Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/163/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114224369 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1114224369.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu: JUDr. Mária Hajdínová a JUDr. Michaela Králová, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: G. Š., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov - matky K. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. E. XX, XXX XX G. E., prechodne bytom J. XX, XXX XX J. a otca G. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. X, XXX XX D., toho času bytom XXX S. F., L. Q. XBD, A. T., v konaní o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, o odvolaní otca, proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 1P 116/2014-363 zo dňa 22.8.2016 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 1P 116/2014-363 zo dňa 22.8.2016 p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava I rozsudkom 1P 116/2014-363 zo dňa 22.8.2016 zvýšil výživné na maloletú G.Q. Š., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 100,- eur na sumu 350,- eur mesačne, dňom 27.8.2014, vo zvyšnej časti návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Zročné výživné za obdobie od 27.8.2014 do 31.8.2016 v sume 4.840,32 eur uložil otcovi ako povinnosť zaplatiť spolu s bežným výživným na maloletú, splatným v mesiaci október 2016. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Skalica, č.k. 3P 34/2009-32 zo dňa 2.6.2009 v časti výroku o bežnom výživnom na maloletú. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. Matka sa podaným návrhom doručeným súdu dňa 27.8.2014 domáhala, aby súd zvýšil výživné na maloletú zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 400,- eur mesačne od 1.9.2014. Návrh odôvodnila tým, že od rozhodnutia o výživnom Okresného súdu Skalica č.k. 3P 34/2009-32 zo dňa 2.6.2009 sa zvýšili náklady spojené s výživou maloletej. Uvedeným rozhodnutím súd zvýšil výživné zo sumy 2.000,- Sk na sumu 100,- eur mesačne od 1.3.2009. V tom čase maloletá navštevovala prvý stupeň základnej školy. V roku 2009 sa matka s maloletou presťahovala do Bratislavy, kde maloletá začala navštevovať druhý stupeň základnej školy, ako aj krúžky, prípravu na konzervatórium, a tak sa výrazne zvýšili náklady. Otec maloletej dlhodobo žije vo Veľkej Británii, od 3 rokov veku maloletej a matka sa stará o maloletú sama. Otec na maloletú prispieva len výživným, ktoré určil súd. Matka uviedla, že dovolenky, tábory a víkendové pobyty maloletej hradí výlučne sama a tiež ich aj zabezpečuje. Otca informovala o zvýšených výdavkoch na maloletú, najmä úhrady za zubný strojček a očkovanie. Otec prisľúbil, že uhradí polovicu, ale neuhradil a maloletej poslal na očkovanie sumu 60,- eur, čo nie je ani polovica. Súd vyzval otca, aby sa vyjadril preukázal svoje zárobkové a majetkové pomery, ale otec nezaslal súdu žiadne dôkazy, a ani sa nevyjadril. Súd vykonal výsluch otca prostredníctvom dožiadaného súdu žiadosťou zo dňa 12.1.2016, ktorá bola doručená dožiadanému súdu dňa 26.1.2016. Dňa 7.7.2016 bolo súdu doručené potvrdenie o vykonaní dožiadania spolu so zápisnicou o výsluchu otca uskutočneného dňa 2.6.2016 a listinnými dôkazmi, ktoré predložil otec maloletej. Otec sa vyjadril prostredníctvom dožiadaného orgánu - Cambridge County Court (Okresný súd Cambridge) dňa 2.6.2016. Vo vyjadrení otec uviedol, že s návrhom matky nesúhlasí. Uviedol, že matka pôvodne žiadala 200,- eur mesačne a on platil 100,- eur mesačne. V súčasnej dobe platí iba toľko, koľko si môže dovoliť, a to je 150,- eur mesačne, a to od augusta 2016 a príležitostne maloletej zasiela peniaze priamo na účet aj nad rámec tejto sumy. Minimálne 35,- eur mesačne. Maloletej zaplatil minuloročný školský výlet - 285,- eur a výlet do Chorvátska - 355,- eur a kupuje maloletej ďalšie veci na internete, napr. šaty, ktoré sa doručujú priamo maloletej. 