Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/262/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115205253 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1115205253.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu: Sumlux s.r.o., Bitúnkova 13, Nové Zámky, IČO: 46 061 436 (predtým Dopravné nehody s.r.o., Pribinova 4, Bratislava), zast. HKP Legal, s.r.o., Križkova 9, Bratislava proti žalovanému: 1/ KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545, 2/ TRIXPA, s. r. o., Priekopská 3706/104, Martin, IČO: 44 527 438, zast. JUDr. Katarína Turanská, advokát, Štúrovo námestie 10520/13B, Martin, o zaplatenie 331,47 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 27Cb/50/2015-101 zo dňa 30.5.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 27Cb/50/2015-101 zo dňa 30.5.2016 v napadnutej časti, v ktorej bol žalovaný v 1. rade zaviazaný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 62,67 eur p o t v r d z u j e a vo zvyšnej zaväzujúcej napadnutej časti a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného 1/ zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 331,47 eur a nahradiť mu trovy konania vo výške 200,42 eur titulom náhrady trov právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Voči žalovanému 2/ súd prvej inštancie žalobu zamietol, žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému 2/ náhradu trov konania vo výške 79,90 eur titulom trov právneho zastúpenia, rovnako v lehote 3 dní do právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. 2. Z odôvodnenia rozsudku napadnutého odvolaním vyplýva, že žalobca sa domáhal voči žalovanému 1/ a 2/ vydania rozsudku, ktorým by boli žalovaní spoločne a nerozdielne povinní zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 331,47 eur spolu s úrokom z omeškania, vrátane náhrady trov konania a to z dôvodu neuhradenia nákladov na nájom motorového vozidla v rámci poistného plnenia. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 19.2.2013 došlo na G. ulici v Z. k dopravnej nehode, ktorú zapríčinilo motorové vozidlo žalovaného 2/ (CITROEN JUMPER, EVČ: W.). Poškodeným motorovým vozidlom bolo vozidlo značky MAZDA 2, EVČ: Z., ktorého vlastníkom bola p. F. J., povinne zmluvne poistená u žalovaného 1/. V dôsledku poistnej udalosti bolo vozidlo poškodenej nepojazdné a oprava v servise trvala spolu 25 dní. Počas doby opravy vozidla v servise uzatvorila poškodená so žalobcom zmluvu o nájme dopravného prostriedku, ktorou si prenajala motorové vozidlo značky RENAULT THALIA, EVČ: Z.. V zmysle faktúry vystavenej žalobcom pre poškodenú, náklady na zapožičanie tohto náhradného motorového vozidla od žalobcu predstavovali sumu 996,- eur. Dňa 19.2.2013 splnomocnila poškodená žalobcu na zastupovanie vo všetkých úkonoch, ktoré súvisia s vymáhaním poistnej udalosti od žalovaného 1/. Dňa 8.3.2013 oznámil žalobca poisťovni poškodenej (žalovaný 1/) vznik škody z poistenia motorových vozidiel. Dňa 15.3.2013 uzatvorila poškodená so žalobcom Zmluvu o postúpení práva na náhradu škody, ktorej účelom bolo postúpenie práva na náhradu škody ako ujmy titulom potreby zapožičania náhradného vozidla a nákladov bezprostredne s tým súvisiacich. Žalovaný 1/ žalobcovi neuhradil celú náhradu škody súvisiacu s nájmom motorového vozidla (krátil poistné plnenie o 268,80 eur a o 62,67 eur). Žalobca si uplatňuje priamo voči žalovanému 1/ predmetnú náhradu škody a to s poukazom na ust. § 15 zák. č. 381/2001 Zb. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej už len zákon o „povinnom zmluvnom povinnom poistení“). 