Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6CoPr/12/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114235433 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1114235433.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: Q. B., Z.. XX.XX.XXXX, B. R.. Š.. G. Č.. XXXX/XX, F. - I., zast. advokátkou Mgr. Hanou Volšíkovou, Záhradnícka ul. č. 64, Bratislava, proti žalovanému: ADAMI SLOVENSKO s. r. o., Na Hrebienku č. 16, Bratislava, IČO: 46 304 703, zast. advokátskou kanceláriou GHS Legal, s.r.o., Lazaretská ul. č. 3/A, Bratislava, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 13. decembra 2016, č. k. 9Cpr/7/2014- 157, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e . Žalovanému sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy. Žalovanému súd prvej inštancie priznal náhradu trov konania v plnej výške. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca pracoval u žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 06.06.2012 ako vodič nákladného motorového vozidla vo vnútroštátnej a medzinárodnej nákladnej cestnej doprave. Žalovaný žalobcu upozornením zo dňa 12.09.2014 upozornil na porušenie pracovnej disciplíny, ktoré spočívalo v opakovanom nedôslednom zaznamenávaní podkladov a údajov o pracovných cestách na obálkach. Dňa 03.10.2014 zaslal žalovaný žalobcovi výzvu na nástup do práce najneskôr dňa 10.10.2014 a to s nástupom o 8.30 hod. v B. s upozornením, že ak v uvedenom termíne nenastúpi do práce, vznikne mu neospravedlnená absencia v práci, pričom zamestnávateľ bude oprávnený so žalobcom okamžite ukončiť pracovný pomer z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zák. práce. Žalobca dňa 07.10.2014 požiadal žalovaného o čerpanie dovolenky v dĺžke 38 pracovných dní v termíne od 13.10.2014 do 03.12.2014. Žalobca sa dňa 10.10.2014 dostavil do práce a požadoval čerpanie dovolenky. Jeho nadriadený K. F. mu oznámil, že má nastúpiť do práce a dovolenku mu nepodpísal. Súčasne bola žalobcovi pridelená práca na 10.10.2014 a aj na dni 13. a 14.10.2014, čo vyplýva z výpovedí konateľov žalovaného F. T. O.. Žalovaný listom zo dňa 10.10.2014 žalobcovi dovolenku nepovolil, pretože podľa plánu dovoleniek zamestnávateľa nebolo možné žiadanú dovolenku žalobcovi poskytnúť. Žalobca si uvedený list dňa 10.10.2014 osobne prevzal. Svedkovia p. F., X.. O. T. X.. J.Á. potvrdili, že zamestnanci boli volaní do práce telefonicky a ústne im bolo uvedené kedy a kam majú ísť na pracovnú cestu, pričom rovnaký postup bol zachovaný aj v prípade žalobcu. Okrem iného, žalobca bol vyzvaný písomne - listom zo dňa 03.10.2014, aby sa dňa 10.10.2014 dostavil do práce na 8.30 hod., inak bude jeho neprítomnosť vyhodnotená ako neospravedlnená absencia. Žalobca tak bol obvyklým spôsobom riadne oboznámený s termínom nástupu do práce a pridelenou prácou. Žalovaný predložil súdu prvej inštancie listinný dôkaz potvrdzujúci jeho tvrdenia a to vyjadrenie I., ktorý bol prítomný v priestoroch žalovaného dňa 10.10.2014 a komunikoval so žalobcom ohľadom pokynov na vykonanie práce žalobcom a čerpaniu žalobcom požadovanej dovolenky. Z tohto vyjadrenia vyplýva, že žalobca mal vedomosť o tom, že mu nie je umožnené v požadovanom termíne čerpať dovolenku a že mu bola pridelená práca. Dňa 17.10.2014 bol žalobcovi poštou doručený list žalovaného zo 14.10.2014 označený ako Oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru. Týmto listom žalovaný okamžite skončil pracovný pomer so žalobcom v zmysle § 68 ods. 1 písm. b/ Zák. práce. Okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaný odôvodnil nasledovne: „Listom zo dňa 03.10.2014 sme Vás vyzvali na nástup do práce dňa 10.10.2014. Po prevzatí uvedenej výzvy ste sa dostavili dňa 10.10.2014 do prevádzky spoločnosti F. Z. XX V. B., kde Vám bola konateľmi spoločnosti odovzdaná písomná odpoveď na Vašu žiadosť o poskytnutie dovolenky. V uvedenej odpovedi Vám bolo oznámené, že zamestnávateľ Vám nemôže poskytnúť dovolenku v požadovanom termíne, nakoľko dovolenky pracovníkov sú zapracované v pláne dovoleniek na rok 2014. Prevzatie tejto odpovede ste odmietli potvrdiť a bez akéhokoľvek vysvetlenia ste opustili pracovisko. Z uvedeného dôvodu Vám zamestnávateľ eviduje dňa 10.10.2014 zameškanie pracovnej smeny. Dňa 13.10.2014 a následne dňa 14.10.2014 ste bez uvedenia dôvodu opätovne nenastúpili do práce, v dôsledku čoho ste zameškali aj ďalšie dve pracovné smeny. Vaše konanie je v zmysle bodu 14. písm. f/ Vašej pracovnej zmluvy závažným porušením pracovnej disciplíny s dôsledkami, ktoré s takýmto konaním spája Zákonník práce. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti týmto s Vami ku dňu doručenia tohto listu ukončujeme okamžite pracovný pomer podľa § 68 ods. l písm. b/ Zák. práce pre závažné porušenie pracovnej disciplíny z dôvodu, že ste opakovane zameškali bez ospravedlnenia tri pracovné smeny.“ Žalobca listami zo dňa 17.10.2014 a zo dňa 09.12.2014 žalovanému oznámil, že skončenie pracovného pomeru uskutočnené listom zo dňa 14.10.2014, ktorý mu bol doručený dňa 17.10.2014, je neplatné. Zároveň žalovanému v súlade s § 79 ods. 1/ Zák. práce listom zo dňa 09.12.2014 oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní. 3. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Súd prvej inštancie zaujal stanovisko, že všetky formálno-právne podmienky vyžadované pre okamžité skončenie pracovného pomeru boli splnené, t. j. bola dodržaná písomná forma okamžitého skončenia pracovného pomeru a kvalifikovaný spôsob doručenia. Zrušujúci prejav obsahoval dostatočne konkretizovaný a skutkovo vymedzený dôvod, okamžité skončenie pracovného pomeru nemohlo byť žalovaným vopred prerokované s príslušným odborovým orgánom z dôvodu jeho neexistencie a napokon žalovaný dodržal aj 2 - mesačnú subjektívnu lehotu na okamžité zrušenie pracovného pomeru plynúcu odo dňa, kedy sa o porušení pracovnej disciplíny dozvedel. Pokiaľ ide o samotné porušenie pracovnej disciplíny uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru súd prvej inštancie bol toho názoru, že ide o závažné porušenie pracovnej disciplíny a preto žalovaný oprávnene okamžite skončil pracovný pomer so žalobcom podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zák. práce. Súd prvej inštancie neprihliadol na výpoveď svedka Š. K., pretože ju nepovažoval za vieryhodnú z dôvodu, že svedok je osobou blízkou žalobcovi, keďže sám uviedol, že sú ako rodina vzhľadom na to, že žalobca žije s jeho matkou ako druh a družka, naviac s týmto svedkom žalovaný skončil platne pracovný pomer z rovnakých dôvodov, ako so žalobcom. S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. 4. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie. Uviedol, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s dôkazom potvrdzujúcim jeho tvrdenia a to s informáciou Inšpektorátu práce Bratislava zo 14.01.2015, z ktorej vyplýva, že žalovaný neviedol evidenciu pracovného času tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanci vykonávali prácu a žalobcu vysielal na pracovné cesty bez toho, aby mu písomne určil miesto nástupu, miesto výkonu práce, čas trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia pracovnej cesty. Z tohto dôkazu podľa žalobcu vyplýva, že nemohol vedieť, kedy má nastúpiť do pracovnej smeny a kedy bude vyslaný na zahraničnú pracovnú cestu. Ďalej žalobca v odvolaní namietol, že súd prvej inštancie neprihliadol na to, že žalovaný porušil povinnosti, ktoré mu ukladá Zákonník práce a tieto porušenia využil na to, aby so žalobcom okamžite skončil pracovný pomer. Podľa žalobcu žalovaný v konaní neprodukoval žiadny dôkaz, že žalobcu informoval o tom, má dňa 10.10.2014 alebo dňa 13.10.2014 nastúpiť na zahraničnú pracovnú cestu v trvaní 2 - 3 týždňov, okrem toho mu podľa svedka F. žalovaný ani nevystavil cestovný príkaz. Tvrdenie žalovaného, že svedok F. dňa 10.10.2014 žalobcovi oznámil, že má v tento deň nastúpiť na zahraničnú pracovnú cestu, je podľa žalobcu nepravdivé a nedôveryhodné, pretože túto skutočnosť jednoznačne nepotvrdili ani svedkovia O. T. J.. Súd prvej inštancie sa na jednej strane stotožnil s nepravdivým tvrdením žalovaného, že žalobca bol povinný nastúpiť dňa 10.10.2014 na zahraničnú pracovnú