3. Okresný súd vychádzal zo zistenia, že maloletá G. bude mať XX rokov, pochádza z manželstva jej rodičov, ktorých manželstvo bolo rozsudkom Okresného súdu Senica č.k. SI - 4C 76/2003-46 zo dňa 11.5.2005 rozvedené, maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol povinný prispievať na výživu maloletej sumou 2.000,- Sk mesačne. Rozsudkom Okresného súdu Skalica, č.k. 3P 34/2009-32 zo dňa 2.6.2009, bolo výživné zvýšené zo sumy 2.000,- Sk na sumu 100,- eur mesačne od 1.3.2009. Maloletá v školskom roku 2015/2016 navštevovala X. ročník Konzervatória so sídlom Tolstého 11, Bratislava, odbor herectvo, s čím sú spojené rovnako nemalé výdavky na tanečnú obuv a iné. Maloletá je zdravá, zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť predstavujú sumu 1.500,- eur - ortho dontická liečba (700,- eur ročne, liečba trvá dva roky) a jednorázové usadenie minipleitov - 500,- eur. Matka maloletej je druhýkrát vydatá. Manželstvo uzavrela so D. C. a z manželstva pochádza maloletá S. C., nar. XX.XX.XXXX. Matka nespochybnila, že otec posiela aj vreckové priamo na účet maloletej, ale podľa jej názoru ide o dohodu medzi otcom a dcérou a matka z toho výdavky maloletej nehradí. Okrem toho, že otec prispel maloletej na tábor, matka mala s tým spojené výdavky na nákup vecí do tábora, hygienické potreby, vreckové, a okrem toho matka maloletej každý rok zabezpečuje voľný čas počas prázdnin, a to pobyt v Chorvátsku a Taliansku. Otec neprispieva na mimoriadne výdavky maloletej, na zdravotnú starostlivosť, ktoré matka preukázala listinnými dôkazmi. 4. Kolízny opatrovník navrhol zvýšiť výživné s tým, že výšku výživného ponechal na rozhodnutie súdu. Nesúhlasil s výškou výživného, ktoré navrhol otec 150,- eur mesačne, vzhľadom na, zvýšené výdavky maloletej na zdravotnú starostlivosť a je v možnostiach a schopnostiach otca platiť zvýšené výživné. 5. Matka maloletej pôvodne pracovala v realitnej kancelárii ako maklérka a je konateľkou v Obchodnej spoločnosti O. R., s.r.o., kde má nepravidelný podiel na zisku. Od 21.4.2016 matka vykonáva podnikateľskú činnosť ako SZČO. Poberá rodinné prídavky na maloleté deti a okrem maloletej má ďalšiu dcéru S. C. z druhého manželstva a býva v prenajatom byte na J. ulici, s nájmom 600,- eur mesačne. Z potvrdenia spoločnosti O. R., s.r.o. zo dňa 30.3.2015 súd zistil, že spoločnosť vyplatila matke nerozdelený zisk z minulých rokov vo výške 1800,- eur. Z daňového priznania tejto spoločnosti za rok 2014 súd zistil, že spoločnosť mala súčet prevádzkových, finančných a mimoriadnych výnosov 5800,- eur, súčet prevádzkových, finančných a mimoriadnych nákladov 5757,62 eur a výsledok hospodárenia pred zdanením 42,38 eur, základ dane 71,84 eur. Z potvrdenia o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby matky za rok 2015 súd zistil základ dane 3659,52 eur, daň 695,30 eur, daň na úhradu 0,- eur, daňový preplatok 631,36 eur. 6. Matka vyčíslila mesačné výdavky na maloletú nasledovne: cestovné do školy 15 EUR, strava školská jedáleň 40,- eur, školské potreby 20,- eur, kredit na telefón 20,- eur, ošatenie 30,- eur, kozmetika, kaderník, hygienické potreby 30,- eur, strava 150,- eur, bývanie 200,- eur, vreckové 30,- eur, ostatné výdavky ako divadlo, kino, ZOO, kúpalisko, detské centrum, knihy, cestovanie, výstavy. galérie, plaváreň, aquapark, hrady, zámky a pod. 30,- eur, t.j. spolu 565,- eur mesačne. Mimoriadne výdavky na maloletú v roku 2015-2016 predstavujú: ortho dontická liečba celkovo 1500,- eur (dva roky, t.j. 62,50 eur mesačne), usadenie minipleitov celkovo 500,- eur (42,- eur mesačne), t.j. 104,50 eur. Matka v roku 2014-2015 mala na maloletú nasledovné výdavky: bicykel 130,- eur, doučovanie klavír celkom 120,- eur, príprava na Konzervatórium celkom 159,60 eur, zubné ošetrenia 226,77 eur, vakcína D. celkovo 185,15 eur, školské potreby 140,- eur, lyže a lyžiarske topánky 130,- eur, t.j. mesačne 158,60 eur. Ďalej matka ako výdavok na maloletú uviedla letnú dovolenku Chorvátsko a Taliansko celkom 400,- eur, zimnú dovolenku 150,- eur a víkend v Londýne 300,- eur, t.j, 70,50 eur mesačne. 