Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/318/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114230955 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1114230955.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Branislava Krála a členov senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a JUDr. Martina Murgaša, v právnej navrhovateľky (matky): R. F., X.. XX.XX.XXXX, L. D. X, L., zastúpená: AK Neuschlová, s. r. o., Dostojevského rad 5, 811 09 Bratislava proti odporcovi (otcovi): H.. Z. J., X.. XX.XX.XXXX, V. L. Š.Z. X, XXX XX J., Č., zastúpený: JUDr. Petr Poledník, advokát, Grösslingova 58, 814 99 Bratislava, o určenie otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k mal. R. F., X.. XX.XX.XXXX, L. D.Č. X, XXX XX L., zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 18. februára 2016, č. k. 23C/107/2014-335, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 18. februára 2016, č. k. 23C/107/2014-335 v napadnutých častiach p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zveril maloletú R. F., X. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, otcovi maloletej uložil povinnosť platiť výživné na maloletú vo výške 300,- eur mesačne, vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky, zročné výživné za obdobie od 01.06.2014 do 29.02.2016 vo výške 6.300,- eur súd povolil otcovi splácať spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 100,- eur pod stratou výhody splátok, styk maloletej s otcom neupravil a vo zvyšku návrh zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 07.11.2014 domáhala určenia otcovstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej dcére R. F.. Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom sa zoznámila v novembri 2007 na pracovisku, kde obaja pracovali ako Z.. V marci 2008 nadviazali s odporcom intímny pomer, odporca sa zoznámil s rodičmi navrhovateľky a navrhovateľka s deťmi odporcu. Z ich vzťahu sa v C. XXXX X.A. G. R.. Odporca svoje otcovstvo k maloletej nikdy nespochybnil, avšak nikdy nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov. Od jej nástupu do zamestnania po ukončení rodičovskej dovolenky v marci 2011 ich vzťah s odporcom pokračoval. Neskôr sa pod vplyvom pracovných povinností začali postupne odcudzovať. V mesiaci február 2012 požiadala odporcu, aby došlo k určeniu otcovstva k maloletej R. a požiadala ho, aby začal prispievať na výživu maloletej. Odporca uvedené urobiť odmietol. Začali sa vzájomne odcudzovať, čo viedlo k ukončeniu ich vzťahu v marci 2013. V júni 2013 opätovne oslovila odporcu so žiadosťou o určenie otcovstva, dohodla termín na matrike, odporca ho však na poslednú chvíľu zrušil. Po zvážení situácie, že v J. nemá žiadne rodinné zázemie, odporca o maloletú nejaví žiaden záujem, na výživné okrem jednorazového príspevku vo výške 30.000,- CZK na maloletú nijakým spôsobom neprispieva, sa rozhodla vrátiť späť na Slovensko. Po návrate na Slovensko sa v júni 2014 cestou svojho právneho zástupcu pokúsila osloviť odporcu ohľadom doriešenia otcovstva k maloletej a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, avšak bezúspešne. Jediný návrh, ktorý zo strany odporcu bol, bolo zverenie R. do striedavej osobnej starostlivosti. Uvedený návrh zo strany odporcu považovala za účelový, uskutočnený s cieľom minimalizovať odporcove výdavky na maloletú a v rozpore so záujmami maloletej. Vzhľadom na skutočnosť, že maloletá svojho otca nepozná, nemajú vybudovaný žiaden vzťah. Maloletú navrhovala zveriť do svojej osobnej starostlivosti vrátane práva zastupovania a správy jej majetku, žiadala určiť vyživovaciu povinnosť otca vo výške 450,- eur mesačne. Uviedla, že je zamestnaná ako Z.K. - C. Y. R. S. R..K..S.., má úväzok v R. F. a na K. F. H. Y. J.. Jej priemerný mesačný príjem je 2.000,- eur. Odporca má podľa jej vedomostí ďalších 6 vyživovacích povinností, pôsobí ako lekár s čistým mesačným