3. K žalobe sa vyjadril žalovaný 1/ písomným podaním doručeným súdu a uviedol, že po skončení šetrenia poistnej udalosti tento poskytol žalobcovi poistné plnenie len vo výške 664,53 eur, keďže mu priznal náklady na prenájom náhradného motorového vozidla nie za dobu 25 dní avšak len po dobu 18 dní (t.j. od dňa zapožičania 19.2.2013 do 8.3.2013, t.j. do dňa vystavenia faktúry autoservisom za opravu motorového vozidla poškodenej). Ďalej žalovaný 1/ pristúpil aj k odpočtu prevádzkových nákladov, ktoré by vznikli poškodenej užívaním vlastného motorového vozidla vo výške 62,67 eur. Žalovaný 2/ sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu, v ktorom namietal premlčanie nároku žalobcu a súčasne namietal aj pasívnu legitimáciu v konaní s poukazom na ust. § 4 zákona o povinnom zmluvnom poistení. 4. Súd prvej inštancie ustálil zistený skutkový stav tak, že mal vykonaním dokazovaním za preukázané, že došlo k poistnej udalosti, ktorú likvidoval žalovaný 1/ tak, že poskytol poistné plnenie žalobcovi vo výške 664,53 eur, sporným zostal nárok žalobcu za nevyplatenú časť nájomného ako náhradu za požičanie náhradného motorového vozidla za obdobie od ukončenia opravy (vystavenia faktúry autoservisom dňa 8.3.2013 do odovzdania motorového vozidla, t.j. do 15.3.2013) a odpočet prevádzkových nákladov, ktoré mu vznikli užívaním vlastného motorového vozidla vo výške 62,67 eur. Vo vzťahu k nepriznaným úrokom z omeškania súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca vo vzťahu k žalovanému 1/ pred začatím súdneho konania nepreukázal dôvod oneskoreného prevzatia motorového vozidla, a preto uvedené malo podľa jeho názoru vplyv na rozhodnutie súdu vo vzťahu k nároku na príslušenstvo. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania ďalej zistil, že bola medzi F. J. ako nájomcom (poškodenou) a žalobcom ako prenajímateľom uzavretá Zmluva o nájme dopravného prostriedku č. 001/2013 zo dňa 19.2.2013 (ďalej už len „zmluva o nájme dopravného prostriedku“) na obdobie od 19.2.2013 do 15.3.2013 s dojednaným nájomným 32,- eur bez DPH na deň. Z faktúry č. 2013/030 vystavenej žalobcom bolo zistené, že žalobca nájomcovi vyúčtoval nájomné za vyššie uvedené obdobie vo výške 996,- eur. Z faktúry autoservisu AUTO PALACE BRATISLAVA, s.r.o. č. faktúry 713801297 zo dňa 8.3.2013 bolo osvedčené, že dátum dodania opraveného motorového vozidla je deň 8.3.2013 a forma úhrady bola hotovostná platba. Z oznámenia žalovaného 1/ o poistnom plnení zo dňa 28.5.2013 vyplýva, že likvidácia predmetnej udalosti bola ukončená 27.5.2013 a to vo výške 664,53 eur. Žalovaný 1/ krátil poistné plnenie žalobcovi o 268,80 eur, ktoré predstavuje výšku nájomného za nepriznané dni nájmu motorového vozidla (t.j. za 7 dní) a odpočet prevádzkových nákladov vo výške 62,67 eur, ktoré náklady by podľa žalovaného 1/ vznikli užívaním vlastného motorového vozidla poškodenou. Spornou teda zostala podľa súdu prvej inštancie suma 331,47 eur, ktorý nárok je predmetom žaloby. 