Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/307/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114223798 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1114223798.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, proti žalovanému Wüstenrot poisťovňa, a.s., Karadžičova 17, 825 22 Bratislava, IČO: 31 383 408, o zaplatenie 479,67 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 38Cb/31/2014-58 zo dňa 4.3.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 38Cb/31/2014-58 zo dňa 4.3.2016 p o t v r d z u j e . Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava I rozsudkom č.k. 38Cb/31/2014-58 zo dňa 4.3.2016 uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 479,67 Eur, ako i trovy konania vo výške 28,50 Eur, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Návrhom doručeným súdu dňa 20.8.2014 sa žalobca domáhal zaplatenia 479,67 Eur ako i náhrady trov konania. Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že žalovaný je poisťovateľom motorového vozidla zn. Š. M., L.: G. XXXCG, ktorým dňa 6.12.2013 bola spôsobená škoda na motorovom vozidle zn. R. H., L.: G. XXXDR poistenom u žalobcu, a to tak, že pri otváraní dverí na vozidle poistenom u žalovaného, vodič narazil do predných dverí vozidla, poisteného u žalobcu. Žalobca ako poisťovateľ vyplatil dňa 13.12.2013 sumu 479,67 Eur v prospech spoločnosti Autoprofit, s.r.o., ktorá vykonala opravu poškodených dverí. Voči žalovanému si následne žalobca uplatnil regresný nárok, avšak žalovaný odmietol poskytnúť plnenie s odôvodnením, že motorové vozidlo poistené u žalovaného nebolo v čase vzniku škody v prevádzke. Žalobca však v návrhu uviedol, že v zmysle judikatúry sa pod pojmom prevádzka rozumie aj príprava na jazdu, ako aj úkony potrebné po skončení jazdy, preto i otvorenie dverí na vozidle je nevyhnutnou súčasťou prípravy vodiča na jazdu. 3. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 17.7.2015 žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že dňa 11.4.2008 uzavrel žalovaný s L. I., bytom D. M. XXXX/XXX, R. Ú. poistnú zmluvu č. XXX/XXXXXX-X, ktorou bolo dojednané poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zn. Š. M., L.: G. XXXCG. Podľa oznámenia o škodovej udalosti sa nehoda stala tak, že pani E. I. pri otváraní dverí vietor vytrhol dvere, čím došlo k poškodeniu na mot. vozidle R. H.. Žalovaný namietal, že ku škode nedošlo pri prevádzke motorového vozidla a škoda nebola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla. Poukázal na rozhodnutie NS SR č. Rc 1 Cz 42/1971, publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk NS SR pod č. 9/1972, 20/1975, 3/1984. Žalovaný mal zato, že v prípade dopravnej nehody zo dňa 6.12.2013 však v čase stretu prevádzok nebol motor motorového vozidla Š. M. v chode a vozidlo sa ani samovoľne nepohybovalo, bolo odstavené. 4. Súd prvej inštancie zistil, že k nehode došlo dňa 6.12.2013 o 12.00 hod na M. K. na parkovisku pri pošte v J. a nehoda nebola hlásená na polícii. V správe pri opise nehody je uvedené, že auto poškodeného bolo odparkované na parkovisku, prišla pani, ktorá otvorila dvere na ľavej strane, zafúkal vietor a dvere narazili do motorového vozidla poškodeného. Poškodené ostali predné pravé dvere, preliačené, oškreté. Z krycieho listu je zrejmé, že poistník E. U. E. L., E. E., dal neodvolateľný súhlas žalobcovi k úhrade platby priamo opravcovi spoločnosti Autoprofit, s.r.o., Galanta za opravu vozidla L.: G. XXXDR a zároveň žalobca sa zaviazal opravcovi uhradiť náklady za opravu vozidla vo výške 479,67 Eur. Z výpisu z účtu žalobcu je ďalej zrejmé, že žalobca čiastku 479,67 Eur uhradil na účet spoločnosti, vykonávajúcej opravu vozidla. Žalobca si listom zo dňa 17.2.2014 uplatnil u žalovaného zaplatenie regresného nároku vo výške 479,67 Eur do 15 dní. 5. Medzi stranami sporu nebol sporný priebeh nehody, kedy vodička motorového vozidla Š. M. L.: G. XXXCG pri otváraní dverí na svojom vozidle v dôsledku vytrhnutia dverí vetrom poškodila predné pravé dvere motorového vozidla R. H. L.: G. XXXDR. Taktiež nebolo sporné, že žalobca plnil na účet opravovne Autoprofit s.r.o. titulom poistenia motorového vozidla R. H. a že žalovaný mal na vozidlo Š. M. v čase škodovej udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie u žalovaného. Medzi účastníkmi ostala sporná iba skutočnosť, či otvorením dverí na vozidle Š. M. došlo ku škode pri prevádzke motorového vozidla, resp. ku škode vyvolanej osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla. 6. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 15 ods.1, § 4 ods.2, ods.4, zák. č. 381/2001 Z.z., § 427 ods. 1, ods. 2, § 428, § 442 ods. 1, ods. 3, § 443, § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 7. Obe strany poukázali na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cz 42/71 z 27.10.1971, ktorý uviedol, že prevádzkou motorového vozidla je aj príprava k jazde a bezprostredné úkony po ukončení jazdy, ako aj výkony potrebné na udržovanie vozidla. Súd prvej inštancie poukázal na to, že je pravdou, že samotné otvorenie dverí na vozidle bez presvedčenia sa, či otvorením dverí nebudú ohrození ostatní účastníci cestnej premávky, je porušením prevenčnej povinnosti zo strany vodiča morového vozidla pripravujúceho sa k jazde (prípadne ukončujúceho jazdu) v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka, avšak v prípade, keď k otvoreniu dverí na vozidle dochádza bezprostredne pred jazdou, nejde len o použitie veci samej ako takej na poškodenie inej veci, bez odhodlania začať jazdu, ale o úkon súvisiaci s prípravou k jazde a jej nevyhnutnou súčasťou, nakoľko bez otvorenia dverí nie je možné (za normálnych okolností) do vozidla nastúpiť a uviesť do chodu motor a vozidlo. V tomto prípade nejde o prípad, kedy by poškodené motorové vozidlo nabehlo na prekážku, ktorú tvorili otvorené dvere. Poškodené vozidlo stálo na parkovisku, preto podľa súdu prvej inštancie nemohlo zapríčiniť nehodu. Taktiež nebolo relevantné, či vozidlo Š. M. malo v chode motor, nakoľko prevádzkou vozidla je aj príprava vozidla pred jeho jazdou bez ohľadu na chod motoru (prípadne samovoľná jazda vozidla bez chodu motora), to znamená nielen jazda, ale aj všetky úkony, ktoré sú potrebné, aby motorové vozidlo bolo uvedené do jazdnej prevádzky, prislúchajú k jeho prevádzke. Podľa prvoinštančného súdu nie je osobitosťou každej prevádzky otvorenie dverí na prevádzke, ak je potrebné ju uviesť do chodu a pre prevádzku motorového vozidla osobité aj samotné otvorenie a zatvorenie dverí, preto i škoda spôsobená pri takomto úkone je vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku a zodpovedným za jej vznik je i prevádzateľ motorového vozidla v zmysle § 427 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Zákon o cestnej premávke považuje za prevádzkovanie auta aj zastavenie, počas ktorého sa vozidlo používa na nastupovanie a vystupovanie, pričom motor vozidla môže byť vypnutý. Z uvedeného mal súd za zrejmé, že osobitá povaha prevádzky vozidla viedla bezprostredne k vzniku škody na motorovom vozidle poistenom u žalobcu. Teda bez prevádzky motorového vozidla, t.j. bez nastupovania do vozidla, by nedošlo k poškodeniu iného vozidla. Iná okolnosť by bola, keby škoda bola spôsobená napr. len rukou vodiča pri otváraní dvier, ale nie dverami, vtedy by síce išlo okolnosť súvisiacu s prevádzkou vozidla, ale nemajúcou pôvod v osobitnej povahe prevádzky. Súd poukázal na rozhodnutie NS ČR zo dňa 27.6.2012, sp. zn. 25Cdo 2974/2011. 8. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutočnosti, že predpokladom vzniku osobitnej zodpovednosti je škodová udalosť vyplývajúca z osobitnej povahy prevádzky dopravného prostriedku, škoda a príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a škodou. Z uvedeného dôvodu mal zato, že v konaní boli všetky predpoklady tohto druhu osobitnej zodpovednosti zo strany žalobcu preukázané. 9. Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie. Skutkovým základom podanej žaloby bola dopravná nehoda, ktorá sa podľa oznámenia o poistnej udalosti stala 6.12.2013 na M. K. R. J. tak, že pani E. I., bytom D. M. XXXX/XXX, R. Ú., pri otváraní dverí na motorovom vozidle Š. M., L.: G.-XXXCG vietor vytrhol dvere, čím došlo k poškodeniu dverí na motorovom vozidle zn. R. H., L.: G.-XXXDR. 