. Súd prvej inštancie vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzaných žalobcom, ktorými odôvodňoval svoj žalobný návrh. Žalovaná spolu s odporom súdu prvej inštancie nedoručila listinné dôkazy, na základe ktorých, by súd vyhodnotil uplatnený nárok ako nedôvodný. Súd prvej inštancie z úradnej povinnosti zistil, že konanie sp. zn. 24C/53/2012 vedené Okresným súdom Bratislava I je konaním o nároku žalobcu, ktorý sa domáha nedoplatku voči žalovanej za účtovné obdobie roku 2008, 2009, 2010. Zo spisu nevyplýva, že by predmetom konania bol aj nárok žalobcu voči žalovanej titulom nedoplatku z vyúčtovania za rok 2011. Na základe zisteného skutkového stavu prvoinštančný súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, nakoľko z vyúčtovania nákladov za užívanie bytu a plnení spojených s užívaním bytu za rok 2011 vyplýva, že žalovaná ako vlastníčka bytu č. 7, nachádzajúceho sa v bytovom dome na G. X.. Č.. XX S. N., ktorého správu vykonáva žalobca, za rok 2011 zaplatila na preddavkoch sumu 2 241,36 € a nedoplatok za rok 2011 bol žalobcom vyčíslený na sumu 82,25 €, nakoľko celkové náklady za služby spojené s užívaním bytu predstavovali sumu 2 323,61 € (2 323,61 € - 2 241,36 € = 82,25 €). Žalovaná časť nedoplatku za rok 2011 v sume 50,41 € dňa 12.6.2012 zaplatila a predmetom žalobného návrhu bol nárok žalobcu na vyplatenie zvyšku nedoplatku v sume 31,84 €. Vlastníci bytov a nebytových priestorov a garáží v bytovom dome na G. X. S. N. s orientačným číslom XX, XX, XX Z. Z. Č. XXXXXX uzatvorili so žalobcom písomnú Zmluvu o výkone správy číslo 31/2009 dňa 17.12.2010. V zmysle článku I. bod 1. vlastníci poverili správcu zabezpečovaním prevádzky, údržby a opráv domu ako aj výkonom správy spoločných zariadení domu, spoločných častí, spoločných priestorov a príslušenstva bytového domu a priľahlého pozemku súpisné číslo XXXXXX na X. G. XX, XX, XX N.. Podľa článku III. bod 7. Zmluvy na zabezpečenie prevádzky, údržby a správy domu a na zabezpečenie služieb spojených s užívaním bytu a nebytových priestorov sú vlastníci povinní platiť na účet domu do fondu údržby a opráv, za služby spojené s užívaním bytu a odmenu správcovi za výkon správy mesačné platby. Podľa článku III. bod 8. Zmluvy platby sú vlastníci povinní uhradiť bankovým prevodom alebo poštovou poukážkou zaslanou správcom na účet vlastníkov s presným uvedením variabilného symbolu uvedeného na zálohovom predpise do 15. dňa bežného mesiaca, ktorý vystaví správca pre každého vlastníka a odmenu sa si správca vyinkasuje mesačne po ukončení mesiaca z účtu vlastníkov. Podľa článku III. bod 9. Zmluvy v prípade omeškania s platbami podľa bodu 8 sú vlastníci povinní zaplatiť úrok z omeškania v zmysle nariadenia vlády č.87/1995 Z. z. v znení nariadenia č. 586/2008 Z. z.. Správca je povinný tento úrok z omeškania zaúčtovať do fondu opráv. 3. Súd prvej inštancie sa ďalej v odôvodnení podrobne zaoberal dôkaznou povinnosťou, ktorú strany sporu nesú ohľadom vlastných tvrdení v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. Základnou podmienkou úspechu žaloby o zaplatenie je preukázanie vzniku peňažného nároku v prospech žalobcu v dôsledku konania žalovaného. Poukázal tejto súvislosti tiež na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. 9. 2010, sp. zn. 3 M Cdo 6/2010. V sporovom konaní platí pravidlo, že dôkazné bremeno ohľadne tvrdených skutočností leží na tej strane sporu, ktorá tieto skutočnosti tvrdí. Žalobca v konaní splnil jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Žalovaná si svoju povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť neplnila, v dôsledku čoho mal súd prvej inštancie za to, že v konaní neuniesla dôkazné bremeno. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania mal preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní v zmysle ustanovenia § 8 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z., ktorý ako právnická osoba na základe zmluvy o predaji časti podniku vykonáva správu bytového domu, v ktorom sa nachádza byt, ktorého je žalovaná vlastníčkou. Žalovaná v konaní je pasívne vecne legitimovaná, nakoľko je vlastníčkou bytu, ktorý sa nachádza v bytovom dome, ktorého správu vykonáva žalobca v zmysle zmluvy o výkone správy, ktorou je žalovaná viazaná, aj keď predmetnú zmluvu nepodpísala, nakoľko zmluva o výkone správy bola v zmysle citovaného ustanovenia § 8a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. schválená nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov. Zmluva o výkone správy predložená žalobcom v konaní má náležitosti právneho úkonu vymedzené v citovanom ustanovení 8a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. Žalovaná súdu nepredložila listinný dôkaz, ktorým by preukázala opak. Žalovanej ako vlastníčke bytu vznikla povinnosť platiť mesačné zálohové platby do fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrady za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty v zmysle ustanovenia § 10 ods. 1, 6 zákona č. 182/1993 Z. z. Žalobcovi, ako správcovi bytového domu, v ktorom sa nachádza aj byt žalovanej, vznikla povinnosť v zmysle ustanovenia § 8a ods. 2, veta prvá a druhá cit. zákona č. 182/1993 Z. z. najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome. Žalobca si svoju povinnosť splnil a žalovanej doručil vyúčtovanie nákladov za užívanie bytu a plnenia spojené s užívaním bytu za obdobie roku 2011. Z vyúčtovania jednoznačne vyplýva záver o vzniku nedoplatku za rok 2011 v sume 82,25 €. Žalovaná časť nedoplatku zaplatila vo výške 50,41 € dňa 12.6.2012 a zvyšok nedoplatku v sume 31,84 € nezaplatila. Predmetný nedoplatok nie je premetom konania, ktoré je vedené pod sp. zn. 24C 53/2012 Okresným súdom Bratislava I, nakoľko sama žalovaná v odpore uviedla, že premetom žaloby je nárok žalobcu titulom nedoplatku za roky 2007 až 2010. Túto skutočnosť potvrdil aj žalobca vo vyjadrení k odporu, ktoré súdu doručil dňa 17.10.2014. Žalovaná súdu nepredložila žiaden listinný dôkaz , ktorým spochybnila správnosť vyúčtovania doručeného žalobcom za rok 2011. 4. Pokiaľ išlo o vzájomný návrh žalovanej, tým, že svoj vzájomný návrh špecifikovala len položke náhrady súdneho poplatku v sume 16,50 € a zvyšok uplatneného nároku špecifikovala len slovne bez predloženia listinných dôkazov, na základe ktorých by súd mohol ustáliť výšku uplatneného nároku žalovanej voči žalobcovi, prvoinštančný súd vzájomný návrh žalovanej posudzoval len ako obranu proti návrhu. Obranu žalovanej súd vyhodnotil len ako účelovú vzhľadom na doručené listinné dôkazy žalobcom spolu s vyjadrením k odporu žalovanej. 5. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. podľa zásady úspechu v konaní. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu prvoinštančný súd priznal náhradu trov konania, na náhradu ktorých súd zaviazal žalovanú, ktorá v konaní úspech nemala. Žalobcovi trovy konania vznikli zaplatením súdneho poplatku v sume 16,50 €, ktorý žalobca zaplatil nalepením kolkových známok na žalobný návrh, ktorý súdu doručil dňa 12.8.2014. Žalobcovi vznikli preukázateľne aj trovy konania vo výške 20 €, ktoré predstavujú hotové výdavky žalobcu spojené s uplatnením si nároku voči žalovanej (§ 137 O.s.p.). Celkovo bola žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 36,50 €. 6. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Žiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietne. Uviedla, že súd vo veci konal asymetricky voči stranám sporu. Súd odpor žalovanej voči platobnému rozkazu postúpil žalobcovi, vyjadrenie žalobcu k odporu žalovanej súd, ani žalobca žalovanej neposkytli. Ani súd, ani žalobca žalovanej kompletnú žalobu s priloženými dôkazmi, na ktorú sa žalobca odvoláva, nedoručili, čím súd postupoval iba v prospech jednej zo sporových strán a žalovanej znemožnil právnu obranu. Žalovaná podala reklamáciu vyúčtovania zo dňa 8.6.2012. Sám žalobca písomne potvrdil už v roku 2009, že vyúčtovanie hospodárenia bolo vykonané v rozpore so zákonom, keďže namiesto platného § 6 vyhl. č. 630/2005 Z. z. postupoval žalobca v rozpore s týmto ustanovením a na vykurovanie bytu započítal neexistujúcu rozlohu bytu a dokonca i plochu loggie, čo zákon absolútne nepripúšťa. Žalobca účtoval revízie