5. Z vykonaného dokazovania a na základe v rozsudku citovaných ustanovení právnych predpisov súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba voči žalovanému 1/ bola podaná dôvodne. Súd prvej inštancie sa prednostne zaoberal otázkou pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 1/ a zhodnotil, že tento je pasívne vecne legitimovaný v danom konaní s poukazom na ust. § 15 zákona o povinnom zmluvnom poistení, keďže podľa jeho názoru na žalovaného 1/ prešiel záväzok žalovaného 2/ na zaplatenie náhrady škody. Súd prvej inštancie následne posúdil predmetný záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným 1/ subsidiárne podľa ustanovení Občianskeho zákonníka , dospel k záveru že nebolo sporné, že k poistnej udalosti došlo, žalovaný 1/ poistnú udalosť uznal s poukazom na to, že poskytol čiastočné poistné plnenie. Náklady na zapožičanie náhradného motorového vozidla považoval prvoinštančný súd za skutočnú škodu v zmysle ust. § 442 OZ, pričom podľa jeho názoru išlo o ujmu, ktoré vznikla v majetkovej sfére poškodeného (žalobcu), ktorá nastala v súvislosti so škodovou udalosťou a nemohla byť žiadnym spôsobom závislá od správania poškodeného. Podľa názoru súdu prvej inštancie vynaložené náklady na nájom motorového vozidla treba považovať za účelne vynaložené náklady, ktoré musel poškodený vynaložiť v súvislosti s odstránením dôsledkov vzniku škody. Zdôraznil, že na skutočnú škodu sa má prihliadať v danom prípade tak, aby škodovou udalosťou neutrpel sociálny komfort poškodeného a preto žalovanému 1/ neprislúcha nárok na krátenie poistného plnenia. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS ČR z 30.11.1990 (R 7/1992). Ohľadom účelnosti dĺžky doby, po ktorú mal poškodený náhradné vozidlo zapožičané súd prvej inštancie mal za to, že účelom zákona má byť zabezpečenie primeraného komfortu poškodeného, ktorý sa bez svojho zavinenia stal poškodeným a teda nemá byť na svojich oprávneniach obmedzovaný a teda podľa názoru súdu je doba zapožičania do momentu prevzatia si opraveného motorového vozidla poškodenou zo servisu primeraná a aj v súlade s dobrými mravmi. Skutočnosť, že poškodené motorové vozidlo zostalo v servise aj po vystavení faktúry potvrdil podľa súdu prvej inštancie aj svedok, vlastník poškodeného motorového vozidla (F. J.) ako aj samotný autoservis a to v písomnom oznámení vykonanom na dopyt prvoinštančného súdu (v tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS ČR z 25.5.2006 sp. zn. 32Odo 674/2005). Ohľadne uplatneného nároku žalovaného 1/ na odpočet prevádzkových nákladov, ktoré by vznikli poškodenej užívaním vlastného motorového vozidla , súd tento nárok vyhodnotil ako nedôvodný a to aj z dôvodu, že žalovaný 1/ vychádzal pri výpočte z Metodiky náhrady škody pri prenájme náhradného vozidla, čo je podľa jeho názoru interným dokumentom žalovaného 1/, s ktorým nebol poistený oboznámený a uvedený výpočet nemá ďalej ani oporu v zákonných ustanoveniach o náhrade škody (§ 420 ObZ, resp. v zákone o povinnom zmluvnom poistení). Vykonaný odpočet nebol teda transparentný, zrozumiteľný a preskúmateľný. S odkazom na definíciu náhrady škody ako aj zabezpečenie primeraného komfortu poškodeného, ktorý sa dostal do danej situácie nie vlastnou vinou prvoinštančný súd považoval krátenie poistného plnenia o uvedenú položku za nedôvodné. Ohľadne nároku žalobcu na sankciu za omeškanie žalovaného 1/ s poistným plnením v časti nevyplatenia zostatku nároku v súvislosti s prenájmom náhradného motorového vozidla súd mal za to, že žalobca neobjasnil žalovanému 1/ dôvod sporného dátumu ukončenia nájomnej zmluvy. Tým súd nepovažoval konanie žalovaného 1/ za porušenie povinnosti plniť, nakoľko v danom čase žalovaný 1/ nebol oboznámený so skutkovým stavom. K tomu dospel až súd až výsluchom svedkov a vykonaním dokazovania. Na základe uvedeného mal za to, že žalovaný 1/ nebol v omeškaní a preto žalobcovi neprislúcha nárok na úrok z omeškania. K námietke premlčania žalobného nároku vznesenej zo strany žalovaného 2/ súd prvej inštancie uviedol, že daný nárok z pohľadu premlčania je nevyhnutné posudzovať v zmysle § 106 Občianskeho zákonníka. 