7. Otec maloletej dlhodobo žije a pracuje vo Veľkej Británii. Býva na adrese XXX S. F., L. Q. XBD. Je zamestnaný v spoločnosti O. C., Q. O. Q. XQQ ako poštár. Priemerná týždenná čistá mzda otca ako súd zistil zo zápisnice o výsluchu predstavuje 397 GBP (511 GBP v hrubom). Otec iné zamestnanie nemá. V spoločnej domácnosti s otcom žije jeho manželka E.O. Š.. Manželstvo bolo uzavreté dňa 21.09.2015. Manželka otca je zamestnaná a jej priemerný čistý mesačný zárobok predstavuje sumu 1663 GBP. Otec uviedol, že mu vznikajú výdavky v súvislosti s miestnou daňou 50,41 GBP, účtami za elektrinu a plyn 38,66 GBP, poplatky za vodu 18,45 GBP, strava 470 GBP, výživné 120 GBP, telefón 34,68 GBP, inkaso na poplatok za príjem TV 26,13 GBP, nájomné 337,50 GBP za mesiac, iné výdavky 35 GBP, t.j. celkové výdavky 1610,85 GBP za mesiac. Otec nehnuteľnosť ani auto nevlastní. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. 8. Okresný súd právne vec posúdil podľa § 62 Zákona o rodine a § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 Zákona o rodine. Vychádzal z ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého predpokladom zmenu súdneho rozhodnutia o výživnom, je zmena pomerov, ktorú je súd povinný skúmať skôr, ako pristúpi k samotnému prejednaniu veci. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia mala maloletá 9 rokov a v čase podania návrhu matky na zvýšenie výživného mala maloletá 15 rokov a na základe tejto skutočnosti nepochybne došlo k zmene pomerov, vzhľadom na pribúdajúci vek maloletej, ktorej sa zmenili jej odôvodnené potreby a zvýšili sa životné náklady. Súd prihliadol na to, že maloletá má zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť a rovnako prihliadol aj na to, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa názoru súdu je zvýšené výživné primerané odôvodneným potrebám maloletej, ako aj zárobkovým možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca, ktorý je zamestnaný a inú vyživovaciu povinnosť nemá. Jeho čistý mesačný príjem je 1663,- GBP (cca 1980,- eur). Otec nepreukázal zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť, a ani iné, ktoré by bolo potrebné v konaní zohľadniť. Otec je v produktívnom veku, žije vo Veľkej Británii, kde je dostatok pracovných príležitostí a možností uplatnenia. Otec maloletej tvrdil, že má mesačné náklady spolu v sume 1610,85 GBP vrátane výživného a priemerné nevyhnutné bežné mesačné výdavky maloletej sú vo výške 670,- eur. Okresný súd zvýšil výživné na maloletú zo sumy 100,- eur mesačne na 350,- eur mesačne od 27.8.2014, čo zodpovedá odôvodneným potrebám maloletej a zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca, s prihliadnutím na návrh kolízneho opatrovníka na zvýšenie výživného a vo zvyšnej časti návrh matky zamietol. Zročné výživné za obdobie od 27.8.2014 do 31.8.2016 predstavuje spolu sumu vo výške 4.840,32 eur súd uložil otcovi zaplatiť spolu s výživným v mesiaci október 2016. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 9. Proti rozsudku podal odvolanie otec maloletej, ktorý navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie. V odvolaní otec namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1, písm. f/ C.s.p. a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. Ďalej namietal, že súd rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, a preto je podľa názoru otca arbitrárne. Rozsudok súdu prvej inštancie je zmätočný a nepreskúmateľný, keď súd v odôvodnení na str. 6 uvádza, že otec má čistý mesačný príjem 1.663,- GBP (1.980,- eur) a na str. 4 rozsudku konštatuje, že otec pracuje ako poštár a jeho čistá priemerná mesačná mzda je 397,- GBP a iné zamestnanie nemá. Namietal, že súd neskúmal manžela matky maloletej a postačovalo mu iba daňové priznanie matky za rok 2015. Vychádzajúc z vyčíslených výdavkov maloletej, ktoré vyčíslila matka je zrejmé, že v domácnosti žijú štyri osoby a je zrejmé, že príjem matky je podstatne vyšší, a podľa vyšetrovacej zásady bol súd povinný vykonať aj dôkazy, ktoré žiadna zo strán nenavrhla, pritom poukázal na § 63 ods. 1 Zákona o rodine. Podľa názoru otca je maloletá zabezpečená dostatočne, keď dostáva peniaze na telefón a na príspevky na kultúru a zábavu dostáva mesačné vreckové od matky 30,- eur, od