Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/142/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115213213 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1115213213.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu: JUDr. Michaela Králová a JUDr. Ivana Jahnová, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: R. Ž., narodeného XX.X.XXXX, zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky E. Ž. narodenej X.X.XXXX, trvalý pobyt U. XX, V., právne zastúpená advokátskou kanceláriou Fons iuris s.r.o. so sídlom Kominárska 2,4, Bratislava a otca P. F. narodeného X.X.XXXX, trvalý pobyt Na P. XX , K., v konaní o návrhu starých rodičov maloletého: X. E. F. narodeného X.X.XXXX, trvalý pobyt Na P. XX, K., 2. C. F. narodenej X.X.XXXX, trvalý pobyt Na P. XX, K., obaja právne zastúpení advokátom JUDr. Miroslavom Kučerom, AK so sídlom Krajinská 30, Bratislava o úpravu styku starých rodičov s maloletým dieťaťom, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 1P 69/2015-72, zo dňa 10.6.2016 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 1P 69/2015-72 zo dňa 10.6.2016 p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo dňa 10.6.2016, č.k. 1P 69/2015-72 upravil stretávanie sa starých rodičov s maloletým R. Ž. narodeným XX.X.XXXX tak, že starí rodičia maloletého sú oprávnení stretávať sa s ním jedenkrát v kalendárnom mesiaci, a to v štvrtý piatok príslušného kalendárneho mesiaca, v čase od 14.00 do 16.00 hodine, vždy za prítomnosti a asistencie zamestnanca neziskovej organizácie U. P. F. so sídlom v Košiciach, v priestoroch tejto organizácie, prípadne na mieste týmto zariadením určenom. Zároveň matke maloletého uložil povinnosť odovzdať dieťa v čase určenom na začiatok stretnutia zamestnancovi zariadenia poverenému štatutárnym zástupcom zariadenia realizáciou styku. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. 2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že navrhovatelia, ktorí sú starými rodičmi maloletého R. Ž., narodeného XX.XX.XXXX, (ďalej aj "maloletý") sa návrhom z 14.05.2015 domáhali v zmysle § 25 ods. 5 zákona č. 36/2005 Z.z. - Zákon o rodine úpravy styku s maloletým. V návrhu uviedli, že rodičia maloletého dlhodobo spolu nežijú, matka maloletého neumožňuje otcovi styk s maloletým. Práva a povinnosti rodičov k maloletému boli upravené rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, sp.zn. 2P/11/2010, zo dňa 28.10.2010, právoplatným dňa 06.12.2010. Na Okresnom súde Bratislava I prebieha konanie sp.zn. 3P/17/2013 vo veci zmeny výkonu rodičovských práv a povinností, ktoré doposiaľ nie je právoplatne skončené. Konanie 3P/17/2013 iniciovala matka maloletého podľa názoru otca s jednoznačným zámerom izolovať maloletého od svojho otca, prehĺbiť s ním narušené citové väzby, až s konečným úmyslom dosiahnuť absolútne odcudzenie otca s maloletým. Na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.zn. 3T/129/2013 prebieha trestné konanie vedené proti otcovi maloletého, ktoré bolo začaté na základe trestného oznámenia matky a v ktorom bol otec maloletého dvakrát oslobodený spod obžaloby pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, 2 písm. a), b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. g), § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona. Starí rodičia maloletého tvrdili, že matka maloletého napriek opätovným výzvam starých rodičov neumožňuje styk starých rodičov s maloletým, zrejme tiež s úmyslom docieliť úplné citové odcudzenie maloletého s nimi. Poukázali tiež na to, že od útleho detstva maloletého bol medzi starými rodičmi a maloletým vytvorený silný citový vzťah, keďže maloletý so svojím otcom pravidelne starých rodičov