Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1To/106/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115010779 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Zelenayová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1115010779.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Zelenayovej a sudcov JUDr. Magdalény Blažovej a JUDr. Richarda Molnára, v trestnej veci proti obžalovanému Q. Q., stíhanému pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 3T/51/2015 zo dňa 26.05.2016, na verejnom zasadnutí konanom dňa 25.01.2017 r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného Q. Q., nar. XX.XX.XXXX v A. sa z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súdu I. stupňa bol obžalovaný Q. Q. uznaný za vinného z prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že dňa 09.07.2015 v čase približne o 05.20 hodine na svetelnej križovatke na Suchom mýte č. 1 v Bratislave, poškodil osobné motorové vozidlo značky Seat Toledo, hnedá metalíza svetlá, s evidenčným číslom PP- XXXDF, M. č.: M patriace poškodenému K. H., tým spôsobom, že v čase, keď priateľka poškodeného B., ktorá predmetné vozidlo viedla a zastavila s ním na križovatke na svetelný signál „Stoj“ a následne sa s vozidlom rozbiehala, obvinený, ktorý prechádzal cez priechod pre chodcov, buchol pravou rukou po prednej kapote vozidla, následne po spätnom zrkadle na strane vodiča, ktoré sa sklopilo, po streche vozidla a nakoniec po kufri vozidla, čím spôsobil na vozidle dve preliačiny na zadných kufrových dverách a jednu preliačinu na streche vozidla, čím svojim konaním spôsobil poškodenému K. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. R. č. XXX, okres W., na motorovom vozidle celkovú škodu vo výške 400,- Eur. Súd I. stupňa pre uvedený prečin obžalovaného Q. Q. podľa § 245 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. odsúdil k trestu odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov. Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil s určením skúšobnej doby vo výmere 18 mesiacov. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. bol poškodený K. H. so svojím nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení dňa 26.05.2016 do zápisnice odvolanie obžalovaný Q. Q., ktoré až v následnom písomnom odôvodnení doručeným súdu 03.08.2016 uviedol, že odvolanie podáva proti výroku o vine a tým aj výroku o treste. Napadnutému rozhodnutiu vytýka chyby vo výroku, preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 321 ods. l, písm. b) Tr. por., pochybnosti o správnosti skutkových zistení, na ktorých objasnenie treba vykonať ďalšie dôkazy podľa ustanovenia § 321 ods. 1, písm. c) Tr. por. a uvádza, že napadnutým rozsudkom bolo porušené ustanovenie Trestného zákona v zmysle § 321 ods. 1, písm. d) Tr. por. Následne uviedol, že na hlavnom pojednávaní bol nepochybne priebeh skutku a s poukazom na príslušné zákonné ustanovenia § 4 ods. 1 písm. e/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a vyhlášky č. 9/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke, § § ods. 3 písm. a/ až c/, § 2 ods. 2 písm. f/, k/, n/ o/ a § 137 ods. 2 písm. s/, ods. 2 citovaného zákona, má za to že bolo preukázané, že obžalovaný bol vyprovokovaný k búchaniu po karosérii vozidla poškodeného, konal reflexívne na základe neoprávneného a protizákonného konania vodičky V., že ohrozila chodca prechádzajúceho po priechode pre chodcov, nečakajúc, kým ukončí prechádzanie. Nesúhlasí s odôvodnením rozsudku v časti, že obžalovaný vnímal vozidlo, keďže na priechode aj zatancoval (pravdepodobne) na hudbu z jej autorádia. Vodičke muselo byť viac ako zrejmé, že sa jedná o skupinu opitých chodcov a o to viac mala zvýšiť opatrnosť a nevchádzať motorovým vozidlom na riadenej križovatke medzi tieto osoby. Obžalovaný vnímal pohyb vozidla (vzhľadom na požitý alkohol), nech bol tento pohyb pomalý a opatrný, ako nebezpečne rýchly a jeho ohrozujúci, obmedzujúci jeho prechádzanie po priechode a spontánne, reflexívne reagoval búchaním po jeho karosérii. Vo svojom podaní taktiež v súvislosti s vedením predmetného vozidla B. V. poukázal okrem ustanovení zákona č. 8/2009 o cestnej premávke, aj na ustanovenie § 10 ods. 2 Tr. zák., a to konkrétne na kritériá týkajúce sa konania a následku (objektívna stránka) a miery zavinenia a pohnútky (subjektívna stránka) ktorými možno dostatočne rozlíšiť stupeň závažností stíhaného prečinu, resp. činu vykazujúceho znaky prečinu. K spôsobu spáchania pripomenul, že údery boli vedené holou rukou, žiadnym nástrojom a preto vozidlo muselo byť k obžalovanému len v takej vzdialenosti - na dosah ruky a obžalovaný neudieral po vozidle "ako sa mu zachcelo", ale poradie úderov zodpovedá jeho výpovedi, že stál na priechode a vozidlo popri ňom prechádzalo a udieral postupne na miesta od prednej po zadnú kapotu. K miere zavinenia a k pohnútke sa vyjadril a k spôsobenej škode, ako následku, zopakoval, že sa jedná o malé jamky na kapote vozidla, takých malých rozmerov, že všetky nezistila ani ohliadka vozidla príslušníkmi policajného zboru. Keďže obžalovaný nemal žiaden nástroj, nedošlo pri žiadnej tejto jamke k poškodeniu laku vozidla. Cena opravy je podľa jeho názoru sporná. Od obžalovaným doložených niekoľko desiatok eur po 400,-EUR udávaných poškodeným, bez toho, že by si vozidlo dal, resp. musel dať opraviť. V sume 400,-EUR je pritom, podľa výpovede svedka D., zaúčtovaná aj prípadná demontáž a montáž čalúnenia, pričom oprava je možná vákuovým spôsobom aj bez týchto nákladov. Nesúhlasí s tvrdeniami súdu, že vzhľadom na početnosť úderov sa jedná o úmyselné konanie. Prechádzajúce vozidlo permanentne ohrozovalo obžalovaného a ten preto, počas prechádzania vozidla v jeho tesnej