Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/11/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114236067 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1114236067.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a sudcov Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci žalobcu: H. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. Z. XXX/XX, L. J. L., zastúpený JUDr. Daniel Kostolanský, advokát, Štúrova 4, Piešťany, IČO: 22691669, proti žalovanému: Wüstenrot, stavebná sporiteľňa, a.s., Grosslingova 77, Bratislava, IČO: 31351026, o zaplatenie 1.340,-eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 21. septembra 2015 č.k. 6C 110/2014-78 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1.340,-eur s príslušenstvom z dôvodu, že dňa 09.09.2010 došlo k uzavretiu Návrhu zmluvy o rodinnom stavebnom sporení FLEXIBIL medzi ním a žalovaným zastúpeným finančným agentom, ktorému žalobca vyplatil sumu 2.000,- eur, pričom však na jeho účet bola pripísaná len suma 660,- eur. Zároveň žalovanému nepriznal náhradu trov konania. 2. Rozhodol tak právne vec posúdiac s poukazom na ust. § 652 ods. 1 a 5 Obchodného zákonníka (ďalej len „OZ“), § 654 ods. 1, 2, 3 OZ, § 100 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 107 ods. 1, 2 OZ, § 1 Zmluvy o obchodnom zastúpení (ďalej len ZoOZ“), § 2 bod 1 a 7 ZoOZ, 2 bod 2 druhá veta Všeobecných obchodných podmienok pre stavebné sporenie FLEXIBIL (ďalej len „VOP“), § 2 bod 3 VOP, § 5 bod 1 VOP, keď na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalobca dňa 09.09.2010 prostredníctvom obchodného zástupcu Z. O. vyplnil tlačivo Návrh zmluvy o Rodinnom stavebnom sporení FLEXIBIL a svojím podpisom potvrdil prevzatie VOP. Pri podpísaní Návrhu žalobca k rukám obchodného zástupcu Z. O. v hotovosti vložil sumu 2.000,- eur. Žalovaný potvrdením o uzavretí zmluvy o stavebnom sporení potvrdil dňom 17.09.2010 uzavretie Zmluvy o stavebnom sporení FLEXIBIL, č. účtu XXXXXXX/XXXX, cieľová suma 66.000,- eur. Z výpisu z účtu stavebného sporenia za rok 2010 mal preukázané, že v roku 2010 bol na účet vložený vklad 660,-eur. Žiadosťou zo dňa 07.03.2014 žalobca požiadal žalovaného o doúčtovanie vkladu 2.000,- eur na účet stavebného sporenia, nakoľko ich uhradil v hotovosti p. O.X. a tá ich mala poukázať na účet stavebného sporenia. Žalovaný listom zo dňa 16.07.2014 žalobcovi oznámil, že obchodný zástupca nebol oprávnený prijímať vklady od stavebných sporiteľov, kópia inkasného bloku nezodpovedá logu a obchodnému menu používanému žalovaným a nárok je uplatnený po reklamačnej lehote. 3. Z predložených listinných dôkazov mal súd prvej inštancie za preukázané, že v čase vyplnenia návrhu Zmluvy o rodinnom stavebnom sporení FLEXIBIL žalobcom p. Z. O. na základe platne uzavretej ZoOZ vykonávala pre žalovaného činnosť smerujúcu k uzatváraniu zmlúv o stavebnom sporení. P. Z. O. ako obchodný zástupca žalovaného podľa súdu prvej inštancie konala vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, t.j. jej konanie priamo nezaväzovalo žalovaného. Uviedol, že žalobca tak jednostranným právnym úkonom slobodne prejavil vôľu uzavrieť Zmluvu o rodinnom stavebnom sporení a tento návrh adresoval žalovanému. Žalovaný predložený návrh akceptoval a v súlade s § 2 bod 3 VOP oznámil žalobcovi jeho prijatie. Mal za to, že až okamihom prijatia návrhu (17.09.2010) došlo medzi stranami sporu k uzavretiu Zmluvy o rodinnom stavebnom sporení FLEXIBL č. XXXXXXXX/XXXX a okamihom pripísania vkladu na účet žalovaného takto prijaté peňažné prostriedky možno považovať za vklad na stavebné sporenie. 4. Z uvedeného vyvodil, že peňažné prostriedky v hotovosti žalobcom uhradené obchodnému zástupcovi pri vyplňovaní návrhu zmluvy obchodný zástupca prijal vo svojom vlastnom mene a nie v mene žalovaného, keď na uvedené podľa súdu prvej inštancie nemá vplyv ani skutočnosť, aký doklad a s akým logom obchodný zástupca žalobcovi pri prijatí platby vystavil. 5. Ustálil, že v konaní nebolo preukázané, že obchodnému zástupcovi bola žalovaným udelená osobitná plná moc v mene žalovaného uzavierať obchody, čokoľvek pre neho prijímať alebo robiť iné právne úkony, t.j. aj právo inkasovať akúkoľvek hotovosť, tak ako to vyplýva z § 2 bod 7 ZoOZ, pričom sprostredkovateľka v súlade s ust. § 654 ods. 1 a nasl. OZ a na základe ZoOZ vyhľadávala záujemcov o uzavretie zmluvy so žalovaným, právne úkony vykonávala vo vlastnom mene a nebola v mene žalovaného oprávnená uzavierať obchody, čokoľvek pre neho prijímať a robiť iní právne úkony, keď uvedené vyplýva aj z Protokolu o finančnom sprostredkovaní, s ktorým bol žalobca oboznámený a podpísal ho. 6. Pokiaľ ide o žalovaným vznesenú námietku premlčania uplatneného nároku žalobou uviedol, že vzhľadom na nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného v konaní túto nevyhodnocoval. 7. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“), avšak úspešnému žalovanému ich nepriznal, keďže mu v konaní žiadne trovy nevznikli. 8. Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalobca a žiadal ho zmeniť a jeho žalobe vyhovieť, resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že návrh na uzavretie zmluvy podpísal so sprostredkovateľkou Z. O.Í. v mieste agentúrneho riaditeľstva žalovaného, išlo o sprostredkovateľa s evidenčným č. XXXXXX- X, ktorý sa zaviazal inkasovanú sumu vložiť na účet žalovaného. Namietal rozhodnutie súdu prvej inštancie v tom, že sa odvoláva na ust. § 652 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého obchodný zástupca vykonáva činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv alebo dojednáva a uzatvára obchody v mene zastúpeného a na jeho účet, pritom však poukazuje i na ZoOZ, v zmysle ktorej sprostredkovateľka konala vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Uviedol, že pri uzatvorení návrhu zmluvy žalovaný už ďalší úkon k nemu nerealizoval, a teda nemožno proces uzavretia zmluvy deliť na úkony vyplývajúce zo zmluvy o sprostredkovaní a na offertu alebo akceptáciu návrhu. Poukázal na to, že samotná zmluva o stavebnom sporení má číslo podľa návrhu zmluvy. Mal za to, že dodatočné schválenie návrhu žalovaným má účinky ku dňu návrhu ako počiatočnému úkonu. Návrh zmluvy nemožno podľa neho označiť za neplatný právny úkon. Uviedol, že nemal možnosť skúmať rozsah oprávnenia sprostredkovateľky, ktorá podpísala návrh zmluvy s odtlačkom pečiatky žalovaného s dôvetkom agentúrne riaditeľstvo Myjava, použité bolo identické logo spoločnosti. Priamo v návrhu zmluvy je uvedené, že cieľová suma zaplatená žalobcom bude zaplatená v hotovosti, ktorú cieľovú sumu i v hotovosti uhradil. Mal za to, že ide o vzťah spotrebiteľský s aplikovateľnosťou Smernice rady Európy č. 93/13/EHS, keď v zmysle jej čl. 2 písm. c/ je predajcom alebo dodávateľom akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná za účelom vzťahujúcim sa k jeho obchodom. Rozsah splnomocnenia sprostredkovateľky označil preto za irelevantný. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie označil za diskriminujúce spotrebiteľa. Postup žalovaného mal za nekalý. 9. Žalovaný v rámci vyjadrenia k odvolaniu žalobcu realizovaného písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 16.12.2015 žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Vyjadril názor o nedostatku svojej pasívnej legitimácie v spore. Poukázal na Zákon o bankách, v zmysle ktorého je okrem prijímania vkladov a poskytovania úverov oprávnený vykonávať aj iné bankové činnosti, a to aj finančné sprostredkovanie prostredníctvom viazaných finančných agentov podľa zákona o finančnom sprostredkovaní, pričom viazaní finanční agenti vykonávajú svoju činnosť ako podnikatelia. V danom prípade finančná agentka nebola oprávnená bez osobitného splnomocnenia v jeho mene uzatvárať obchody, čokoľvek pre neho prijímať alebo robiť iné právne úkony, rovnako nebola oprávnená inkasovať akúkoľvek hotovosť. Žalobcom podpísaný návrh Zmluvy o rodinnom stavebnom sporení FLEXBIL ho zaväzoval po dobu 90 dní, v ktorej lehote bol povinný uhradiť i poplatok za uzavretie zmluvy, k čomu došlo dňa 17.9.2010. Podpisom návrhu bol žalobca viazaný i VOP. Návrh bol zaslaný do ústredia žalovaného na schválenie, pričom obligatórnou náležitosťou návrhu je i podpísaný protokol o finančnom sprostredkovaní, podpisom ktorého vzal žalobca na vedomie, že finančná agentka nie je oprávnená preberať v mene spoločnosti akúkoľvek hotovosť a že zmluva o stavebnom sporení nadobúda platnosť a účinnosť jej schválením žalovaným. Nakoľko návrh nemal vady, bol k nemu pripojený podpísaný protokol a bol uhradený i poplatok, žalovaný zaslal žalobcovi potvrdene o vzniku zmluvy ku dňu 17.09.2010. Mal za to, že neobstojí tvrdenie žalobcu o tom, že nemal možnosť zistiť neoprávnenosť finančnej agentky preberať hotovosť. Ďalej uviedol, že agentúrne riaditeľstvo nie je jeho prevádzkou, jedná sa o kontaktné miesto, a finančný agent vykonáva svoju činnosť ako SZČO. Agenti sú organizačne