navštevoval, či už to bolo počas víkendov alebo pri oslavách narodením rodinných príslušníkov. Starí rodičia sú v telesnej a duševnej pohode, na svoj vek sú zdraví a počas styku s maloletým sú schopní sa o neho riadne postarať, v ich domácnosti majú na to vytvorené všetky podmienky. Uviedli tiež na to, že otec maloletého s nimi dlhodobo nebýva. Vzhľadom na uvedené žiadali pôvodne upraviť styk starých rodičov s maloletým vždy v prvý víkend v mesiaci v roku od piatka od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod. tak, že starí rodičia si maloletého prevezmú v stanovenú hodinu pred bytom matky, kde maloletého v stanovenú hodinu matke aj odovzdajú. V priebehu konania starí rodičia, pokiaľ ide o rozsah navrhovanej úpravy na navrhnutom rozsahu styku netrvali a na pojednávaní dňa 10.6.2016 navrhli, aby súd upravil styk starých rodičov s maloletým, pričom rozsah úpravy ponechali na úvahu súdu. 3. Matka sa k návrhu starých rodičov vyjadrila písomným podaním z 6.7.2015. Uviedla, že nie je jej snahou ani záujmom obmedzovať akékoľvek osoby v styku s maloletým, avšak ako matka maloletého má len jednu podmienku, ktorú považuje za dôvodnú, a to je, aby bolo všetko v záujme maloletého a aby mu to ani hypoteticky nemohlo uškodiť. Poukázala na to, že vzhľadom na všetky okolnosti súvisiace s vecou a stavom maloletého, ak by aj bol návrh navrhovateľov dôvodný, je potrebné vypracovať znalecký posudok, resp. vypočuť maloletého pred detským psychológom. Matka v návrhu starých rodičov vzhľadom na požadovaný rozsah úpravy styku videla snahu starých rodičov obchádzať uznesenie Okresného súdu Bratislava I, vydané v konaní 3P/17/2013, ktorým bol otcovi maloletého dočasne zakázaný styk s ním, a v ktorej súvislosti poukázala na skutočnosť, že otec má rovnaké trvalé bydlisko ako jeho rodičia. Obávala, že v prípade, ak súd vyhovie navrhovanej úpravy styku starých rodičov s maloletým, bude otec takýmto spôsobom de facto s ním v styku. Tvrdila, že v zmysle znaleckého posudku vypracovaného v konaní 3P/17/2013 nielen stretávanie sa s otcom, ale aj stretávanie sa s jeho príbuznými môže maloletému spôsobiť ujmu. Poukázala aj na to, že maloletý nemal so svojimi starými rodičmi vytvorený vzťah a tiež na dôvodnú obavu ohľadom prítomnosti otca. 4. Otec maloletého navrhol, aby súd návrhu starých rodičov vyhovel. Bol toho názoru, že maloletý aj starí rodičia majú na stretávanie sa nárok. Starí rodičia zo strany matky môžu maloletého vidieť každý deň a preto je potrebné, aby sa maloletý stretol aspoň občas aj so starými rodičmi z jeho strany. Namietal tvrdenie matky, že by nerešpektoval rozhodnutie o zákaze styku a uviedol, že si je vedomý dôsledkov porušenia zákaz styku s maloletým. Starí rodičia majú maloletého radi a maloletý R. bol na nich zvyknutý. Otec tiež poukázal na to, že sa každý mesiac prostredníctvom emailu informuje ohľadom maloletého, ale R. matka mu neodpovedá. 5. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny ako opatrovník maloletého dieťaťa v konaní odporučil súdu nariadiť asistovaný styk prostredníctvom neziskovej organizácie U. P. F. so sídlom v Košiciach. 6. Súd prvej inštancie vec rozhodol na základe skutkového stavu zisteného výsluchom matky, otca, navrhovateľov - starých rodičov maloletého, vyjadrením procesného opatrovníka, ako aj listinnými dôkazmi, ktoré tvoria obsah súdneho spisu a skonštatoval, že maloletý R. Ž. má X rokov, pochádza zo vzťahu rodičov E. Ž. a P. F., ktorí neboli manželmi a od útleho veku maloletého nežijú v spoločnej domácnosti. Maloletý R. žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou v Košiciach, kde sa matka s maloletým presťahovala na jeseň roku 2014 a kde maloletý navštevuje tretí ročník základnej školy. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 28.10.2010, právoplatným dňa 6.12.2010, súd schválil dohodu rodičov o výkone práv a povinností k maloletému, na základe ktorej zveril maloletého R. do osobnej starostlivosti matky, otca maloletého zaviazal platiť výživné na maloletého vo výške 70,- Eur od 01.03.2009 a zročné výživné vo výške 30,- Eur zaplatiť spolu s bežným výživným za mesiac november 2010. Styk otca s maloletým upravil tak, že otec má právo stretávať sa s maloletým každý týždeň v stredu od 16.00 do 17.30 hod. a každú párnu sobotu od 14.00 hod. do 18.00 hod. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, č.k. 3P/17/2013-467 zo dňa 14.12.2015, ktorý k času rozhodovania súdu prvej inštancie v predmetnej veci vzhľadom na odvolanie matky maloletého nenadobudol právoplatnosť, upravil súd prvej inštancie styk otca s maloletým tak, že otec maloletého je oprávnený stretávať sa s maloletým jedenkrát v kalendárnom mesiaci, a to vždy v druhý piatok príslušného kalendárneho mesiaca v čase od 15.00 do 17.00 hod., vždy za prítomnosti a asistencie zamestnanca neziskovej organizácie U. P. F. so sídlom v Košiciach, v priestoroch U. P. F., n.o., prípadne na mieste týmto zariadením určenom. Starí rodičia majú o vzťah so svojím vnukom úprimný záujem a v záujme svojho vnuka sú ochotní prispôsobiť sa a realizovať styk s maloletým v mieste jeho bydliska. Súd prvej inštancie uviedol, že v danom prípade sú splnené zákonné podmienky pre úpravu styku starých rodičov s maloletým dieťaťom. V prvom rade zohľadnil nesporne zistenú skutočnosť, že styk so starými rodičmi je za danej situácie v podstate jedinou možnosťou pre zachovanie a budovanie väzieb s blízkymi príbuznými zo strany otca, ako aj fakt, že matka nielen styk, ale aj akýkoľvek kontakt, čo i len písomný, starých rodičov s maloletým neumožňuje a tiež skutočnosť, že na strane starých rodičov nebola zistená žiadna prekážka, ktorá by z dôvodu ochrany maloletého bránila úprave styku starých rodičov s maloletým v rozsahu, akým súd vo výroku napadnutého rozsudku styk upravil. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené obe zákonné podmienky stanovené § 25 ods. 5 Zákona o rodine a síce, že upraviť styk maloletému dieťaťu so starými rodičmi je jednak potrebné v záujme maloletého dieťaťa a zároveň bolo jednoznačne preukázané, že si to vyžadujú pomery v rodine. Maloletý nemá v súčasnosti, resp. od roku 2013, zabezpečenú žiadnu možnosť kontaktu s blízkymi osobami zo strany jeho otca, o styku otca s maloletým doposiaľ nie je právoplatne rozhodnuté. Rozsah styku otca s maloletým, o ktorom bolo rozhodnuté rozsudkom 3P 17/2013-467 zo dňa 14.12.2015, ktorý do toho času nenadobudol právoplatnosť bol styk otca s maloletým upravený výlučne ako asistovaný styk. Keďže v záujme maloletého nebolo možné upraviť styk iným spôsobom (vzhľadom na všetky zistené okolnosti prípadu), nedáva priestor pre stretávanie maloletého so starými rodičmi bolo potrebné zachovať maloletému možnosť kontaktu so starými rodičmi ako najbližšími príbuznými zo strany otca. Je základným právom maloletého poznať svojich blízkych príbuzných a mať možnosť rozvíjať s nimi citové väzby minimálne do tej miery, aby nedošlo neumožnením akéhokoľvek kontaktu k ich pretrhnutiu a aby tak bol vytvorený základ pre jeho budúce rozhodnutie v dospelom veku, či tieto väzby zachová. 