Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/272/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114228184 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1114228184.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu: Max Food SE, so sídlom Za Tratí 235, 252 19 Chrášťany, Česká republika IČO: 271 49 897, zastúpený KUTAN & PARTNERS s. r. o., so sídlom Laurinská 18, 811 01 Bratislava, IČO: 36 861 308 proti žalovanému: HRAMESA, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo nám. 16, 811 02 Bratislava, IČO: 44 798 181, zastúpený Advokátskou kanceláriou JURIKA & KELTOŠ, s. r. o., so sídlom Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava o návrhu žalobcu na zaplatenie sumy 3.371,72 EUR s prísl. a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 28Cb/341/2014-88 zo dňa 22.06.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 28Cb/341/2014-88 zo dňa 22.06.2015 p o t v r d z u j e . Žalovanému s a p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č.k. 28Cb/341/2014-88 zo dňa 22.06.2015, ktorý bol napadnutý odvolaním žalobcu, Okresný súd Bratislava I zamietol žalobný návrh žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy 3.371,72 EUR s príslušenstvom v celom rozsahu a vo veci trov konania na súde prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanému priznal náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 202,- EUR z titulu zaplateného súdneho poplatku a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 836,28 EUR a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 10.10.2014 domáhal, aby súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 3.371,72 EUR s príslušenstvom, ktoré tvorí zákonný úrok z omeškania a trovy konania. Svoj návrh žalobca dôvodil tým, že žalobca na základe jednotlivých objednávok žalovaného dodal žalovanému tovar - potravinové výrobky, v nadväznosti na čo žalobca vystavil faktúry v celkovej sume 3.371,72 EUR (ďalej len „dlžná suma“). Na úhradu dlžnej sumy žalobca niekoľkokrát vyzval žalovaného, pričom dňa 25.06.2014 bola žalovanému zaslaná Predžalobná výzva, v ktorej žalobca určil dodatočnú lehotu na zaplatenie dlžnej sumy a upozornil na následné vymáhanie pohľadávky súdnou cestou. Napriek výzvam žalovaný dlžnú sumu neuhradil. Súd prvej inštancie vydal dňa 05.11.2014 platobný rozkaz, voči ktorému žalovaný podal odpor v zákonnej lehote. Odpor bol odôvodnený tým, že žalovaný faktúry žalobcu neeviduje v účtovníctve, ani tovar uvedený na týchto faktúrach neeviduje v záznamoch skladového hospodárstva. Faktúry tiež nikdy neboli potvrdené oprávneným zamestnancom žalovaného, pričom prišlo k zneužitiu pečiatky. Žalovaný má za to, že pohľadávka s úrokom z omeškania je uplatňovaná neoprávnene a bez opory v skutkovom stave. Žiadal, aby súd platobný rozkaz zrušil a po vykonaní dokazovania žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania. 3. V priebehu konania sa k žalobe vyjadril žalovaný písomne dňa 09.06.2015 s tým, že na základe argumentácie žalobcu, dokumenty nevypovedajú o žiadnom právnom úkone z dôvodu absencie zachytenia základných náležitostí akéhokoľvek právneho úkonu. Dokumenty nemožno považovať ani za listinné dôkazy v zmysle príslušných ustanovení OSP, a už vôbec nie za listinné dôkazy preukazujúce objednávky tovaru fakturovaného žalovanému. V tejto súvislosti ani faktúry nemožno považovať za relevantné dodacie listy, ako tvrdí žalobca, nakoľko na týchto absentuje relevantné potvrdenie žalovaného o reálnom prevzatí tovaru, pričom tiež nie je zrejmé, či si žalovaný tovar uvedený na faktúrach objednal. Ak by tak aj učinil, nie je zrejmé v akom množstve, akosti a k akému dátumu, ako bola určená cena za tovar, či boli dodržané iné podmienky dodania a pod. Navyše, na faktúrach je v hornej časti uvedené, že tieto boli uhradené v hotovosti pri prevzatí tovaru. 