Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/127/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115205319 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1115205319.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ivany Jahnovej vo veci starostlivosti o maloletého: K. K., R. A. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova, 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matky N.. K.. J. C., T. D. Š. XX, XXX XX D., T. Č. D. A. XX, XXX XX D., zastúpená JUDr. Bronislavou Pavelkovou, PhD., advokátkou, Dobrovičova 6, 811 09 Bratislava a V. X.. K. K., T. D. J. X, XXX XX D., právne zastúpený AK Neuschlová, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Dostojevského rad 5, 811 09 Bratislava, o návrhu otca na zmenu úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 08. apríla 2016, č.k. 3P 14/2015 - 117 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 8. apríla 2016 č.k. 3P 14/2015-117 vo výroku, v ktorom súd prvej inštancie umožnil otcovi stretávať sa s maloletým, K. každý víkend v nepárnom kalendárnom týždni v mesiaci s výnimkou školských prázdnin, počas ktorých je styk upravený osobitne, a to od soboty od 9,00 hod., kedy si otec dieťa prevezme od matky v mieste jej bydliska do nedele do 19,00 hod., kedy otec maloletého v mieste bydliska matky odovzdá m e n í tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým K. každý víkend v nepárnom kalendárnom týždni v mesiaci s výnimkou školských prázdnin, počas ktorých je styk upravený osobitne, a to od soboty od 9,00 hod., kedy si otec dieťa prevezme od matky v mieste jej bydliska do soboty do 19,00 hod., kedy otec maloletého v mieste bydliska matky odovzdá. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 8. apríla 2016 č.k. 3P 14/2015-117 vo výroku, v ktorom súd prvej inštancie upravil styk otca s maloletým K. počas letných školských prázdnin tak, že otec je oprávnený s maloletým každý kalendárny rok v mesiaci júl od nedele 28. týždňa od 9,00 hod. do stredy 30. týždňa do 19,00 hod. a v mesiaci august od nedele 32. týždňa od 9,00 hod. do stredy 34. týždňa do 19,00 hod., m e n í tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým K. počas letných školských prázdnin tak, že v mesiaci júl od nedele 28. týždňa od 19,00 hod. do stredy 30. týždňa do 19,00 hod. a v mesiaci august od nedele 32. týždňa od 19,00 hod. do stredy 34. týždňa do 19,00 hod. Matka j e p o v i n n á dieťa na styk riadne pripraviť a odovzdať otcovi. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 8. apríla 2016 č.k. 3P 14/2015-117 vo výroku, v ktorom súd prvej inštancie upravil styk otca s maloletým K. počas zimných školských prázdnin každý nepárny kalendárny rok od 26.12. od 9,00 hod. do 30.12. do 19,00 hod. a každý párny kalendárny rok od 30.12. od 9,00 hod. do 06.01. do 19.00 hod. nasledujúceho kalendárneho roka, a počas jarných školských prázdnin určených obvyklým spôsobom pre Bratislavský kraj každý párny kalendárny rok od soboty nasledujúcej po poslednom dni vyučovania pred jarnými prázdninami od 9,00 hod. do nasledujúcej soboty do 19,00 hod., počas veľkonočných prázdnin každý nepárny kalendárny rok od Zeleného štvrtka od 19,00 hod. do posledného dňa veľkonočných prázdnin do 19,00 hod., p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava I. rozsudkom zo dňa 08. apríla 2016, č.k. 3P 14/2015 - 117, rozhodol tak, otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý víkend v nepárnom kalendárnom týždni v mesiaci s výnimkou školských prázdnin, počas ktorých je styk upravený osobitne, a to od soboty od 9.00 hod., kedy si otec dieťa prevezme od matky v mieste jej bydliska do nedele do 19.00 hod., kedy otec maloletého v mieste bydliska odovzdá. Počas školských prázdnin upravil súd styk otca s maloletým nasledovne: počas letných školských prázdnin každý kalendárny rok v mesiaci júl od nedele 28. týždňa od 9.00 hod. do stredy 30. týždňa do 19.00 hod. a v mesiaci august od nedele 32. týždňa od 9.00 hod. do stredy 34. týždňa do 19.00 hod., počas zimných školských prázdnin každý nepárny kalendárny rok od 26.12. od 9.00 hod. do 30.12. do 19.00 hod. a každý párny kalendárny rok od 30.12. od 9.00 hod. do 06.01. do 19.00 hod. nasledujúceho kalendárneho roka, počas jarných školských prázdnin určených obvyklým spôsobom pre Bratislavský kraj každý párny kalendárny rok od soboty nasledujúcej od soboty nasledujúcej po poslednom dni vyučovania pred jarnými prázdninami od 9.00 hod. do nasledujúcej soboty do 19.00 hod. počas veľkonočných prázdnin každý nepárny kalendárny rok od Zeleného štvrtka od 19.00 hod. do posledného dňa veľkonočných prázdnin do 19.00 hod. Otec si dieťa prevezme v určenom čase v mieste bydliska matky, kde ho aj po skončení styku odovzdá. Matka je povinná dieťa na styk s otcom náležite pripraviť. Vo zvyšku súd prvej inštancie návrh otca zamietol. Súd prvej inštancie týmto zmenil výrok rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 1P/25/2013-77 zo dňa 22.05.2013. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že otec maloletého sa návrhom, doručeným súdu prvej inštancie dňa 23.02.2015, domáhal zmeny ostatného rozhodnutia o úprave styku otca s maloletým K.Š. K., narodeným dňa 14.09.2004 (ďalej len "maloletý"), t. j. rozsudku súdu prvej inštancie, č.k. 1P/25/2013-77 zo dňa 22.05.2013 s tým, že žiadal styk otca s maloletým rozšíriť tak, že otec bude mimo školských prázdnin oprávnený stretávať sa s maloletým každý víkend v nepárnom týždni od piatku od 15.00 hod. do nedele do 19.00 hod., každý týždeň utorok v čase od 15.00 hod. do 19.00 hod., každý nepárny kalendárny rok počas jarných školských prázdnin, a to po poslednom dni vyučovania pred začiatkom jarných prázdnin od soboty od 8.00 hod. do soboty do 19.00 hod. pred prvým dňom vyučovania po jarných prázdninách, každý párny kalendárny rok počas veľkonočných prázdnin, každý rok počas letných prázdnin v čase od 16.07. od 9.00 hod. do 26.07. do 19.00 hod. a v čase od 16.08. od 9.00 hod. do 26.08. do 19.00 hod., každý nepárny kalendárny rok počas jesenných školských prázdnin, a to po poslednom dni vyučovania pred začiatkom jesenných prázdnin od 8.00 hod. nasledujúceho dňa do 19.00 hod. pred prvým dňom vyučovania po jesenných prázdninách, každý nepárny rok počas vianočných prázdnin, a to po poslednom dni vyučovania pred začiatkom vianočných prázdnin od 9.00 hod. nasledujúceho dňa do 30.12. do 18.00 hod. a každý párny kalendárny rok počas vianočných prázdnin v čase od 30.12. od 18.00 hod. do 19.00 hod. pred prvým dňom vyučovania po vianočných prázdninách. Svoj návrh odôvodnil tým, súčasná úprava styku nastolená ostatným