6. Podľa konštatovania súdu prvej inštancie sa poškodený, resp. aj žalobca dozvedel o škode v oboznámení sa s faktúrou autoservisu zo dňa 8.3.2013, kde bola presne špecifikovaná výška škody. Uvedené potvrdili aj svedkovia, ktorí uviedli, že nemali informáciu ani o predbežnej výške škody. Z daného teda vyplynulo, že subjektívna dvojročná premlčacia lehota začala plynúť dňa 8.3.2013 a uplynula 8.3.2015. Lehota na podanie žaloby bola teda zachovaná, keďže táto bola podaná osobne dňa 20.2.2015 na príslušný súd. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie považoval nárok žalobcu za plne dôvodný a preukázaný a preto zaviazal žalovaného na doplatenie sumy kráteného poistného plnenia vo výške 331,47 eur. 7. Právne odôvodnil súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie podľa ustanovení § 1 ods. 1, 2, § 261 ods. 1, 9 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2, § 101, § 106, § 122, § 422 ods. 1, § 663, § 671 ods. 1, § 788 ods. 1 a § 789 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 1, § 4 ods. 1, 2 a § 15, § 11 ods. 6, 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení. 8. Voči predmetnému rozsudku sa odvolal žalovaný 1/ a to proti výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 331,47 eur a nahradiť trovy konania vo výške 200,42 eur. Odvolanie zdôvodnil ust. § 265 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Žalovaný 1/ v odvolaní uviedol, že poškodená predložila žalovanému 1/, keďže bolo motorové vozidlo zmluvne poistené v jeho poisťovni, doklady potrebné k likvidácii poistnej udalosti vrátane faktúry č. 2013/030 zo dňa 15.3.2013 znejúcej na sumu 996,00 eur za prenájom náhradného motorového vozidla po dobu 25 dní, zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 001/2013 a zmluvy o postúpení práva na náhradu škody. Po skončení šetrenia poistnej udalosti žalovaný 1/ poskytol poškodenej poistné plnenie vo výške 664,53 eur, keďže jej priznal náklady na prenájom náhradného motorového vozidlo len po dobu 18 dní, t.j. od dňa zapožičania 19.2.2013 do 8.3.2013, t.j. do dňa vystavenia faktúry za opravu motorového vozidla a zároveň pristúpil k odpočtu prevádzkových nákladov, ktoré by vznikli poškodenej užívaním vlastného motorového vozidla vo výške 62,67 eur. K nároku priznanému súdom prvej inštancie, ktorý žalovaný 1/ v plnom rozsahu neuznáva, poukázal žalovaný 1/ v odvolaní na výpoveď svedka Z. H. vykonanej na pojednávaní dňa 16.5.2016, z ktorého podľa jeho názoru vyplynulo, že servis kontaktoval po oprave motorového vozidla vlastníčku motorového vozidla, ktorej bolo známe, že oprava bola ukončená. Uvedená svedkyňa ďalej uviedla, že spolu s vlastníčkou motorového vozidla si šli vyzdvihnúť poškodeného motorového vozidlo, nevedela však uviesť v akom časovom horizonte tak bolo a nemala presne prehľad, či to bolo v deň opravy alebo neskôr. Následne poukázal žalovaný 1/ aj na výpoveď svedka F. J. vykonanej na pojednávaní toho istého dňa, z výpovede ktorej podľa jeho názoru vyplynulo, že táto bola po oprave kontaktovaná, že auto je opravené a fyzicky si išla vyzdvihnúť motorové vozidlo, avšak nevie uviesť v akom časovom horizonte tak bolo. Na otázku konajúceho súdu, prečo došlo k oneskorenému prevzatie motorového vozidla až dňa 15.3.2013 uviedla, že podľa jej názoru bolo treba ešte niečo doopraviť v servise. Mala za to, že by mohlo ísť o lak a z uvedeného