otca minimálne 35,- eur mesačne, a preto by si náklady mala byť schopná pokryť sama. Pokiaľ súd prihliadol na náklady maloletej na zdravotnú starostlivosť, je to v rozpore s vyjadrením matky, ktorá uviedla, že maloletá je zdravá. a vyšetrenia, ktoré spomínala boli jednorazovými nákladmi, ktoré už boli uhradené, a preto nie je možné spriemerovanú sumu za to ošetrenie zohľadňovať ako mesačnú potrebu maloletej, ktorú by mal otec platiť niekoľko rokov. Okrem toho, otec sa dozvedel od samotnej maloletej, že na žiadnom takom ošetrení nebola. Podľa názoru otca môžu byť náklady maloletej v rozpätí od 450,- do 500,- eur mesačne a z toho 350,- eur má platiť otec. Je to značný nepomer k príspevku zo strany matky vzhľadom na predpokladané dobré príjmy matky a jej manžela. Otec ďalej namietal, že súd nezohľadnil to, že dobrovoľne prispieva na výživu maloletej o 50,- eur viac ako mu bolo určené súdom a tiež nepravidelne zasiela matke finančné prostriedky nad výšku určeného výživného, čo matka zamlčala, ako aj to, že otec dal maloletej finančné prostriedky na školské výlety spolu v sume 540,- eur a tiež nezohľadnil, že otec prispieva na vreckové minimálne v sume 35,- eur mesačne, a tiež pravidelne posiela šaty maloletej, kúpené v Anglicku, pričom nejde o zanedbateľné sumy a otec i napriek tomu, že žije v zahraničí sa o svoju dcéru zaujíma. Vyjadrenie kolízneho opatrovníka považuje za nedostatočné a nesúhlasí v tom, že otec žije a dlhodobo pracuje v zahraničí a má teda schopnosti a možnosti platiť zvýšené výživné. Toto tvrdenie kolízneho opatrovníka je absolútne nepodložené a diskriminuje občanov žijúcich v zahraničí, keďže len vychádza z premisy, že kto žije v zahraničí má automaticky vyššiu životnú úroveň bez ohľadu na značne vyššie životné náklady vo Veľkej Británii, pričom príjem otca a jeho manželky nepatrí v súčte ani do priemeru. Otec nesúhlasil s rozhodnutím súdu, aj pokiaľ ide o zaplatenie zročného výživného v sume 4.840,32 eur jednorazovo spolu s bežným výživným v mesiaci október 2016, pretože táto suma je pre otca likvidačná a vymyká sa aj z ustálenej súdnej praxe, kde pri zameškanom výživnom v menšej sume, súd povoľuje rodičovi splátky. Otec preto v podanom odvolaní namietal, že súd nedostatočne odôvodnil prečo zvyšuje mesačné výživné na maloletú na sumu 350,- eur mesačne a tiež nesprávne ustálil mesačné náklady maloletej, nedostatočne sa zaoberal príjmom matky a osôb žijúcich v spoločnej domácnosti, nesprávne uviedol mesačný príjem otca a vôbec nezobral do úvahy to, že otec dobrovoľne platil vyššie výživné, nepravidelne posielal sumy nad mieru výživného a posiela maloletej aj vreckové, čím taktiež prispieval k jej výžive. Rozsudok je nedostatočne odôvodnený. Dôkazy sú vyhodnotené jednostranne v prospech matky a ide o arbitrárne rozhodnutie. Z týchto dôvodov otec žiadal rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. 10. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník podaním zo dňa 18.10.2016, v ktorom navrhol odvolaciemu súdu rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na svoje vyjadrenie na pojednávaní dňa 22.8.2016, kde uviedol, že návrhu matky odporúča vyhovieť a presnú výšku výživného ponechal na zváženie súdu. Určená výška výživného v rozhodnutí súdu je v záujme maloletej, a preto je podľa názoru kolízneho opatrovníka rozhodnutie vecne správne. 11. K odvolaniu sa vyjadrila matka maloletej podaním zo dňa 18.10.2016, ktorá súhlasila s rozhodnutím súdu, s tým, že okresný súd po dobu dvoch rokov dôkladne preskúmal a posúdil všetky okolnosti, keď vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 22.8.2016. Zdôraznila, že okresný súd niekoľkokrát vyzval otca maloletej, aby sa dostavil na pojednávanie, vyzval otca na predloženie príjmu a majetkových pomerov, čo sa podarilo až po dvoch rokoch, keď okresný súd musel požiadať o spoluprácu súd vo Veľkej Británii. Otec maloletej sa na pojednávania nikdy nedostavoval, aj napriek tomu, že poštu preberal, súd naďalej ignoroval a na pojednávania sa nikdy žiadnou formou neospravedlnil. Ani na jedno pojednávanie neprišiel, pričom