rozhodnutím súdu, označeným vyššie, zďaleka nepostačuje na to, aby sa otec mohol maloletému nielen riadne a plnohodnotne venovať, ale ani akýmkoľvek spôsobom na maloletého výchovne pôsobiť vo väčšom rozsahu, o to viac, že matka aj pri tomto v podstate obmedzujúcom kontakte vytvára otcovi bezdôvodné prekážky a striktne trvá na úprave určenej súdnym rozhodnutím, bez možnosti umožnenia styku mimo súdom určeného času. Otec poukázal na to, že má záujem na riadnom a plnohodnotnom kontakte s maloletým K.. Z reakcií maloletého počas stretnutí s otcom je zrejmé, že maloletý je v jeho prítomnosti rád, je uvoľnený, veselý, nehovoriac o tom, že otec vie maloletému poskytnúť adekvátnu starostlivosť a pripraviť mu program jeho veku a záujmom. Bránením v styku otca s maloletým hrozí podľa otca maloletého ujma vo vzťahu k jeho zdravému fyzickému, ako aj psychickému, vývoju, pretože rodičovi, ktorý s maloletým dieťaťom nežije, musí byť garantovaný pravidelný, a čo najširší, kontakt, nakoľko akákoľvek deformácia vzťahu rodič - dieťa v dôsledku odcudzenia je v neskoršej dobe len veľmi ťažko napraviteľná. Matka maloletého vo svojom písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 15.04.2015 prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, uviedla, že s návrhom otca maloletého nesúhlasí a návrh otca žiadala v celom rozsahu zamietnuť. Poukázala na to, že z pohľadu matky ide o opätovnú snahu otca destabilizovať psychiku K.. Podľa matky je celý návrh otca len zmesou obvinení na tému "zlá matka". Poukázala na to, že tvrdenia otca nie sú podložené žiadnymi dôkazmi. Matka maloletého necíti žiadnu vinu za to, ako sa K. s otcom stretáva alebo ako sa v spoločnosti otca cíti. Otec podľa matky realizuje svoj styk s maloletým počas týždňa - v stredu, kedy je oprávnený stretávať sa s maloletým od 15.00 hod. striktne v zmysle rozhodnutia, pričom nehľadí na aktuálny program K. v školskom klube a z dôvodu neskoršieho návratu maloletého spolu s triedou z návštevy divadla, otec prostredníctvom emailu, zaslaného škole, žiadal školu o splnenie povinnosti pripraviť dieťa v stredu presne o 15.00 hod., lebo odvtedy mu právo na styk s K. umožňuje súdne rozhodnutie, preto žiadal školu, aby zabezpečila prednostnú účasť K. v družine pre prípad výletov, a to o 15.00 hod. Podľa právnej zástupkyne matky s otcom nie je možná žiadna objektívne reálna, a pre normálny život nevyhnutná, dohoda a K. takéto správanie negatívne vyčleňuje z kolektívu. Takýto postup otec zopakoval aj v prípade plaveckého kurzu, ktorý K. absolvoval vo C. H. 10 dní za sebou vrátane stredy, kedy otec trval na tom, že hoci plávanie končí o 15.00 hod. vo C. H., má byť maloletý o 15.00 hod. už pred školou, pričom mal s matkou maloletého túto požiadavku riešiť agresívnym spôsobom dôvodiac, že má súdny papier a dá na ňu trestné oznámenie za marenie výkonu súdneho rozhodnutia. Nátlakovo sa má otec správať aj k maloletému a styk s ním si vynucovať krikom, fingovaným telefonovaním na políciu, vetami typu: "trikrát ťa dovedú ku mne policajti, štvrtýkrát už pôjdeš dobrovoľne". K. podľa tvrdení matky nemá chuť chodiť k otcovi preto, že si otec cez neho vybavuje svoje negatívne pocity vo vzťahu k výživnému a pre dieťa nepripravuje žiaden zaujímavý program, pričom má dieťa odbiť slovami, nech ho zoberie matka, ktorá má kráľovské výživné. Podľa matky tak za vzťah K. k otcovi môže výlučne otec a jeho dominantné správanie. Matka preto žiadala zrušiť alebo aspoň presunúť styk cez týždeň, pretože okrem "cirkusov" s povinným preberaním o 15.00 hod., ktoré otec "dorába" so školou, K. chodí od otca o 20.00 hod. večer nepripravený, školskú tašku zväčša ani nevybrali z auta a matka sa tak o ôsmej večer začína so synom učiť učivo na ďalší deň. Navyše K.O. pravidelne pred stredajším stretnutím bolí bruško a hlava. Matka navrhla teda súdu zúžiť styk otca s maloletým tak, že stredajší styk, ktorý sa podľa matky realizuje problematicky, súd zruší. Kolízny opatrovník ako zástupca maloletého v konaní vo svojom vyjadrení na pojednávaní navrhol súdu, aby návrhu otca na rozšírenie styku s maloletým vyhovel, upravil styk otca s maloletým 10 a 10 dní počas letných prázdnin, počas vianočných sviatkov v zmysle návrhu otca a pokiaľ ide o víkendový styk počas bežného roka, kolízny opatrovník navrhol súdu upraviť styk aj s prenocovaním u otca v sobotu, nakoľko mal za to, že je to v najlepšom záujme dieťaťa, keďže dieťa potrebuje rozvíjať vzťah s otcom a v prípade, že by bol styk upravený len každú druhú sobotu, t. j. dva dni v mesiaci nevytvoril by sa tým podľa jeho názoru priestor pre zlepšenie vzťahu s otcom. 3. Súd prvej inštancie vec prejednal na pojednávaní za účasti navrhovateľa, otca maloletého, matky maloletého, ich právnych zástupkýň a kolízneho opatrovníka maloletého, pričom vykonal vo veci dokazovanie, vedúce k zisteniu skutkového stavu, potrebného pre rozhodnutie veci, a to výsluchom navrhovateľa, otca maloletého, výsluchom matky, vyjadrením kolízneho opatrovníka, pripojeným spisom súdu, sp. zn. 1P/25/2013, zisťoval názor maloletého, prihliadol na obsah súdneho spisu a zistil skutkový stav, z ktorého vyplynulo, že maloletý K. K. má 11 rokov, pochádza z manželstva jeho rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, č.k. 40C 82/2011-56, zo dňa 20.05.2011, ktorým zároveň bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky s tým, že styk otca s maloletým súd neupravil. Maloletý navštevuje X. W. U. Š. na J. B. C. D.. Je zdravý. Styk otca s maloletým bol následne upravený rozsudkom súdu prvej inštancie vydaným pod č.k. 1P/25/2013-77 zo dňa 22.05.2013, právoplatným dňa 12.06.2013, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej je otec oprávnený stretávať sa s maloletým K. každý týždeň v stredu od 15.00 hod. do 19.00 hod. tak, že dieťa prevezme v školskom zariadení a odovzdá v mieste bydliska matky, každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v sobotu od 6.00 hod. do 19.00 hod. tak, že si dieťa preberie a odovzdá v mieste bydliska matky, každoročne druhý sviatok vianočný 26.12. od 9.00 hod. do 19.00 hod. tak, že si dieťa preberie a odovzdá v mieste bydliska matky. Z výsluchu maloletého K.O., uskutočneného súdom dňa 25.05.2015, súd prvej inštancie zistil, že maloletý vníma problematiku styku so svojím otcom pomerne jednostranne s tým, že spontánne len ťažko vedel vyjadriť akékoľvek pozitívum vo vzťahu k svojmu otcovi a pred súdom deklaroval, že u otca sa mu nevenujú, pričom otec sa mu nevenuje ani vtedy, keď nič nerobí, kričí tiež na neho, dávajú mu strážiť sestru E., ktorá má jeden rok, podľa jeho vyjadrenia ju však on "nemá čo strážiť" a keď mu spadne, tak na neho kričia. U otca sa necíti dobre, pretože manželka otca sa stále s ním rozpráva nahnevane. K. pripustil, že otec ho síce má rád, ale podľa neho svojsky, tak, že pred ním nadávajú na maminu. K. uviedol, že u otca nechce prespávať, pretože sa tam zle cíti. Z rozhovoru tiež vyplynulo, že maloletý nie je zvyknutý na separáciu od matky, od ktorej bol doposiaľ napriek svojmu veku vzdialený len počas trojdňového školského výletu. Za dôvod, prečo sa dlhšie s otcom nestretával označil opakovane fakt, že otec na neho kričal, pričom rok až dva dozadu sa mu mal vyhrážať, že ak k nemu nepôjde, zavolá políciu. Napokon však v priebehu rozhovoru upustil zo svojich jednostranných negatívnych proklamácií na adresu otca a pripustil, že s otcom niekedy hrajú futbal, čo sa K. celkom páči. Pripustil tiež, že otec mu dáva najavo svoju náklonnosť, ale že sa tak podľa neho deje málokedy. 