si prišla prevziať auto neskôr, avšak presné časové horizonty si však nepamätá. Súd prvej inštancie následne vykonal dopyt na servis vykonávajúci opravu poškodeného motorového vozidla, ktorý v písomnom vyjadrení uviedol, že toto bolo prevzaté po zaplatení spoluúčasti dňa 15.3.2013. Žalovaný 1/ poukázal na skutočnosť, že prvoinštančný súd vychádzal pri rozhodovaní z výpovede svedkov a vyjadrenia servisu, čo podľa jeho názoru znamená, že povinnosť uhradiť žalobcovi ním uplatnený nárok nebola žalovanému 1/ uložená na základe toho, že by v rámci vykonaného dokazovania bol nárok žalobcu jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázaný, ale len na základe nepotvrdených domnienok, t.j. pravdepodobností. Odvolal sa na ust. § 15 zákona o povinnom zmluvnom poistení, podľa ktorého poškodený je oprávnený uplatniť si svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovni, avšak je povinný tento nárok preukázať. Rovnako v súlade s § 442 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa uhrádza skutočná škoda podľa žalovaného 1/ skutočnou škodou sú len účelne vynaložené náklady, čo v danom prípade predstavujú náklady za prenájom náhradného motorového vozidla odo dňa zapožičania tohto vozidla do dňa vystavenia faktúry za opravu motorového vozidla, kedy bolo možné v zmysle jeho uvažovania vyzdvihnúť si zo strany poškodenej vlastné motorové vozidlo. K otázke nepriznaných prevádzkových nákladov žalovaný uviedol, že ide o náklady počítané v súlade s Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny o sumách základnej náhrady. Náhrada škody za vypožičanie motorového vozidla, t.j. o suma, o ktorú prevyšovali náklady za vypožičanie výdaje, ktoré by boli spojené s užívaním vlastného motorového vozidla sa vypočítava ako rozdiel primeraných nákladov za vypožičanie motorového vozidla a nákladov spojených s užívaním motorového vozidla. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu žalovaný 1/ navrhol, aby odvolací súd po vykonanom dokazovaní napadnutý rozsudok zmenil, návrh žalobcu zamietol, a žalobcu zaviazal uhradiť žalovanému vzniknuté trovy konania. 9. Žalovaný 2/ voči rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie nepodal. 10. K odvolaniu žalovaného 1/ sa vyjadril žalobca podaním, v ktorom uviedol, že podľa jeho názoru sa žalovaný 1/ snaží spochybňovať právo súdu na voľné hodnotenie dôkazov, pričom v súvislosti s ukončením doby nájmu je potrebné vychádzať zo štyroch relevantných dôkazov, ktorými sú: · zmluva o nájme dopravného prostriedku zo dňa 19.2.2013, kde je jasne stanovený dátum a čas vrátenia vozidla (15.3.2013 o 18.00 hod.), ktorá skutočnosť je potvrdená podpisom pani J., · ďalej obsahom svedeckej výpovede p. H., ktorá jednoznačne potvrdila, že prenajaté motorové vozidlo bolo žalobcovi odovzdané v rovnaký deň ako bolo prevzaté z opravy poškodené motorové vozidlo, · obsahom svedeckej výpovede p. J., ktorá taktiež jednoznačne potvrdila, že prenajaté motorové vozidlo bolo odovzdané žalobcovi v rovnaký deň ako bolo prevzaté z opravy poškodené motorové vozidlo a súčasne objasnila aj dôvod rozporu medzi dňom vystavenia faktúry servisom a dňom skutočného prevzatia poškodeného motorového vozidla (t.j. potreba dodatočnej opravy laku na poškodenom motorovom vozidle) · vyjadrením servisu, ktorý potvrdil skutočnosti o dátume odovzdania poškodeného motorového vozidla a zároveň nevyvrátil tvrdenie p. J. o potrebe dodatočnej opravy laku na poškodenom vozidle. Žalobca považuje svedecké výpovede vypočutých svedkov za