naťahoval čas, ignoroval súd a robil úmyselne prieťahy. Matka uviedla, že za 2 roky postupne predložila všetky potrebné doklady a pokladničné doklady súvisiace s pravidelnými mesačnými nákladmi na maloletú. Dôkladne založila do spisu všetky doklady súvisiace so školou, pravidelnými aj mimoriadnymi výdavkami maloletej, bývaním, poplatkami za zvýšenú zdravotnú starostlivosť, za ortodontickú liečbu (doklady za začatie liečby sú založené v spise, taktiež očkovanie proti rakovine krčka maternice). Maloletá túto liečbu začala absolvovať, sú s ňou spojené nemalé výdavky. Otec maloletej sa na liečbe odmietol podieľať a výdavky uhradila matka. Nejde o jednorazové výdavky, ako tvrdí otec, ale sú to výdavky dlhodobé, pretože liečba podľa ortodontistu je pre maloletú potrebná minimálne po dobu dvoch rokov, ak nie dlhšie. Matka nesúhlasila s vyjadrením otca, že maloletá na žiadnom takom ošetrení nebola, čo považuje za klamstvo, pretože dôkaz o tom je založený v spise v podobe pokladničných dokladov a maloletá o liečbe otca niekoľkokrát informovala, dokonca ho prosila o polovičnú úhradu nákladov spojených s liečbou, čo otec odmietol. Preto súd pri určovaní výživného zohľadnil všetky skutočnosti, príjem, ako aj to, že o maloletú sa stará matka výhradne sama. Otec žije dlhodobo v zahraničí, na Slovensku za maloletou príde možno jedenkrát ročne, no už sa stalo, že neprišiel aj po dobu dvoch rokov a tiež sa stalo, že jej aj po dobu jedného roka vôbec nezavolal a až na jej naliehanie prostredníctvom jeho rodičov jej zavolal. Otec nemá s maloletou spojené žiadne výdavky, ako napr. zmrzlina, džús, kino, ZOO, ako iní otcovia, ktorí trávia s deťmi víkendy. Maloletá sa už od prvého stupňa základnej školy pýta, či môže prísť k otcovi do Londýna na návštevu, ale otec záujem nemá. Najskôr jej povedal, že môže prísť, až keď bude na druhom stupni základnej školy, potom, že až bude dobre vedieť po anglicky, potom, že až keď bude mať 18 rokov. Nikdy ju k sebe nezobral, ani len na návštevu. V roku 2014 potom, čo maloletá niekoľko rokov túžila ísť do Londýna, ju matka na svoje náklady zobrala. Otec maloletej bol maloletou informovaný o presnom termíne, o prílete do Londýna, skutočnosť je taká, že rok maloletú nevidel, aj napriek tomu po tieto 4 dni, maloletú nekontaktoval, nestretol sa s ňou ani na 5 minút a potom jej len oznámil, že mal prácu. Matka ďalej uviedla, že otec posielal od septembra 2014 výživné v sume 150,- eur a neprispieval nad rámec tejto sumy na výživné. Za august 2016 výživné v sume 150,- eur neposlal vôbec. Pokiaľ otec tvrdí, že poslal nejaké peniaze na účet maloletej, ide o dohodu medzi otcom a maloletou a matka z toho nič hradiť nemôže. Ak prispel maloletej na tábor, tak jej z toho vznikli tiež výdavky na nákup vecí do tábora a vreckové. Matka každoročne zabezpečuje maloletej voľný čas, prázdnin, dovolenku v Chorvátsku a v Taliansku, tiež zimnú dovolenku, na čo otec nijako neprispieva, pričom sám cestuje po svete do rôznych drahých zahraničných destinácií, ale bez maloletej. Na Kanárske ostrovy vraj cestuje podľa tvrdenia maloletej najčastejšie, aj niekoľkokrát do roka. V roku 2014 otec ako darček na Vianoce poslal maloletej svoj 3-ročný, starý mobilný telefón, ako jediný darček. V roku 2015 maloletá žiadala otca, aby jej ako darček na Vianoce kúpil posteľ, otec jej poslal brožúrku K. a maloletej telefonicky povedal: „. D. P., Ž. D. K. Ž. S. J. G.. Otec má jedinú dcéru, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Na narodeniny maloletej niektoré roky zabudol aj zavolať alebo poslať darček. Ona maloletej zabezpečuje úplne všetko, vrátane všetkých výdavkov. 12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, preskúmal vec bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania § 2 ods. l, § 65, § 66, § 395 ods. l, ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. (Civilný mimosporový poriadok; ďalej len C.m.p.