4. Rozsudkom súdu prvej inštancie, vyhlásenom na pojednávaní dňa 03.04.2015, č.k. 3P/14/2015-49, nariadil súd prvej inštancie rodičom maloletého výchovné opatrenie - povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v rozsahu 20 hodín za účelom zlepšenia schopnosti rodičov vzájomne komunikovať a dohodnúť sa pri výchove maloletého, z dôvodu, že vykonané dokazovanie poukázalo na nedostatok komunikácie medzi rodičmi, ich neschopnosť dostatočne sa navzájom akceptovať a dohodnúť sa na výchovných otázkach, týkajúcich sa maloletého, čo sa prejavilo v tom, že rodičia sa vzhľadom na svoje postoje ocitli v začarovanom kruhu, kedy každý z nich neguje názor druhého rodiča. Výchovné opatrenie navrhol súdu prijať kolízny opatrovník, pričom vzhľadom na uvedené dôvody sa súd prvej inštancie s jeho návrhom stotožnil. Zo správy o výkone výchovného opatrenia vypracovanej referátom poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR Bratislava, doručenej súdu dňa 11.03.2016, vyplynulo, že obaja rodičia prejavili súhlas s napĺňaním cieľa výchovného opatrenia. Psychológ úradu uskutočnil spolu 22 stretnutí, z toho 5 individuálnych stretnutí s matkou maloletého, 5 individuálnych stretnutí s otcom, 5 individuálnych stretnutí s maloletým K. a 6 diadických stretnutí s oboma rodičmi a jedno diadické stretnutie maloletého K.O. s otcom. Konštruktívnemu riešeniu a zlepšovaniu komunikácie však podľa psychológa bránia rozdielne postoje rodičov. Komunikáciu medzi rodičmi označil psychológ za deštruktívnu, s úmyslom ponechávať rozhodnutie na maloletom K.. Z takejto vzájomnej komunikácie sú už obaja rodičia unavení až rezignovaní. Z výpovede otca na pojednávaní dňa 11.03.2016 vyplynulo, že situácia ohľadom stretávania sa so synom sa nezlepšila, naopak stagnuje, nakoľko K. bol u otca naposledy 24.10.2015, odvtedy prestal k otcovi úplne chodiť, hoci predtým bez problémov strávil K. u otca jeden týždeň v júli a dva týždne v auguste. Otec nechcel na maloletého nástojiť, aby k nemu chodil, keď tvrdí, že sa bojí a je pod stresom, avšak, už to podľa neho trvá príliš dlho a situácia dospela do štádia, že svojho syna otec vôbec nevidí a nemá na neho žiaden výchovný vplyv. Za pozitívne označil otec zlepšenie telefonickej komunikácie s K., ako aj zlepšenie komunikácie s K. matkou, napriek tomu, že psychológ uvádza, že je deštruktívna. Otec naopak nadobudol počas ostatných stretnutí u psychológa dojem, že s matkou dokážu lepšie a otvorenejšie komunikovať. Otec uviedol, že dôveruje matke, keď hovorí, že K. dohovára, aby k otcovi chodil. Pri návšteve školy otcom za účelom pohovoru s triednou učiteľkou, K. otcovi povedal, že v sobotu by k otcovi prišiel, čo následne otcovi aj telefonicky potvrdil, po polhodine mu však zavolal a povedal, že nepríde. Tvrdil, že je to jeho rozhodnutie. Z výpovede matky na pojednávaní dňa 11.03.2016 vyplynulo, že udalosťou, pre ktorú prestal K. k otcovi chodiť, mal byť incident, ktorý sa odohral medzi otcom a synom v októbri 2015, ktorého nebola matka svedkom, ale počula, ako sa mal otec vyjadriť, že pokiaľ mu K. neukáže žiacku knižku, nech k nim ani nechodí, na čo sa podľa jej slov K. zaťal a povedal, že tam nepôjde. Matka vo svojej výpovedi na predchádzajúcich pojednávaniach tvrdila, že K. je zaťatý nielen vo vzťahu k otcovi, ale aj v iných otázkach, ktoré sa ho týkajú a usmerniť ho je podľa jej slov náročné, preto už aj v minulosti vyhľadala psychológa, aby ju usmernil, ako pri výchove K. postupovať. 5. Súd prvej inštancie sa v rámci rozhodovania o otcom navrhovanej zmene úpravy vysporiadal so zákonnou podmienkou, ktorou je preukázanie zmeny pomerov so záverom, že v prejednávanom prípade došlo od ostatného rozhodnutia súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, ktorým bolo právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I, rozsudok, č.k. 1P/25/2013-77, k zmene pomerov odôvodňujúcou zmenu rozhodnutia, nakoľko súd prvej inštancie mal za preukázané, že rodičovská dohoda schválená súdom na pojednávaní dňa 22.05.2013 nezabezpečuje dostatočný rozsah styku otca s maloletým, a to aj vzhľadom na jeho súčasný vek, blížiace sa dospievanie a potrebu otcovského vzoru v jeho výchove, neposkytuje dostatočný priestor pre budovanie rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi tak, ako to má na mysli ustanovenie § 24 ods. 4 zákona o rodine, preto trvanie takejto úpravy tak ďalej nie je v záujme maloletého. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že rodičia sa nevedia dohodnúť na styku otca s maloletým a ich vzájomná komunikácia nie je dostatočne funkčná. V konaní bolo preukázané aj to, že maloletý tento rodičovský nedostatok využíva na presadzovanie vlastných postojov, čo však nie vždy je v záujme riadnej výchovy maloletého a jeho zdravého, predovšetkým psychického, vývinu. Súd prvej inštancie preto dospel v súlade s vykonaným dokazovaním k záveru, že v záujme ochrany maloletého pred týmto negatívnym dopadom je potrebné zmeniť ostatné rozhodnutie súdu a upraviť styk otca s maloletým nanovo v čo najširšom rozsahu, tak, aby čo najviac zodpovedal zákonným kritériám pre úpravu styku s druhým z rodičov, samozrejme v miere zodpovedajúcej individuálnym potrebám dieťaťa a jeho citovej väzbe k obom rodičom. Súd prvej inštancie v konaní, zisťoval a aj prihliadol na názor maloletého, čo však neznamená povinnosť súdu bezvýhradne prijať jeho názor a vyhovieť jeho postoju, ktorý súd posúdil aj vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania, z ktorých bolo zrejmé, že vzťah otca a syna je dostatočne vybudovaný, otec má úprimný záujem podieľať sa na výchove maloletého, a aj maloletý K. sám pripustil, že "niekedy je s otcom v pohode", ako