10. Žalovaný považuje právny názor súdu, ktorý poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cz/42/71 zo dňa 27.10.1971 za nesprávny. Žalovaný má zato, že vzniknutá škoda nie je predmetom poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla z dôvodu, že škoda nebola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla. 11. V zmysle § 427 Občianskeho zákonníka prevádzateľ motorového vozidla nie je zodpovedný za všetky škody spôsobené motorovým vozidlom, ale len za tie, ktoré boli vyvolané osobitnou povahou jeho prevádzky. Pre právne posúdenie veci je preto rozhodujúce, či škoda vzniknutá pri predmetnej dopravnej nehode bola v priamej príčinnej súvislosti s osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla poisteného. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cz/42/1971 vyplýva, že vozidlo je v prevádzke len vtedy, ak je v chode motor. Súd uvažoval o prevádzke motorového vozidla v časových intenciách počínajúcich naštartovaním motora (príprava k jazde) a končiacich vypnutím motora. Rozhodnutie 10/1983 neskôr precizovalo pojem „osobitná povaha prevádzky“ tak, že priznalo za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky i škodu vzniknutú v dôsledku samovoľného pohybu vozidla stojaceho na svahu po uvoľnení ručnej brzdy i bez uvedenia motoru do chodu. Tento záver je podľa žalovaného logický vzhľadom na účel ručnej brzdy v aute a na jej uvoľnenie ako na úkon nevyhnutný pred samotnou jazdou. Rovnako toto rozhodnutie uznalo, že dlhodobé odstavenie vozidla nie je jeho prevádzkou. 12. V prípade prejednávanej nehody sa vozidlo samovoľne nepohybovalo, bolo odstavené. Išlo teda o situáciu diametrálne odlišnú od zaužívaného výkladu pojmu „prevádzka“. Súd sa stotožnil s názorom žalobcu a posúdil otváranie dverí na stojacom vozidle s vypnutým motorom v absolútnom rozpore s výkladom zaužívaným súdmi Slovenskej republiky. Akceptovanie tohto názoru by znamenalo rozpor s ustálenou judikatúrou a dotiahnuté ad absurdum tvrdenie, že každý stret so stojacim motorovým vozidlom i bez zapnutého motora je dôsledkom prevádzky tohto motorového vozidla. 13. Žalovaný poukázal na rozsudok sp. zn. 6Co/222/2013. 14. Žalovaný má za to, že ak poistený porušil nejakú povinnosť, potom ide o povinnosti, ktoré upresňujú prevenčnú povinnosť podľa § 415 OZ, a ktoré sa nevzťahujú na pojem "prevádzka motorového vozidla“. Je teda možné uvažovať o zodpovednosti podľa § 420 OZ, takéto porušenie však nezakladá zodpovednosť za škodu krytú povinným zmluvným poistením poisteného a žalovaný takúto povinnosť nemá zo zákona povinnosť nahradiť. 15. Žalovaný navrhol Krajskému súdu v Bratislave ako súdu odvolaciemu, aby rozsudok č.k. 38Cb/31/2014-58 zo dňa 4.3.2016 zmenil tak, že návrh žalobcu zamietne alebo alternatívne napadnutý rozsudok zruší a vráti súdu prvej inštancie. 16. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Žalobca je toho názoru, že škoda na motorovom vozidle zn. R. H. bolo spôsobená prevádzkou vozidla zn. Š. M.. Žalobca poukázal na prezentáciu D.. O. M. zo dňa 18.5.2015 nazvanú „Zodpovednosť za škodu s prevádzkou motorového vozidla a súvisiace poistenie“, v ktorej sa uvádza, že prevádzkou vozidla je aj otvorenie dverí na vozidle. 17. Žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 10.2.2016 sp. zn. 5MC/15/2013 a poukázal na právny názor generálneho prokurátora SR, podľa ktorého sa za prevádzku považuje aj otvorenie dverí na vozidle. 18. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 38Cb/31/2014-58 zo dňa 4.3.2016 potvrdil. 19. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal bez vec nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu dňa 9.10.2017 podľa § 219 ods. 3 CSP. Po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalovaného a vyjadrením žalobcu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 20. Podľa § 387 ods. 2 a 3 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 21. Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. 22. Podľa § 4 ods. 4 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa ods. 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak. 23. Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. 24. Podľa § 427 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla. 25. Podľa § 428 Občianskeho zákonníka, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. 26. Podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol. 27. Krajský súd prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po skutkovej i právnej stránke sa stotožňuje so záverom napadnutého rozsudku okresného súdu v spojení s opravným uznesením, v ktorom podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie vysporiadal s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní pred okresným súdom a v napadnutom rozsudku dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky relevantného charakteru. 28. Právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov je založená na tom, že ako podmienka vzniku zodpovednostného vzťahu sa nepredpokladá porušenie právnej povinnosti, ak je škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky (ktorá je súhrne označená ako dopravné prostriedky). Ide o zodpovednosť objektívnu, kedy sa zodpovedná osoba nemôže zbaviť zodpovednosti tým, že preukáže nedostatok zavinenia, jej zodpovednosť je vylúčená len pri splnení liberačných dôvodov (§ 428 Občianskeho zákonníka). Zákon tým poskytuje zvýšenú ochranu poškodenému a reflektuje skutočnosť, že dopravné prostriedky predstavujú viac či menej zložité technické zariadenia, s čím sú spojené zvýšené nároky na ich ovládanie, pohybujú sa spravidla väčšou rýchlosťou a vykazujú preto zvýšené riziko vzniku škôd pre prepravované osoby či pre okolie. Objektívna zodpovednosť sa spája práve s týmito prejavmi typickými pre prevádzku zariadení, najmä pre ich pôsobenie na okolie či dovnútra spôsobom, ktorý je výsledkom vlastností dopravného prostriedku, schopného premiestňovať sa z miesta na miesto a prepravovať pritom osoby alebo veci. 29. Za okolnosti majúce svoj pôvod v prevádzke treba považovať okolnosti, ktoré súvisia s organizáciou, riadením a uskutočňovaním prevádzky a sú v príčinnej súvislosti so škodou“ (R 80/1970). 30. Za okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke (pri ktorých liberácie nie je možná) považuje súdna prax okolnosti, ktoré súvisia s organizáciou, riadením a uskutočňovaním prevádzky, t.j. tzv. „vnútorné“ okolnosti tej-ktorej prevádzky. Odpoveď na otázku, či a kedy ide o takúto okolnosť, vždy závisí od povahy a okolností konkrétneho prípadu. Súdna prax v záujme ochrany poškodených osôb vykladá pojem prevádzky veľmi široko. Za takú okolnosť sa považuje napr. zlyhanie bŕzd, vada materiálu, nedostatočná údržba zariadenia prevádzky, prasknutie pneumatiky či iné nedostatky materiálu (a to aj skryté), ale aj okolnosti a nedostatky na strane vodiča či iných osôb použitých pri prevádzkovaní dopravy. Motorové vozidlo je v prevádzke nielen vtedy, keď sa pohybuje, ale aj vtedy, keď síce stojí, ale v chode je jeho motor. Prevádzkou motorového vozidla je aj príprava k jazde a bezprostredné výkony po ukončení jazdy, ako aj výkony potrebné na údržbu vozidla. 31. Z listinných dôkazov, ktoré vykonal súd prvej inštancie, bolo nepochybne preukázané, že existuje príčinná súvislosť medzi prevádzkou motorového vozidla poistenca žalovaného a vznikom škody na vozidle poistenca žalobcu. Vyplatením poistného plnenia prešlo z poškodeného na žalobcu právo na náhradu škody voči žalovanému v zmysle § 813 ods. 1 Obč. zák. a § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z.. 32. Žalovaný v odvolaní opakuje rovnaké argumenty, ktoré prezentoval už v konaní pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa okresný súd v napadnutom rozsudku dôsledne a dostatočne vysporiadal. Odvolací súd je toho názoru, že z ustálenej judikatúry súdov, ako aj z odbornej teórie vyplýva, že prevádzkou motorového vozidla sa rozumie nielen pohyb motorového vozidla, ale aj jeho príprava na jazdu, udržiavanie vozidla v stave spôsobilom na jazdu a úkony potrebné po skončení jazdy (napr. aj otváranie, či zatváranie dverí). Škoda je teda spôsobená prevádzkou dopravného prostriedku, ak bola spôsobená na inom motorovom vozidle aj pri otváraní a zatváraní dverí na parkovisku. 33. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 34. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že napriek tomu, že žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech, náhradu trov odvolacieho konania mu nepriznal, nakoľko žalobca nebol v odvolacom konaní zastúpený právnym zástupcom. 35. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).