začlenení do konkrétnej agentúry, agentúrny riaditeľ je povinný agentovi zriadiť kanceláriu, ktorú si prenajíma vo vlastnom mene a na vlastný účet. Žalobca bol poučený o tom, že jedná so sprostredkovateľom. Poukázal na to, že v návrhu zmluvy nie je uvedené, že žalobca pri podpise hradí v hotovosti cieľovú sumu, keď cieľová suma je sumou, ktorú chce sporiteľ v konečnom dôsledku získať, keď ide o sumu zloženú z jeho vkladov, z vkladov v jeho prospech, z úrokov, zo štátnej prémie, z iných zdrojov a zo stavebného úveru. Vklady sporiteľa sú teda len jej časťou. V návrhu nie je uvedená ani výška vkladu a ani interval hradenia a nevyplynula z neho povinnosť žalobcu vyplatiť sprostredkovateľovi 2.000,-eur v hotovosti. Žalobca preto podľa jeho názoru odovzdal peňažné prostriedky sprostredkovateľovi v rozpore s návrhom a s poučením. Inkasný blok predložený žalobcom nepoužíval a bol označený nesprávnym logom spoločnosti. Inkasný blok podľa neho nepreukazuje prevzatie finančných prostriedkov žalovaným, ktorý registruje úhradu na účet stavebného sporenia žalobcu dňa 17.09.2010 vo výške 660,-eur. Podľa jeho názoru finančné prostriedky žalobca odovzdal neoprávnenej osobe, ktorá sa bezdôvodne obohatila. 10. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 11. Podľa § 470 ods. 2 CSP, veta prvá, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 12. Vzhľadom na dikciu príslušného prechodného ustanovenia CSP o priamej a okamžitej aplikabilite nového procesného poriadku účinného od 01.07.2016 (zákon č. 160/2015 Z.z.) podaním odvolania žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie tento nenadobudol právoplatnosť a je potrebné ho odvolacím súdom prejednať za použitia príslušných ustanovení CSP a v zmysle nich i o ňom rozhodnúť. 13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preto prejednal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez pojednávania s poukazom na ust. § 385 ods. 1 CSP a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP. Dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a podrobne odôvodnil (§ 393 ods. 2 CSP), náležite sa vysporiadal s podstatnými tvrdeniami strán prednesenými v konaní, z ktorého dôvodu sa odvolací súd s jeho právnymi závermi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP). Vzhľadom na vyčerpávajúce odôvodnenie napadnutého rozhodnutia sa vyjadruje len k odvolacím námietkam žalobcu. 14. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou, sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie existencia oprávnenia alebo povinnosti strán sporu, ktoré vyplývajú z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má tá strana sporu, ktorej svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva alebo povinnosti. Existenciu vecnej legitimácie aktívnej či pasívnej v každom súdnom konaní skúma súd ex offo, t.j. predbežne aj bez návrhu. Ak žalobca nie je nositeľom subjektívneho práva, napr. preto, že mu neprináleží konkrétne právo vymáhať si určitú sumu od žalovaného a napriek tomu takúto žalobu podá, súd mu bez ďalšieho prejednania veci žalobu zamietne práve z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie v spore. Uvedené platí obdobne aj pre nedostatok legitimácie pasívnej v prípade, že niekomu z hmotného práva nevyplýva povinnosť zaplatiť určitú sumu vo vzťahu k žalobcovi. Na to, aby sa niekto stal stranou sporu, netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide. Stačí, ak podá žalobu alebo aby bola proti nemu žaloba podaná. Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje uplatnený nárok, a či označený žalovaný je nositeľom povinnosti vo vzťahu k tomuto žalobcovi opäť vychádzajúc z daného hmotnoprávneho vzťahu. Rozhodujúce tu nie je subjektívne cítenie procesných strán, ale vždy iba to, či účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu sú alebo nie sú. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide, nie je žalobcom v danom konaní, a nedostatok pasívnej vecnej legitimácie nastáva za situácie, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti voči nemu, nie je nositeľom takejto povinnosti, o ktorú v konaní ide. 15. V sporovom konaní, o ktoré ide i v prejednávanej veci, platí zásada dispozičná a prejednacia. Prejednacia zásada spočíva v tom, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov k nim je zásadne vecou strán sporu. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov teda leží zásadne na nich a ukladá im povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Strana sporu má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť unesenia dôkazného bremena o svojom tvrdení. Dôkazné bremeno ohľadom všetkých svojich tvrdení, ktorými odôvodňuje svoj nárok, má žalobca. Rozsah a konkrétnu podobu dôkazného bremena určuje hmotnoprávna norma, ktorá má byť na daný spor aplikovaná. 16. V danej veci súd prvého stupňa správne ustálil, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o pasívne vecnej legitimácii označeného žalovaného v danom konaní, keď zo všetkých listinných dôkazov a i z obsahu výpovede samotného žalobcu ako strany sporu vyplynula skutočnosť, že konal s finančnom sprostredkovateľkou, ktorá nekonala v mene žalovaného, ale vo vlastnom mene a na vlastný účet, o ktorej skutočnosti, ako aj o skutočnosti, že inkasovať od budúcich sporiteľov finančnú hotovosť nie je v zmysle zákonných ustanovení, ktoré citoval súd prvej inštancie, ako aj v zmysle ZoOZ, oprávnená, bol žalobca poučený, nakoľko okrem návrhu zmluvy podpísal i protokol o finančnom sprostredkovaní obsahujúci dané informácie. Žalobca mal vedomosť, že nekoná s konateľmi žalovaného oprávnenými za žalovaného konať v zmysle zákona (§20 ods. 1 OZ) a ani s osobou žalovaným splnomocnenou. Ak v rámci podaného odvolania uvádza, že daný vzťah je svojím charakterom vzťahom spotrebiteľským a preto je v rámci konania o nároku z neho vyplývajúcom potrebné aplikovať smernicu Rady a prihliadnuť na nekalé praktiky žalovaného, odvolací súd uvádza, že z predloženého spisového materiálu vyplýva existencia vzťahu medzi žalobcom a sprostredkovateľkou ako fyzickou osobou - podnikateľom, ktorý vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keď sprostredkovateľka ako dodávateľ poskytla jemu služby, a to sprostredkovanie návrhu zmluvy o stavebnom sporení, v ktorom vzťahu ako dodávateľ vystupovala finančná agentka a nie žalovaný. Vzhľadom na uvedené odvolacie námietky žalobcu v tomto smere nevyvracajú správnosť záveru súdu prvej inštancie o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v spore. Pokiaľ ide o odvolací argument žalobcu, že nemal informácie o nedostatku oprávnenia sprostredkovateľky finančnú hotovosť preberať a mal za to, že koná priamo so žalovaným, odvolací súd uvádza, že v čase podania žaloby a za stavu, keď disponoval všetkými listinnými dôkazmi, o ktoré žalobu oprel, uvedenú vedomosť mal, resp. mohol mať. Bezdôvodne sa na úkor žalobcu neobohatil žalovaný, ktorý žalovanú sumu neinkasoval, ale finančná sprostredkovateľka - fyzická osoba, podnikateľka s od žalovaného osobitnou právnou subjektivitou. 17. Zmluva o stavebnom sporení je dvojstranný právny úkon. Žalobca za účasti sprostredkovateľky podpísal návrh zmluvy ako prejav svojej vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy (§ 43a ods. 1 OZ), následne žalovaný vyhlásil súhlas s týmto návrhom (§ 43c ods. 1 OZ), keď až doručením oznámenia žalovaného o súhlase s návrhom žalobcovi (17.09.2010) došlo k uzavretiu zmluvy o stavebnom sporení, aj keď s účinkami odo dňa podpísania návrhu zmluvy žalobcom (§ 44 ods. 1 OZ v spojení s § 45 ods. 1 OZ). 18. Žalovaným vznesenú námietku premlčania uplatneného nároku odvolací súd vzhľadom na jeho viazanosť odvolacími dôvodmi taktiež nevyhodnocoval (§ 387 ods. 2 CSP). 19. S poukazom na citované ustanovenia, prihliadnuc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. 20. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach týkajúcich sa vzniku a aj výšky žalobou uplatneného nároku vo vzťahu k zvolenému žalovanému. Obsah odvolania žalobcu nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu alebo ktoré by spochybňovali správnosť jeho záverov. 21. S poukazom na citované ustanovenia a za stavu, keď súd prvej inštancie v danom prípade v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav vykonaním potrebných a účastníkmi konania navrhnutých dôkazov, a keď žalobca v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal a následne takto riadne zistený skutkový stav aj správne posúdil, tzn. na správne zistený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce právne normy, odvolací súd tento rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 378 ods. 1 CSP a ich náhradu v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal v plnom rozsahu, keď o ich výške rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP). 23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tonuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).