jednostranný, vzhľadom k veku prirodzene nezrelý, a postavený výlučne sa subjektívnych pocitoch maloletého. Maloletý K., ako vyplynulo z jeho výpovede, v ktorej spontánne prezentoval negatíva na adresu otca a jeho novej rodiny, pri hlbšom rozhovore však bol schopný aj iného náhľadu na vzťah s otcom, z čoho je zrejmé, že K. má zrejmú tendenciu, čo napokon potvrdila aj matka, sám, často aj bez opodstatnenia, rozhodovať o otázkach, ktoré vzhľadom na jeho vek vyžadujú dôsledné výchovné pôsobenie rodičov, ktorí sú v prvom rade zodpovední za výchovu K.. V tomto smere sa veľmi významnou javí pre súd úloha matky ako rezidenčného a pre maloletého mienkotvorného rodiča, ktorá v záujme udržateľného rozvoja vzťahov K. k okoliu, teda nielen vo vzťahu k otcovi, nemôže prenechávať rozhodovanie o dôležitých veciach, akým je bezpochyby aj stretávanie sa maloletého s otcom, výlučne na vôľu maloletého, napriek tomu, že je na základe tvrdení matky, o ktorých súd nemá pochybnosti, zrejmé, že je to vzhľadom na osobnostnú výbavu maloletého často zložité. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal aj na závery psychológa uvedené v správe o výkone výchovného opatrenia, z ktorých vyplynulo, že nielen matka, ale aj otec má úmysel ponechávať rozhodnutie ohľadom stretávania sa maloletého s otcom na maloletom K., čo súd prvej inštancie považuje vo vzťahu k zlepšeniu vzťahu K. s otcom za kontraproduktívne, vyžadujúce si nápravu tak zo strany matky, ako aj otca. Súd prvej inštancie je toho názoru, že rovnako otec (a nielen matka) by mal v rámci svojej rodičovskej role nájsť prostriedky pre dostatočnú motiváciu maloletého k pravidelnému plnohodnotnému stretávaniu otca s maloletým, pre ktoré súd síce svojím rozhodnutím vytvoril právne predpoklady, avšak splnenie jeho cieľa, ktorým je zabezpečenie pravidelného rovnocenného kontaktu maloletého s otcom s možnosťou riadneho výchovného pôsobenia otca na maloletého, je v priamej úmere závislé od postoja rodičov. Sumarizujúc všetky uvedené závery s prihliadnutím na výsledky vykonaného dokazovania, súd prvej inštancie upravil styk otca s maloletým v rozsahu, aký aj vzhľadom na vyjadrenie kolízneho opatrovníka ako zástupcu maloletého v konaní považuje za súladný s jeho najlepším záujmom, v ktorom je bezpochyby budovanie rovnocenného vzťahu s oboma rodičmi, pričom zároveň v akceptovateľnej miere zohľadnil aj názor K., ktorý, ako matka prezentovala na pojednávaní, súhlasil s úpravou styku počas prázdnin v rozsahu tohto rozsudku, ohľadom ktorej rodičia dospeli v priebehu konania ku konsenzu, ku ktorému rodičia dospeli aj ohľadom úpravy počas vianočných sviatkov. Pokiaľ ide o úpravu styku počas bežného roka, súd prvej inštancie s poukazom na vyššie uvedené dôvody usúdil, že vzhľadom na vek maloletého a jeho výchovné potreby nie je možné vyhovieť požiadavke matky, aby bola naďalej ponechaná de facto v platnosti doterajšia úprava styku počas soboty bez prespania z dôvodu, že na tom trvá maloletý, nakoľko názor maloletého nemôže byť jediným podkladom pre rozhodnutie súdu, pričom, ako už súd prvej inštancie zhrnul v záveroch vykonaného dokazovania, nebola v konaní zistená žiadna objektívna prekážka, brániaca úprave styku s prenocovaním. Otec v priebehu konania upustil zo svojho návrhu na úpravu styku od piatku do nedele, ako aj úpravy styku počas týždňa v utorok od 15.00 hod. do 19.00 hod., súd prvej inštancie v tejto časti jeho návrh aj zamietol, keďže dospel k záveru, že súdom rozhodnutá úprava styku, vzhľadom na všetky zistené okolnosti, umožňuje otcovi dostatočnú intervenciu vo výchove maloletého a vzhľadom na postoj maloletého súd prvej inštancie zastáva názor, že stretávanie otca s maloletým je potrebné rozširovať postupne, nakoľko je skutočne potrebné, aby v rozumnej miere zohľadňovala aj nastavenie maloletého. 6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať aj bez návrhu. 7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie matka z dôvodu, že súd prvej inštancie v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) CSP dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam pokiaľ ide výroky, voči ktorým podala odvolanie. Matka v rámci svojho odvolania uviedla, že odvolanie podáva voči výroku, na základe ktorého „otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý víkend v nepárnom kalendárnom týždni v mesiaci s výnimkou školských prázdnin, počas ktorých je styk upravený osobitne, a to od soboty od 9:00 hod., kedy si otec dieťa prevezme od matky v mieste jej bydliska do nedele do 19:00 hod., kedy otec maloletého v mieste bydliska odovzdá." a súčasne do výroku, ktorým počas školských prázdnin upravuje súd styk otca s maloletým „počas letných školských prázdnin každý kalendárny rok v mesiaci júl od nedele 28. týždňa od 9:00 hod. do stredy 30. týždňa do 19:00 hod. a v mesiaci august od nedele 32. týždňa od 9:00 hod. do stredy 34. týždňa do 19:00 hod." a voči výroku, ktorým počas školských prázdnin upravuje súd styk otca s maloletým „počas zimných školských prázdnin každý párny kalendárny rok od 30.12. od 9:00 hod. do 06.01. do 19:00 hod. nasledujúceho kalendárneho roka." S uvedenými výrokmi nesúhlasí a považuje ich za nesprávne pokiaľ ide o čas odovzdania maloletého matke, a to z dôvodu, že celý víkend strávený s otcom nie je v záujme maloletého z hľadiska prípravy do školy. Maloletý príde domov v nedeľu večer, je unavený a nepripravený do školy na nasledujúci deň. Počas spoločných víkendov s otcom otca nezaujíma, či a koľko sa musí maloletý pripravovať do školy. U otca nie je pre učenie priestor ani čas. Sám otec sa vyjadril, že: "Ja ťa nemám na to, aby som sa s tebou učil." Aktivity maloletého počas návštev u otca pozostávajú prevažne zo sledovania televízie, hrania počítačových hier. Podstatný čas trávia chodením po obchodných centrách, nakupovaním akciových potravín, vecí pre ostatných členov rodiny a vybavovaním si rôznych osobných záležitostí, napr. týkajúcich sa mobilného operátora a podobne. Ak maloletý prejaví záujem o inú aktivitu alebo vec, dostane od otca odpoveď, aby s ním išla matka, lebo: „Má kráľovské výživné". Otec začal so synom tráviť čas inak až v roku 2015 po podaní návrhu zo strany matky aj to len účelovo. Do školy sa s maloletým pripravuje výlučne matka. Vždy je to tak, že po návrate maloletého od otca, sa s matkou učí, niekedy aj po 22:00 hod., čo je na dieťa v jeho naozaj neskoro. Je v najlepšom záujme maloletého, aby mal teda nedeľu voľnú a mohol sa s matkou učiť, resp. pripravovať do školy. Matka má zato, že v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam pokiaľ ide o predmetný výrok. Otec maloletého skutočne nevytvára maloletému také podmienky, aby sa mohol v rámci stretávania s ním aj učiť. Matka je toho názoru, že v záujme maloletého a v záujme jeho kontinuálnej prípravy do školy je vhodné, aby mal maloletý nedeľu voľnú a mohol sa učiť do školy, teda aby odvolací súd v zmysle ustanovenia § 388 CSP zmenil tento výrok súdu prvej inštancie nasledovne: „otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý víkend v nepárnom kalendárnom týždni v mesiaci s výnimkou školských prázdnin, počas ktorých je styk upravený osobitne, a to od soboty od 9:00 hod., kedy si otec dieťa prevezme od matky v mieste jej bydliska do soboty do 20:00 hod., kedy otec maloletého v mieste bydliska odovzdá.