príjmom cca 80.000,- CZK. Maloletá R. je v pravidelnej starostlivosti detského lekára, logopéda a zubára. Navštevuje materskú školu na F. N. Y. L. s mesačným poplatkom 25,- eur mesačne, stravné v jedálni je spoplatnené sumou 35,- eur. Navštevuje krúžok G. s mesačným poplatkom 30,- eur a krúžok V. Z. D. s poplatkom 27,50 eur mesačne, taktiež sezónne aktivity s priemerným mesačným výdavkom 21,- eur a krúžok angličtiny s poplatkom 6,70 eur mesačne. Celkové náklady maloletej matka vyčíslila na 870,83 eur mesačne, ktoré zahŕňajú položky ako náklady na bývanie vo výške 150,- eur, strava doma 150,- eur, strava v škôlke 35,- eur, kozmetika a hygienické potreby vo výške 15,- eur, poplatky v škôlke 25,- eur, edukačné pomôcky, hračky, knihy 30,- eur, športové aktivity a podujatia 30,- eur, zdravotná starostlivosť, lieky, očkovania a vitamíny 30,- eur, krúžky 90,83 eur, cestovné náklady vo výške 60,- eur, oblečenie a obuv vo výške 100,- eur, opatrovateľka vo výške 150,- eur. 3. Odporca navrhoval, aby bola maloletá R. zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Poukázal na to, že v súčasnej dobe má ďalších 6 vyživovacích povinností zo vzťahu s J. Š., ktorá nemá žiaden príjem a je v domácnosti. Je slobodný. Pokiaľ by bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky navrhol, aby súd určil výživné maximálne vo výške 100,- eur. Na maloletú neprispieva žiadnym výživným, okrem jednorazového príspevku v roku 2011 v sume 30.000,- CZK. Neprispieva na ňu z dôvodu, že matka maloletej nepýtala príspevok a tiež preto, lebo si myslel, že sa dohodnú mimosúdne. Okrem bežných výdavkov na chod domácnosti má aj výdavky spojené so splácaním pôžičiek a dlhov a z uvedené dôvodu „žije na dlh“. V priebehu konania modifikoval svoje vyjadrenie vo vzťahu k zvereniu maloletej do striedavej osobnej starostlivosti a navrhol, aby maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky, aby styk otca s maloletou bol neupravený a čo sa týka výšky výživného pre maloletú, ponechal na zváženie súdu. 4. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že maloletá R. v čase rozhodovania súdu navštevovala H. Š. na F. N.. Maloleté dieťa je zdravé, je v lekárskej starostlivosti detského lekára, logopéda a zubára. Navštevuje viacero záujmových krúžkov. Osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečuje od narodenia navrhovateľka. Pravidelné mesačné výdavky na výživu, starostlivosť a výchovu maloletého dieťaťa boli súdom zistené nasledovne: Na maloletú R. boli pravidelné mesačné výdavky ustálené v sume cca 870,83 eur, z toho náklady na bývanie vo výške 150,- eur, strava doma 150,- eur, strava v škôlke 35,- eur, kozmetika a hygienické potreby vo výške 15,- eur, poplatky v škôlke 25,- eur, edukačné pomôcky, hračky, knihy 30,- eur, športové aktivity a podujatia 30,- eur, zdravotná starostlivosť, lieky, očkovania a vitamíny 30,- eur, krúžky 90,83 eur, cestovné náklady vo výške 60,- eur, oblečenie a obuv vo výške 100,- eur, opatrovateľka vo výške 150,- eur. V sume pravidelných mesačných výdavkov neboli zahrnuté jednorazové výdavky na dovolenky, ktoré matka vyčíslila v sume 1.300,- eur ročne. Navrhovateľka, matka maloletej, žije s maloletou v byte, ktorý je v jej osobnom vlastníctve. Pracuje ako Z.- C. Y. R.X. S. R..K..S.., má úväzok v R. F. C. na K. F. H. Y. J.. Okrem príjmu z praxe Z.K. má príjem z prenájmu bytu v J., ktorý je v jej osobnom vlastníctve a poberá rodinný prídavok na maloletú vo výške 23,52 eur. Priemerný čistý mesačný prijem navrhovateľky v súhrne za rok 2014 predstavoval sumu 2.657,75 eur a za rok 2015 predstavoval sumu 2.867,32 eur. Matka sa o maloletú stará sama, v čase keď má víkendovú službu v J., je s maloletou opatrovateľka. Súd prvej inštancie nezohľadnil námietku navrhovateľky, že od jej príjmu treba odrátať výdavky na hypotéku z dôvodu, že splácaním hypotéky zveľaďuje svoj majetok, nakoľko spláca byt, ktorý je