na neexistujúce komínové teleso. Žalovaná poskytla žalobcovi výmer k bytu (80,95 m2) a evidenčný list pre výpočet úhrady za užívanie bytu. Byty, nebytové a spoločné priestory majú rozdielnu konštrukčnú a podhľadovú výšku. Podľa vyhlášky č. 630/2005 Z. z. v takomto prípade sa náklady rozúčtujú podľa veľkosti obstavaného priestoru. Nesprávnu veľkosť plochy 84,54 m2 žalobca použil i pre výšku poplatku poistenia bytu a poplatku za zrážkovú vodu. 7. Žalovaná vo svojom odvolaní ďalej namietla nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Zmluva o výkone správy č. 263/2000 zo dňa 1.8.2000 predložená žalobcom bola uzavretá medzi družstvom MEDIAL BYT a vlastníkmi bytov, nebytových priestorov a garáží; zahŕňa 39 bytov, 18 garáží a 2 nebytové priestory, ide celkom o 59 vlastníkov, pričom zmluva obsahuje iba 21 podpisov vlastníkov, teda nie je uzatvorená nadpolovičnou väčšinou a doposiaľ nenadobudla platnosť. Podľa žalovanej predmetom tejto zmluvy nie je výkon správy. Družstvo MEDIAL BYT uskutočnilo predaj časti podniku dňa 22.9.2008. Obsahom zmluvy o predaji časti podniku podľa žalovanej nie je zmluva o výkone správy bytového domu na G. X. Č.. XX, XX, XX. Žiadna takáto zmluva neexistuje, predmetom predaja podniku nebola ani „Úprava vzájomných práv a povinností správcu a vlastníkov bytov, garáží a NP na G. XX, XX, XX S. N.“. Žalovaná tiež namietala, že až do 9.4.2009 žalobca disponoval oprávnením na nepriamy výkon správy, čo tiež potvrdzuje, že na žalobcu neprešli práva k výkonu správy bytov. Medzi 22.9.2008 a 9.4.2009 neexistoval žiaden právny vzťah medzi žalobcom a vlastníkmi. Ak žalobca vykonával nepriamy výkon správy, mal by doložiť, cez ktorú organizáciu ho vykonával. Žalobca oprel žalobu o Zmluvu o výkonne správy č. 31/2009 opatrenú dátumom 17.12.2010. Jedná sa o vedomé uvádzanie súdu do omylu, dňa 17.12.2010 sa nekonala žiadna schôdza vlastníkov, ktorá by aktom hlasovania a väčšinou hlasov predmetnú zmluvu schválila. Zmluva obsahuje z 58 vlastníkov podpisy iba 27, čo nepredstavuje nadpolovičnú väčšinu. 19 vlastníkov garáží a jeden vlastník nebytového priestoru, ktorý zmluvu o výkone správy nepodpísal, boli v zmluve o výkone správy uvedení v celkovom počte 1, aby bolo možné preukazovať súdu platnosť tejto zmluvy o výkone správy. Zmluva však nebola podpísaná ani všetkými vlastníkmi bytov. 8. Ďalej uviedla, že zákon ukladá súdu, aby oznámil stranám sporu, že vo veci bude rozhodovať bez nariadenia pojednávania. Súd však o tejto skutočnosti neinformoval žalovanú podľa § 115a a nevyzval žalovanú, aby sa vyjadrila, či súhlasí s rozhodnutím na základe listinných dôkazov. Naopak, súd znemožnil žalovanej, aby sa oboznámila so žalobou a dôkazmi. Neumožnil žalovanej, aby sa oboznámila s vyjadrením žalobcu k odporu a tým jej znemožnil konanie pred súdom, aby o stave žaloby a súdneho sporu bola žalovaná oboznámená a mohla si uplatniť právnu ochranu. Súd nepostupoval procesne k žalovanej s rovnakou vážnosťou a korektne, ako k žalobcovi. Nesprávne a nedostatočne sa vysporiadal s otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Súd tiež podľa žalovanej nesprávne vyhodnotil obranu žalovanej, ktorá napadla aktívnu legitimáciu žalobcu s tým, že žalobca ktorý v procese vystupuje, nebol pre súdne konanie splnomocnený vlastníkmi bytov a nebytových priestorov konať vo vlastnom mene a na vlastný účet, nedisponoval ani splnomocnením vlastníkov, aby v tomto spore zastupoval vlastníkov a aby konal v mene vlastníkov na účet vlastníkov. Súd zabránil žalovanej uplatniť svoju právnu ochranu minimálne v rozsahu umožniť žalovanej predložiť súdu dôkazy a tým jej odňal možnosť konať pred súdom. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a žalobu prijal bez overenia pravdivosti tvrdenia žalobcu. Nevykonal dôkazy, ktoré by nárok žalobcu oprávňovali. Tvrdenie žalovanej o neexistencii dlhu, tvrdenie a dôkazy o riadnej a úplnej úhrade všetkých peňažných nárokov žalobcu a že žalobca súd žalobou uviedol do omylu tvrdením existencie nedoplatku bez toho, aby žalobca súdu preukázal svoje nároky, o ktoré oprel žalobu, mal súd korektne posúdiť, vzhľadom na unesenie dôkazného bremena žalobcom. Súd prvej inštancie konal v danej veci povrchne, bez oboznámenia sa so skutkovým stavom veci a vydal rozsudok na základe nedostatočného oboznámenia sa s dôkazmi u oboch strán sporu. 