“ Uvedený výrok nepovažuje matka za správny, nakoľko počas konania bolo medzi rodičmi maloletého ústne dohodnuté stretávanie otca s maloletým počas školských letných prázdnin každý kalendárny rok v mesiaci júl od nedele 28. týždňa od 19:00 hod. do stredy 30. týždňa do 19:00 hod. a v mesiaci august od nedele 32. týždňa od 19:00 hod. do stredy 34. týždňa do 19:00 hod. O termíne stretávania maloletého s otcom boli vedené rokovania a komunikácia medzi právnymi zástupcami rodičov maloletého. Toto je zaznamenané aj v súdnom spise súdu prvej inštancie. Nie je zrejmé, prečo ako čas stretávania sa maloletého s otcom v rozsudku je uvedená 9:00 hod., keďže táto otázka bola medzi rodičmi maloletého ako jedna z mála de facto nesporná a 19:00 hod. ako čas preberania maloletého otcom počas letných prázdnin bol návrhom zo strany otca maloletého. Matka na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd v zmysle ustanovenia § 388 CSP tento výrok zmenil nasledovne: „počas letných školských prázdnin každý kalendárny rok v mesiaci júl od nedele 28. týždňa od 19:00 hod. do stredy 30. týždňa do 19:00 hod. a v mesiaci august od nedele 32. týždňa od 19:00 hod. do stredy 34. týždňa do 19:00 hod." Matka v rámci odvolania uviedla, že taktiež tretí výrok predmetného rozsudku považuje za nesprávny, nakoľko sa maloletý v domácnosti otca necíti komfortne, ide o čas zimných prázdnin, po ktorých ale maloletý nastupuje do školy a opäť je nevyhnutná jeho príprava. U otca priestor na prípravu nie je. Ako už bolo uvedené k bodu 1). Je potrebné, aby pred nástupom do školy po dlhých zimných prázdninách, sa malý pripravil. V domácnosti otca sa maloletý necíti komfortne, sám to uviedol aj v priebehu konania pred súdom prvej inštancie. V domácnosti otca vládne napätie, súčasná manželka otca maloletého robí výstupy vykrikuje mu, že výživné patrí ich spoločnej 2 ročnej dcére, a nie jemu. Vraj čo všetko si za tie peniaze mohli kúpiť. Maloletý k nej nemá dobrý vzťah. Navyše otec sa maloletého nevie pred svojou súčasnou manželkou zastať, je ticho, keď manželka maloletému niečo vyčíta. Maloletý nebol u otca od 25.10.2015 až doteraz, resp. tento týždeň je uňho na 10 dní. Máme zato, že naozaj nie je v záujme maloletého, aby trávil 7 dní nepretržite v takom prostredí ešte obzvlášť počas zimných sviatkov a Silvestra. Preto navrhla, aby odvolací súd v zmysle ustanovenia § 388 CSP zmenil tento výrok súdu prvej inštancie nasledovne: „počas zimných školských prázdnin každý párny kalendárny rok od 30.12. od 19:00 hod. do 05.01. do 19:00 hod. nasledujúceho kalendárneho roka." Na základe vyššie uvedeného matka navrhla, aby Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozhodol o výrokoch rozsudku Okresného súdu Bratislava I. ako súdu prvej inštancie č. k. 3P/14/2015 - 117 zo dňa 08.04.2016, proti ktorým podala toto odvolanie nasledovne: Krajský súd v Bratislave mení výroky rozsudku č. k. 3P/14/2015 - 117 zo dňa 08.04.2016 Okresného súdu Bratislava I. nasledovne: „Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý víkend v nepárnom kalendárnom týždni v mesiaci s výnimkou školských prázdnin, počas ktorých je styk upravený osobitne, a to od soboty od 9:00 hod., kedy si otec dieťa prevezme od matky v mieste jej bydliska do soboty do 20:00 hod., kedy otec maloletého v mieste bydliska odovzdá.“ „Počas letných školských prázdnin každý kalendárny rok v mesiaci júl od nedele 28. týždňa od 19:00 hod. do stredy 30. týždňa do 19:00 hod. a v mesiaci august od nedele 32. týždňa od 19:00 hod. do stredy 34. týždňa do 19:00 hod." „Počas zimných školských prázdnin každý párny kalendárny rok od 30.12. od 19:00 hod. do 05.01. do 19:00 hod. nasledujúceho kalendárneho roka." 8. K odvolaniu matky podal vyjadrenie Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, ktorý v rámci svojho vyjadrenia uviedol, že sa pridržiava vyjadrenia kolízneho opatrovníka, ktorý sa na pojednávaní dňa 08. 04.2016 vyjadril tak, že navrhuje vyhovieť návrhu otca na rozšírenie styku s prenocovaním u otca v sobotu, nakoľko je v najlepšom záujme dieťaťa rozvíjať vzťah s otcom, ďalej sa kolízny opatrovník vyjadril, že odporúča upraviť styk počas letných školských prázdnin na 10 a 10 dní u otca a v prípade zimných školských prázdnin zotrvávajú na ich vyjadrení o úprave styku od 30.12. do 06.01. nasledujúceho kalendárneho roka, nakoľko aj matka na pojednávaní uviedla, že s takýmto návrhom právnej zástupkyne otca súhlasí. 9. K odvolaniu matky podal vyjadrenie otec, ktorý uviedol, že považuje za potrebné poukázať na tú podstatnú skutočnosť, že matka aj naďalej má eminentný záujem o tom, aby otca v čo najväčšej miere vylúčila zo života maloletého K.. Matka vo svojom odvolaní napáda úpravu styku otca s maloletým K. počas víkendov. Otec nerozumie argumentácii matky, nakoľko sama matka si protirečí, keď opakovane poukazuje na to, že celý víkend strávený s otcom nie je v záujme maloletého z hľadiska prípravy do školy, zrejme opomínajúc, že reálne otcovi a ani maloletému K. /aj keď o to prejavil záujem/ nikdy neumožnila realizáciu styku počas víkendu s prespaním. Maloletý teda nechodil od otca „v nedeľu" večer, z tohto dôvodu otec nemohol mať žiaden podiel na únave a nepripravenosti K. do školy. Nie je pravdivé tvrdenie, že u otca nie je priestor na učenie, nehovoriac o tvrdeniach matky, že by otec nemal na to, aby sa s ním učil. Práve naopak. Otec sa vždy snažil, pokiaľ mal možnosť a styk sa realizoval, vytvoriť maloletému K.Š. program práve z dôvodu, že bol zo strany matky bezdôvodne osočovaný, že sa maloletému syno- vi nevenuje. Ak mu vytvoril program podľa želania K., je osočovaný, že zanedbáva prípravu do školy, pritom reálne nemá zo strany matky poskytnutý ani časový priestor na plnohodnotný víkend strávený s maloletým synom. Nie je tiež pravdivé tvrdenie, že otec začal s maloletým K. tráviť čas účelovo inak po podaní návrhu. Po tom, ako si otec „dovolil" iniciovať súdne konanie , došlo paradoxne k „náhlemu" odmietaniu stretávania sa s otcom zo strany maloletého K., pričom jedným z dôvodov mohlo byť, podľa názoru otca, aj to, že bol oboznamovaný s obsahom podaní, pričom základným problémom, ktorý sa na strane maloletého K. potvrdil aj po realizácii styku počas letných prázdnin v mesiaci júl 2016, je strach na strane maloletého K.