hodnoverné, nezaujaté a nestranné, nemajúce žiaden pomer veci a k stranám sporu a tvrdenia žalovaného 1/ za účelové, nepodložené žiadnym relevantnými dôkazmi. K odpočtu prevádzkových nákladov zo strany žalovaného 1/ žalobca uviedol, že takúto prax v poisťovni treba považovať za protiprávnu, nemajúcu oporu v zákone a zjavne priečiacu sa dobrým mravom, pretože poškodený sa žiadnym spôsobom užívaním náhradného motorového vozidla neobohacuje. Práve naopak hodnota poškodeného motorového vozidla sa v dôsledku škodovej udalosti výrazne zužuje. Žalobca navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť a súčasne si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania. 11. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalovaného 1/ bolo podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb., avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd dňa 14.12.2017, teda už za účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. (ďalej ako „CSP“) a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1 CSP a § 473 CSP, podľa ktorého sa počnúc účinnosťou CSP, ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou CSP, sa počnúc dátumom 1.7.2016, vzťahuje aktuálna procesná úprava CSP. 12. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov a v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP), a po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej zaväzujúcej časti o zaplatenie 268,80 eur a v súvisiacej časti o náhrade trov konania zrušiť a vec vrátiť v rozsahu zrušenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 13. Dôvodom zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie v uvedenej časti je skutočnosť, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s časťou náhrady škody spočívajúcej v nákladoch za prenájom náhradného motorového vozidla. 14. V konaní bolo nesporné a uvedené správne konštatoval aj súd prvej inštancie, že poistený poškodený, v danom prípade žalobca, na ktorého prešlo z povinne zmluvne poistenej F. J. nárok na vyplatenie poistného plnenia za škodu spôsobenú škodcom (či už od poisťovne škodcu alebo samotného škodcu) v dôsledku dopravne nehody zahŕňa aj náklady nevyhnutne vynaložené na nájom motorového vozidla, ktoré si žalobca ako poškodený zaobstaral na dobu opravy poškodeného motorového vozidla. V danom prípade ide o nárok na náhradu skutočnej škody, ktorý tak ako to správne argumentoval žalovaný 1/ musí byť v zmysle § 15 zákona o povinnom zmluvnom poistení ako aj podľa prísl. ust. OZ riadne a bezpochyby preukázaný. Podľa rozsudku NS ČR z 25.5.2006, 32 Odo 674/2005 (ktorý mimo iné uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia aj prvoinštančný súd) sa uvádza „Náklady na vypožičanie automobilu za dobu po skočení opravy poškodeného vozidla nemožno pokladať za náklady, ktoré poškodený v súvislosti so vznikom škody účelne vynaložil, teda za primerané náklady spojené s používaním náhradného vozidla, rovnako náklady za požičanie automobilu vyššej triedy nie sú účelne vynaloženými nákladmi...