v jej osobnom vlastníctve. Rovnako nezohľadnil námietku navrhovateľky, že z príjmu za prenájom bytu bude odpočítaná daň, nakoľko matka do rozhodnutia súdu uvedenú skutočnosť nepreukázala (minimálne za rok 2014 v čase rozhodnutia súdu už k zaplateniu dane prísť muselo). Odporca - otec maloletej R., žije v Č. K. v dome, ktorý je v jeho osobnom vlastníctve. Pracuje ako Z. Y. O. H., J. s priemerným čistým mesačným príjmom za rok 2014 vo výške 4.028,21 eur a za rok 2015 vo výške 5.249,70 eur. Je slobodný a má ďalších 6 vyživovacích povinností. Súd prvej inštancie pri skúmaní výdavkov otca vychádzal z jeho rozpisu nákladov zo dňa 23.11.2015. Súd ustálil výdavky otca nasledovne - na maloletú U. vo výške 838,02 eur mesačne, na maloletého E. vo výške 594,33 eur mesačne na maloletého C. vo výške 823,69 eur mesačne, na maloletého H. vo výške 460,85 eur mesačne, na maloletú E. vo výške 455, 92 eur mesačne, na maloletú Z. vo výške 330,67 eur mesačne. Výdavky na uvedených 6 detí v súhrne predstavujú sumu 3.528,48 eur. Otec výdavky na zabezpečenie svojich nevyhnutných potrieb vyčíslil v sume 430,89 eur. Spolu výživné na jeho 6 detí a jeho nevyhnutné výdavky predstavujú sumu 3.959,37 eur. Kolízny opatrovník prítomný na pojednávaní odporučil súdu zveriť maloletú matke, styk maloletej s otcom ponechať neupravený. Výšku výživného ponechal na úvahu súdu, prípadne za primerané výživné považoval sumu minimálne 250,- eur. 5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 24, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 63 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 94 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., § 113 ods. 2 O.s.p., pričom uviedol, že predmetom konania vo veci samej bolo určenie otcovstva k maloletej R. F., ktoré bolo obligatórne spojené s konaním o výchove a výžive maloletej. V priebehu konania došlo k určeniu otcovstva k maloletej R. súhlasným vyhlásením rodičov, z dôvodu ktorého vzala navrhovateľka v časti určenia otcovstva návrh späť a v tejto časti žiadala konanie zastaviť a rozhodnúť len o výkone práv a povinností k maloletej R.. Súd prvej inštancie konanie o určenie otcovstva uznesením zo dňa 06.11.2015 zastavil (č. l. 129 spisu). 6. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zveril maloletú R. do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá osobnú starostlivosť o maloleté dieťa aj fakticky zabezpečuje, pričom neboli zistené nedostatky v starostlivosti o maloleté dieťa zo strany navrhovateľky a obaja rodičia so zverením maloletej do osobnej starostlivosti navrhovateľky napokon súhlasili, keď odporca v priebehu konania ustúpil od návrhu, aby bola maloletá zverená do striedavej osobnej starostlivosti. Súd za súhlasu oboch rodičov rozhodol, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok bude oprávnená navrhovateľka. Súd prvej inštancie zaviazal odporcu platiť výživné na maloletú dcéru R. vo výške 300,- eur, keď mal za to, že takto určené výživné zodpovedá v konaní preukázaným odôvodneným potrebám maloletej, je vzhľadom na vek maloletej primerané a zodpovedá aj možnostiam a schopnostiam otca. Súd pri určení výživného prihliadol aj na ďalších 6 vyživovacích povinností otca, ktoré má otec maloletej. Po vykonanom dokazovaní mal súd prvej inštancie za preukázané, že je v možnostiach a schopnostiach otca maloletej prispievať na výživu maloletej R. riadnym výživným vo výške 300,- eur mesačne. Otcovi po zohľadnení jeho ďalších 6 vyživovacích povinností aj po úhrade výživného na maloletú R. spolu so zročným výživným v mesačnej sume spolu 400,- eur (riadne výživné 300,- eur + 100,- eur splátka na zameškané výživné), zostane postačujúca suma na krytie jeho osobných potrieb a regeneráciu sily. Súd pri posudzovaní možností a schopností otca maloletej nevzal do úvahy výdavky spojené so splátkami na hypotéku a pôžičky, nakoľko na účely stanovenia výživného sa na ne neprihliada. Rovnako tieto výdavky nezohľadnil ani vo vzťahu k matke maloletej. Pri určení výšky výživného prihliadol aj na osobnú starostlivosť matky o maloletú. V konaní mal preukázané, že otec má dostatočné zárobkové možnosti a schopnosti na platenie výživného v určenej výške, je lekárom s preukázaným priemerným mesačným príjmom za rok 2014 vo výške 4.028,21 eur a za rok 2015 vo výške 5.249,70 eur. Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol z dôvodu, že mal za to, že výživné v sume 300,- eur mesačne je vzhľadom na vek maloletej a jej odôvodnené potreby primeraným a zároveň je aj v možnostiach a schopnostiach otca prispievať takouto sumou na maloletú. Uviedol, že v prípade, ak dôjde k zmene pomerov na strane maloletej a dôjde k odôvodnenému zvýšeniu nákladov na maloletú, nič nebráni matke podať návrh na zvýšenie výživného. 7. Z pripojených listinných dokladov, ako aj z vyjadrenia navrhovateľky súd prvej inštancie vyvodil, že navrhovateľka návrh na určenie otcovstva k maloletej R. podala s časovým odstupom cca 4 roky po narodení maloletej, nakoľko ešte v júni 2014 prebiehala medzi rodičmi maloletej komunikácia ohľadom uznania otcovstva k maloletej, avšak bezúspešne. Navrhovateľka následne definitívne ustálila, že je potrebné vo veci podať návrh na určenie otcovstva. V uvedenom období sa matka snažila dohodnúť s otcom maloletej na úprave rodičovských práv mimosúdne a snažila sa dohodnúť aj mimosúdne na určení otcovstva k maloletej. K určeniu otcovstva maloletej súhlasným vyhlásením pristúpil odporca až v priebehu súdneho konania. Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že odporca si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej R. od jej narodenia až doposiaľ neplní vôbec, ani v zákonom stanovenej sume minimálneho výživného (s výnimkou jednorazového príspevku v roku 2011) a o maloletú nejavil absolútne žiaden reálny záujem, a to ani po podaní návrhu. Na proklamovaný záujem zveriť maloletú do striedavej osobnej starostlivosti súd neprihliadol, nakoľko z odporcovho správania skutočný záujem o takéto zverenie nevyplynul (napr. neumožnenie vykonania šetrenia v domácnosti otca). Uvedený postoj otca bol preukázaný aj z jeho výpovede na pojednávaní pred súdom, keď nemal vedomosť ani o veciach týkajúcich sa maloletej (škôlka, ktorú navštevuje, kto je ošetrujúci lekár maloletej), ktoré boli uvedené v návrhu. Vzhľadom k uvedenému tak súd prvej inštancie ustálil, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa a zaviazal odporcu na zaplatenie výživného od mesiaca, v ktorom matka opätovne preukázateľne oslovila odporcu za účelom určenia otcovstva k maloletej a za účelom riešenia úpravy realizácie výkonu práv a povinností oboch rodičov k maloletej t. j. od 01.06.2014 do 29.02.2016 celkom vo výške 6.300,- eur (21 mesiacov x 300,- eur). Vzhľadom na pomery odporcu mu súd povolil podľa § 160 ods. 1 O. s. p. zaostalé výživné splácať mesačne vo výške 100,- eur až do zaplatenia, pod stratou výhody splátok. 8. Pri rozhodovaní o úprave styku s maloletou R. súd prvej inštancie prihliadol najmä na vek maloletej, skutočnosť, že otec maloletej žije v Č. K., že otca maloletá nepozná a nemá k nemu vybudovaný žiaden vzťah ako aj na návrh rodičov maloletej a kolízneho opatrovníka. Mal za to, že v danom čase je v záujme maloletej, styk otca s maloletou neupravovať. Súd prvej inštancie tak ponechal na dohodu rodičov, aby sami v záujme správneho emočného vývoja maloletej stanovili podmienky styku s maloletou R. tak, aby sa vytvorili zdravé citové väzby medzi nimi, otcom a maloletou. 9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 O. s. p.. 10. Proti tomto rozsudku podal odporca odvolanie a napadol ním výroky, ktorým mu súd prvej inštancie uložil povinnosť platiť výživné vo výške 300,- eur mesačne a zročné výživné vo výške 6.300,- eur v pravidelných mesačných splátkach po 100,- eur, pod stratou výhody splátok. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutých častiach zmenil tak, že mu určí platiť výživné vo výške 100,- eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Uviedol, že sa musí starať o 8 člennú rodinu, pričom súd prvej inštancie nevzal do úvahy životnú úroveň maloletej R. a životnú úroveň jeho ďalších šiestich maloletých detí. Poukázal na to, že bude musieť obmedziť, resp. zastaviť úhradu nákladov na záujmové krúžky svojich zvyšných detí. Uviedol, že jeho mesačný príjem predstavuje 5.240,- eur, pričom má vyživovaciu povinnosť k šiestim maloletým deťom vo výške 3.959,- eur. Súd prvej inštancie ustálil mesačné náklady na maloletú R. vo výške 870,- eur, pričom na rovnako staré dieťa (maloletého H.) vzal do úvahy náklady iba vo výške 460,85 eur. Príjem navrhovateľky predstavuje sumu 2.867,- eur mesačne, pričom táto má iba jednu vyživovaciu povinnosť k maloletej R.. Súd prvej inštancie tak nevzal do úvahy finančnú situáciu odporcu v porovnaní s finančnou situáciou navrhovateľky. Uviedol, že je jediným živiteľom rodiny, ktorá má 8 členov, pričom z jeho príjmu vo výške 5.249,- eur platí výživné na 6 maloletých detí vo výške 3.959,- eur mesačne a teda na zabezpečenie nákladov na jeho základné životné potreby a potreby jeho partnerky mu zostáva iba 1.290,- eur mesačne. Po odpočítaní priznaného výživného vo výške 300,- eur mesačne na maloletú R., mu na jeho potreby a potreby jeho partnerky zostáva suma 990,- eur mesačne. Na druhej strane navrhovateľke po odpočítaní výdavkov na maloletú R. vo výške 870,- eur, zostáva cca 2.000,- eur. Odporcovi tak neostáva iné, než obmedziť záujmy svojich maloletých detí. Zároveň poukázal na to, že výšku svojich mesačných príjmov dosahuje najmä preto, že odpracuje takmer 120 nadčasových hodín každý mesiac. Preto by mal súd pri stanovení výživného vziať do úvahy iba základný plat odporcu vo výške 47.000,- Kč. V ďalšom poukázal nato, že má nezaplatené dlhy voči svojmu švagrovi a sestre vo výške 200.000,- Kč, ako i nesplatenú pôžičku od svojej matky vo výške 3.000.000,- Kč. 11. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch potvrdil. Uviedla, že je v možnostiach a v schopnostiach odporcu, aby na výživu maloletej R. prispieval súdom určeným výživným. Príjem vo výške 5.240,- eur mesačne mu to nepochybne umožňuje. Navyše z výpisov z účtu odporcu je zrejmé, že mu bol minimálne do apríla 2015 poukazovaný i príjem zo zdravotníckej záchrannej služby a od septembra 2015 mu je poukazovaný aj príjem z F. N.. Tieto príjmy mu neboli pri určovaní výšky výživného zohľadnené. Napokon na účet odporcu je pravidelne mesačne vyplácaná suma cca 425,- eur, o ktorej je možné sa dôvodne domnievať, že ide o sumu príspevku zo systému štátnej sociálnej podpory Y. Č.. Mesačný príjem odporcu je tak vyšší ako uvádzaných cca 5.240,- eur. Suma súdom určeného výživného je tak v kontexte príjmu odporcu absolútne adekvátna a zohľadňujúca možnosti a schopnosti odporcu, ako i jeho majetkové pomery a taktiež ďalšie vyživovacie povinnosti. Pokiaľ ide o údajnú vysokú životnú úroveň maloletej R., navrhovateľka uviedla, že odporca žije v zrekonštruovanej P. Y. S. Y. X + X, ktorá prešla nákladnou rekonštrukciou v hodnote cca 3 mil. Kč, a ktorého maloleté deti, s ktorými žije v spoločnej domácnosti, sa venujú rozsiahlym mimoškolským záujmom a aktivitám, od hry na hudobné nástroje až po lyžovanie, či vodné športy. Nie je preto dôvod, aby sa maloletá R. nemohla venovať tiež takýmto aktivitám. Zároveň poukázala na skutočnosť, že v čase, kedy sa narodila maloletá R., bol odporca už otcom 4 maloletých detí, t. j. v čase ďalšieho rozširovania rodiny si musel byť vedomý aj svojich rodičovských povinností k maloletej R.. Práve vedomosť odporcu o tom, že okrem štyroch maloletých detí je otcom aj maloletej R. a i napriek tomu sa rozhodol rodinu rozšíriť a narodili sa mu ďalšie 2 maloleté deti, svedčí v konečnom dôsledku o nadštandardnej životnej úrovni otca a o jeho možnostiach a schopnostiach. Napokon odporca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia o nesplatených pôžičkách. 