4. Súd prvej inštancie nariadil pojednávania na termíny 30.03.2015, 04.05.2015, 22.06.2015, na ktorých sa zúčastňovali právni zástupcovia strán sporu. Právny zástupca žalobcu žiadal, aby súd vyhovel podanej žalobe v zmysle podaného žalobného návrhu. Trval na tom, že objednávky boli zrealizované aj sms správami, predložené výpisy sms správ nemali identifikovať jednotlivo tovar, tieto objednávky iba verifikovali existujúci záväzkový vzťah medzi účastníkmi. Ohľadne argumentu zneužitia pečiatky, túto skutočnosť žalobca poprel v celom rozsahu. Krátkou cestou súdu doručili komunikáciu z mája 2015 s právnym zástupcom žalovaného ohľadne mimosúdnej dohody. Právny zástupca žalovaného trval na tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, ako tvrdil, nepreukázaním objednávok, dodacích listov ani zmlúv. Faktúry predložené žalobcom nie sú úplné, chýbajú údaje - podpis preberajúceho, pečiatka preberajúce a z dodacích listov nie je možné identifikovať tovar. Taktiež namietal dohodu o cene, ktorá nebola preukázaná. Zároveň žalovaný nepoprel existenciu spolupráce medzi účastníkmi, avšak takto uplatnený nárok odmietol. Navrhoval žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi: Súbor faktúr, Dodací list 1196, Výzva na zaplatenie dlžnej sumy, odpor, súbor sms správ bez identifikácie, vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného z 09.06.2015, informatívny výpis z obchodného registra žalobcu ako aj žalovaného. 6. Na pojednávaní dňa 22.06.2015 súd prvej inštancie vyniesol vo veci rozsudok, ktorým návrh žalobcu zamietol v plnom rozsahu a žalovanému priznal náhradu trov konania. 7. Súd prvej inštancie posudzoval prejednávaný nárok žalobcu podľa ustanovení § 1, § 264 ods. 1, 2, § 265, § 272 ods. 1, § 536 ods. 1, § 409 ods. 1, § 411, § 412 ods. 3, § 447, § 324 ods. 1, § 340 ods. 1, 2, § 365 ods. 1 a § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, § 35 a § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka. 8. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie nemal za preukázané, že medzi stranami sporu vznikol obchodnoprávny vzťah na základe kúpnej zmluvy, z ktorého by vznikla povinnosť žalovanému ako kupujúcemu zaplatiť žalobcovi ako predávajúcemu kúpnu cenu, ktorá ako nárok je požadovaná v danom spore. Súd prvej inštancie k uvedenému poukázal aj na skutočnosť, že s poukazom na ust. § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka, pre kúpnu zmluvu medzi podnikateľmi pri kúpe hnuteľných vecí sa nevyžaduje písomná forma, v prípade uzavretia inej formy kúpnej zmluvy ako písomnej, je však podľa jeho názoru potrebné dodržať ustanovenia §§ 35 až 43a Občianskeho zákonníka. V danom prípade však dodržanie citovaných právnych ustanovení nebolo v konaní preukázané. Na uvedenom nič nezmenila ani skutočnosť, že obe strany sporu deklarovali, že medzi nimi bol v minulosti realizovaný dodávateľskoodberateľský vzťah. Súd prvej inštancie posúdil nárok žalobcu za nepreukázaný, pričom svoje rozhodnutie a právny názor založil na neunesení dôkazného bremena žalobcom ohľadne samotného vzniku záväzkovo právneho vzťahu medzi sporovými stranami. Argumentoval tým, že z predloženého súboru faktúr bez objednávky, alebo dodacieho listu nebolo preukázané, že došlo k dodaniu tovaru a jeho prevzatiu, čím by vznikol záväzok pre žalovaného zaplatiť, čo je meritom tohto konania. Mal za to, že samotná faktúra nepreukazuje dohodu účastníkov ani reálne a riadne dodanie tovaru. Ďalej konštatoval, že ani z predložených sms správ nie je možné identifikovať, či sa jedná o adresáta žalovaného a či sú uvedené sms správy v súlade s ich znením, t.j. - objednávaním tovaru žalovaným, a nie je zrejmá ani identifikácia tovaru. Skutočnosť, že v minulosti bol medzi účastníkmi záväzkový vzťah nemá vplyv na posúdenie oprávnenosti uplatneného nároku. V tejto súvislosti poukázal na Rozsudok NS SR z 27. septembra 2001, sp.zn. Obdo V 31/2000, kde sa uvádza, že „Až po náležitom zistení obsahu ústnej dohody môže súd posúdiť, či na jej základe niekomu vznikla povinnosť.