“ Už z uvedeného názoru jednoznačne vyplýva, že keďže sa nahrádzajú len účelne vynaložené náklady na nájom náhradného motorového vozidla, musí ísť o náklady za dobu, nevyhnutne potrebnú na vykonanie opravy motorového vozidla. Súd prvej inštancie ustálil z vykonaných dôkazov skutkový stav tak, že doba nevyhnutná na nájom náhradného motorového vozidla trvala až do dňa 15.3.2013 (začiatok užívania náhradného motorového vozidla nebol medzi stranami sporný), keďže si v ten deň poškodená prevzala opravené motorové vozidlo, pričom nebolo v konaní preukázané, že do tohto momentu trvala aj oprava poškodeného motorového vozidla. Tvrdenie poškodenej, že sa musel opravovať lak na poškodenom vozidla nebolo ničím preukázané. Súd prvej inštancie správne postupoval, keď dopytoval autoservis na skutočnosť, kedy a predovšetkým z akého dôvodu bolo poškodené motorové vozidlo prevzaté až dňa 15.3.2013, keď jeho oprava bola podľa vyúčtovacej faktúry ukončená dňa 8.3.2013. Aj samotný autoservis v svojej odpovedi na výzvu súdu (čl. 82 súdneho spisu) uviedol, že faktúra č. 7138301297 bola vytvorená po ukončení opravy vozidla Mazda 2 Z., kde je stanovený ako deň dodania 8.3.2013. Skutočnosti uvádzané žalobcom vo vyjadrení k odvolaniu nijakým spôsobom nepreukazujú fakt, že poškodená si prevzala opravené motorové vozidlo bezprostredne po vykonaní opravy. Argument, že prenajaté motorové vozidlo bolo odovzdané žalobcovi v deň, kedy bolo vyzdvihnuté opravené motorové vozidlo z autoservisu (výpoveď pani H., výpoveď pani J.), ešte nepreukazujú, že si poškodená vyzdvihla poškodené vozidlo bezprostredne po vykonaní opravy. Rovnako nebolo nijakým spôsobom žalobcom preukázané, z akého dôvodu došlo k prevzatiu poškodeného motorového vozidla až dňa 15.3.2013, pričom dátum vykonania a ukončenia opravy bol samotným autoservisom potvrdený na deň 8.3.2013. 15. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude doplniť dokazovanie ohľadne presného času ukončenia opravy poškodeného motorového vozidla a to predovšetkým opätovným dotazovaním autoservisu vykonávajúceho opravu poškodeného motorového vozidla, z akého dôvodu si poškodená nemohla prevziať opravené motorového vozidlo už v deň ukončenia opravy, t.j. 8.3.2013, t.j. či skutočne išlo o vykonávanie ďalších opráv a odstraňovania nedorobkov (akých) zo strany autoservisu alebo išlo o omeškania zo strany poškodenej. Vzhľadom na odstup času od predmetnej situácie, súd prvej inštancie zváži, či by nebolo účelné zisťovať v príslušnom autoservise aká je prax pri ukončení opravy poškodených vozidiel v autoservise, t.j. či je obvyklé, že po vystavení faktúry na dodanie, je zákazník kontaktovaný na prevzatie opraveného vozidla nie bezprostredne. 16. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti o zaplatenie 268,80 eur ako aj v súvisiacej časti o náhrade trov konania podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a v súlade s ust. § 391 ods. 1 CSP vec vrátil v rozsahu zrušenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 17. Pokiaľ ide o zaplatenie sumy 62,67 eur, ktoré žalovaný 1/ žalobcovi odmietol zaplatiť z titulu nákladov, ktoré by poškodenej vznikli samotným užívaním jej motorového vozila počas uvedenej doby opravy, v tejto otázke sa odvolací súd plne stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdom prvej inštancie. Zohľadnenie miery amortizácie v danom prípade neprichádza do úvahy, keďže ako správne uviedol žalovaný, opravou poškodeného motorového vozidla nedošlo k jeho zhodnoteniu, ale naopak v dôsledku dopravnej nehody spôsobenej škodcom, za ktorú škodu zodpovedá žalovaný 1/ predmetné motorové vozidlo stratilo na celkovej svojej hodnote. Na základe uvedeného krajský súd v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP uvedený rozsudok v tejto časti ako vecne správny potvrdil. 18. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci podľa ust. § 396 ods. 3 CSP. 19. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia v Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).