blízkosti, ak nezastavilo, po jeho kapote búchal. Následne poukázal na zákonné ustanovenie § 245 ods. 1 Tr. zák, že sa jedná o úmyselný prečin a znaky vyžadujúce sa na jeho spáchanie. K hlavnému pojednávaniu uviedol, že na hlavnom pojednávaní nebol produkovaný žiaden dôkaz, ktorý by preukázal jeho úmyselné konanie škodu spôsobiť. Ani z jedného jediného dôkazu vykonaného na hlavnom pojednávaní nemožno vyvodiť záver, že konal úmyselne a teda že spáchal skutok, pre ktorý bola obžaloba podaná. Výsluchmi obžalovaného, poškodeného a svedkov bola ustálená situácia v križovatke tak, ako je uvedené v úvode odvolania. Tvrdenie súdu v napadnutom rozsudku, že výpovede obžalovaného a svedkov V. a L. sú rozporné, má logické vysvetlenie - alkohol. Všetci vypovedali, že celú noc pili a nad ránom išli domov. Schopnosť správne vnímať a neskôr správne reprodukovať u takéhoto svedka je obmedzená. Napriek tomu ich výpovede zapadajú, podľa súdu logických, do výpovedí poškodeného a vodičky V., čo sa týka situácie na ceste. Niekto z nich nepostrehol, že vozidlo poškodeného pred priechodom zastavilo a iný áno a pre tieto rozpory súd považoval ich výpovede za nevierohodné, účelové v snahe o zbavenie trestnej zodpovednosti. Tvrdí že to, či vozidlo pred priechodom pre chodcov zastavilo alebo nie, nemá to vplyv na to, že vodička vošla na priechod v čase, keď po ňom prechádzal obžalovaný, ohrozila ho a ten jej to dal búchaním najavo. Obžalovaný sa nerozhodol búchať po vozidle poškodeného z iného, než ohrozovacieho dôvodu. Na poškodzovanie jeho vozidla nemal iný motív, pohnútku, žiadna iná pohnútka, než jeho ohrozenie nebola na HP preukázaná. V ďalšej časti poukázal, že skrátené vyšetrovanie bolo vedené veľmi neprofesionálne, výsluchy poškodeného a svedkov nezodpovedajú ustanoveniu § 2 ods. 10 Tr. por., podľa ktorého OČTK postupujú v trestnom konaní tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. V danej veci bola podaná obžaloba v takom štádiu konania, keď nebola dostatočne zodpovedaná otázka zavinenia - zistenia úmyslu a motívu páchateľa konať tak, ako konal. V tejto súvislosti vo svojom podaní podložil svoje argumenty viacerými súdnymi rozhodnutiami. V závere odvolania konštatoval, že nie je preukázané, že by spáchal skutok, kladený mu za vinu a navrhol, aby Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd, zrušil napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1, písm. b), c), d) Tr. por. a sám vo veci rozhodol a oslobodí ho spod obžaloby, pretože skutok nie je trestným činom, alternatívne navrhol, aby odvolací súď podľa § 280 ods. 2 Tr. por. uznesením postúpi vec inému orgánu, ak zistí, že nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok. V súlade s ustanovením § 314 Tr. por. bolo odvolanie obžalovaného zaslané sa na prípadné vyjadrenie, ako poškodenému, tak aj prokuratúre, čo nevyužila ani jedna procesná strana, ku dňu konania odvolacieho súdu. Na verejnom zasadnutí konanom dňa 25.01.2017 obhajca obžalovaného sa v plnom rozsahu pridržal písomných dôvodov svojho odvolania, pričom upriamil pozornosť najmä na technické záležitosti odvolania, pokiaľ ide o poškodenia zistené na vozidle poškodeného, ktoré sú niekoľko milimetrové a nesvedčiace o údere päsťou s tým, že najviac spochybňuje výšku škody, že oprava vozidla sa dá urobiť aj vákuovým vytiahnutím preliačenín na vozidle. S poukazom aj na ostatné dôvody navrhol, aby Krajský súd v Bratislave zrušil napadnutý rozsudok a obžalovaného spod obžaloby oslobodil, alternatívne vec postúpil na prejednanie priestupku. Prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava navrhol podané odvolanie ako nedôvodné zamietnuť, že ide o prednes obžalovaného vlastnej verzie, ako sa skutok stal s ktorým sa dostatočne vysporiadal okresný súd. Obžalovaný Q. Q. uviedol, že sa necíti byť vinným s poukazom na konečný návrh obhajcu. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 315 ods. 1 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť odvolania (306 ods. 1 Tr. por.) a tým absenciu dôvodov u nich na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného Q. Q. nie je dôvodné. Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Súd I. stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy potrebné na rozhodnutie o obžalobnom návrhu tak, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto dôkazy aj správne jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. vyhodnotil. Obžalovaný Q. Q. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že v čase skutku bol v podnapitom stave a v nálade. Keď prechádzali cez priechod, počul, že sa na nich rúti auto. Vodička netrúbila, len gestikulovala. Zacítil, že ho niečo buchlo, že ho za-chytilo asi spätné zrkadlo a následne sa ocitol za autom. Bol rád, že vyviazol celý, že mu ne-prešla cez nohy. Pred priechodom auto pribrzdilo, išla pomaly, rýchlosť bola možno 25 km/h, možno 15 km/h, ale išla na priechod. On auto zbadal na poslednú chvíľu asi na 2 metre odo neho. Jeho kamaráti stáli približne vedľa neho, jeden ho podopieral, nakoľko sa potácal. Cez priechod prechádzali súčasne, jeden z jeho kamarátov V. V. stál vedľa neho a jeden V. L. vľavo predo ním. Keď sa ocitol za autom, toto na chvíľu pribrzdilo alebo zastalo pár metrov za priechodom a potom pokračovalo. Teda auto za priechodom na chvíľu celkom zastalo, asi na 1 až 3 sekundy, pred priechodom nezastalo. Z auta nikto nevystúpil, iba poškodený gestikuloval na strane spolujazdca cez otvorené okno. V nijakom inom kontakte s osád-kou vozidla nebol. Jeho kamaráti potom prišli k nemu, či je v poriadku. Následne išli na autobusovú zastávku vedľa prezidentovho paláca. Tam stáli asi 10 minút, pričom tu už trošku vytriezvel. Následne obžalovaný