Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/80/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115212652 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1115212652.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci žalobcu: D. I., U.. X. X. XXXX, R. H. Q., Š. X, zastúpený Prosman a Pavlovič advokátska kancelária s. r. o., so sídlom v Trnave, Hlavná 31, proti žalovanému: D. M., U.. X. X. XXXX, R. H. R., D. X, o zaplatenie 14.555,- euro s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 22. apríla 2016 č. k. 12C/134/2015-44 v znení jeho opravného uznesenia zo dňa 10. júna 2016 č. k. 12C/134/2015-57 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej žalobe vyhovujúcej časti p o t v r d z u j e. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1/ Súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 14.555,- euro spolu so zmluvne dohodnutými úrokmi vo výške 6.000,- euro a úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 14.555,- euro od 31. 10. 2013 do zaplatenia a trovy konania vo výške 873,- euro za zaplatený súdny poplatok a 1.204,18 euro za trovy právneho zastúpenia k rukám Prosman a Pavlovič advokátska kancelária s. r. o., všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku (v časti úroku z omeškania presahujúceho 5,5 %, požadovaného vo výške 8,5 % ročne) žalobu zamietol. 2/ Vychádzal zo zistenia, že strany sporu uzavreli dňa 22. 10. 2007 písomnú zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažnú pôžičku 1.000.000,- Sk od 23. 10. 2007 do 31. 1. 2008. Žalovaný sa zaviazal túto pôžičku žalobcovi vrátiť 31. 1. 2008 spolu s 15 % ročným úrokom. Zo zmluvy o pôžičke, podpísanej žalovaným pred notárom dňa 19. 6. 2013 súd zistil, že žalobca a žalovaný sa dohodli na splatení dlžnej čiastky 14.555,- euro ku dňu 12. 3. 2013 z pôvodne poskytnutej pôžičky 1.000.000,- Sk dňa 22. 10. 2007 v Bratislave. Na základe tejto dohody mal žalovaný uhradiť žalobcovi čiastku 14.555,- euro v termíne do 30. 10. 2013, spolu s dohodnutým úrokom 4.000,- euro, t. j. čiastku 18.555,- euro. Pri nedodržaní dohodnutého termínu splátky sa úrok zvýšil o ďalších 1.000,- euro za každý začatý kalendárny rok, počnúc rokom 2014, ak nebude dohodnuté zmluvnými stranami inak. 3/ Žalovaný svoju obranu v spore založil na tvrdeniach, že žalobca je otcom jeho bývalej partnerky, s ktorou má dieťa a s ktorou sa rozišiel v roku 2011. Potvrdil, že žalobca mu dňa 22. 10. 2007 poskytol pôžičku vo výške 1.000.000,- Sk v hotovosti, spolu s úrokom vo výške 15 % ročne, ktorú sa zaviazal splatiť v lehote do 31. 1. 2008. V tom čase podnikal, mal víziu príjmov a splatenie pôžičky v tom čase považoval za reálne. Potvrdil, že poskytnutú pôžičku v dohodnutom termíne nesplatil, čo odôvodnil krízou v stavebníctve, kde podnikal, v dôsledku čoho prišiel o predpokladaný príjem, narodením dcéry M. v januári 2008 a starostlivosťou o ňu a dcéru žalobcu. Priznal, že mal problémy so splácaním pôžičky, z ktorej uhradil len časť 18.638,78 euro. V roku 2013 žalobca navrhol nový systém splatenia pôžičky a bola uzatvorená nová zmluva o pôžičke, ktorá bola pre neho výhodnejšia, stále však nevýhodná. V roku 2015 sa chcel so žalobcom dohodnúť na úhrade istiny bez úrokov, čo však žalobca odmietol. V súčasnosti nepodniká, podnikateľskú činnosť ukončil, nemá žiaden majetok, byt na T. V., kde býval spolu s dcérou žalobca mu už nepatrí, pretože potom ako sa dostal do finančných problémov, bol byt vydražený a príjem z dražby bol použitý na splatenie dlhu z jeho podnikania. V súčasnosti na T. V. má len formálne prihlásený trvalý pobyt, nemá žiaden príjem, nemá bydlisko, prespáva u priateľov a žije z podpory svojich priateľov, ktorým v minulosti pomohol, ako nezamestnaný nie je evidovaný na Úrade práce, nepoberá od štátu žiadne dávky, ale snaží sa zamestnať. Dcéra žalobcu bola na materskej dovolenke 4 roky a potom, ako sa dostal do finančných problémov očakával, že sa zamestná a preberie na seba časť zodpovednosti, k čomu však nedošlo, a preto sa ich vzťah rozpadol, on sa z bytu na T. odsťahoval a dcéra žalobcu tam zostala bývať. Navrhol, aby ho súd v konaní zaviazal na zaplatenie žalovanej istiny 14.555,- euro v mesačných splátkach po 121,29 euro mesačne a vo zvyšku žalobu zamietol. Uviedol, že so splatením dlhu mu pomôžu jeho priatelia. 