Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2To/55/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115010778 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kamil Ivánek ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1115010778.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Kamila Ivánka a sudcov JUDr. Ľudmily Králikovej a Mgr. Marcely Kosovej, v trestnej veci obžalovaného A.. A. L., pre zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., o odvolaní Okresnej prokuratúry Bratislava I proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2T/52/2015 zo dňa 10.02.2017, na verejnom zasadnutí konanom 7. septembra 2017 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie Okresnej prokuratúry Bratislava I z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2T/52/2015 zo dňa 10.02.2017 (ďalej len napadnutý rozsudok) podľa § 285 písm. b/ Tr. por. obžalovaného A.. A. L. (ďalej len obžalovaný) oslobodil spod obžaloby Okresného prokurátora Bratislava I pre zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a/ Ter. zák., na tom skutkovom základe, že dňa 16. apríla 2010 v Bratislave na Okresnom súde Bratislava I so sídlom B. XX v L. ako štatutárny orgán - konateľ spoločnosti Z. R. s. r. o. (aktuálne od roku 2011 s obchodným menom K.M.T. V. spol. s r. o.), v čase skutku so sídlom S. XX, L. (aktuálne so sídlom L. XX, L.), A.: XX XXX XXX, zapísanej v S. registri Okresného súdu Bratislava I Oddiel: Sro, Vložka číslo: XXXXX/B, podal Návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka: Z. servis s. r. o., so sídlom S. XX, L., A.: XX XXX XXX, zapísanej v Obchodom registri Okresného súdu Bratislava I Oddiel: Sro, Vložka číslo: XXXXX/B, s prílohami (zoznam majetku, zoznam záväzkov, zoznam spriaznených osôb, riadna individuálna účtovná závierka za rok 2008, správa audítora, zmluvný prehľad), hoci konanie menom spoločnosti je upravené tak, že v mene spoločnosti konajú a podpisujú obaja konatelia spoločne, pričom na základe uvedeného návrhu Okresný súd Bratislava I uznesením spisová značka 2K/22/2010 (1110218280) zo dňa 04.05.2010, v ktorej skonštatoval o i., že značná časť záväzkov sú pochybné, nejedná sa o platobne neschopnú spoločnosť, hodnota majetku spoločnosti podľa súvahy predstavuje čiastku 1.881.056,-€, skutočný objem záväzkov spoločnosti Z. servis s. r. o. je oveľa nižší ako deklarované v prílohách návrhu na konkurz, na základe čoho Okresný súd Bratislava I uznesením spisová značka 2K/22/2010 zo dňa 14.06.2010 s právoplatnosťou dňa 18.06.2010 rozhodol, že návrh na vyhlásenie konkurzu voči dlžníkovi Z. servis s. r. o., so sídlom S. XX, L., A.: XX XXX XXX sa zamieta, pretože žalovaný skutok nie je trestným činom. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote dňa 15.02.2017 na č.l. 1037 odvolanie v neprospech obžalovaného Okresná prokuratúra Bratislava I (ďalej len odvolateľka), ktoré odôvodnila samostatným písomným podaním zo dňa 05.04.2017 na č.l. 1040-1043. V úvode tohto najskôr poukázala na napadnutý rozsudok súdu I. stupňa, ktorý citovala spolu s vyššie uvedeným skutkom, ako aj stručné dôvody tohto napadnutého rozsudku. V ďalšom citovala ustanovenia § 8, 9, 11, 15, 344 ods. 1 písm. b/ Tr. zák., ako aj výpovede svedkov A.. J. H., E.. H. Z., A.. H. H., A.. A. F.. Následne uviedla, že z vykonaných dôkazov v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní jednoznačne vyplýva, že obžalovaný predložil Okresnému súdu Bratislava I návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka Z. servis s.r.o. si vedomý, že tak koná v rozpore so spoločenskou zmluvou spoločnosti, keď nebol oprávnený uvedený návrh podpísať samostatne a navyše k návrhu predložil sfalšované doklady, ktoré predbežný správca konkurznej podstaty a aj konkurzný súd označili za pochybné. V prípade, že by obžalovaný považoval splnomocnenie A.. H. H. za účinné a platné aj pri podávaní návrhu na vyhlásenie konkurzu, ani v takom prípade