popisoval situáciu po príchode policajných hliadok. Ďalej uviedol, že po tom, čo ho auto zachytilo, mohlo dôjsť k ďalšiemu kontaktu s vozidlom. Do auta totiž nejako z boku reflexívne buchol, viac nie, nakoľko auto išlo a už nemal šancu. Po skutku mu namerali 1,3 promile. Taktiež uviedol, že berie lieky na tlak a antidepresíva v dôsledku úmrtia syna. V čase skutku neužil antidepresíva, resp. tieto si dal ráno deň predtým. V súvislosti s týmito liekmi sa vyhýba alkoholu, požíva ho iba príležitostne. Po prečítaní časti zápisnice o výpovedi obvineného v prípravnom konaní postupom podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku, obžalovaný na vysvetlenie skutočnosti, že v prípravnom konaní neuviedol skutočnosti o priebehu skutku, ktoré prezentoval na hlavnom pojednávaní, uviedol, že vyšetrovateľ-ka mu takúto podrobnú otázku, ako to presne prebiehalo, nepoložila. Spýtala sa ho, čo si pamätá. Svedok - poškodený K. H. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v čase skutku išli autom s priateľkou až na Nám. SNP smerom na Hodžovo nám. Na križovatke zastavili na červenú pred priechodom pre chodcov, kde sa nachádzali dve osoby, z ktorých jedna už prešla. On bol spolujazdec, mal stiahnuté okno, pričom videl osobu na priechode. Jedna z tých osôb sa motala hore dole po priechode. Celkom tam boli 3 osoby, ktoré sa tam pohybovali a ktoré boli v podguráženom stave. Keď táto osoba prešla, išli veľmi pomaly po priechode. Keď sa pohli, obžalovaný stál mimo priechodu pre chodcov, stál vlastne pred prie-chodom a potom, ako sa pohli, vošiel na priechod. V tom zrazu obžalovaný pristúpil zo strany šoféra auta a videl, ako udrel po aute, po prednej kapote. Prebehlo to tak, že keď sa blížili, aj on ako keby prichádzal k autu a blížil sa k nim. Keď sa rozbiehali, obžalovaný stál na ľavej starne 2 - 3 metre od nich. Keď boli na priechode, začal udierať po prednej kapote, po spätnom zrkadle, kufri. Potom sa rozbiehal za nimi, teda z priechodu vyštartoval a začal utekať za nimi a niekoľkokrát stihol udrieť, kým pridali. Začal udierať na priechode, rozbehol sa za nimi a asi 5 metrov ešte stihol bežať. Oni ešte nešli tak rýchlo. Údery po streche len počul. Priateľke poradil, nech skúsi pridať. Obžalovaný buchol po spätnom zrkadle, následne po kapote a potom ešte na kufor. Oni už pridávali, ale obžalovaný sa ešte rozbehol za autom a niekoľko krát udrel po aute. K vysvetleniu ďalej uviedol, že vozidlo, aj keď minimálnu, malo nejakú rýchlosť. Obžalovaný prichádzal kolmo, prvý krát udrel, ale vozidlo už prechádzalo, popri tom už začal búchať a rozbiehať sa aj za autom. Obžalovaný sa snažil konštantne nadviazať rýchlosť s autom, aby po ňom čo najviac krát buchol. Keby sa nerozbehol, auto prejde a už by viackrát po ňom nestihol udrieť. Búchal po zadnom kufri dovtedy, kým auto neodišlo. Utekal za vozidlom a búchal po vozidle. Z priechodu sa pohli čo najpomalšie a až potom, čo prvý krát udrel, logicky uzavreli, že musia pridať. Kým jeho priateľka preradila, to tiež nejaký čas trvalo. V tom stihol ešte druhý krát udrieť po spätnom zrkadle a po streche a keď pridala, auto sa začalo rozbiehať. Pri prvom údere mohlo auto ísť 5 km/h alebo 3 km/h. Po tom prvom údere sa snažilo zrýchliť a ujsť. Ako bol obžalovaný pri kufri a ako videl, že auto sa rozbiehalo, zrýchlil ako vládal a búchal po kufri. Asi 5 metrov za priechodom, keď prestal búchať, auto už išlo asi 10 - 15 km/h. Následne povedal priateľke, aby auto zastavila na nejakom mieste. Zastavili pred zastávkou MHD na Štefánikovej. Zavolal najprv mestskú políciu, pričom hovor bolo počuť, nakoľko mal mobil spárovaný s reproduktorom. Tie osoby to počuli, lebo prichádzali od tej križovatky, ktorá bola neďaleko, asi 50 metrov. Uviedli, že prečo volá políciu, že aby išiel do piče a nech vypadne odtiaľ. On zložil, chcel ešte rýchlo volať štátnu políciu, ale už ho obkľúčili. Priateľka bola v aute, bola v šoku a nevedela, čo má robiť. Ešte si stihol auto matne očami pozrieť, videl preliačinu na zadnom kufri a povedal im, že to bude treba vyriešiť. Oni odpovedali v tom zmysle, že to vyrieši mafia, že ho zabijú a že má ísť hneď do piče. V tom obžalovaný prišiel k nemu a buchol ho do brucha. Následne zavolal štátnu políciu, ktorej stručne povedal, čo sa stalo. Potom prišli 3 alebo 4 policajné autá, k nemu prišiel policajt v civile, ktorý chcel, aby dotyčného identifikoval, čo aj urobil. Ukázal na osobu, že je to ten istý človek, čo mu búchal do auta, čo mu vulgárne nadával a vyhrážal sa mu a ktorý ho buchol do brucha. Svedok - poškodený ďalej uviedol, že musel ísť na vyšetrenie na Kramáre, kde bol na pohotovosti. Odtiaľ ho poslali na sono brucha a z tade okamžite išiel na políciu. V súvislosti s ohliadkou vozidla svedok - poškodený uviedol, že bol dosť unavený a v bolestiach, nie je odborník, pričom až večer zistil, že aj spätné zrkadlo sa hýbe. Neuvádzal to následne preto, že ohliadka už bola vykonaná. Auto doposiaľ neopravil, lebo oprava je drahá. Na polícii mu povedali, že auto sa dá opraviť lacnejšie, než ako mu to vyčíslili v autorizovanom servise a preto na požiadanie polície išiel s autom na kontrolu odborníkovi, ktorý sumu stanovil na 600,-Eur. Má k dispozícii aj druhý posudok, kde je škoda vyčíslená od 400,-Eur do 600,-Eur. Svedok V. V. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v ten deň išli požúrovať v nočných podnikoch, skončili v podniku Alizé a odtiaľ išli domov. Išli cez priechod, ťahali obžalovaného za sebou, ktorý bol v takom stave, že nevedel veľmi chodiť. Prišli na zastávku, kde čakali 10 - 15 min. Potom tam prišli policajti a začali obžalovaného brať. Najprv im ne-chceli povedať, o čo ide. Potom povedali niečo ohľadne nejakého poškodenia, pričom oni ne-tušili, o aké poškodenie ide. Predtým bol na priechode jeden problém. Bolo tam auto, ktoré išlo veľmi rýchlo cez priechod. Obžalovaný bol za nimi cca 1 - 2 metre, lebo ich nestíhal. Potácali sa. Nevideli, že by sa tam niečo poškodilo, alebo že by on niečo poškodil. On bol určite za nimi. Oni išli asi 1 - 2 metre popredu. To auto prefrčalo okolo nich ako vietor. Obžalovaný zdvíhal ruky a nevie, čo sa tam stalo. Nevidel, že by niečo poškodil, že by kopal do auta alebo podobne. Mal len zdvihnuté ruky a nič im nepovedal, že by sa tam niečo stalo. Čo sa týka rýchlosti toho auta, určite nešlo v poriadku cez priechod, išlo rýchlo, asi aj cez červenú. Vozidlo nezastavilo. Obžalovaného ťahali cez celé Staré mesto, ale na priechode išiel 1 - 2 metre za nimi. Oni už boli na konci priechodu, obžalovaný bol asi ešte v strede priechodu. Keď išli na priechod, určite bola zelená. Či to stihli, nevedel uviesť. Keď obžalovaný gestikuloval, auto už bolo mimo, už prešlo. Obžalovaný bol v tom čase na priechode. Pri výsluchu v prípravnom konaní sa ich nikto konkrétne nepýtal, resp. ich nevyzval, aby vypovedal k incidentu, ktorý sa mal stať na priechode. Iba mu uviedli, že tam bolo nejaké poškodenie. Nikto sa ho nepýtal, či sa stalo niečo na priechode. Svedok na záver dodal, že obžalovaný nebol schopný chôdze, nieto ešte behu. Svedok V. L. na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi uviedol, že v inkriminovaný deň išli popri Sporiteľni po priechodoch až k Prezidentskému palácu. Vtedy to nebral za podstatnú vec, ale stal sa tam incident. Išli cez priechod, ťahali obžalovaného, pričom sa zastavili na priechode, kde si zatancovali. Išli ďalej, pričom obžalovaný ostal stáť na priechode. Otočili sa a skoro ho zrazilo auto. Išlo o sekundovú vec. Na priechod išli spoločne. Po tom, čo si zatancovali, išiel so svedkom V. ďalej dopredu. Obžalovaný ostal na prie-chode. Tam stálo auto, potom vyrazilo a skoro ho zrazilo. Oni mali zelenú a potom asi už aj naskočila červená. Vozidlo už asi malo zelenú, pričom toto vozidlo bolo asi 2 metre od nich. Vtedy stálo a rozbehlo sa, keď prešli cez priechod a obžalovaný tam zostal. V tej chvíli sa rozbehlo priamo na obžalovaného. Oni zakričali, že čo robí. Keď auto prešlo a oni prešli cez priechod, obžalovaný tam stál. Auto okolo neho preletelo. Potom ho zobrali, pričom auto ho trochu odsotilo a bol trochu za priechodom, kde stál. Žiaden incident vo vzťahu k osádke toho vozidla neriešil. Potom boli na zastávke, prirútil sa svedok - poškodený, že sme mu ohli zrkadlo. Obžalovaného skoro zrazilo auto a podľa svedka to oni mohli volať policajtov. Auto sa šuchlo o obžalovaného. Ono sa proste rozbehlo doňho, na čo obžalovaný zakričal „Čo robíš?“. Svedok nevedel, či sa ho auto dotklo nejakou konkrétnou časťou. Zo strany policajtov im ne-bolo povedané, že by sa malo jednať o incident na priechode. V prípravnom konaní bol po-učený ako svedok. Vtedy mu hovorili, že raz ide o priestupok, raz o trestný čin. Vedel, kto má byť obvineným, a to pán Q.. Svedkyňa B. V. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že išla v aute s poškodeným cez SNP smerom na Hodžovo nám. asi o 06.00 hodine ráno. Zastavila na križovatke pred Hodžovým nám. na červenú. Na priechode boli 3 chlapi, asi 40 - roční, ktorí cez priechod prechádzali. Mali stiahnuté okná, počúvali hudbu cez bluetooth cez jej mobil. Počuli to aj tí traja, zastavili sa a kvázi tancovali. Na to skočila zelená a ona sa chcela pohnúť. Tí chlapi tam ešte stáli. S úsmevom im naznačila, nech sa pohnú. Dvaja prešli na druhú stranu. Jeden zostal na ľavej strane, teda po ľavej strane auta, zamával a naznačil, že môže prejsť. Tak autom prešla, pričom išla pomaly, lebo priestor, ktorý jej tam nechal, bol úzky. Išla teda opatrne. Na to pán po jej ľavici začal udierať rukou po prednej kapote auta a spätnom zrkadle, ktoré sa zavrelo. Potom, ako prechádzala, počula búchanie po aute zvrchu a zozadu. Stále išla pomaly a poškodený jej povedal, aby pridala. V spätnom zrkadle vtedy videla, že sa ten pán rozbieha a ešte chce dobiehať a pokračovať s údermi, tak pridala. Potom jej priateľ povedal, aby zastavila pred zastávkou MHD, čo aj urobila. Priateľ vystúpil, aby si skontroloval auto. Boli tam preliačiny. Páni, ktorí prišli k nim, veľmi dobre počuli, že poškodený volá políciu, ktorej sa snažili dovolať. Začali mu hovoriť, nech nevolá nikoho, že ho zabijú, začali sa mu vyhrážať. Ona to dovtedy nezažila, zľakla sa. Chcela to ukľudniť, vyšla z auta, na čo jej poškodený povedal, aby sa vrátila do auta. Tam sedela a čakala, pričom následne počula, že niekto poškodeného udrel. Poškodený vzdychol, ako keď sa vybije dych. On potom sadol rýchlo do auta a odišli smerom na SAV. Druhý krát volali na políciu, kde im povedali, že o nich vedia, že ničili kontajneri a že ich videli na kamerových záznamoch. Na SAVke sa otočila a išli späť na Hodžovo nám. Tam už boli policajné autá. Prišiel k nim policajt, ktorý sa pýtal, čo sa stalo. Potom ich poslali na policajnú stanicu. Pokiaľ ide o vzdialenosť obžalovaného v čase, keď sa začali rozbiehať na priechode svedkyňa uviedla, že bol veľmi blízko, asi 20 cm od auta. Vzdialenosť, ktorú prešli, kým udieral obžalovaný, bola asi do 5 metrov. Keď išli na zelenú na priechod, vtedy obžalovaný stál. Zvukové znamenie nedávala, nakoľko to podľa nej je agresívne. Dávala rukou znamenie, aby sa pohli. Nechcela trúbiť, nepovažovala to na začiatku za potrebné a nechcela vytvárať nejakú nervóznu atmosféru. Všetko sa zdalo v poriadku, že sa nič nedeje. Vo vzťahu k tomu, či vyžadovala dopravná situácia, aby autom vošli na priechod, keď tam boli chodci, svedkyňa uviedla, že videla, že tam obžalovaný