cestu, ale na druhej strane nekonzistentne a v rozpore s ust. § 57 ods. 1 Zák. práce a s § 3 ods. 1 zákona o cestovných náhradách konštatuje, že žalobca mohol nastúpiť na pracovnú cestu aj dňa 13.10.2014, ak by sa sám dopravil na vlastné náklady do K.. Nie je teda jednoznačne dané, kedy mala údajná zahraničná cesta začať, teda či bol žalobca povinný nastúpiť na ňu už dňa 10.10.2014 alebo až dňa 13.10.2014. Súd sa tiež v konaní nevysporiadal s tým, ako kvalifikovať dni 11. a 12.10.2014, v ktorých žalobca nemal byť k dispozícii žalovanému na výkon práce a tiež so skutočnosťou, že v dňoch 15. až 17.10.2014 žalobca čerpal 3 dni riadnej dovolenky. Súd prvej inštancie podľa žalobcu bezdôvodne neprihliadol na výpoveď svedka K., ktorá popiera tvrdenia žalovaného a svedka F.. Napadnutý rozsudok je podľa žalobcu arbitrárny a súd prvej inštancie v konaní porušil princíp rovnosti zbraní a ochrany slabšej strany sporu. 5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. 6. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 7. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru ako jednostranný právny úkon žalovaného netrpí žiadnymi takými formálnymi nedostatkami, ktoré by spôsobovali jeho neplatnosť. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo urobené písomne, je v ňom riadne skutkovo vymedzený jeho dôvod a bolo riadne doručené žalobcovi (§ 70 Zák. práce). Okamžité skončenie pracovného pomeru nemohlo byť vopred prerokované so zástupcami zamestnancov (§ 74 ods. 1 Zák. práce), pretože títo u žalovaného neboli zriadení (k tomu viď rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.05.2008, sp. zn. 4 Cdo 203/2007). Treba uviesť, že samotný žalobca ani v konaní netvrdil, že by okamžité skončenie pracovného pomeru trpelo formálnymi vadami, ktoré by spôsobovali jeho neplatnosť. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo žalobcovi doručené dňa 17.10.2014 a 17.12.2014 teda uplynula 2 - mesačná lehota uvedená v § 77 Zák. práce. Žalobca podal žalobu na súd prvej inštancie dňa 16.12.2014, teda včas. 8. Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca vyplývajúcim z pracovného pomeru (§ 47 ods. l písm. b/ Zákonníka práce) a spočíva v plnení povinností stanovených právnymi predpismi, pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo pokynom nadriadeného zamestnanca. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. Zákonník práce pre účely skončenia pracovného pomeru rozlišuje medzi menej závažným porušením pracovnej disciplíny a závažným porušením pracovnej disciplíny. Porušenie pracovnej disciplíny najvyššej intenzity (závažné porušenie), je dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru alebo pre výpoveď z pracovného pomeru (§ 68 ods. l písm. b/ a § 63 ods. l písm. e/ Zákonníka práce). Tieto pojmy, napriek tomu, že od ich vymedzenia závisí možnosť a rozsah postihu zamestnanca, Zákonník práce nedefinuje a ani neustanovuje, z akých hľadísk treba pri ich posudzovaní vychádzať. Jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny je intenzita porušenia pracovnej disciplíny. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia, v ktorej k porušeniu došlo, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu a pod. Absencia zamestnanca môže byť dôvodom na okamžité zrušenie pracovného pomeru, ak išlo o zavinenú absenciu, ktorou pracovník hrubým spôsobom porušil pracovnú disciplínu. Pri hodnotení stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny zamestnancom súd nie je viazaný tým, ako zamestnávateľ vo svojom pracovnom poriadku alebo inom internom predpise alebo pokyne vedúceho zamestnanca hodnotí určité konanie zamestnanca, ktoré predstavuje porušenie pracovnej disciplíny (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 71/2003). 