nebol dodržaný zákonný postup a to uvedenie druhého konateľa, v zastúpení iným konateľom. N základe uvedených skutočností preto odvolateľka Krajskému súdu v Bratislave navrhla, aby na podklade tohto odvolania v zmysle § 321 ods. 1 písm. b/,písm. c/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. por. vec vrátil späť Okresnému súdu Bratislava I, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Vo veci bol určený termín verejného zasadnutia na deň 07.09.2017, na ktorý bol riadne a včas predvolaný obžalovaný, čo preukazuje doručenka zo dňa 27.06.2017, avšak sa neustanovil a svoju neúčasť ospravedlnil prostredníctvom svojho obhajcu. Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd v súlade s § 293 ods. 5 Tr. por. vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného. Na verejnom zasadnutí konanom dňa 7.9.2017 intervenujúca prokurátorka krajskej prokuratúry v plnom rozsahu zotrvala na písomných dôvodoch podaného odvolania a navrhla napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátiť súdu I. stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Obhajca obžalovaného JUDr. J. Y. uviedol, že súd I. stupňa vykonal dokazovanie, na základe ktorého vyvodil záver, že konaním jeho mandanta nebol porušený žiaden záujem chránený Trestným zákonom a preto navrhol odvolanie ako nedôvodné zamietnuť. Krajský súd v Bratislave , ako súd odvolací ( § 315 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť odvolania ( 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľka podala odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie odvolateľky nie je dôvodné. Úvodom odvolací súd konštatuje, že súd I. stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy potrebné na rozhodnutie o obžalobnom návrhu tak, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto dôkazy aj správne jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. vyhodnotil. Čo sa týka dôkaznej situácie, odvolací súd poukazuje na podrobný rozbor, ktorý vykonal súd I. stupňa bez potreby tento mechanicky opakovať. V tomto smere odvolací súd poukazuje na nasledujúce podstatné skutočnosti, ktorým orgány prípravného konania a v konečnom dôsledku ani súd I. stupňa nevenoval absolútne žiadnu pozornosť: 1.Konanie v mene obchodnej spoločnosti Z. Odvolateľka v podanej obžalobe kládla obžalovanému za vinu, že v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu konal v rozpore so spoločenskou zmluvou, keď takýto návrh podal iba sám. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I na č.l. 213 vyplýva, že obchodná spoločnosť Z. servis s.r.o. bola zapísaná dňa 27.02.1996, pričom jej spoločníkmi sú obžalovaný a svedok A. J. H.. Ako štatutárny orgán a zároveň aj konateľom je obžalovaný a A.. H. H., pričom v mene spoločnosti konajú spoločne. Podpisovanie v mene spoločnosti sa vykoná tak, že konatelia k vytlačenému alebo napísanému obchodnému menu spoločnosti pripoja svoje vlastnoručne podpisy. Za takejto situácie obžalovaný dňa 16. apríla 2010 v Bratislave na Okresnom súde Bratislava I ako štatutárny orgán - konateľ spoločnosti Z. servis s. r. o. podal návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka: Z. servis s. r. o., so sídlom S. XX, L., A.: XX XXX XXX, zapísanej v Obchodom registri Okresného súdu Bratislava I Oddiel: Sro, Vložka číslo: XXXXX/B, s prílohami (zoznam majetku, zoznam záväzkov, zoznam spriaznených osôb, riadna individuálna účtovná závierka za rok 2008, správa audítora, zmluvný prehľad). Zdanlivo teda naozaj vyzerá, že obžalovaný s poukazom na spoločenskú zmluvu a výpis z Obchodného registra postupoval v rozpore s týmito písomnosťami. V čase podania vyššie špecifikovaného návrhu na vyhlásenie konkurzu, čo bolo dňa 16.04.2010, bol účinný zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZKR). Podľa § 11 ods. 2 ZKR dlžník v úpadku je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka. Z uvedenej citácii jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že