ostal stáť a vedela, že sa nepohne. Zelená tam bola už dlhšiu chvíľu. Ona im naznačila, aby sa pohli, mali dosť času na to, pričom videla, že ten pán na ľavej strane sa odtiaľ nepohne, kým sa nepohne ona. Prechádzala pomaly a opatrne, neohrozovala ich a ani ich nevyprovokovala k tomu, čo sa stalo. Pod-ľa svedkyne boli dané osoby podgurážené, avšak nie do takej miery, aby nevedeli stáť rovno. Obžalovaný stál vzpriamene. Neboli v takom stave, aby sa obávala, že ich môže ohroziť au-tom. S poškodeným sa o veci viac - menej nerozprávali, povedal jej iba, čo je nové a ako pokračuje súd. Vodičský preukaz má od 18 rokov. Šoféruje asi dvakrát za týždeň, podľa potreby. Vlastné vozidlo nemá, šoférujem priateľovo alebo otcove auto. Svedok T. D. na hlavnom pojednávaní uviedol, že hodnotu opravy poškodeného vozidla v rámci odborného vyjadrenia stanovil podľa obhliadky vozidla, ktoré mal k dispozícii. Poškodená bola strecha, ľavý zadný diel vyššie a zadné dvere - piate dvere. Po-škodenie na streche spočívalo v tom, že strecha bola asi na 30 -40 % zvlnená, tu je potrebné dať dole strop a veľmi opatrne vytláčať strechu. Zadná kapota je náročná na opravu, nakoľko sa tam nachádzajú výstuhy. Je to potrebné bodovo stiahnuť a lakovať. Hrozí tam možnosť vyrezania zadného okna. Na tomto mieste sú materiálny veľmi napružené a veľmi mäkké a technológia, ktorú ponúka spoločnosť presi-DENT s.r.o. na opravu takýchto miest nefunguje, resp. nemusí fungovať. V prípade, že by sa muselo vyrezať okno, sa cena opravy navyšuje. Ten zadný diel sa dá opraviť metódou PDR (robela), ale aj v tomto prípade ide o napružené a mäkké materiály. V danom prípade ešte k oprave auta nedošlo, preto ide o predbežnú faktúru, resp. kalkuláciu ceny opravy, avšak bez lakovania. Pokiaľ ide o spôsob opravy, poškodenia by sa opravovali aj vytláčaním, aj technológiou PDR. On nevykonáva lakovanie, teda v prípade, ak by praskol pri oprave lak, cena sa navýši o lakovanie, ktorú si však účtuje osoba, ktorý by vykonala lakovanie. Demontáž a montáž dielov, ktoré majú byť predmetom oprav, je nevyhnutná, nakoľko technológia PDR (robela) je spôsobilá na využitie pri malých poškodeniach, kde sa v podstate malé štuple (adaptéry) lepia špeciálnym lepidlom na poškodenú časť a po vychladnutí sa ťahajú klzným kladivom. V prípade väčších poškodení by sa bez demontáže ťahal len stred, ostatné časti by ostali zvlnené. Pri tejto oprave ide o vzájomný protiproces sklápania a vytláčania. Pokiaľ ide o zaznamenané poškodenia (1 x 1 x 0,5 cm) svedok uviedol, že pri vonkajšej obhliadke sa môžu poškodenia javiť ako malého rozsahu, môže ísť o dve malé jamky, ale pokiaľ sa na to pozrie odborným okom, zistí sa, že ide o oveľa väčšie poškodenie. V tomto smere až po nasvietení poškodenia neónmi, je možné ustáliť rozsah poškodenia. V zásade ide o oveľa väčšie poškodenie, ktoré voľným okom nie je viditeľné. K cene jednotlivých poškodení svedok uviedol, že oprava strechy by stála asi 250 Eur, aj s rozoberaním a skladaním, zadný diel približne 50-60Eur a zadná kapota asi do 150 Eur, a to aj s rozoberaním a skladaním. Tu je však oprava problematická a pokiaľ by to nešlo opraviť, neúčtovali by nič, avšak musel by to opravovať klampiar. Ak by sa muselo rezať okno a nebolo by potrebné objednávať nové, cena by sa navýšila o 10-15 Eur + 30 Eur nalepenie. Pokiaľ ide o rozdiel v rámci odborných vyjadrení medzi sumou 400 a 600 Eur, tento predstavuje cenu za lakovanie. Na zadnej kapote daného auta bola asi jedna alebo dve preliačiny. Jedna preliačina bola väčšia a tá by mohla byť problematická, nakoľko tam už boli natiahnuté materiály a pokiaľ by to ne-šlo z ich strany opraviť, musel by sa volať klampiar a v takom prípade by cena bola vyššia o lakovanie. Z písomne vypracovaného znaleckého posudku MUDr. Ľubomírom Jalčom a MUDr. Vierou Horváthovou, znalcami z odboru: Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: Psychiatria, vyplýva, že obžalovaný Q. Q. v čase skutku bol ambulantne liečený pre úzkostne depresívnu poruchu, ktorá mala reaktívny charakter, konštatovaná bola aj závislosť od liekov. Uvedené duševné poruchy boli bez zásadného vplyvu na jeho konanie v čase skutku. Okrem toho trpel priechodnou duševnou poruchou - alkoholovou intoxikáciou, ktorá mala jednoduchý charakter a bola stredne ťažkého stupňa. Jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti v čase skutku boli ovplyvnené týmto alkoholovým opojením. Z psychiatrického hľadiska šlo o narušenie uvedených schopností v nepodstatnej miere. Znalci u obžalovaného konštatovali škodlivé užívanie alkoholu a v anamnéze je aj závislosť od liekov. Podľa znalcov nebolo potrebné navrhovať ochrannú liečbu. Z orientačnej ceny opravy spoločnosti Porsche Inter Auto Slovakia, spol. s.r.o., odborného vyjadrenia, predbežnej faktúry, ponuky spoločnosti presi-DENT, s.r.o. vyplývajú skutočnosti významné ohľadne posúdenia otázky škody, a to tak z hľadiska právnej kvalifikácie skutku, ako aj z hľadiska rozhodovania o nároku na náhradu škody uplatneným zo strany poškodeného. V zápisnici o obhliadke miesta činu sú zaznamenané poškodenia na vozidle zn. Seat Toledo, EČV: PP-609DF, hnedá metalíza, doložené fotodokumentáciou. Zo zápisu o dychovej skúške je zrejmé, že obžalovanému bola po skutku nameraná hodnota 0,77 mg/ l (miligramu alkoholu na liter vydýchnutého vzduchu). Z lekárskej správy zo dňa 09.07.2015 vyplýva, že poškodený K. H. v uvedený deň o 06:56 hod. absolvoval vyšetrenie v Univerzitnej nemocnici Bratislava, Nemocnica akad. L. Dérera, Limbova 5, Bratislava na Rádiologickej klinike, a to v súvislosti s bolesťami brucha, pričom ako príčina je v lekárskej správe zaznamenaný úder päsťou do brucha od neznámej osoby. Súčasťou