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. l., zákona č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok; ďalej len C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné a nie sú splnené podmienky pre zmenu rozhodnutia okresného súdu. 13. V danej veci otec maloletej nesúhlasil s rozhodnutím súdu o zvýšení výživného na maloletú a žiadal, aby krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 14. V odvolaní otec namietal, že okresný súd pri rozhodnutí dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V súvislosti s touto námietkou otca je potrebné poukázať na ustanovenie § 36 C.m.p., podľa ktorého súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Jednou z typických zásad pre sporové konanie je zásada ne ultra petitum, teda „nie nad rámec petitu“. Je ňou vyjadrená záväznosť návrhu na začatie konania pre súd, ktorý nemôže prisúdiť viac, ako sa žalobca domáha v petite (žalobnej žiadosti). Táto zásada neplatí v mimosporových konaniach (medzi ktoré patrí aj táto prejednávaná veci), kde súd zásadne nie je viazaný návrhmi účastníkov. Môže tak prisúdiť viac, ako sa účastníci domáhajú, a to aj vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu. Nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv odvolateľa (otca maloletej) nie je postupom, ktorým by mu súd odňal možnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu, a nie účastníkom konania. Okresný súd preto svojim postupom otca nevylúčil z realizácie žiadneho procesného práva, ktoré mu Civilný mimosporový poriadok priznáva. 15. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie správne a v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie k tomu, aby mohol vo veci rozhodnúť a odvolací súd nezistil pochybenie súdu, pokiaľ otec namietal nesprávne skutkové zistenia súdu. Súd prvej inštancie pri rozhodnutí o úprave práv a povinností rodičov k maloletej vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu, pri vykonaní dokazovania dodržal aj postup podľa ustanovenia § 36 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. 16. Otec preto v podanom odvolaní namietal, že súd nedostatočne odôvodnil prečo zvyšuje mesačné výživné na maloletú na sumu 350,- eur mesačne a tiež nesprávne ustálil mesačné náklady maloletej, nedostatočne sa zaoberal príjmom matky a osôb žijúcich v spoločnej domácnosti, nesprávne uviedol mesačný príjem otca a vôbec nezobral do úvahy to, že otec dobrovoľne platil vyššie výživné, nepravidelne posielal sumy nad mieru výživného a posiela maloletej aj vreckové, čím taktiež prispieval k jej výžive. Rozsudok je preto nedostatočne odôvodnený. 17. Po posúdení námietky otca maloletej, spochybňujúcej presvedčivosť odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu, dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie zodpovedá požiadavke ustanovenia § 220 ods. 2 C.s.p. 18. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. 19. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ale právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). 20. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Súd sa z tohto dôvodu nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberať úplne všetkými dôvodmi a argumentmi procesných strán - postačujúcim je, ak z odôvodnenia rozhodnutia sú zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (viď tiež II. ÚS 76/07). 21. V súvislosti s námietkou otca, že okresný súd pri rozhodnutí na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery náležite objasnil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie primerane vysvetlil, z akých úvah vychádzal pri rozhodnutí. 22. Krajský súd s prihliadnutím na uvedené dospel k záveru, že skutkové a právne závery súdu prvej inštancie nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a že odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia. Krajský súd sa stotožnil so závermi prvoinštančného súdu, ktorý sa dostatočne vysporiadal aj so všetkými námietkami otca v priebehu konania. Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd nerozhodol a neodôvodnili svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa (otca maloletej). 