12. Odporca podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 23.05.2016 doplnil svoje odvolanie o skutočnosti, že vo februári 2016 mal mesačný čistý príjem vo výške 4.420,50 eur, v marci 2016 vo výške 4.719,80 eur a v apríli 2016 vo výške 3.469,80 eur. Ďalej poukázal na to, že jeho mesačný príjem za rok 2014 bol iba vo výške 4.028,21 eur. Znova poukázal na to, že jeho mesačná základná mzda predstavuje iba 47.000,- Kč , t. j. 1.740,- eur. Uviedol, že musí zaopatrovať 8 člennú rodinu, keď matka jeho šiestich maloletých detí nie je zamestnaná a stará sa iba o domácnosť. Na rovnaké skutočnosti odporca poukazoval aj vo svojom stanovisku k vyjadreniu navrhovateľky, doručenom súdu prvej inštancie dňa 13.06.2016. 13. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že vzhľadom na možnosti a schopnosti otca by bolo výživné vo výške 100,- eur mesačne (tak ako to navrhoval odporca) neprimerane nízke. S poukazom na vyčíslené náklady na maloletú, za primerané výživné považoval sumu 250,- eur mesačne. 14. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom odvolania (§ 65 C.m.p. a contrario) a nebol viazaný dôvodmi odvolania (§ 66 C.m.p.), prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 15. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 C.s.p., v spojení s § 2 ods. 1 C.m.p.). 16. Odvolací súd poukazuje na to, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a podobne. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov) platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, také, ktoré vo vyššej miere zmierňujú zdravotný hendicap a pod. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho rodičov - povinných poskytovať mu výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na ich výživu i celkovú starostlivosť úplne odkázané, je jednou zo základných povinností každého rodiča, pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to všetkých svojich detí bez rozdielu a bez ohľadu na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti, pretože dieťa má právo na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj. 17. K odvolacej argumentácii odporcu odvolací súd uvádza, že odporca je otcom siedmych maloletých detí s vyživovacou povinnosťou na maloletú U. (XX K..) vo výške 838,02 eur mesačne, na maloletého E. (XX K..) vo výške 594,33 eur mesačne na maloletého C. (XX K..) vo výške 823,69 eur mesačne, na maloletého H. (X K..) vo výške 460,85 eur mesačne, na maloletú E. (X K..) vo výške 455, 92 eur mesačne, na maloletú Z. (X K..) vo výške 330,67 eur mesačne. Výdavky na uvedených 6 detí v súhrne predstavujú sumu 3.503,48 eur. Maloletá R. H. V.. Č.. X K., pričom súd prvej inštancie odporcovi vo vzťahu k nej určil vyživovaciu povinnosť vo výške 300,- eur mesačne. V porovnaní s maloletou E., ktorá je približne v rovnakom veku, je tak vyživovacia povinnosť na maloletú R. o cca 150,- eur nižšia, hoci niet žiadneho dôvodu, aby sa maloletej R. zo strany otca dostávalo menej než zvyšným maloletým deťom žijúcim v Č. K.. Ako už uviedol súd prvej inštancie, odporcovi po zohľadnení jeho ďalších 6 vyživovacích povinností aj po úhrade výživného na maloletú R. spolu so zročným výživným v mesačnej sume spolu 400,- eur (riadne výživné 300,- eur + 100,- eur splátka na zameškané výživné), zostane postačujúca suma (cca 1.300,- eur) na krytie jeho osobných potrieb a regeneráciu sily. Skutočnosť, že matka maloletých detí odporcu v súčasnosti nepracuje je daná predovšetkým jej rozhodnutím (v konaní nebolo preukázané, že by jej v možnosti zamestnať sa bránili, napr. zdravotné, či iné vážne dôvody) po vzájomnej dohode s odporcom, pričom treba zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť voči maloletým deťom predchádza