vykonaných listinných dôkazov bol aj odpis registra trestov obžalovaného, výpis z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, záznam o odložení veci Obvodného úradu Bratislava zo dňa 20.07.2015 a správa o povesti. Správne teda postupoval súd I. stupňa, keď neuveril obhajobným tvrdeniam obžalovaného a tieto vyhodnotil ako nevierohodné a nepravdivé, Aj podľa názoru odvolacieho súdu sú vyššie uvedené obhajobné tvrdenia obžalovaného nepravdivé a účelové. Správne súd I. stupňa ustálil, že žalovaný skutok sa stal tak, ako je uvedený v napadnutom rozsudku a to na základe dostatočne vykonaného dokazovania, v rámci ktorého bolo vyprodukovaných dostatok dôkazov, ktoré preukazujú skutkový stav a aj jednoznačne usvedčujú obžalovaného. S poukazom na ustanovenie § 317 ods. Tr. por. si odvolací súd v celom rozsahu osvojil odôvodnenie napadnutého rozsudku a odkazuje na jeho príslušnú časť, bez potreby v celom rozsahu ho opakovať. Na podklade vyššie uvedených dôkazov správe dospel súd I. stupňa k záveru, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby sa stal a jeho páchateľom je práve obžalovaný Q. Q.. K dôkazom, ktoré vzal súd I. stupňa do úvahy pri ustálení viny obžalovaného patrí predovšetkým výpoveď poškodeného K. H.. Tento svedok jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností usvedčoval obžalovaného, že kritického dňa tento v ranných hodinách poškodil osobné motorové vozidlo patriace Seat Toledo, hnedá metalíza svetlá, s evidenčným číslom PP XXX DF, VIN č.: M poškodenému tak, ako je uvedené v podanej obžalobe. Správne vyhodnotil prvostupňový súd jeho výpoveď v priamej súvislosti s výpoveďou svedkyne B. V., napriek jej vzťahu k poškodenému, ktorú možno považovať za vierohodnú a podporujúcu výpoveď poškodeného. Ich výpovede sú v podstate v zásadných bodoch zhodné, konzistentné a bez zrejmých nejasností, ktoré by boli spôsobilé vzbudiť o obsahu výpovede rozumné pochybnosti, pričom odvolací súd súhlasí s názorom prvostupňového súdu, že obe výpovede majú oporu vo výpovedi svedka T. D., zápisnici o obhliadke miesta činu, v lekárskej správe zo dňa 09.07.2015. Zo všetkých vyššie uvedených dôkazov, ktoré vykonal okresný súd v priebehu hlavného pojednávania, nie je zrejmý žiadny dôvod, pre ktorý by mal poškodený K. H. vypovedať vo veci nepravdivo, resp. v rozpore so skutočným priebehom skutku kladenému obžalovanému Q. Q. za vinu. Pokiaľ ide o výpoveď obžalovaného Q. Q. a svedkov V. L. a V. V., súhlasí odvolací súd s konštatovaním a závermi súdu I. stupňa uvedenými v napadnutom rozsudku a to, že ich možno nepochybne považovať za navzájom rozporné. Odvolací súd preto v prípade vyhodnotenia týchto dôkazov, v ďalšom na napadnuté rozhodnutie okresného súdu iba odkazuje a nepovažuje za potrebné ich opakovať a to aj z dôvodu, že ani odvolacie argumenty prezentované obhajobou v písomných dôvodoch odvolania v podstate nerozporujú priebeh skutku tak, ako ho ustálil prvostupňový súd. Jedinú výnimku v tomto prípade prestavuje argument obhajoby ohľadom vnímania pohybu vozidla obžalovaným Q. Q., a to ako nebezpečne rýchly a ohrozujúci jeho osobu, pričom vodička vozidla sa mala skutku dopustiť spáchaním priestupku na úseku cestnej premávky. Odvolací súd však s poukazom na uvedené konštatuje, že tento obhajobný argument bol dostatočne detailne a logicky vyvrátený už v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Z výpovede svedka V. L. na hlavnom pojednávaní jednoznačne vyplýva, že keď boli na priechode, predmetné vozidlo tam stálo a až potom vyrazilo a podľa jeho vyjadrenia skoro zrazilo obžalovaného. Aj s poukazom na ostatné výpovede stálo predmetné vozidlo skutočne pred priechodom pre chodcov na červenú a v tomto prípade je vylúčené, že by následne svedkyňa B. V. viedla vozidlo takým spôsobom a takou rýchlosťou, aby sa mohol obžalovaný Q. domnievať, že ide nebezpečne rýchlo, resp. ohrozuje jeho osobu. Obhajoba v písomných dôvodoch v tejto súvislosti neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by vyvolali pochybnosť o spôsobe vedenia vozidla tak, ako ho uviedla svedkyňa B. V. so svojej výpovedi. V tomto prípade považuje odvolací súd za potrebné poukázať na nevierohodné výpovede svedkov V. L. a V. V., ktorí neuviedli rozhodné skutočnosti, významné pre obhajobu obžalovaného, už v prípravnom konaní len preto, že sa ich na to poverený príslušník PZ priamo neopýtal, pritom tieto skutočnosti boli zjavne dôležité natoľko, že by ich automaticky uviedli v podstate hneď, ako by mali na to možnosť, bez ohľadu, či sa ich na to orgán činný v trestnom konaní opýtal alebo nie. Prvostupňový súd sa vo svojom rozhodnutí taktiež vysporiadal s argumentáciou obhajoby, podľa ktorej sa vodička vozidla - svedkyňa B. V. dopustila priestupku na úseku cestnej premávky, preto odvolací súd opakovane poukazuje v ďalšom na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa. Už z vyššie uvedeného nemožno zo zisteného skutkového stavu vyvodiť žiaden záver, že by vodička predmetného vozidla svojou jazdou bezprostredne ohrozila obžalovaného Q. a tým pádom by sa svojím konaním mohla dopustiť priestupku na úseku cestnej premávky tak, ako to uvádza obžalovaný vo svojom odvolaní. K spôsobenej škode na vozidle poškodeného považuje odvolací súd za potrebné poukázať na skutočnosť, že jednotlivé poškodenia zodpovedajú tomu, čo vo svojej výpovedi uviedol poškodený K. H.. Zápisnica o obhliadke predmetného motorového vozidla je v tomto prípade komplementárne doplnená vykonanými listinnými dôkazmi, a to orientačnou ceny opravy spoločnosti Porsche Inter Auto Slovakia, spol. s.r.o., odborným vyjadrením a predbežnou faktúrou (obe vyhotovené svedkom T. D.), ako aj výpoveďou svedka T. D., v ktorej podrobne popísal