9. V prejednávanej veci žalovaný v okamžitom skončení pracovného pomeru vymedzil skutok, ktorým došlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny tak, že ním je absencia žalobcu v práci v dňoch 10., 13. a 14.10.2014. Odvolací súd je zhodne s ustálenou súdnou praxou toho názoru, že neospravedlnená absencia zamestnanca v práci je závažným porušením pracovnej disciplíny, ktoré je dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zák. práce alebo pre výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zák. práce. Za závažné porušenie pracovnej disciplíny pritom treba považovať už neospravedlnenú absenciu zamestnanca trvajúcu 1 pracovný deň. Pre platnosť predmetného okamžitého skončenia pracovného pomeru preto postačovalo už preukázanie absencie žalobcu v práci dňa 10.10.2014 (piatok). V konaní bolo preukázané, že v uvedený deň sa žalobca dostavil do prevádzky žalovaného, kde požadoval nástup na dovolenku, nadriadený žalobcu - konateľ žalovaného F. mu však čerpanie dovolenky neumožnil. Žalobca mal v uvedený deň odísť s pristavenou dodávkou do K. na pracovnú cestu kamiónom, ktorý ho čakal v K.. Na to žalobca opustil pracovisko - prevádzku žalovaného hrubo pritom urážajúc konateľa žalovaného. Treba zdôrazniť, že čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ a nie zamestnanec (§ 111 ods. 1 Zák. práce). Z toho je zrejmé, že žalobca dňa 10.10.2014 zavinene absentoval v práci a túto jeho zavinenú absenciu treba vyhodnotiť ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, za ktoré žalovaný oprávnene žalobcu postihol tak, že s ním okamžite skončil pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zák. práce. Za výkon práce treba považovať aj odvoz žalobcu do K. dopravným prostriedkom žalovaného. V dňoch 11. a 12.10.2014 síce žalobca tiež nepracoval, ale žalovaný mu za tieto dni nevykázal neospravedlnenú absenciu, čo treba rešpektovať; bolo totiž na žalovanom, akým spôsobom špecifikuje v okamžitom skončení pracovného pomeru neospravedlnené absencie žalobcu. Okrem toho, pre rozhodnutie prejednávanej veci nie je právne významné, ako treba kvalifikovať neprítomnosť žalobcu v práci v dňoch 11. a 12.10.2014, keďže predmet konania sa na tieto dni nevzťahuje. Inými slovami, žalobca mal 10.10.2014 odísť s dodávkou žalovaného do K., kde si mal dňa 13.10.2014 (pondelok) prevziať kamión a s ním vykonať jazdu. Žalobca sa do K. neprepravil ani vlastnými prostriedkami a v dňoch 13. a 14.10.2014 nevykonával jazdu s kamiónom. Jeho neprítomnosť v práci v týchto dňoch treba preto tiež vyhodnotiť ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Pre rozhodnutie prejednávanej veci nie je právne významné, že žalobca v dňoch 15. až 17.10.2014 prípadne čerpal riadnu dovolenku. Neprítomnosť žalobcu v práci v týchto dňoch predsa žalovaný nevyhodnotil ako zavinenú absenciu žalobcu v práci. 10. Tá skutočnosť, že inšpektorát práce zistil porušovanie pracovnoprávnych predpisov zo strany žalovaného nemôže mať sama osebe za následok neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. Porušovanie pracovnoprávnych predpisov nesúvisí s konaním žalovaného, ktorý napriek pokynu na vykonanie práce, o ktorom preukázateľne vedel, sa do práce nedostavil a v práci zavinene neospravedlnene absentoval. 11. Súd vo všeobecnosti je oprávnený hodnotiť dôkazy podľa svojej úvahy; ide o zásadu voľného hodnotenia dôkazov (§ 191 C.s.p.). Táto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vyhodnotil výpoveď svedka Š. K. ako nevieryhodnú z dôvodu, ktorý vysvetlil v odôvodnení napadnutého rozsudku a síce z dôvodu, že svedok je blízkou osobou vo vzťahu k žalobcovi, ktorý žije s jeho matkou v druhovskom pomere. Tento záver súdu prvej inštancie zodpovedá zásadám formálnej logiky a odvolací súd nevidí dôvod, pre ktorý by tento záver súdu prvej inštancie nebol akceptovateľný. Okrem toho, súd prvej inštancie v súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení napadnutého rozsudku vysvetlil, čo ho viedlo k tomu, že výpoveď svedka K. vyhodnotil ako nevieryhodnú. Vzhľadom na to je odvolací súd toho názoru, že týmto postupom súd prvej inštancie neporušil zásadu rovnosti zbraní a ani zásadu voľného hodnotenia dôkazov. 12. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti napadnutého rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2, v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p.). 14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).