Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1CoKR/87/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114236120 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1114236120.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eugena Palášthyho a členiek senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a JUDr. Paulíny Pacherovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, so sídlom kancelárie Dunajská 25, 811 08 Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu: AMMSAM, s.r.o., so sídlom Kopčianska 15, 851 01 Bratislava, IČO: 45 320 764, proti žalovanému: Tatra banka, a.s., Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 00 686 930, v konaní o určenie neplatnosti, eventuálne neúčinnosti právneho úkonu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 9Cbi/125/2014-48 zo dňa 28.06.2016, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 9Cbi/125/2014-48 zo dňa 28.06.2016 potvrdzuje. II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava I v konaní 9Cbi/125/2014 vydal dňa 28.06.2016 rozsudok, ktorým žalobu žalobcu zamietol. Žalovanému súd prvej inštancie náhradu trov konania nepriznal. 2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou zo dňa 18.12.2014, doručenou súdu prvej inštancie dňa 18.12.2014, sa žalobca domáhal určenia neplatnosti, eventuálne neúčinnosti právneho úkonu, a to, aby súd určil, že právny úkon úhrady pohľadávky zo dňa 27.09.2013 v sume 30.668,42 Eur z účtu úpadcu a právny úkon úhrady pohľadávky žalovaného zo dňa 27.09.2013 v sume 41.800,32 Eur z účtu úpadcu, sú voči veriteľom úpadcu v konkurznom konaní vedenom pod č.k. 4K/8/2013 právne neúčinné. Žalobca zároveň žiadal súd, aby určil žalovanému povinnosť vydať do oddelenej podstaty úpadcu sumu 72.468,74 Eur. V žalobe poukázal na vydané uznesenie tunajšieho súdu zo dňa 20.12.2013, ktorým bol v konaní pod sp. zn. 4K/8/2013 na majetok dlžníka/úpadcu vyhlásený konkurz. Dňa 27.09.2013, v čase po začatí konkurzného konania, bolo na účet úpadcu vedený u žalovaného pripísaných 30.668,42 Eur a 41.800,32 Eur. Následne ten istý deň boli obe tieto sumy použité na úhradu pohľadávky žalovaného. Žalobcovi nie je známe, či tak urobil žalovaný jednostranne alebo dohodou s úpadcom. Žalobca mal za to, že ide o neplatnosť, resp. odporovateľnosť, najmä z dôvodu ust. § 14 ods. 5 ZKR, kedy sú upravené účinky začatia konkurzného konania. Poukázal aj na ust. § 57 a ust. § 62 ods. 5 ZKR, v kontexte § 44 ods. 1 ZKR. Súd prvej inštancie nariadil pojednávania dňa 15.03.2016, dňa 07.06.2016 a dňa 28.06.2016, pričom z vykonaného dokazovania, zo Zmluvy o postúpení pohľadávok dlžníka/úpadcu, zistil že bola uzavretá medzi spoločnosťou Tatra banka, a.s. ako postupcom a spoločnosťou WARGAS s.r.o. ako postupníkom dňa 20.09.2013, s predmetom postúpenia pohľadávok voči úpadcovi v celkovej výške 72.468,74 Eur. Z konkurzného spisu 4K/8/2013 súd prvej inštancie zistil, že spoločnosť WARGAS s.r.o. si voči úpadcovi uplatnila postúpenú pohľadávku žalovaným titulom Zmluvy o postúpení pohľadávky vo výške 30.668,42 Eur. Z výpisu z účtu úpadcu súd zistil, že pri sume vo výške 30.668,42 Eur je uvedené postúpenie realizované na oddelenie Work Out žalovaného a pri sume 41.800,32 Eur je uvedená informácia PU odpis (resp. odpis/predaj). Súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 28 ods. 5, ust. § 32 ods. 1, zák. č. 7/2005 Z.z. ZKR, ako aj s poukazom na ust. § 1 ods. 2 ObchZ, ust. § 34, ust. § 37 ods. 1, ust. § 39 ObčZ zistil, že žalobca sa v konaní určovacou žalobou domáhal, aby súd skúmal, či právny úkon uskutočnený dňa 27.09.2013 medzi úpadcom a žalovaným, resp. dňa 27.09.2013 len žalovaným na ťarchu úpadcu, ktorým došlo k uspokojeniu pohľadávky žalovaného z majetku úpadcu po začatí konkurzného konania, a to z účtu úpadcu, ktorý mal v Tatra banka, a.s., je platným právnym úkonom s poukazom na ust. § 14 ods. 5 a ust. § 10 ZKR. Súd prvej inštancie na základe dokazovania dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal naliehavý právny záujem na podaní tejto žaloby, nakoľko nepredložil súdu prvej inštancie žiaden relevantný dôkaz, ktorým by preukázal, že existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením jeho právneho postavenia a ktorý nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť. Súd prvej inštancie ustálil, že v konaní neexistuje naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu - prevodu finančných prostriedkov dlžníkom/úpadcom na účet žalovaného, t.j. úhrady pohľadávky žalovaného zo dňa 27.09.2013 v sume 30.668,42 Eur z účtu úpadcu a právneho úkonu úhrady pohľadávky žalovaného zo dňa 27.09.2013 v sume 41.800,32 Eur z účtu úpadcu. Nedostatok naliehavého právneho záujmu vedie súd prvej inštancie k zamietnutiu žaloby bez toho, aby ju skúmal po vecnej stránke. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj žalobcom uplatneným nárokom podľa ust. § 57 a ust. § 62 ods. 5 ZKR, a to na určenie neúčinnosti právneho úkonu žalovaného zo dňa 27.09.2013 v sume 30.668,42 Eur z účtu úpadcu a právneho úkonu úhrady pohľadávky žalovaného zo dňa 27.09.2013 v sume 41.800,32 Eur z účtu úpadcu. Súd prvej inštancie mal v konaní za preukázané, že spoločnosť WARGAS s.r.o. si voči úpadcovi uplatnila postúpenú pohľadávku žalovaným vo výške 30.668,42 Eur titulom uzavretej Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 20.09.2013. Súd prvej inštancie mal v konaní za preukázané, že na účet úpadcu boli reálne pripísané peňažné prostriedky vo výške 72.468,74 Eur, a teda že ich žalovaný neoprávnene použil na upokojenie svojich pohľadávok, ako uvádza žalobca v žalobe. Súd prvej inštancie na takto zistenom skutkovom závere dospel k záveru, že žalobca nepreukázal zákonné dôvody vyvolávajúce neúčinnosť ním napadnutého právneho úkonu (úkonov) a titulom nedôvodnosti žaloby žalobcu v tejto časti žalobného nároku, žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku zo dňa 28.06.2016. 3. Proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 28.06.2016 podal odvolanie dňa 17.08.2016 žalobca. Rozsudok súdu prvej inštancie žalobca prevzal dňa 03.08.2016, tak ako vyplýva z doručenky. Odvolanie doručené do podateľne súdu prvej inštancie dňa 17.08.2016 je preto podané riadne a včas. Odvolateľ uvádza, že trvá na uplatnení práva odporovať právnym úkonom žalovaného podľa ust. § 57 a ust. § 62 ods. 5 ZKR, v odvolaní poukazuje na uznesenie o vyhlásení konkurzu a účinky jeho doručenia, vrátane zverejnenia tohto uznesenia v Obchodnom vestníku č. 250/2013 dňa 31.12.2013. Poukazuje na ust. § 44 ods. 1 ZKR. Dňa 27.09.2013, v čase po začatí konkurzného konania, bolo na účet úpadcu pripísaných 30.668,42 Eur a 41.800,32 Eur. Následne v ten istý deň boli obe tieto sumy použité na úhradu pohľadávky žalovaného. Žalovaný v konaní podľa názoru odvolateľa nepreukázal, že by k 27.09.2013 už nebol veriteľom pohľadávky voči úpadcovi a rovnako neuniesol dôkazné bremeno tvrdených skutočností uplatnených v konaní pred súdom prvej inštancie (poukazuje na to, že nebolo preukázané kedy bola zaplatená odplata za postúpenie, ktorá bola podmienkou účinnosti postúpenia, ako aj nepreukázanie doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky). Na takto uvedených dôvodoch odvolania preto žalobca trvá na žalobe a žiada rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie. 4. Súd prvej inštancie doručil odvolanie žalobcu na vyjadrenie žalovanému, a to dňa 13.09.2016, tak ako vyplýva z doručenky na č.l. 55 spisu, aby sa v lehote vo výzve uvedenej, písomne vyjadril. Žalovaný sa písomným podaním zo dňa 28.09.2016, doručeným do podateľne súdu prvej inštancie dňa 29.09.2016, vyjadril k odvolaniu žalobcu. Poukazuje vo vyjadrení, že sa jednalo iba o administratívny akt vynulovania účtu. Nakoľko žalovaný prestal byť v dôsledku postúpenia pohľadávok veriteľom úpadcu, nemohol naďalej na účte úpadcu evidovať pohľadávky voči úpadcovi, a preto mínusový zostatok musel byť vynulovaný. Nijakou inou matematickou operáciou, ako kreditnou (plusovou) operáciou, to nie je možné urobiť. A to, že išlo práve o takúto účtovnú operáciu (a nie úhradu vykonanú na účet úpadcu) je možné vyčítať z popisu transakcie na výpise z účtu, že došlo k postúpeniu pohľadávok a k odpisu pohľadávky. K námietke odvolateľa vo vzťahu k preukázaniu účinnosti postúpenia pohľadávky, má za to, že v konaní pred súdom prvej inštancie náležite preukázal účinnosť postúpenia. K podaniu žalovaného zo dňa 20.07.2015 priložil výpis z účtu preukazujúci zaplatenie odplaty za postúpenie, čo v zmysle bodu 3.3. Zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorá bola žalovaným taktiež predložená, preukazuje, že k účinnosti postúpenia právne došlo. Výpis z účtu žalovaného a Zmluva o postúpení pohľadávok rovnako preukazujú aj skutočnosť, ktorú v odvolaní namieta žalobca, a to, že žalovaný nie je veriteľom úpadcu. Na takto uvedených dôvodoch preto žiada odvolací súd v zmysle ust. § 387 CSP, aby odvolaním napadnutý rozsudok zo dňa 28.06.2016 v celom rozsahu potvrdil. 