dlžník v úpadku nemá na výber, či podá alebo nepodá návrh na vyhlásenie konkurzu, ale ustanovenie § 11 ods. 2 veta prvá ZKR mu výslovne ukladá ako povinnosť podať takýto návrh. Z ustanovenia § 11 ods. 2 veta druhá ZKR ďalej vyplýva mimoriadne dôležitá skutočnosť a to, že túto povinnosť má v mene dlžníka štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka. Toto ustanovenie teda priamo zo zákona splnomocňuje čo i len jedného z členov štatutárneho orgánu na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Obžalovaný, ako člen štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti, teda za danej situácie nielenže bol oprávnený aj sám podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ale s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 2 veta prvá ZKR bol dokonca povinný tak konať. V ďalšom je právne bezvýznamné argumentovať spoločenskou zmluvou a dohodnutým spôsobom konania v mene spoločnosti, ako tak činila odvolateľka, pretože ustanovenie § 11 ods. 2 veta druhá ZKR jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností určuje zákonnú povinnosť aj čo i len jednému členovi štatutárneho orgánu podať takýto návrh. Odvolací súd teda uzatvára tento bod tým, že obžalovaný tým, že dňa 16.04.2010 podal návrh na vyhlásenie konkurzu ako člen štatutárneho orgánu spoločnosti Z. konal plne v súlade s ustanovením § 11 ods. 2 veta druhá ZKR a preto jeho konanie nie je možné subsumovať pod porušenie spoločenskej zmluvy tak, ako sa to mylne domnievala odvolateľka. 2. Spoločnosť Z. servis s.r.o. v úpadku. Odvolateľka v podanej obžalobe kládla obžalovanému ďalej za vinu, že v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu spoločnosť Z. servis s.r.o. nebola táto spoločnosť platobne neschopná, pretože jej aktíva podstatne prevyšovali objem jej záväzkov. Podľa § 3 ods. 1 ZKR je dlžník v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predĺžený. Ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu, rozumie sa tým, že je v úpadku. Podľa § 3 ods. 2 veta prvá ZKR je platobne neschopný ten, kto má viac ako jedného veriteľa a nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti viac ako jeden peňažný záväzok. Z uvedeného teda jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že platobná neschopnosť dlžníka nie definovaná tak, že jeho pasíva prevyšujú jeho aktíva, ako to mylne a v rozpore s § 3 ods. 2 veta prvá ZKR tvrdila odvolateľka v podanej obžalobe a ako sa to taktiež mylne domnieval predbežný správca konkurznej podstaty. Aj za situácie, kedy aktíva spoločnosti prevyšujú jej pasíva, môže byť takáto spoločnosť platobne neschopná, ak naplní podmienky určené v § 3 ods. 2 veta prvá ZKR. Z mimoriadne podrobného vykonaného dokazovania jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyplynulo, že obchodná spoločnosť Z. servis s.r.o. mala v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu viac ako jedného veriteľa a nebola schopná plniť 30 dní po lehote splatnosti viac ako jeden záväzok, takže bola platobne neschopná. Odvolací súd teda uzatvára tento bod tým, že obžalovaný tým, že dňa 16.04.2010 podal návrh na vyhlásenie konkurzu z dôvodu platobnej neschopnosti, konal plne v súlade s ustanovením § 3 ods. 2 veta prvá ZKR a preto jeho konanie nie je možné subsumovať pod porušenie akéhokoľvek právneho predpisu tak, ako sa to mylne domnievala odvolateľka. 