9. K odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca, žiadajúc potvrdenie napadnutého rozsudku. Uviedol, že čo sa týka vzájomného započítania záväzkov a pohľadávok, žalobca neobdržal takýto doklad. Nie je pravdou, že žalobca účtoval žalovanej náklad na teplo za plochu loggie, listom zo dňa 28.7.2009 túto skutočnosť nepotvrdil. Žalovaná zaslala žalobcovi evidenčný list bytu Č.. X na G. XX S. N., ktorý je asi z roku 1970, v ktorom nie je započítaná plochy loggie a sociálnych zariadení, z toho vyplýva, že žalovanou uvádzaná plocha 80,95 m2 nie je kompletná a pre výpočet nákladu na teplo je potrebná pripočítať plochu sociálnych zariadení, celková plocha bytu 85,54 m2 vedená v evidencii správcu je na základe listu vlastníctva a spoluvlastníckeho podielu žalovanej a nezahŕňa plochu loggie. Žalovaná by mala preukázať, či sa v jej evidenčnom liste nachádza kúpeľňa a WC. Rozdiel v ploche bytu medzi 85,99 m2 a 85,54 m2 vyplýva z toho, že žalobca vykonal preverenie plôch podľa podielov na liste vlastníctva. Kontrolou bolo zistené, že pri dvoch bytoch boli zamenené výmery, oprava bola vykonaná k 1.1.2009. K požiadavke žalovanej na výpočet spotreby tepla podľa § 6 ods. 1 vyhlášky č. 630/2005 Z. z. uviedol, že žalobca, ani jeho predchodca nedisponuje údajmi na požadovaný výpočet. Vlastníci sa pri schvaľovaní Zmluvy o výkone správy č. 31/2009 rozhodli, že sa bude postupovať podľa podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru. V položke rôzne nie je žalovanej účtovaná suma 294,- € za čistenie a kontrolu komínov a revízie plynových zariadení, tieto boli hradené z fondu údržby a opráv. 10. K svojej aktívnej vecnej legitimácií žalobca uviedol, že zmluva o výkone správy č. 263/2000 bola schválená a podpísaná nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov, chýbajú len tri podpisy. Žalovaná vytrhla veci z kontextu a pozabudla, že MEDIAL BYT, družstvo, vzniklo v roku 1996 podľa vtedy platného zákona č. 182/1993 Z. z., ust. § 8 malo úplne iný text a predmet činnosti bol konzultovaný so živnostenským úradom, podľa vtedy zaužívanej praxe správcovské spoločnosti mali predmet podnikania obstarávanie služieb spojených so správou domov, bytov a nebytových priestorov. Žalovaná namietala platnosť Zmluvy o výkone správy č. 31/2009 opatrenú dátumom 17.12.2010. Dňa 23.9.2010 sa uskutočnila schôdza vlastníkov, kde bola Zmluva o výkone správy č. 31/2009 nadpolovičnou väčšinou vlastníkov schválená, čím bola splnená podmienka § 8a ods. 1 zákona. To, že zmluva bola následne podpisovaná, nie je v rozpore so žiadnym ustanovením zákona. Žalobca nevie, ako sa žalovaná dopracovala k počtu 58 vlastníkov, nakoľko podľa LV č. XXXX zo dňa 19.8.2010 bolo 39 vlastníkov bytov a 7 vlastníkov nebytových priestorov, 27 je nadpolovičná väčšina. 11. Žalovaná dňa 7.12.2015 doručila súdu prvej inštancie repliku k vyjadreniu žalobcu, v ktorej najmä zopakovala svoju doterajšiu argumentáciu. Uviedla tiež, že neboli splnené zákonné podmienky vzniku zmluvy o výkone správy. Správca vôbec nezvolal vlastníkov na schôdzu, ktorej predmetom malo byť odsúhlasenie zmluvy o výkone správy, nevykonal sa akt hlasovania o zmluve o výkone správy, nevykonala sa ani zápisnica o zmluve zo schôdze a priebehu a výsledku hlasovania. Nutnou podmienkou je, aby sa schôdze zúčastnila nadpolovičná väčšina vlastníkov bytov, nebytových priestorov a garáží. Nutné podmienky schvaľovania zmluvy o výkone správy neboli nikdy splnené. Zmluvu o výkone správy nepodpísali vlastníci garáži a nebytového priestoru na Kozej 25. Žalobca sa v spore s nimi bránil tvrdením, že nie je pasívne vecne legitimovaný, nakoľko sám uviedol, že zmluva o výkone správy nie je platná. Ďalej vo svojom podaní žalovaná uviedla že súdu predkladá výmer o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 7.2.1983, kde v časti III. je byt špecifikovaný tým, že pozostáva zo 4 izieb, kuchyne, kúpeľne, špajze, WC, chodby, loggie, pričom zariadenie pozostáva z elektrického vykurovania kúpeľne a chodby i výroby a prípravy teplej úžitkovej vody. Žalobca nie je oprávnený opakovane a duplicitne účtovať vykurovanie kúpeľne, WC a chodby, ani revíziu komínov a plynového ohrievača teplej úžitkovej vody. Žalovaná nedisponuje komínom, ani plynovým ohrievačom teplej úžitkovej vody. 12. Žalobca sa k replike žalovanej nevyjadril. 