iným vyživovacím povinnostiam. Preto súd, pri stanovení vyživovacej povinnosti na maloletú R., nemohol prihliadať ku skutočnosti, že partnerka odporcu a matka 6 maloletých detí žijúcich v Č. K. nepracuje a z tohto dôvodu sa aj o ňu odporca stará. Z rovnakých dôvodov (prednosť vyživovacej povinnosti vo vzťahu k maloletým deťom) nemohol súd prihliadať ani na prípadné záväzky odporcu vo vzťahu k jeho švagrovi, setre a matke, ktoré navyše neboli v konaní nijako preukázané. Ako už bolo uvedené, pokiaľ ide o príjem odporcu, tento v roku 2015 dosahoval výšku 5.240,- eur mesačne a teda odporcovi (po zohľadnení jeho všetkých vyživovacích povinností voči maloletým deťom) zostávala suma cca 1.300,- eur mesačne, čo nepochybne musí odporcovi postačovať na jeho živobytie (svoje mesačné náklady vyčíslil sumou 430,89 eur). Pokiaľ ide o skutočnosť, že odporca v mesiacoch január až apríl 2016 dosahoval mesačne príjem cca od 4.700,- eur do 3.400,- eur (viď doplnenie odvolania) odvolací súd uvádza, že tieto skutočnosti neboli súdu prvej inštancie známe v čase jeho rozhodovania, pričom platí, že pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia (§ 154 ods. 1 O.s.p.). Ak má odporca za to, že sa na jeho strane zmenili pomery, z ktorých súd vychádzal pri určení vyživovacej povinnosti je oprávnený podať návrh na úpravu jeho vyživovacej povinnosti podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s tým, že súd prvej inštancie mal vziať do úvahy príjem odporcu iba v jeho základnej mesačnej mzde vo výške 47.000,- Kč , t. j. 1.740,- eur. Takýto záver nemá žiaden zákonný podklad. Pri určovaní vyživovacej povinnosti súd totiž prihliada na celkové schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 zákona o rodine). Správne potom postupoval súd prvej inštancie, ak pri odporcovi vychádzal z jeho priemerného mesačného príjmu v roku 2015 vo výške 5.240,- eur, keďže dosiahnutie takéhoto príjmu bolo a je v jeho schopnostiach a možnostiach. Navyše, maloletá R. sa t.č. nachádza už v Š. Y., kedy jej odôvodnené potreby súvisiace s jej ďalším štúdiom na základnej škole a s jej celkovým životom budú rásť, takže výživné vo výške 300,- eur mesačne nemožno považovať za neprimerane vysoké, najmä za stavu, kedy odporca iným spôsobom na vyživovaciu povinnosť maloletej neprispieva. K otázke zaostalého výživného odvolací súd uvádza, že výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 77 ods. 1 druhá veta zákona o rodine). Súd prvej inštancie teda správne postupoval, keď zročné výživné vo výške 6.300,- eur priznal za obdobie od 01.06.2014 do 29.02.2016 celkom vo výške 6.300,- eur (21 mesiacov x 300,- eur). Inými slovami, súd prvej inštancie nevyužil právo priznať zaostalé výživné spätne 3 roky od začatia konania, ale iba za 6 mesiacov predchádzajúcich podaniu návrhu na súd (tento bol súdu prvej inštancie doručený dňa 07.11.2014). Rovnako správne súd prvej inštancie určil výšku zročného výživného, keď v konaní nebolo preukázané, že by v tomto období odporca (s výnimkou jednorazového príspevku vo výške 30.000,- CZK) nejakou ďalšou sumou prispieval na výživu maloletej R., a to ani sumou zákonom stanoveného minimálneho výživného (§ 62 ods. 3 zákona o rodine). 18. Zo všetkých vyššie uvedených skutočností vyplýva, že rozsudok súdu prvej inštancie je v jeho napadnutých častiach vecne správny a preto ho odvolací súd v napadnutých častiach potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p., v spojení s § 2 ods. 1 C.m.p. Výroky, ktorým súd prvej inštancie zveril maloletú Stelu do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, ktorým ponechal styk maloletej s odporcom bez úpravy a ktorým návrh vo zvyšku zamietol neboli napadnuté odvolaním. 19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 C.m.p., v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a s § 2 ods. 1 C.m.p. 20. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).