23. K uvedenej námietke odvolateľa, treba uviesť, že v priebehu celého konania mal umožnené dostatočne sa k celej veci vyjadriť, a ani týmto postupom preto nedošlo k porušeniu jeho procesných práv a je nutné zdôrazniť, že matka dôvodne poukázala na správanie otca maloletej počas celého konania pred súdom prvej inštancie, že sa nedostavil na pojednávanie, kde by mal možnosť preukázať svoje osobné a majetkové pomery, namietať tvrdenia matky v súvislosti s jej návrhom na zvýšenie výživného a predložiť svoj návrh na rozhodnutie vo veci. 24. Tvrdenie o neúplnosti vykonaného dokazovania, resp. že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nemalo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a tvrdenie odvolateľa o nedostatkoch dokazovania je neopodstatnené. 25. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 26. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 27. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri plnení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 28. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 29. V súvislosti s ustanovením § 62 Zákona o rodine, podľa ktorého súd prvej inštancie právne posúdil zistený skutkový stav ohľadne určenia výživného odvolací súd poukazuje na to, že vyživovacia povinnosť zaťažuje obidvoch rodičov, bez ohľadu na to, či sa dieťa narodilo v manželstve. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Vychádza z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z rodičov. Kritériá na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane oprávneného dieťaťa. Ide o osobné právo každého dieťaťa, preto súd vymedzuje vyživovaciu povinnosť voči každému dieťaťu osobitne na základe jeho individuálnych potrieb. Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna. Závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopnosti, zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania, od formy budúcej prípravy na povolanie. Nemožno dospieť k všeobecne platnému záveru, ide o individuálnu fyzickú a duševnú vyspelosť toho - ktorého dieťaťa, potreby detí v tom istom veku sa môžu odlišovať, súčasne závisí od schopností a možností rodič. 30. V súvislosti s námietkou otca maloletej v podanom odvolaní, že okresný súd nesprávne rozhodol, keď určil výživné na maloletú vo výške 350,- eur mesačne, odvolací súd poukazuje na to, že každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť môže byť plnená osobnou starostlivosťou, alebo čiastočne starostlivosťou o domácnosť, tiež je poskytovaním vecných plnení, napr. bývanie, alebo stravovanie. Ďalšou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného, ako peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení, ako je napr. strava, bývanie, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. 31. Právo rodiča vychovávať svoje dieťa a starať sa o dieťa zaručuje aj čl. 41 Ústavy Slovenskej republiky. Na rovnakom mieste tiež zaručuje dieťaťu právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Dohovor o právach dieťaťa ukladá zmluvným štátnom povinnosť vynaložiť všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že sú to obaja rodičia, ktorí majú spoločnú a rovnakú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, pričom zmyslom ich starostlivosti musí byť vždy záujem dieťaťa. 32. Vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom majú obaja rodičia a každý z nich má povinnosť prispievať na výživu podľa svojich schopností a možností, ako aj majetkových pomerov, pričom pri určení výživného sa prihliada i k tomu, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, keďže práca a osobná starostlivosť o dieťa vynaložená jedným z rodičov predstavuje materiálnu hodnotu zodpovedajúcu finančnému príspevku druhého rodiča a rozsah tejto závisí od veku, potrieb a zdravotného stavu toho, ktorého dieťaťa. 33. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb maloletého dieťaťa, v súvislosti s jeho všestranným rozvojom a vývojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu týchto životných potrieb dieťaťa je rôzny a to vzhľadom na jeho vek, spôsob prípravy na jeho budúce povolanie, zdravotný stav, ale aj jeho schopnosti. 