jednotlivé poškodenia vozidla, nielen na jeho zadnej časti - kufri, ale aj streche a náklady, ktoré bude nevyhnutné vynaložiť na opravu vozidla. Tvrdenie obžalovaného v podanom odvolaní, že sa jedná iba o malé jamky na kapote vozidla, že všetky nezistila ani ohliadka vozidla policajtmi, čo má za následok, že cena opravy je sporná, je s poukazom na uvedené taktiež zjavne nesprávne. Poškodenia na vozidle, ako aj spôsob jeho následnej opravy, sú detailne popísané v uvedených dôkazoch, pričom spôsob opravy vozidla predstavuje bežný a zaužívaný postup opravy v prípade predmetných poškodení na vozidle. S poukazom na orientačnú cenu opravy spoločnosti Porsche Inter Auto Slovakia, spol. s.r.o. možno v danom prípade odôvodnene usudzovať, že ide o minimálnu ceny opravy, kde nemožno vylúčiť ani vyššie náklady na opravu. Obžalovaný v tomto prípade neuviedli žiadne konkrétne tvrdenia, ktoré by spochybňovali minimálnu výšku spôsobenej škody na vozidle. Správne už okresný súd uviedol, že v tejto súvislosti je potrebné rozlišovať škodu spôsobenú trestným činom pre účely právnej kvalifikácie a pre účely rozhodovania súdu o nároku poškodeného na náhradu škody. V prípade miery zavinenia, resp. pohnútky obžalovaného Q. sa stotožňuje krajský súd v argumentáciou súdu I. stupňa a to že, na základe vykonaných dôkazov a po ich náležitom vyhodnotení je možné dospieť iba k jedinému možnému záveru, v zmysle ktorého sa skutok stal tak, ako je to uvedené v podanej obžalobe, teda že obžalovaný viacerými opakovanými údermi po vozidle, ktoré v nijakom smere nemožno považovať za jeho reflexívnu reakciu, spôsobil na danom motorovom vozidle poškodenia v ustálenom rozsahu. Súd prvého stupňa správne postupoval i v časti ustálenia právnej kvalifikácie protiprávneho konania obžalovaného, keď ho kvalifikoval ako prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa dopustí ten, kto zničí, poškodí alebo urobí neupotrebiteľnou cudziu vec a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu. Odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom prvostupňového súdu, pokiaľ konanie obžalovaného posúdil, ako konanie úmyselné, vo forme priameho úmyslu, nakoľko tento úmyselne rukou udrel do čelného skla motorového vozidla poškodenej a teda chcel spôsobom uvedeným v zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený trestným zákonom. Podľa § 10 ods. 1 Tr. zák. prečin je a) trestný čin spáchaný z nedbanlivosti alebo b) úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov. Podľa § 10 ods. 2 Tr. zák. nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná. Za daných zistených, vyššie uvedených skutkových okolností a podrobne rozobratom skutkovom stave súdom I. stupňa, tento správne vyvodil záver, keď obžalovaného uznal za vinného z prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. K naplneniu uvedeného prečinu je potrebné, aby boli kumulatívne naplnené všetky vyššie uvedené formálne znaky. Pokiaľ ide o zavinenie obžalovaného, s poukazom na popis skutku a všetky zistené skutočnosti uvedené v odôvodnení rozhodnutia prvostupňového súdu, je možné bez najmenších pochybností uzavrieť, že obžalovaný konal v priamom úmysle v zmysle § 15 písmeno a/ Trestného zákona tak, ako to konštatoval samosudca okresného súdu. Argumenty obhajoby, že obžalovaný jednal pudovo, reflexívne, bez úmyslu spôsobiť komukoľvek škodu a dával najavo, že je na priechode pre chodcov, nemôže obstáť v rovine ustálených skutkových zistení. Konanie obžalovaného Q. v priebehu skutku, a to konkrétne početnosťou jeho úderov a následným porovnaním s preukázanou škodou spôsobenou na vozidle, zjavne zodpovedá tomu, že tento počas skutku udieral nielen po streche vozidla, ale následne v tom pokračoval aj na jeho kufri. Okrem vyššie uvedených formálnych znakov žalovaného prečinu, ktoré považoval odvolací súd rovnako za naplnené, správne sa okresný súd zaoberal aj materiálnym korektívom predmetnej trestnej činnosti, na ktorý správne už súd prvého stupňa poukázal a prečo nemohol použiť § 10 ods. 2 Trestného zákona, s čím sa plne stotožňuje aj odvolací súd. Dodáva, že pojem materiálny korektív znamená, že prečin má len formálne znaky, avšak na korekciu prílišnej tvrdosti môžu byť v konkrétnom prípade použité určité materiálne kritériá, keď sú zvážené a zistené také skutočnosti, ako nízka závažnosť prečinu, osoba páchateľa, spôsob vykonania činu a jeho následok, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný a miera zavinenia. Tento však v danom prejednávanom prípade nemohol byť použitý, čo dôkladne odôvodnil už prvostupňový súd, s čím sa plne stotožňuje aj senát odvolacieho súdu. Správne preto vyhodnotil prvostupňový súd skutočnosť, že závažnosť daného trestného činu zakladajúca trestnú zodpovednosť je daná aj tým, že obžalovaný sa skutku dopustil na mieste priechodu pre chodcov, resp. v jeho blízkosti, teda na cestnej komunikácií, ktorá bola aj reálne využívaná a kde je potrebné, aby sa každý účastník cestnej premávky vrátane chodca, zdržal akéhokoľvek konania ohrozujúceho bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, pričom tento skutok spáchal obžalovaný, ktorý bol pod vplyvom alkoholu. Preto možno v prípade posudzovaného skutku vylúčiť, že by posudzovaný skutok nebol prečinom z dôvodu absencie požadovaného konkrétneho stupňa závažnosti (materiálny korektív). V danom prejednávanom prípade sa podarilo dokazovaním preukázať podstatnú skutočnosť, že predmetný skutok sa stal a tento spáchal obžalovaný. Zároveň je taktiež nesporné, že zo strany obžalovaného sa jednalo o premyslené konanie tak, ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania, i keď v podstate len z náhodnej dopravnej situácie, do ktorej sa dostal obžalovaný