13. Žalovaná podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 15.3.2017 doplnila svoje odvolanie. Znova zopakovala veľkú časť svojej doterajšej argumentácie. Žalobca podľa žalovanej predložil súdu ako dôkaz Zmluvu o výkone správy č. 263/2000 z 1.8.2000 uzavretú medzi MEDIAL BYT družstvo a vlastníkmi bytov, nebytových priestorov a garáží, zatajil však, že takú istú zmluvu č. 263/2000 z 1.8.2000 uzavrelo MEDIAL BYT družstvo s POLE, a.s., pokrývajúc zhodný výkon správy, zmluva je naviazaná na vlastníka nebytového priestoru a garáže z V. G. XX, N., pre predškolské zariadenie a garáže. Dňa 20.12.2005 vstúpila do platnosti vyhláška č. 630/2005 Z. z., ktorou sa ustanovujú pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného konečnému odberateľovi. MEDIAL BYT družstvo bolo povinné účtovať dodávku podľa tejto vyhlášky. Ďalej uviedla, že v súvislosti s predajom podniku MEDIAL BYT družstva žalobcovi predávajúci neoznámil dlžníkom prechod pohľadávok na kupujúceho (žalobcu) a žalobca neoznámil prevzatie záväzkov. Uviedli vlastníkov do omylu, keď iba informovali, že správu budú zabezpečovať pod novým názvom. Podľa § 14 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. je nutné zosúladiť zmenu právnej formy z družstva na s.r.o. hlasovaním vlastníkov 2/3 väčšinou všetkých vlastníkov. K takémuto naplneniu zákona dodnes nedošlo. MEDIAL BYT družstvo sa zmluvne zaviazalo postupovať od 20.12.2005 pri rozúčtovaní nákladov na dodávku tepla konečnému spotrebiteľovi podľa § 6 vyhlášky č. 630/2005 Z. z. Tvrdenie žalobcu, že v decembri 2010 nedisponoval údajom o rôznej podhľadovej výške bytu žalovanej, lebo mu to MEDIAL BYT družstvo neposkytlo, je irelevantné. Žalobca je viazaný zákonom. Žalovaná podala proti všetkým vyúčtovaniam správcu za roky 2006 a nasledujúce reklamácie. Žalovaná si voči žalobcovi mieni uplatniť za obdobie vyúčtovania nákladov na teplo za rok 2011, za nedôvodné účtovanie čistenia neexistujúceho komínu po tom, čo odvolací súd vec vráti súdu prvej inštancie, čo umožní žalovanej započítať svoje pohľadávky v sume 433,81 € oproti pohľadávke žalobcu 31,84 €. 14. Žalovaná napokon doručila odvolaciemu súdu dňa 5.4.2017 podanie, v ktorom poukázala na skutočnosť, že od žalovaného sa v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 9C/94/2016 domáha vydania bezdôvodného obohatenia, pričom na základe tejto žaloby žalobca (v tomto konaní - spoločnosť SBYT, s.r.o.) odstránila nedostatok, ktorým bol výkon správy bez platného oprávnenia tak, ako ho definuje zákon č. 182/1993 Z. z. a dňom 2.2.2017 zapísal Obchodný register Okresného súdu Bratislava I predmet podnikateľskej činnosti: Správa a údržba bytového a nebytového fondu v rozsahu voľných živností. 15. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 16. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. 17. Podľa § 8a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy. Zmluva o výkone správy, jej zmena alebo jej zánik sa schvaľuje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Schválená zmluva o výkone správy alebo jej zmena, alebo jej zánik je záväzný pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak je podpísaný nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a správcom. Správca je povinný schválenú zmluvu alebo jej zmenu doručiť každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v dome. Na doručovanie sa vzťahuje osobitný predpis. Zmluva o výkone správy obsahuje najmä a) vzájomné práva a povinnosti správcu a vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri zabezpečovaní prevádzky, údržby a opráv domu, b) spôsob výkonu správy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku, c) zásady hospodárenia s prostriedkami fondu prevádzky, údržby a opráv vrátane rozsahu oprávnenia disponovať s nimi, d) zásady platenia úhrad za plnenia a hospodárenie s nimi, e) zásady určenia výšky platieb za správu, f) rozsah a obsah správy o činnosti správcu podľa odseku 2. 