3. Pochybnosť značných záväzkov spoločnosti Z. servis s.r.o. Odvolateľka v podanej obžalobe kládla obžalovanému ďalej za vinu, že v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu značná časť záväzkov spoločnosti Z. servis s.r.o. bola pochybná. pričom v tejto časti sa odvolávala na záverečnú správu predbežného správcu konkurznej podstaty E.. H. Z.. Uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2K/22/2010 na č.l. 271 bol naozaj dlžníkovi Z. servis s.r.o. ustanovený ako predbežný správca E.. H. Z.. V druhom odseku výrokovej časti tohto uznesenia boli vyšpecifikované povinnosti predbežného správcu. Na č.l. 274 sa nachádza potvrdenie, z obsahu ktorého vyplýva, že vyššie uvedená vec bola predbežnému správcovi pridelená dňa 13.05.2010 o 8.45.50. Na č.l. 276-277 sa nachádza 1. Správa predbežného správcu, na č.l. 278-279 2. Správa predbežného správcu a napokon na č.l. 280-283 Záverečná správa predbežného správcu zo dňa 10.06.2010, na obsah ktorej sa odvolateľka odvoláva v skutkovej vete podanej obžaloby. Na č.l. 282 predbežný správca naozaj uvádzal tvrdenia, že zistil niektoré skutočnosti, ktoré spochybňujú záväzky navrhovateľa a to z obchodným zmlúv v priloženom zmluvnom prehľade, ako aj z oznámenia druhého konateľa spoločnosti, v ktorom sú taktiež vyjadrené pochybnosti a vyslovené podozrenia o manipulácii so spoločnosťou zo strany konateľa, ktorý návrh na konkurz podal. Ako však vyplýva z podanej obžaloby, táto obžalovaného viní zo spáchania zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., ktorého sa má páchateľ dopustiť tým, že v konaní pred súdom predložil dôkaz, o ktorom vedel, že je sfalšovaný alebo pozmenený, na účel použiť ho ako prvý. Z vykonaného dokazovania však do dnešného dňa nebol vyprodukovaný ani jeden dôkaz, ktorý by preukazoval to, že obžalovaný dňa 16.04.2010 pri podávaní návrhu na vyhlásenie konkurzu zároveň preložil dôkaz, o ktorom by vedel, že je sfalšovaný alebo pozmenený. Skutočnosť, že predbežný správca konkurznej podstaty vo svojej Záverečnej správe zo dňa 10.06.2010 na č.l. 282 vyslovuje pochybnosti o záväzkoch dlžníka, je právne bezvýznamná. Predbežný správca nie je oprávnený vyslovovať pochybnosti o záväzkoch tej ktorej spoločnosti, ktorá je v úpadku, pretože jeho jedna jediná úloha je jednoznačne určená ustanovením § 21 ods. 1 ZKR a to zistenie, či majetok dlžníka bude postačovať aspoň na úhradu nákladov konkurzu. Úlohy predbežného správcu konkurznej podstaty v čase jeho ustanovenia boli vyšpecifikované taktiež v druhom odseku uznesenia o jeho ustanovení na č.l. 271, kde mu nebolo dané oprávnenie k vyslovovaniu záverov, ktoré uviedol vo svojej záverečnej správe a na ktoré sa odvoláva odvolateľka v skutkovej vete podanej obžaloby. I keby čisto teoreticky mal predbežný správca konkurznej podstaty oprávnenie na vyslovenie takých záverov, ktoré odvolateľka uvádzala v skutkovej vete podanej obžaloby, z týchto nie je absolútne možné v ďalšom zistiť, ktoré záväzky sú konkrétne pochybné a to ich presným označením. I keby boli takto záväzky konkrétne označené, ich pochybnosť v konečnom dôsledku ešte automaticky neznamená, že pripojené listinné dôkazy k návrhu na vyhlásenie konkurzu boli sfalšované alebo pozmenené a že obžalovaný tieto vôbec prekladal s vedomosťou, že súd sfalšované alebo pozmenené. Odvolací súd teda uzatvára tento bod tým, že za takto podrobne vyšpecifikovanej právnej úpravy nie je možné v žiadnom prípade akceptovať názory predbežného správcu konkurznej podstaty citované vyššie, ako také, ktoré by preukazovali, že obžalovaný dňa 16.04.2010 pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu zároveň predložil dôkaz, o ktorom by vedel, že je sfalšovaný alebo pozmenený. V rámci dokazovania boli totiž vyprodukované len také dôkazy, ktoré naozaj preukazujú skutočnosť, že obžalovaný dňa 16.04.2010 podal na Okresný súd Bratislava I návrh na vyhlásenie konkurzu, t.j. že sa skutok stal. Ostatné vyššie podrobne rozobraté tvrdenia uvádzané v skutkovej vete podanej obžaloby pod bod 1. až 3. tohto odôvodnenia, sa však preukázať nepodarilo a preto správne teda postupoval súd I. stupňa, keď obžalovaného postupom podľa § 285 písm. b/ Tr. por. spod obžaloby oslobodil, pretože žalovaný skutok nie je trestným činom. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu ktoréhokoľvek z výrokov napadnutého rozsudku, odvolanie odvolateľky ako nedôvodné v zmysle § 319 Tr. por. zamietol. To sú dôvody, na základe ktorých odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.