4/ Z dokladov o priemerných úrokových mierach z úverov za obdobie rokov 2007, 2008, 2013, 2015 súd prvej inštancie zistil, že priemerný úrok zo spotrebiteľských a iných úverov so splatnosťou do 1 roka v októbri 2007 bol 14,35 %, v januári 2008 bol 14 %, v marci 2013 bol 8,12 % a v januári 2015 bol 7,25 %. 5/ Súd prvej inštancie novú zmluvu o pôžičke zo dňa 19. 6. 2013 z právneho hľadiska vyhodnotil ako dohodu podľa § 570 Občianskeho zákonníka, ktorou sa strany dohodli na novom záväzku, ktorý nahradil doterajší záväzok a podľa novej zmluvy o pôžičke vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 14.555,- euro spolu s úrokom 4.000,- euro, teda nižším ako pôvodne dohodnutým úrokom, keď pôvodne bol dohodnutý úrok vo výške 15 % zo sumy 1.000.000,- Sk, čo v matematickom prepočte na euro predstavovalo 4.979,- euro, a to v lehote do 30. 10. 2013. V prípade nedodržania termínu 30. 10. 2013 sa úrok zvýšil o ďalších 1.000,- euro za každý začatý kalendárny rok, počnúc rokom 2014. V konaní bolo nesporné, že žalovaný v dohodnutej lehote svoj záväzok nesplnil a nesplnil ho ani do podania žaloby, preto súd zaviazal žalovaného na splnenie záväzku vyplývajúceho mu z novej zmluvy o pôžičke zo dňa 19. 6. 2013 a to na zaplatenie 14.555,- euro spolu s dohodnutým úrokom 6.000,- euro, t. j. úrokom 4.000,- euro + 1.000,- euro za rok 2014 a 1.000,- euro za začatý rok 2015, keď dohodnutý úrok z pôžičky súd vyhodnotil ako platný. Platnosť dohodnutého úroku súd posúdil v zmysle § 658 a § 39 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 658 Občianskeho zákonníka umožňuje pri peňažnej pôžičke dohodnúť aj úrok, ktorého výšku ale Občiansky zákonník neurčuje. Tento úrok by však nemal byť v rozpore s dobrými mravmi, pretože takýto úrok by bol v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatný. Podľa platnej judikatúry (rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo/26/2011) sa výška úroku považuje za neprimeranú a odporujúcu dobrým mravom, ak presahuje úrokovú mieru obvyklú v dobe dojednania, určenú najmä s prihliadnutím k vyšším úrokových sadzbám uplatňovanými bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. V danom prípade bol účastníkmi konania dohodnutý úrok pevnou sumou 4.000,- euro zo sumy 1.000.000,- Sk (33.193,92 euro), čo predstavuje 12,3 %, t. j. porovnateľnú priemernú úrokovú mieru z úverov v októbri 2007 zistenú súdom z vyššie uvedených dokladov 14,35 % a sumou 1.000,- euro zo sumy 14.555,- euro, čo predstavuje 7 %, t. j. menej ako bola v marci 2013 priemerná úroková miera z úverov zistená súdom z vyššie uvedených dokladov 8,12 % a porovnateľná s priemernou úrokovou mierou z úverov v januári 2015 vo výške 7,25 %. 6/ Súd nevyhovel návrhu žalovaného na povolenie splácať predmetný dlh v mesačných splátkach po 121,29 euro mesačne, pretože žalobca s tým nesúhlasil a splácanie dlhu takýmto spôsobom by trvalo viac ako 14 rokov, čo vzhľadom na vek žalobcu (68 rokov) súd považoval za neprimerané. 7/ Pretože žalovaný sa so splnením svojho záväzku dostal do omeškania, súd ho v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania, výška ktorého je určená v zmysle § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Y. V. R., platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t. j. ku dňu 31. 10. 2013 vo výške 5,5 % ročne a vo zvyšku žalobu zamietol. 8/ O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 3 O. s. p. a žalobcovi, ktorý bol neúspešný len v nepatrnej časti príslušenstva, priznal plnú náhradu trov konania. 9/ Proti rozsudku súdu prvej inštancie v žalobe vyhovujúcej časti podal včas odvolanie žalovaný z dôvodu, že súd vec nesprávne právne posúdil. Súdu vytýkal, že mal podľa § 160 ods. 1 O. s. p. povoliť splácanie žalovanej sumy v splátkach z dôvodu, že v konaní vyšlo najavo, že na takéto rozhodnutie existujú podmienky, keďže nie je vo finančných možnostiach žalovaného uhradiť žalovanú sumu jednorazovo. Zároveň žalovaný naďalej trval na tom, že úrok podľa uzavretej zmluvy o pôžičke je príliš vysoký, v rozpore s dobrými mravmi, v dôsledku čoho je dohoda o výške úroku neplatná. Výšku úroku súladnú s dobrými mravmi nemožno hodnotiť len porovnaním s úrokom z úverov a pôžičiek poskytovaných bankami z dôvodu, že žalobca je fyzická osoba - nepodnikateľ, a nie banka. V tejto súvislosti poukázal i na skutočnosť, že žalovaný počas svojho spolužitia s dcérou žalobcu prispieval na jej výživu a uhrádzal celé náklady na bývanie. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie vo veci. 10/ Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného zopakoval, že vzhľadom na jeho vek a termín konečného splatenia dlhu v prípadných splátkach by splatenie dlhu formou splátok nepredstavovalo účinnú a spravodlivú ochranu práv žalobcu, odporovalo by teda základným zásadám Civilného sporového poriadku, podľa ktorého musí byť ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Skutočnosť, že žalobca poskytol pôžičku žalovanému ako fyzická osoba nemení nič na posudzovaní primeranosti dohodnutých úrokov v zmluve o pôžičke porovnaním priemerných úrokových sadzieb, uplatňovaných bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek obvyklých v dobe dojednania úroku. Strany si v zmluve o pôžičke dohodli nižší úrok ako bola priemerná úroková sadzba z úverov obchodných bánk v danom období, dojednaný úrok z pôžičky medzi stranami preto nie je v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca preto navrhol potvrdenie napadnutej časti rozsudku súdu prvej inštancie. 11/ Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 12/ Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 13/ Dňom 1. 7. 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok, kde sa v zmysle § 470 ods. 1 tohto zákona uplatňuje zásada jeho okamžitej aplikability, podľa ktorej tento zákon platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 14/ Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu a z dôvodov ním vymedzených (379, 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie dôvodné nie je. 15/ Zákon vo svojom ustanovení (§ 160 ods. 1 O. s. p., teraz § 232 ods. 4 CSP) umožňuje súdu, aby dlžníkovi určil na splnenie uloženej povinnosti lehotu dlhšiu ako 3 dni, alebo aby mu umožnil peňažný dlh splatiť v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí. Posudzuje pritom, či vzhľadom na povahu prejednávanej veci, osobné pomery dlžníka, výšku dlhu a doterajšie splácanie je povolenie splátok dlžníkovi vhodné. Prihliada aj na názor veriteľa, v tomto prípade žalobcu. Odvolací súd v danom prípade dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti nepovolenia úhrady dlhu v splátkach po 121,29 euro mesačne je správne. Bolo potrebné zohľadniť argumentáciu žalobcu o tom, že úhrada dlhu v splátkach by trvala neprimerane dlhú dobu (cca 170 splátok len istiny bez príslušenstva) a takáto úhradu dlhu spolu s náhradou trov konania 2.077,18 euro neprinesie vyriešenie situácie na prospech ani jednej zo sporových strán, ako na to správne poukázal žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného, keď pre žalobcu je to neprimerane dlhá doba, po ktorú by sa nemohol domôcť svojho prisúdeného a oprávneného nároku, nedáva mu to právnu istotu plnenia zo strany žalovaného, avšak takéto rozhodnutie nie je ani v prospech žalovaného, pretože pohľadávka sa mu v súvislosti s 5,5 % úrokom ročne zvyšuje. Navyše v súdenej veci nebol na strane žalovaného ani predpoklad riadneho splácania splátok, keď žalovaný nemá žiaden príjem, nemá bydlisko, prespáva u priateľov a žije z podpory svojich priateľov, ktorým v minulosti pomohol, ako nezamestnaný nie je evidovaný na úrade práce, nepoberá od štátu žiadne dávky, ale snaží sa zamestnať, teda by v krátkom čase pre omeškanie s plnením jednej splátky sa stal splatný celý dlh. 16/ Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí" bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť" obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2012, sp. zn. 5Cdo/26/2011). 17/ Pokiaľ žalovaný poukazoval na skutočnosť, že počas svojho spolužitia s dcérou žalobcu prispieval na jej výživu a uhrádzal celé náklady na bývanie, nie je túto skutočnosť možno zohľadniť pri posudzovaní rozsahu záväzku dlžníka voči veriteľovi, keď i úhrada nákladov na bývanie je súčasťou zákonnej vyživovacej povinnosti, v danom prípade navyše poskytovanej tretej osobe, na právnom vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom nijako nezúčastnenej. 18/ Odvolaciemu súdu potom neostalo než rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej žalobe vyhovujúcej časti potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP z hľadiska jeho vecnej správnosti, stotožňujúc sa celkom s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v zmysle § 387 ods. 2 CSP. 19/ V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. 20/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).