5. Krajský súd v Bratislave prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 6. Podstatnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti odvolania bolo, či súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav prejednávanej veci a akými právnymi skutočnosťami sa zaoberal pri posudzovaní žaloby o neplatnosť, resp. o neúčinnosť/odporovateľnosť právneho úkonu v zmysle ust. § 57 a ust. § 62 ods. 5 zák. č. 7/2005 Z.z. ZKR. Odvolací súd pri otázke posúdenia neplatnosti úkonov, ktoré žalobca uvádza v žalobe, preto v zhode so závermi zistenými súdom prvej inštancie konštatuje, že úkony nevykazujú znaky neplatnosti. Žalobca nepreukázal žiaden z dôvodov, ktoré by zakladal prijatie právneho záveru, že ňou uvedené právne úkony sú neplatné. Pri posudzovaní otázky neúčinnosti vykonaných úkonov, ktoré sú predmetom žaloby, odvolací súd v zhode so závermi zistenými súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení neúčinnosti ňou uvedených právnych úkonov. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že podstatnou otázkou pri rozhodovaní súdu bolo právne ustáliť, či žalobca v konaní o neúčinnosť (odporovateľnosť) ním napadnutého právneho úkonu (úkonov) preukázal naplnenie skutkových predpokladov a podmienok uvedených v § 57 a ust. § 62 ods. 5 vo vzťahu k skutkovému vymedzeniu tejto skutkovej podstaty. Podľa ust. § 57 ods. 1 ZKR, právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Odporovať podľa ust. § 57 ods. 4 možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. V posudzovanej právnej veci preto odvolací súd dospel k skutkovým a právnym záverom zhodným so závermi zistenými súdom prvej inštancie, a preto nemohol prihliadnuť k odvolaniu žalobcu. Odvolací súd poukazuje aj na vyjadrenie žalovaného k odvolaniu na č.l. 56 spisu a opätovne uvádza, že žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie doložil a preukázal ním tvrdené skutočnosti administratívneho vynulovania účtu titulom postúpenia pohľadávok. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie našiel pochybenie pri zistení skutkového stavu, ktorý je potrebný pre vyvodenie právneho záveru, a to ani v tom smere, že Zmluva o postúpení pohľadávok by bola neúčinnou titulom neuhradenia odplaty, ani v tom smere, že vynulovanie účtu úpadcu, na ktorom boli evidované pohľadávky žalovaného voči úpadcovi, nastalo administratívnym aktom operácie v účtovníctve a evidencii v zmysle operácií banky. Všetky tieto skutkové závery boli náležite, vecne správne a úplne súdom prvej inštancie zistené a zakladajú nedôvodnosť podanej žaloby aj vo vzťahu k posudzovaniu otázky neúčinnosti úkonov. V danom prípade preto neboli vyvrátené závery a zistenia súdu prvej inštancie, ktoré by zakladali a viedli odvolací súd k zrušeniu alebo zmene odvolaním napadnutého rozsudku zo dňa 28.06.2016, ktorým súd žalobu zamietol. Odvolací súd preto potvrdzuje odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu. 7. Podľa § 396 CSP, odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje alebo mení rozsudok, inak rozhoduje uznesením. 8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 10. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 CSP potvrdil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, kedy úspešnému žalovanému ich nárok nepriznal, nakoľko si tento nárok neuplatnil. Odvolací súd zastáva právny názor, že ani úprava Civilného sporového poriadku, ktorá súdu ukladá rozhodnúť o trovách konania aj bez návrhu, nezbavuje stranu sporu konania povinnosti si tento nárok voči súdu uplatniť. Z výkladu ust. § 262 CSP nevyplýva povinnosť súdu rozhodnúť o nároku úspešnej strany sporu výlučne len pozitívne a tento nárok priznať aj v prípade, ak nebol stranou sporu uplatnený. Odvolací súd má za to, že je nutné rozlišovať medzi povinnosťou súdu rozhodnúť o trovách konania aj bez návrhu (t.j. zákonnou, medzi povinnosťou, smerujúcou výlučne voči súdu, ktorú zákon súdu ukladá povinnosť konkrétneho postupu) a povinnosťou strany sporu uplatniť si nárok na trovy konania (t.j. „oznámiť“ súdu svoj záujem o trovy ako procesný nárok spojený s konkrétnym súdnym konaním). Odvolací súd má za to, že ak si strana sporu svoj nárok na náhradu trov neuplatní, je síce povinnosťou súdu o tomto nároku aj bez návrhu rozhodnúť, avšak už nie je povinnosťou súdu tento nárok (o ktorý strana sporu neprejavila záujem) priznať. O trovách odvolacieho konania preto odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozhodol tak, ako vyplýva z výroku tohto rozsudku. 12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).