Š. oponovať nielen matke, ale aj starej matke, ktoré si neželajú, aby bol maloletý K.Ú. v prirodzenom pravidelnom kontakte s otcom. O tom, že samotný K. by nemal žiaden problém s realizáciou styku aj počas víkendu s prespaním svedčí aj to, že maloletý strávil u otca prázdninový pobyt v mesiaci júl bez väčších problémov, pričom išlo o realizáciu styku po 10 mesiacoch, s tým, že K. sa na prázdniny s otcom a jeho rodinou tešil. Napriek absencii kontaktu počas 10 mesiacov, kedy otec akceptoval vôľu maloletého syna majúc vedomosť o jeho strachu a nemožnosti oponovať rozhodnutiam matky a starej matky, si otec s maloletým veľmi rýchlo našli k sebe cestu a až na drobné nedorozumenia prebehol prázdninový pobyt maloletého u otca veľmi dobre a otec má za to, že K. chápe, že nielen on, ale celá jeho rodina ho má rada. O obavách K. z reakcií matky a starej matky svedčí aj to, že otcovi otvorene povedal, že mu nemôže dať na seba svoje telefónne číslo, nakoľko to má zakázané hlavne od babky, pričom matka mu mala zakázať, aby si zobral k otcovi svoj telefón pod hrozbou, že ak si ho tam zoberie bude mu matkou odobratý a viac ho nedostane. Otec dal po prázdninovom pobyte u neho maloletému SIM kartu aj s kreditom, aby mal možnosť, pokiaľ bude mať záujem, ho kontaktovať. K. mal záujem o kontakt s otcom a jeho rodinou o čom svedčí aj to, že hneď na druhý deň po odovzdaní matke otca kontaktoval formou SMS správ a cez mobilné aplikácie sa spojil nielen s otcom ale aj s maloletým A. /synom otcovej manželky/, s ktorým má tiež veľmi dobrý vzťah. Počas nasledujúcich 3 dní /od štvrtka 27.07 do nedele 31.07.2016/ maloletý K. kontaktoval otca denne, dokonca mu aj telefonoval s tým, že v nedeľu nechal otcovi odkaz, že sa mu v pondelok, t.j. 01.08. 2016, ozve. Nakoľko sa maloletý K. neozval, kontaktoval ho otec, samozrejme mohol iba prostredníctvom mobilného telefónu starej matky, pričom K. mu so smútkom v hlase oznámil, že v noci mu matka kontrolovala mobilný telefón a keď zistila, že má SIM kartu od otca, túto mu vzala, pričom mu „za trest" zobrala aj mobilný telefón. K. bol z tejto situácie značne rozrušený a znechutený. Otec o tomto informoval aj kolízneho opatrovníka. Následne sa otec nemal možnosť kontaktovať s maloletým a jediná informácia, ktorú mu stará matka poskytla bola tá, že je v zahraničí. Je viac než zrejmé, že zo strany matky a najmä starej matky maloletého nie je žiaden záujem na podpore vzťahu otec - syn. Otec skutočne nechápe z akého dôvodu je obmedzovaný ich vzájomný kontakt, pretože aj s poukazom na vyššie uvedené, K. o tento záujem má, len mu to nie je dovolené, pričom neexistuje žiaden dôvod na to, aby stará matka, na ktorú matka často krát deleguje starostlivosť o maloletého, bola uprednostňovaná pred otcom a maloletý K. bol takýmto spôsobom ochudobňovaný o intenzívny a rovnocenný vzťah s druhým rodičom. Otec v rámci svojho vyjadrenia poukázal na to, že v ďalšej časti svojho odvolania matka napáda výrok o úprave styku otca s maloletým K. počas letných a zimných prázdnin a počas vianočných sviatkov. Vo vzťahu k letným prázdninám otec je ochotný akceptovať zmenu v čase odovzdávania tak, aby sa styk začal realizovať od 19,00 hod. Otec skutočne nechápe dôvod, pre ktorý by maloletý nemohol stráviť časť sviatkov s ním a s jeho rodinou, s ktorou nemá problémy tak, ako sa to účelovo snaží prezentovať matka aj v rámci svojho odvolania. Okrem toho otec skutočne nerozumie, prečo právna zástupkyňa matky podáva odvolanie v tejto časti, keď matka maloletého s takouto úpravou vyjadrila na pojednávaní dňa 08.04.2016 súhlas /strana 4 zápisnice z pojednávania/. Otec má za to, že je pochopiteľné a logické, aby maloletý mal možnosť stráviť aspoň časť vianočných sviatkov aj s otcom a maloletou sestrou, tak, aby poznal atmosféru vianočných sviatkov tak u otca, ako aj u matky. Pokiaľ by si ale matka uvedomovala zodpovednosť rodiča, ktorému je dieťa zverené a ktorý ho vychováva, bolo by jej zrejmé, že argumentácia, že „K. nechce", nie je na mieste, nakoľko kompetentný rodič, pokiaľ v danom prípade neexistujú zásadné defekty, by mal dieťa viesť a motivovať k tomu, aby sa na čas, strávený s druhým rodičom, tešilo a minimálne čo sa týka prázdnin, bol tento rozdelený medzi oboch rodičov proporcionálne, pokiaľ nie sú iné dôvody, ktoré by tomu bránili ak rodič, ktorý nemá dieťa zverené, má o realizáciu styku s dieťaťom záujem a dieťaťu nebránia v takomto kontakte napr. študijné povinnosti alebo záujmové krúžky. Matka aj pri úprave zimných prázdnin poukazuje na nutnosť prípravy do školy, paradoxne však nenamieta úpravu styku v čase od 30.12 do 5.1 , t.j. pred koncom zimných prázdnin, pričom je ťažko uveriteľné, že maloletý by trávil zimné prázdniny a Silvestra prípravou do školy, keď aj s matkou počas zimných prázdnin absolvujú dovolenkové pobyty. Otec, aj s poukazom na to, že sám pochádza z Popradu, kde žije jeho rodina a aj K. rodina /starí rodičia, otcov brat s rodinou/, s ktorou má maloletý tiež vytvorený dobrý vzťah, má možnosť tráviť aj s maloletým synom čas aj zimnými športovými aktivitami. Ako už bolo uvedené, K. strávil s otcom a jeho rodinou časť letných prázdnin, pričom otec nemá za to, že by sa cítil nepríjemne, resp. nepohodlne, práve naopak. Je však zrejmé, aj s poukazom na miestami absurdnú argumentáciu matky v odvolaní, že je to skôr želanie matky, aby sa maloletý necítil u otca príjemne. Otec tiež nechápe, z akého dôvodu je jeho manželka, ktorá nemá vo vzťahu k K.Ú. žiaden zlý vzťah, sústavne zo strany matky a aj jej právnej zástupkyne osočovaná. V rámci pojednávaní bolo opakovane zo strany právnej zástupkyne prezentované, že manželka otca vykrikuje maloletému K., že „koľko ich stojí právnička" /uvedené je možné preukázať zvukovými záznamami z pojednávaní/. Keďže táto „teória" sa preukázala ako nepravdivá, uvádzajú novú verziu /"vraj čo všetko si za tie peniaze mohli kúpiť'/toho, čo má údajne vykrikovať manželka otca. Tiež otcovi nie je známe, na základe akých dojmov je hodnotený vzťah otca a jeho súčasnej manželky. Otec si v tejto súvislosti dovolil dať do pozornosti súdu, že napriek tomu, že na jeho strane došlo k zmene pomerov /pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť/, neinicioval konanie o zníženie výživného, pretože skutočne nemal záujem o to, aby bol maloletý následne zo strany matky a starej matky zaťahovaný aj do takýchto pre dieťa neprimeraných tém. Jeho záujmom ako otca bola a je možnosť plnohodnotného kontaktu so svojim synom, pričom matka vôbec nezohľadňuje tú skutočnosť, že obmedzovanie kontaktu maloletého K. s otcom je v prvom rade na ujmu samotného maloletého, ktorému je týmto znemožňovaný aj kontakt a budovanie si vzťahu s maloletou sestrou E., R. A. XX.XX.XXXX. S poukazom na vyššie uvedené preto navrhuje, aby odvolací súd vo vzťahu k odvolaniu matky toto vyhodnotil po vykonanom dokazovaní tak, že rozsudok Okresného súdu Bratislava 1 č. k. 3P/14/2015-117 zo dňa 08.04.2016 v odvolaním napadnutých výrokoch potvrdí. 10. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), túto prejednal s nariadením pojednávania podľa Civilného sporového poriadku na ktorom vypočul matku, právnu zástupkyňu matky, otca, právnu zástupkyňu otca, maloletého K., kolíznu opatrovníčku, a dospel k záveru, že odvolanie matky je čiastočne dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie bude potrebné v časti zmeniť a čiastočne potvrdiť (§ 388 Civilného sporového poriadku, § 387 ods. 1 a 2 CSP) Rozsudok verejne vyhlásil dňa 06.09.2017 (§ 378 CSP, § 219 ods. 3 CSP). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli matka, zástupkyňa matky, otec, právna zástupkyňa otca, kolízny opatrovník upovedomení zákonným spôsobom. 11. Z výsluchu matky odvolací súd zistil, že pokiaľ jeho ide o incident so SIM kartou do mobilného telefónu v tejto súvislosti ju nahnevalo to, že otec to urobil za jej chrbtom a nie s jej vedomím, nakoľko ona maloletého K. musí kontrolovať, čo sa týka hier ich vhodnosti a nevhodnosti, taktiež aké stránky navštevuje, a preto mu túto SIM kartu zobrala. Neprekáža jej, keď maloletý komunikuje s otcom, otec má na neho kontakt môže mu zavolať, môžu spolu komunikovať aj cez internet (instagram). Je síce pravdou, že otec nemá priamo kontakt na matku, ale má kontakt na starú matku a môže kedykoľvek zavolať, pričom mobilný telefón môže zdvihnúť priamo K., pokiaľ je doma. Má za to, že syn má vlastný názor nechce ho nútiť pokiaľ on sám nechce u otca spávať, ale v prípade, že maloletý K. bude chcieť u otca prespať, nebude mať s tým problém, umožní mu to. 12. Z výsluchu otca odvolací súd zistil, že otec na matku nemá žiaden kontakt, takže mu jej ťažkosťou komunikovať, má kontakty iba na starú matku. Otec taktiež poukázal na to, že túto úpravu styku počas soboty aj nedele navrhuje iba preto, aby syn mal možnosť u neho aj prespať, samozrejme v prípade, že nebude chcieť zostať u neho a bude chcieť ísť domov je ochotný ho odviesť k matke. Otec taktiež uviedol, že syn má už vlastný názor, a nemôže ho do ničoho nútiť, respektíve, že bude rešpektovať jeho názor. 13. Kolízny opatrovník sa vo veci vyjadril tak, že s poukazom na doteraz zistený skutočný stave vec ako aj výsluch maloletého navrhuje iba jednu párnu sobotu aj nedeľu s prespaním, inak iba sobotu od 09.00 hod do 19.00 hod tak ako to sám prezentoval maloletý počas jeho výsluchu. Vo zvyšku sa pridržiavajú svojich výpovedí v konaní pred súdom prvej inštancie. 14. Maloletý v konaní pred odvolacím súdom v rámci výsluchu (bez prítomnosti rodičov), za prítomnosti kolízneho opatrovníka uviedol, že letné prázdniny trávil dobre. Bol v tábore airsoft s kamarátom, tam ho dala mama, s otcom bol v Tatrách, aj s jeho manželkou a jej deťmi, bolo tam dobre, chodili na výlety. Na otázku súdu ako si rozumie s A. O. E. (deti manželky otca a maloletá E. je dieťa manželky otca a otca maloletého) maloletý uviedol, že s A. celkom fajn, s E. ani moc nie, lebo je malá. Na otázku, prečo nechce spať u otca, čo mu tam prekáža alebo vadí uviedol, že sa tam cíti cudzo, doma je inde, ale otec je na neho dobrý. Na otázku koľko času by chcel stráviť u otca a ako, maloletý uviedol, že chce aby bol s otcom cez prázdniny, tak ako to bolo doteraz a cez školský rok by chcel iba v sobotu od 9,00 do 19,00 večer a v nedeľu chce byť už doma. Na otázku, či sa niekedy o tom rozprával s otcom alebo s mamou prečo tam nechce spať? maloletý uviedol, požiadal otca, aby to neriešil, chcel byť u neho vždy iba v sobotu, ale on to aj tak rieši, keď bude chcieť sám povie otcovi, že tam zostane aj spať a myslí si, že mama mu nebude brániť. Aj mamin priateľ sa o neho pekne stará, venuje sa mu. Na otázku, či sa s ním ešte treba učiť alebo sa učí sám, s kým sa učí, ak sa neučí sám, či má doučovateľku maloletý uviedol, že je treba sa s ním učiť, mama mu pomáha, spoločne prídu na to, ako sa to vypočíta, alebo ako to treba spraviť. Na otázku, či sa niečomu venuje... krúžky... šport... kto s ním na tieto aktivity chodí maloletý uviedol, že ho baví basketball, ešte chodí na angličtinu, otec ho nechcel odviesť na angličtinu, mama ho tam vozí autom do Petržalky, keď aj hral alebo robil nejaký šport spravidla ho prestal baviť. Na záver maloletý K. uviedol, že mu veľmi vadí, že ho tato presviedča, aby tam išiel bývať, ale on nechce. Keď bude chcieť, tak tam pôjde, avšak chce, aby to ostalo na jeho rozhodnutí, keď sa dohodne s otcom, tak tam zostane aj v nedeľu, ale iba vtedy keď bude chcieť. 15. Ak súd rozhoduje o úprave styku rodičov s dieťaťom, musí zohľadniť tú skutočnosť, že obidvaja rodičia majú právo na osobnú starostlivosť o dieťa zásadne v rovnakej miere, tomu zodpovedá aj právo dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov. Ak teda súd zverí dieťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, potom by malo byť dieťaťu umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bola táto zásada čo najviac naplnená. (nález Ústavného súdu ČR z 15. marca 2016, sp. zn. III. ÚS 2298/15) 16. Podľa čl. 41 ods. 4 ústavy starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona. Rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom. Ak rodičia žijú v manželstve, predpokladá sa, že svoje deti vychovávajú v zásade na základe vzájomnej dohody a v záujme maloletých detí. Zákon o rodine úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rieši v určitých špecifických situáciách osobitne, tak ako to predpokladá čl. 51 ods. 1 ústavy. Zákon o rodine preferuje dohodu rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností (§ 24 ods. 2, § 25 ods. 1, § 35 a § 36 ZR). Až keď nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv, rozhodne o ich výkone súd, vždy však s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa. Ústavný súd už vo svojom rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 26/05 vyslovil právny názor, že právna úprava styku rodičov s ich maloletými deťmi nevedie k obmedzeniu práv rodičov, ale práve naopak, prostredníctvom tejto úpravy sa prispieva k ich garancii, a preto nemôže byť v nesúlade s čl. 41 ods. 4 ústavy. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2010, č. k. I. ÚS 120/2010-15). 17. Podľa § 26 ZoR, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. 18. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa (ďalej len „Dohovor“), záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 19. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, sa zaväzujú, že zabezpečia dieťaťu ochranu a starostlivosť nevyhnutnú pre jeho blaho, pričom budú brať ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za dieťa zodpovedných a urobia všetky potrebné zákonodarné administratívne opatrenia. 20. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, sa zaväzujú, že zabezpečia, aby inštitúcie, služby a zariadenia zodpovedné za starostlivosť a ochranu detí zodpovedali normám stanoveným kompetentnými úradmi, zvlášť po stránke bezpečnosti a ochrany zdravia, počtu a kvalifikácie personálu ,ako aj kompetentného dozoru. Záujem dieťaťa teda stojí nad všetkými inými záujmami, vrátane záujmu rodiča. V konaniach, kde sa rozhoduje o výkone rodičovských práv a povinností, konať v záujme dieťaťa znamená brať do úvahy, najmä napĺňanie jeho potrieb, istoty, spokojnosti, bezpečie, vyplývajúce z citových väzieb a vzťahu dieťaťa k obom rodičom. 21. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie vo veci samej, riadne zistil skutočný stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, avšak napriek uvedenému odvolací súd má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku, v ktorom súd prvej inštancie umožnil otcovi stretávať sa s maloletým K. každý víkend v nepárnom kalendárnom týždni v mesiaci a to od soboty od 09.00 hod do nedele do 19.00 hod s výnimkou prázdnin bolo potrebné zmeniť (§ 388 CSP). V danom prípade je potrebné uviesť, že ide o zložitú situáciu kedy aj odvolací súd musí zhodnotiť jednak výpoveď maloletého, jednak právo otca tráviť čas (aj počas víkendu) so svojím synom a taktiež povinnosť matky umožniť synovi tráviť čas s otcom. Je síce pravdou, tak ako konštatoval súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho rozsudku, že stretávanie sa maloletého s otcom a jeho rozsah nie je možné ponechávať výlučne na vôľu maloletého, avšak na druhej strane je potrebné uviesť, že obaja rodičia už dlhodobejšie ponechávajú rozhodovanie ohľadom stretávania sa s otcom na maloletého K., a preto rozsudok ktorý takpovediac nie je v súlade s vôľou maloletého bude v danom prípade kontraproduktívny, nakoľko maloletý sa mu bude brániť (uvedené nepriamo z jeho komunikácie v konaní pred odvolacím súdom vyplynulo). Každé dieťa má určitú povahu, pričom každé dieťa inak reaguje v určitých situáciách, a preto bolo potrebné aj s ohľadom na „ povahu “ maloletého K. a jeho jasný a vyhrotený názor a postoj v tejto veci zmeniť v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie. V takejto situácii sa odvolací súd domnieva, že zvolil prístup, ktorý bude pre maloletého viac prínosný, a to z dôvodu, že maloletý nadobudne dojem, že otec prostredníctvom súdu rešpektuje názor syna, a vzťah otca so synom by sa mohol stať bezproblémovejší. Bude na otcovi (a samozrejme, aj na matke, ktorá musí intenzívne podporovať vzťah maloletého s otcom), aby si maloletý postupne sám vybudoval pozitívnejší vzťah k rodine otca, aby sa maloletý v rodine otca cítil príjemne a nie cudzo. Následne je potrebné podporovať maloletého v tom, aby trávil čas u svojho otca a to nielen v intenciách rozsudku odvolacieho súdu, ale aj v iný čas, kedykoľvek túto túžbu bude prezentovať. V danom prípade sa iba týmto spôsobom môžu zlepšiť vzťahy medzi otcom a synom ale aj medzi rodičmi navzájom. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v tomto výroku zmenil tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým K. každý víkend v nepárnom kalendárnom týždni v mesiaci s výnimkou školských prázdnin, počas ktorých je styk upravený osobitne, a to od soboty od 9.00 hod kedy si otec dieťa prevezme od matky v mieste bydliska do soboty do 19.00 hod kedy otec maloletého v mieste bydliska matky odovzdá. 22. Odvolací súd taktiež zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, v ktorom súd prvej inštancie upravil styk otca s maloletým K. počas letných školských prázdnin tak, že otec je oprávnený s maloletým každý kalendárny rok v mesiaci júl od nedele 28. týždňa od 9,00 hod. do stredy 30. týždňa do 19,00 hod. a v mesiaci august od nedele 32. týždňa od 9,00 hod. do stredy 34. týždňa do 19,00 hod., tak, že otec je oprávnený stretávať s maloletým K. počas letných školských prázdnin tak, že v mesiaci júl od nedele 28. týždňa od 19,00 hod. do stredy 30. týždňa do 19,00 hod. a v mesiaci august od nedele 32. týždňa od 19,00 hod. do stredy 34. týždňa do 19,00 hod. avšak iba z dôvodu, že otec s uvedenou úpravou styku (úpravou hodín počas styku so synom) v rámci svojho vyjadrenia k odvolaniu súhlasil. 23. Následne vo výroku, v ktorom súd prvej inštancie upravil styk otca s maloletým K. počas zimných školských prázdnin každý nepárny kalendárny rok od 26.12. od 9,00 hod. do 30.12. do 19,00 hod. a každý párny kalendárny rok od 30.12. od 9,00 hod. do 06.01. do 19.00 hod. nasledujúceho kalendárneho roka, a počas jarných školských prázdnin určených obvyklým spôsobom pre Bratislavský kraj každý párny kalendárny rok od soboty nasledujúcej po poslednom dni vyučovania pred jarnými prázdninami od 9,00 hod. do nasledujúcej soboty do 19,00 hod., počas veľkonočných prázdnin každý nepárny kalendárny rok od Zeleného štvrtka od 19,00 hod. do posledného dňa veľkonočných prázdnin do 19,00 hod., odvolací súd potvrdil, pretože je v týchto výrokoch vecne správnym a keďže sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku, ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.). 24. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008). 25. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu. 26. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podia § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podia § 421 ODS. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podia písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podia odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podia druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podia predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podia § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podia § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).