18. Podľa § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom. 19. Podľa § 8b ods. 2 písm. e/ zákona č. 182/1993 Z. z. pri správe domu je správca povinný sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky. 20. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. v znení účinnom do 30.9.2014 vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu; ak je súčasťou bytu balkón, lodžia alebo terasa, pre účely tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv domu sa zarátava do veľkosti spoluvlastníckeho podielu 25 % z podlahovej plochy balkóna, lodžie alebo terasy. 21. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa voči žalovanej domáha zaplatenia nedoplatkov na službách spojených s užívaním bytu č. 7 nachádzajúcom sa v bytovom dome na Kozej ulici č. 25 v Bratislave, ktorý je vlastníctvom žalovanej. 22. Žalovaná namietala odňatie možnosti konať pred súdom (v terminológii Civilného sporového poriadku ide o porušenie práva na spravodlivý proces) z dôvodu, že jej neboli doručené prílohy žaloby a vyjadrenie žalobcu k jej odporu. Namietala tiež, že súd prvej inštancie ju neupovedomil o tom, že vo veci rozhodne bez nariadenia pojednávania. Prílohy žaloby pozostávajú z nasledovných listín: Výzva na úhradu nedoplatku zo dňa 12.11.2012, ktorá bola žalovanej doručená dňa 16.11.2012, Prehľad platieb, predpis do 12/2012, platby do 31.12.2012 vystavený dňa 11.8.2014, Vyúčtovanie nákladov za užívanie bytu a plnenia spojené s užívaním bytu za obdobie rok 2011 zo dňa 15.5.2012, ktoré bolo doručené žalovanej dňa 23.5.2012, Zálohový predpis zo dňa 25.6.2008, Výpis z listu vlastníctva č. XXXX, G.. Ú.. Z. O., zo dňa 11.8.2014, Výpis z Obchodného registra zo dňa 2.11.2012, Zmluva o výkone správy č. 31/2009 zo dňa 17.12.2010 a dva Cenníky služieb nad rámec zmluvy o výkone správy. Odvolací súd po oboznámení sa obsahom spisu dospel k záveru, že aj v prípade nedoručenia príloh žaloby súdom, ani žalobcom mala žalovaná možnosť poznať obsah príloh, nakoľko ide o listiny, ktoré jej boli doručené, resp. ich má k dispozícií (nakoľko v konaní na ne sama poukazovala) alebo o výpisy z verejných registrov. Pokiaľ súd prvej inštancie vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, postupoval v súlade s právnou úpravou účinnou v čase rozhodovania. Podľa § 115a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do dňa 30.6.2016 (ďalej len „O.s.p.“) pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. Drobným sporom sa v čase rozhodovania rozumel spor, v ktorého priebehu dosiahne predmet konania sumu 1 000 € (t.j. je rovný alebo menší ako 1 000 €). Predmetom konania v posudzovanej veci bolo zaplatenie istiny 31,84 € s príslušenstvom, teda predmetný spor spĺňa definíciu drobného sporu. Súd prvej inštancie oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením v súlade s § 156 ods. 3 O.s.p. Zákonné podmienky pre rozhodnutie vo veci bez nariadenia pojednávania preto boli splnené. Prvoinštančný súd nemal povinnosť osobitne žalovanú informovať o zvolenom spôsobe rozhodnutia. 23. Odvolací súd sa vecne predovšetkým zaoberal namietaným nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní. Žalobca ju odvodzuje od svojho postavenia správcu bytového domu podľa § 8 a nasl. zákona č. 182/1993 Z. z., v ktorom vlastní žalovaná byt. Žalobca vykonáva (a už v čase začatia konania vykonával) správu predmetného bytového domu na základe zmluvy o výkone správy č. 31/2009 zo dňa 17.12.2010. Predmetná zmluva je súčasťou spisu, pričom z obsahu spisu tiež vyplýva, že ju podpísala nadpolovičná väčšina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, t.j. 27 zo 46 vlastníkov, ako uvádza žalobca, čím sa v zmysle § 8a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. v platnom znení stala záväznou pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Platnosť a záväznosť zmluvy o výkone správy č. 31/2009 zo dňa 17.12.2010 zakladá aktívnu legitimáciu správcu (žalobcu) v zmysle § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z., v tomto konaní, ktorého predmetom je vymáhanie nedoplatkov za plnenia podľa § 8b ods. 2 písm. e/ zákona č. 182/1993 Z. z. 24. Z hľadiska existencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu ako správcu v predmetnom konaní nie je podstatné, či správcom i v čase vzniku nedoplatkov bol žalobca alebo iný subjekt, resp. ako (na základe čoho) žalobca v čase vzniku nedoplatkov vykonával správu. Aj v prípade, že by bytový dom nemal v dobe vzniku nedoplatkov žiadneho správcu, správca aktuálny v čase podania žaloby, eventuálne v čase rozhodovania má zo zákona právo i povinnosť vymáhať akékoľvek nedoplatky podľa § 8b ods. 2 písm. e/ zákona č. 182/1993 Z. z. Nie je preto podstatné zaoberať okolnosťami prechodu práv a povinností v súvislosti so zmluvou o predaji podniku z pôvodného správcu MEDIAL BYT družstvo na terajšieho správcu, ako aj otázkami súvisiacimi s predmetom činnosti správcu podľa a predmetom zmluvy o výkone správy. Pre úplnosť však napriek tomu odvolací súd uvádza, že námietky žalovanej týkajúce vyššie uvedených okolností nie sú dôvodné. Odvolací súd má za preukázané, že došlo k prevodu všetkých práv a povinností súvisiacich so správou predmetného bytového domu z družstva MEDIAL BYT na terajšieho žalobcu zmluvou o predaji podniku. Pri predaji podniku dochádza k prevodu podniku ako celku, teda vrátane všetkých práv a povinností viaznucich na prevádzanom podniku. Rovnako predmet činnosti správcu ako podnikateľského subjektu počas celej doby výkonu správy umožňoval správcovi vykonávať správu domu podľa § 8 a nasl. zákona č. 182/1993 Z. z. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je podstatné len doslovné znenie predmetu činnosti, kde z podstaty veci nemôže byť uvedený úplne vyčerpávajúci opis každej činnosti, ktorú podnikateľský subjekt vykonáva, ale jeho význam, ktorý je nutné chápať ako zovšeobecnenie, resp. skrátený opis podstatnej činnosti podnikateľského subjektu a je ho potrebné vykladať vzhľadom na v čase sa meniacu právnu úpravu inštitútu výkonu správy. Rovnako je dostatočne zrozumiteľne určený i predmet prechádzajúcej zmluvy o výkone správy č. 263/2000 zo dňa 1.8.2000 v jej čl. 1, ktorý rovnako nemusí, a ani nemôže obsahovať vyčerpávajúci opis všetkých práv a povinností upravených danou zmluvou. 25. Odvolací súd sa ďalej zaoberal podstatou argumentácie žalovanej, ktorá namietala nesprávnosť vyúčtovania nákladov za užívanie bytu a plnenia spojené s užívaním bytu a to z dôvodu nesprávne zohľadnenej plochy bytu žalovanej, resp. v užšom zmysle nesprávne vypočítanej vykurovanej plochy bytu. Navyše žalovaná namietala, že rozpočítanie množstva dodaného tepla na vykurovanie malo byť v prípade predmetného bytového domu vykonané nie na základe podlahovej plochy bytu, ale podľa obstavaného objemu bytov, nakoľko v predmetnom bytovom dome sa nachádzajú miestnosti s rôznou konštrukčnou výškou. 26. Vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 630/2005 Z. z. ktorou sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody a rozpočítavania množstva dodaného tepla skutočne v § 6 upravuje rozpočítanie množstva dodaného tepla v pomere obostavaného objemu bytu a nebytových priestorov konečného spotrebiteľa k celkovému obostavanému objemu všetkých bytov a nebytových priestorov v objekte rozpočítavania pre prípad, že v objekte nie sú nainštalované pomerové rozdeľovače tepla ani určené meradlá tepla u konečných spotrebiteľov a súčasne jednotlivé byty a nebytové priestory majú rozdielnu konštrukčnú výšku jednotlivých miestností. Oproti tomu však zákon č. 182/1993 Z. z., ako predpis vyššej právnej sily než vyhláška, umožňuje v zmluve o výkone správy upraviť okrem iného i zásady platenia úhrad za plnenia a hospodárenie s nimi (§ 8a ods. 1 písm. d/), pričom zákona vlastníkov, resp. správcu neobmedzuje pri výbere konkrétneho spôsobu rozpočítania nákladov. Podľa čl. II bod 4 písm. c/ zmluvy