s poškodeným, ktorú obžalovaný nezvládol a správal sa spôsobom, ako vyplýva zo skutkovej vety napadnutého rozsudku. Napokon bolo potrebné brať do úvahy aj skutočnosť, že obžalovaný sa dopustil aj viacerých priestupkov nielen proti občianskemu spolunažívaniu, ale aj ako vodič, pre porušenie všeobecných povinností účastníka cestnej premávky. Preto s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a osobu obžalovaného nebolo možné aplikovať ustanovenie § 10 ods. 2 Tr. zák., že by závažnosť žalovaného prečinu bola nepatrná. Pri preskúmaní výroku o treste napadnutého rozsudku, krajský súd nezistil žiadny zákonný dôvod na zrušenie alebo zmenu uloženého trestu. Pri predmetnom prečine poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. bolo možné obžalovanému uložiť trest odňatia slobody až na jeden rok. Vo všeobecnosti je potrebné skonštatovať, že pri ukladaní trestu musí súd vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu. Túto závažnosť určuje sám zákonodarca a to stanovením rozpätia trestnej sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia zaraďuje medzi prečiny, zločiny, prípadne obzvlášť závažné zločiny. Tomuto zaradeniu potom zodpovedá aj prvostupňovým súdom uložený trest. Odvolací súd pritom dodáva, že v zmysle § 34 ods. 1, ods. 2 a ods. 4 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Podľa § 38 ods. 1 a ods. 2 Tr. zák. na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností Prvostupňový súd v súlade so stavom veci zistil a ustálil aj pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, keď nezistil ani jednu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť, pričom prihliadol aj na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy. V danom prípade, keďže nebola zistená prevaha ani jednej z nich a teda bola zistená tzv. remíza 0:0, čo nemalo vplyv na zvýšenie dolnej, resp. zníženie hornej hranice zákonnej trestnej sadzby podľa 38 ods. 4 Tr. zák., resp. § 38 ods. 3 Tr. zák. V súlade so zákonom teda postupoval súd I. stupňa, keď obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, čo pri rozpätí až na 1 rok, je v polovici uvedeného rozpätia. Odvolací súd zastáva názor, že v danom prípade účel trestu možno dosiahnuť, vzhľadom na osobu obžalovaného a jeho doterajší život a prostredie v ktorom žije, ako aj s prihliadnutím na okolnosti tohto konkrétneho prípadu (spáchanie skutku pod vplyvom alkoholu), aj uložením trestu v danej výmere v polovici daného rozpätia. Súd I. stupňa postupoval taktiež správne, keď takto uložený trest mu zároveň podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov, čo pri rozpätí určenom v § 51 ods. 2 Tr. zák. daným rozpätím 1 až 5 rokov, čo je pri dolnej hranici tohto rozpätia. Odvolací súd zastáva názor, že v danom prípade účel trestu možno dosiahnuť, vzhľadom na osobu obžalovaného a jeho doterajší život a prostredie v ktorom žije, ako aj s prihliadnutím na okolnosti tohto konkrétneho prípadu, aj uložením trestu v danej výmere, ktorý je v plnom súlade s ustanoveniami § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. V prvom rade trest uložený takým spôsobom, ako ho uložil odvolací súd, zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovaným Q. Q. tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti. V prípade akceptácie takého druhu a výmery trestu a spôsobe jeho výkonu sa bude navyše obžalovaný nachádzať na slobode, žiť a pracovať, resp. tráviť svoj voľný čas. V druhom rade uložený trest odradí iných od páchania takéhoto druhu trestných činov. Uloženie trestu spôsobom, akým bol uložený súdom I. stupňa, ostatných možných páchateľov odradí od súčasného trendu a nesprávneho a nezákonného spôsobu vedenia svojho života. V treťom rade uložený trest odňatia slobody súdom I. stupňa dostatočne vyjadruje aj morálne odsúdenie osoby obžalovaného spoločnosťou. Je potrebné uviesť, že spoločnosť veľmi citlivo reaguje na totožnú či obdobnú trestnú činnosť páchanú práve takým spôsobom pod vplyvom alkoholu a najmä následkom, ako v tomto prejednávanom prípade. Trest uložený súdom I. stupňa určite v spoločnosti vyvolajú pozitívnu odozvu. Okrem podmienok uvedených v § 34 ods. 1 Tr. zák. odvolací súd konštatuje, že trest uložený odvolacím súdom korešponduje s podmienkami uvedenými v § 34 ods. 4 Tr. zák. Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri prihliadaní na spôsob spáchania trestného činu a najmä jeho následok, odvolací súd konštatuje, že obžalovaný Q. Q. použil násilie v úmysle poškodiť druhému jeho vec, v tomto prípade motorové vozidlo. Čo sa týka zavinenia a pohnútky zo strany obžalovaného, ako už odvolací súd uviedol vyššie, v jeho prípade ide priamy úmysel podľa § 15 písm. a/ Tr. zák., nakoľko chcel a aj porušil záujem chránený Trestným zákonom, t.j. ochranu osobnej slobody a majetku fyzických osôb. Čo sa týka jeho osoby, pomerov a možnosti nápravy, treba podotknúť, že ide o páchateľa, ktorý bol síce doposiaľ raz súdne trestaný, avšak v tomto odsúdení platí fikcia neodsúdenia, v súčasnosti žije usporiadaným spôsobom života. Čo sa týka možnosti nápravy osoby obžalovaného, odvolací súd si uvedomuje, že ide o človeka, na ktorého je plne dostatočné v dôsledku minimálnej miery jeho narušenia a maximálnej možnosti jeho nápravy pôsobiť uložením výchovného druhu trestu. V súlade so zákonom bol aj postup súdu I. stupňa podľa § 288 ods. 1 Tr. por., keď poškodeného so svojím nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie, ktorý napokon ani odvolanie nepodal. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu ktoréhokoľvek z výrokov napadnutého rozsudku, preto odvolanie obžalovaného Q. Q., ako nedôvodné, v zmysle § 319 Tr. por. zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.