“ Keďže súd uvedené nemal za preukázané, nemohol priznať uplatnený nárok žalobcovi. Následne založil svoje rozhodnutie aj na závere, že podnikateľ koná na vlastné riziko a s odbornou starostlivosťou, čím sa prejudikuje starostlivosť riadneho hospodára v konaní podnikateľa aj ohľadne platných právnych predpisov. Podľa názoru súdu prvej inštancie uvedené malo byť realizované tým, že k dodaniu tovaru budú vyhotovené riadne a platné dokumenty. Toto splnené nebolo a nebolo ani preukázané, že by sa na spolupráci ohľadne sporného nároku účastníci dohodli. Po zohľadnení skutkového stavu na základe vykonaných dôkazov a za aplikácie vyššie uvedených právnych predpisov súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok žalobcu je nedôvodný a preto žalobu zamietol. Pokiaľ ide o trovy súdneho konania, o týchto rozhodoval súd prvej inštancie v súlade s § 142 ods. 1 prvá veta OSP, a teda úspešnému žalovanému vznikol nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalobcovi, ktorý nárok spočíval v náhrade trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 202,- EUR a v náhrade trov právneho zastúpenia vo výške 836,28 EUR. 9. Žalobca podal dňa 07.08.2015 voči rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie. Odvolanie dôvodil odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. a) až f) OSP a teda, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil faktúry, keď týmto dokladom neprisúdil váhu preukázania vzniku záväzkovoprávneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Podľa názoru žalobcu, súbor faktúr bol dostatočným dôkazom o vzniku nároku na zaplatenie žalovanej sumy na strane žalobcu a povinnosti žalovaného na druhej strane. Žalobca poukázal na § 43a a nasl. Občianskeho zákonníka, podľa ktorého uzavretie kúpnej zmluvy je dvojstranným právnym úkonom, ktorý pozostáva z návrhu a jeho prijatia. Základnou podmienkou návrhu je jeho určitosť a jednoznačné vyjadrenie prejavu vôle navrhovateľa, že chce zmluvu uzavrieť. Druhým predpokladom je podľa §43c Občianskeho zákonníka včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený alebo iné včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť súhlas s prijatím návrhu. Prijatie návrhu možno uskutočniť akýmkoľvek včas urobeným spôsobom. Žalobca ďalej v odvolaní namietal, že podpísané faktúry, opatrené pečiatkou žalovaného a podpisom oprávneného zamestnanca žalovaného preukazujú, že žalovaný dodaný tovar prevzal a plnia aj funkciu dodacieho listu. Poukázal pri tom na ustanovenie § 10 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, ktoré zakotvuje povinné náležitosti daňového dokladu. Žalobca upozornil súd na skutočnosť, že súbor faktúr, okrem ostatných náležitostí obsahuje presný údaj o cene tovaru, a to aj jednotkovej cene, cene za druh tovaru a celkovej cene za dodaný tovar, údaj o druhu tovaru a množstve dodaného tovaru. Všetky podstatné náležitosti kúpnej zmluvy teda boli zosumarizované vo faktúrach pred každým prevzatím tovaru a teda žalovanému známe. Pokiaľ by existovala pochybnosť zo strany žalovaného o druhu tovaru, jeho množstve, alebo cene, zástupca žalovaného