o výkone správy č. 31/2009 zo dňa 17.12.2010 sa dodávka tepla v bytovom dome a NP rozúčtuje podľa podlahovej plochy bytu a NP, vrátane plochy zasklenej loggie, pokiaľ sa v nej nachádza vykurovacie teleso. Zároveň predmetné ustanovenie pod podmienku vyhotovenia a dodania projektu s uvedeným obstavaným objemom jednotlivých miestností v bytoch a NP ustanovuje spôsob rozúčtovania podľa pomeru obostavaného objemu bytu a NP k celkovému obostavanému objemu všetkých bytov a NP vrátane plochy zasklenej loggie, teda podľa § 6 vyhlášky č. 630/2005 Z. z. Napokon predmetné ustanovenie upravuje vyúčtovanie skutočných nákladov v prípade montáže pomerových rozdeľovačov v súlade so zákonom č. 182/1993 Z. z. 27. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že projekt vymedzujúci obstavanú plochu jednotlivých miestností v bytoch a nebytových priestoroch nebol vypracovaný, preto v zmysle čl. II bod 4 písm. c/ zmluvy o výkone správy nebolo možné pristúpiť k rozúčtovaniu nákladov na vykurovanie podľa § 6 vyhlášky č. 630/2005 Z. z. 28. Pokiaľ ide o plochu bytu, odvolací súd má za preukázané, že plocha bytu č. 7 na Kozej ulici č. 25 v Bratislave patriaceho žalovanej bez loggie je 85,54 m2. Žalovaná v konaní neprezentovala žiaden dôkaz, ktorým by udávanú plochu bytu spochybnila. Pokiaľ argumentovala evidenčným listom pre výpočet úhrady za užívanie bytu podľa vyhlášky č. 60/1964 Zb., podľa jeho obsahu sa zohľadňovala plochy bytu v celkovom rozsahu 80,95 m2, v predmetnej listine uvedený rozpis plochy bytu však nezahŕňa celú rozlohu bytu v zmysle terajších predpisov (§ 2 ods. 7 zákon č. 182/1993 Z. z.), t.j. neobsahuje plochu kúpeľne a WC. Takto vymedzená plocha bytu je preto nepoužiteľná pre rozpočítanie nákladov sa dodávku tepla, či iných plnení a služieb. V tejto súvislosti sú nedôvodné námietky žalovanej týkajúce sa nesprávneho vyúčtovania nákladov vo vzťahu k ploche bytu, nakoľko žalobca pri vyúčtovaní všetkých nákladov vychádzal zo skutočnej rozlohy bytu 85,54 m2. 29. Ako nedôvodnú posúdil odvolací súd i argumentáciu žalovanej týkajúcu sa údajného samostatného vykurovania časti plochy bytu žalovanou. Z fotografií, ani zo žiadnych iných dôkazov nevyplýva, že by žalovaná mala v byte vlastné kúrenie (na fotografiách sa zjavne nachádza iba bojler), avšak aj keby skutočne žalovaná prevádzkovala vlastné vykurovanie svojho bytu, v zmysle čl. II bod 4 písm. c/ zmluvy o výkone správy, ani žiadneho iného ustanovenia predmetnej zmluvy, takúto okolnosť by pri vyúčtovaní nebolo možné zohľadniť. Odvolací súd má za to, že v bytovom dome so spoločným vykurovaním v zásade nie je možné pri vyúčtovaní zohľadňovať akékoľvek dodatočné vykurovacie či výhrevné telesá. Ich účinok by mohol byť prirodzene zohľadnený iba v prípade, že by bola meraná skutočná spotreba tepla pomerovými rozdeľovačmi. 30. Neopodstatnenou bola tiež námietka žalovanej, že žalobca do jej vyúčtovania poplatkov za služby spojené s užívaním bytu zahrnul poplatky súvisiace s údržbou a revíziou komína, ktorý žalovaná nevyužíva, resp. ním nedisponuje. Žalovaná nepreukázala, že by jej tieto náklady boli osobitne vyúčtované. Hradené boli z fondu prevádzky, údržby a opráv, do ktorého prispievajú všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, teda i žalovaná, pričom z tohto fondu sa hradia všetky náklady súvisiace s prevádzkou, údržbou a opravami bytového domu, bez ohľadu na to, či z vynaloženia prostriedkov v konkrétnom prípade bude mať každý jeden vlastník priamy úžitok. 31. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu na riadne zistenie skutkového stavu, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil správne a správne posúdil vec aj po právnej stránke, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie a to i pokiaľ išlo o výrok o náhrade trov konania, o ktorých súd prvej inštancie rozhodol správne podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účinného do 30.6.2016, ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil. 32. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keď o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).