34. V zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča treba posudzovať vždy komplexne a najlepším ukazovateľom je práve životná úroveň rodiča. 35. S prihliadnutím na dôvody uvedené v odvolaní otca, že nemá finančné prostriedky a preto nemôže platiť určené výživné, je potrebné uviesť, že žiaden účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať a nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom doteraz fyzická osoba prácu vykonávala. Treba však zdôrazniť, že Zákon o rodine zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine a preto nemôže obstáť argumentácia, že rodič nie je schopný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v potrebnom rozsahu, pretože nemá dostatočný príjem, resp. príjem sa mu znížil. 36. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je ich zákonná povinnosť a pre určenie výšky vyživovacej povinnosti nie je vôbec rozhodujúce, koľko rodič prácou zarobí, alebo či vôbec pracuje. Oveľa väčšiu výpovednú hodnotu má zistenie jeho potencionálnej životnej úrovne, ktorá je limitovaná okrem majetkových pomerov aj jeho finančnými nárokmi na zabezpečenie uspokojenia jeho potrieb. Jedným z faktorov, ktoré pri určovaní miery životnej úrovne môže vziať súd do úvahy je aj zistenie a vyčíslenie mesačných nákladov povinného rodiča. 37. Podľa názoru odvolacieho súdu, vzhľadom na zistený skutkový stav v danej veci, nie je možné sa stotožniť s dôvodmi, ktoré uviedol otec v podanom odvolaní a pre ktoré tvrdí, že nemá možnosť platiť výživné určené rozhodnutím súdu, pretože nemá na platenie výživného finančné prostriedky. S prihliadnutím na jeho námietku, je potrebné zdôrazniť, že otec maloletej má zo zákona vyživovaciu povinnosť podľa § 62 Zákona o rodine do času, kým dieťa nie je schopné sa samé živiť. Je nepochybné, že maloletá nemá možnosť zabezpečiť si príjem, aby mohla uspokojovať svoje i keď len základné potreby, a preto vyživovacia povinnosť otca naďalej trvá. Maloleté dieťa nie je v rovnakom postavení, aj pokiaľ ide o príjem a majetkové pomery, v porovnaní so svojim rodičom. 38. V danej veci odvolací súd neprihliadol na tvrdenie otca maloletej, že výška výživného určená súdom prvej inštancie je neprimeraná. Z uvedených ustanovení Zákona o rodine totiž vyplýva, že otec je povinný prispievať na výživu svojho dieťaťa v takej výške, ktorá zodpovedá nielen jeho majetkovým a zárobkovým schopnostiam, ale najmä, aby pri plnení vyživovacej povinnosti zo strany otca bola stanovená výška výživného schopná zabezpečiť základné a odôvodnené potreby dieťaťa, na strane ktorého dochádza tiež k zmene pomerov a k zvýšeniu jeho odôvodnených potrieb a nákladov a rovnako na túto zmenu pomerov je nutné tiež prihliadnuť pri rozhodovaní o výške výživného. 39. V danej veci sa odvolací súd plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý správne a dostatočne zistil skutkový stav veci a správne právne posúdil danú vec a jeho rozhodnutie je vecne správne. Krajský súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, odôvodnenie rozsudku je presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, majúce za následok iné rozhodnutie. Odvolací súd po zohľadnení všetkých relevantných skutočností dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvej inštancie. Odvolací súd je toho presvedčenia, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletej určeným výživným zohľadňujúc jeho komplexnú životnú úroveň. Odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Podľa tohto zákonného ustanovenia je rodič povinný rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plniť v čo najväčšom rozsahu. 40. Pretože rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa základné právne náležitosti, najmä zrozumiteľnosť, určitosť a jasnosť a je logickým a právnym vyústením priebehu a výsledkov prvoinštančného konania, jeho odôvodnenie je presvedčivé a odvolací súd sa s ním v plnom rozsahu stotožňuje, potvrdil ho ako vecne správny v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 C.s.p. a podľa § 387 ods. 2 C.s.p. na zdôraznenie jeho správnosti ho iba doplnil o ďalšie dôvody. 41. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).