poverený na preberanie tovaru nemal dodaný tovar prebrať, ale mal uplatniť reklamáciu u žalobcu a poukázal na príklad vo faktúre č. 201404937 a následne opravný daňový doklad č. 1400302. Na základe uvedených tvrdení má žalobca za to, že poverený zástupca žalovaného tovar prevzal, pričom kontroloval aj jeho množstvo a cenu. Čo sa týka zástupcu žalovaného, ktorý disponoval pečiatkou žalovaného a preberal tovar, žalobca túto osobu pokladal za osobu, ktorá je oprávnená konať v mene žalovaného a poukázal na ustanovenie § 15 ods. 1, 2 ObZ. V súvislosti s dohodou o cene a predmete kúpnej zmluvy žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu Košice zo dňa 29.04.2014, sp.zn. 4Cob/13/2014, podľa ktorého ak pri prevzatí tovaru žalovaný potvrdil na dodacích listoch, že preberá tovar určitého druhu, v určitom množstve a za určitú cenu, nepochybne prejavil súhlas s údajmi uvedenými v dodacích listoch, teda aj súhlas s jednotkovou cenou za konkrétny druh tovaru. Žalobca opätovne uviedol, že aj keď na faktúrach v hornej časti je uvedené, že boli uhradené v hotovosti, tieto zaplatené neboli, čo potvrdzuje odtlačok pečiatky „NEPLACENO“. Okrem vyššie uvedených argumentov, žalobca v odvolaní uvádza, že pokiaľ by tu nebol zmluvný vzťah medzi účastníkmi a z neho pre žalovaného plynúce povinnosti, žalovaný by nemal dôvod navrhnúť žalobcovi mimosúdnu dohodu vo forme zaplatenia sumy vo výške 1.000,- EUR, čím sa odvoláva na Návrh dohody medzi žalovaným a žalobcom. Žalobca v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav a nevykonal navrhované dôkazy, t.j. aj nepriamo označené, v súlade s § 120 ods. 1 OSP. Podľa názoru žalobcu mal súd prvej inštancie preskúmať skutočnosti vyplývajúce z daňového priznania žalovaného, prípadne vypočuť osobu, ktorá za žalovaného preberala tovar. Žalobca žiadal s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil na opätovné konanie. 10. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril. 11. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalobcu bolo podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb., avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd dňa 02.02.2017, teda už za účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160 /2015 Z.z. (ďalej ako „CSP“) a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1 CSP a § 473 CSP, podľa ktorého sa počnúc účinnosťou CSP, ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou CSP, sa počnúc dátumom 01.07.2016, vzťahuje aktuálna procesná úprava CSP. 12. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov odvolania, rozsahu odvolania a vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 379 CSP a § 380 CSP), nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre posudzovanie napadnutého rozsudku v inom rozsahu, alebo z hľadiska iných odvolacích dôvodov, ako tých ktoré žalobca v odvolaní uviedol. Pokiaľ ide o skutkový stav veci, v štádiu v akom dospel v dokazovaní súd prvej inštancie, odvolací súd má za to, že skutkový stav bol zistený dostatočne a na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 CSP a preto je viazaný skutkovým stavom veci tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. 13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje. 14. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva: 15. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď voči dôkazu predloženému na preukázanie tvrdeného nároku žalobcom, teda k súboru faktúr, zaujal postoj taký, že tento doklad nepreukázal platné uzatvorenie záväzkovoprávneho vzťahu medzi sporovými stranami. Z predloženého súboru faktúr bez objednávky, alebo dodacieho listu nebolo preukázané, že došlo k dodaniu tovaru a jeho prevzatiu, čím by vznikol záväzok pre žalovaného. Samotná faktúra nepreukazuje dohodu účastníkov konania, reálne a riadne objednanie a dodanie tovaru. K názoru žalobcu, ktorý v odvolaní prezentoval tento doklad ako nepochybný dôkaz o existencii svojho nároku, odvolací súd uvádza, že daný doklad sám o sebe nepreukazuje ani vznik dohody medzi odberateľom a dodávateľom o nákupe tovaru a nepreukazuje splnenie povinnosti dodávateľa. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že faktúra je daňovým dokladom, s ktorej existenciou, či neexistenciou nemožno spájať vznik, zmenu alebo zánik právneho úkonu a nie je ju možné bez ďalšieho považovať za dostatočný a vyčerpávajúci dôkaz preukazujúci dôvodnosť nároku v rozsahu uvedenom v nej. V súvislosti s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 4 Cob 13/2014 zo dňa 29.4.2014, na ktorý poukazoval pri svojej argumentácii v odvolaní žalobca, odvolací súd uvádza, že v danom konaní sa skúmali dodacie listy predávajúceho a nie faktúry predávajúceho, ako tomu bolo v prejednávanej veci, ktoré faktúry samy o sebe napĺňajú iný právny režim. Aj samotné faktúry môžu za určitých okolností nahrádzať dodacie listy, avšak v konaní nebol preukázaný vznik záväzkového vzťahu ohľadne žalovaného nároku, teda riadne preukázanie objednania tovaru žalobcom uvedeného vo faktúrach a riadne dodanie tohto tovaru žalobcom žalovanému. K námietke žalobcu, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav a nevykonal navrhované dôkazy, t.j. aj nepriamo označené, ako uviedol žalobca v odvolaní, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie nemal povinnosť sporovú stranu vyzývať na doloženie dôkazov, ktoré majú svedčať jeho tvrdeniam, a ktoré majú byť na jeho prospech, nakoľko súd by takto konal v rozpore so zásadou kontradiktórnosti a v rozpore so zásadou práva na spravodlivý súdny proces. Predmet sporu, ktorý sa v tomto konaní prejednáva je ovládaný zásadou kontradiktórnosti a teda súd nemá vyzývať a motivovať strany aby predkladali dôkazy, súd len hodnotí dôkazy prednesené stranami sporu. Táto zásada neplatí len pre sporové konania podľa CSP, avšak platila aj v čase účinnosti OSP, teda v čase konania na súde prvej inštancie. Súd prvej inštancie neviedol konanie ex offo, teda nemal povinnosť vyšetrovať a zisťovať skutkový stav veci, bol povinný len hodnotiť prednesené dôkazy. Pokiaľ teda sporová strana nepredniesla dôkazy svedčiace jej nároku, súd nemal povinnosť ani právo, vyzývať ju na doplnenie dokazovania a teda pomáhať jednej zo sporových strán. Takýto postup by bol v rozpore s vyššie uvedenou zásadou kontradiktórnosti a zásadou rovnosti zbraní sporových strán. Každá sporová strana má povinnosť tvrdenia a povinnosť unesenia dôkazného bremena, pokiaľ má záujem byť v spore úspešná, pričom sa nemôže spoliehať na iniciatívu zo strany súdu, tak ako tomu je v konaniach ex offo, respektíve v nesporových konaniach podľa Civilného nesporového poriadku č. 161/2015 Z.z. 16. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie, bolo potrebné podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť ako vecne správny. 17. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný, ktorý bol v odvolacom konaní, tak ako na konaní súdu prvej inštancie úspešný v plnej miere, má nárok na náhradu trov konania. Na základe uvedeného odvolací súd žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznal vo výške 100%. 18. Odvolací súd rozhodol o potvrdení rozsudku súdu prvej inštancie č.k. 28Cb/341/2014-88 jednohlasne, to znamená 3 hlasmi z 3 členov senátu. (§ 3 ods. 9, tretia veta z.č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).