7. Skutkový stav veci vyhodnotil súd prvej inštancie právne podľa § 25 Zákona o rodine. O trovách konania rozhodol v zmysle § 146 odsek 1 písmeno a) zákona číslo 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok (ďalej aj OSP) s odôvodnením, že ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu a v týchto prípadoch žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 8. Proti tomuto rozsudku podala včas z dôvodov podľa § 365 zákona č. 160 /2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej aj CSP) matka maloletého odvolanie. Odôvodnila ho tým, že v konaní pred Okresným súdom Bratislava I sp.zn. 3P/17/2013 rozhodol súd prvej inštancie i keď ešte neprávoplatne o stretávaní sa maloletého s otcom vždy druhý piatok v mesiaci v rozsahu 2 hodín. Keďže súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom o stretávaní sa starých rodičov s maloletým tiež v rozsahu 2 hodín každý štvrtý piatok v mesiaci, je takéto rozhodnutie nelogické a ignoruje najlepší záujem maloletého, ktorý súd neprešetril prostredníctvom psychológa a ignoruje závery znaleckých posudkov z konania 3P/17/2013. Podľa znaleckého posudku z označeného konania vypracovaného Mgr. Balkom existuje hrozba ujmy maloletého pri stretávaní sa s otcom a preto je dôvodné aj predpokladať, že tomu tak bude aj pri stretávaní sa starých rodičov s maloletým. Starí rodičia sa s maloletým vyše 6 rokov nevideli a ich návrh je účelový. K maloletému nemajú vybudovanú citovú väzbu čo potvrdil aj jeho výsluch v konaní 3P/17/2013 a ktorý súd vykonal podľa nej v rozpore s psychologickými postupmi, pretože keď sa súd snažil konfrontovať maloletého s otcom, vystavil ho nebezpečenstvu ujmy. Tá mu hrozí aj ak sa maloletý má mesačne stretávať s ľuďmi, ktorých nepozná. Absencia vzťahu starých rodičov k maloletému je spôsobená ich nezáujmom o stretávanie sa s ním v predchádzajúcom období, pretože ho nekontaktovali či už písomne alebo telefonicky, nevykonávali s ním aktivity a nevedeli predložiť ani spoločné fotografie či už z rodinných alebo aj bežných stretnutí. Argumentácia súdu v zdôvodnení stretávania sa maloletého so starými rodičmi nemá logický základ vo vykonanom dokazovaní, pretože nie je možné aby si maloletý nepamätal starú matku ani po troch rokoch nestretávania, ak by mal s ňou vytvorené citové väzby. Úprava stretávania sa dieťaťa so starými rodičmi má byť len výnimočná a nastáva v prípadoch ak absentuje styk s druhým rodičom. Odôvodnenie rozsudku prvej inštancie kvalifikovala matka ako nedostatočné , pretože z neho nie je zrejmé aké dôkazy súd použil pre predmetné rozhodnutie a nie je jasné prečo sa pri rozhodovaní o veci nezaoberal otázkou pripojenia spisu tohto súdu sp.zn. 3P/17/2013. Súd jednostranne zohľadňoval názor otca, pričom neodôvodnil z akého dôvodu bol účastníkom konania a z akého dôvodu ho v konaní vypočul. Poukázal na to, že v zmysle § 7 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) sa konanie netýkalo práv a povinností otca. Súčasne namietala asistenciu zamestnanca neziskovej organizácie pri vykonávaní stretnutia starých rodičov s maloletým, keďže nie je jasne určené kto je týmto zamestnancom a je tak možné predpokladať, že pri realizácii stretnutia bude prítomná účtovníčka, údržbár, technik alebo iná osoba, ktorá je zamestnancom neziskovej organizácie. Okrem toho v spise sa nenachádza potvrdenie o akreditácii takéhoto subjektu a ani nie je jasné, ako súd dospel k určeniu takéhoto subjektu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je arbitrárne a nemá žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní, pretože ignoruje závery znaleckého posudku vo veci vedenej pred totožným súdom v konaní sp.zn. 3P/17/2013. Záujem dieťaťa má prednosť pred záujmami otca, ako aj pred judikatúrou ESĽP, na ktorú súd odkazuje v súvislosti so zachovaním rodinných väzieb. Súd nijakým spôsobom neodôvodnil prečo nevykonal dokazovanie v predmetnej veci a to znaleckým dokazovaním, či by nebola maloletému spôsobená ujma v prípade stretávania sa so starými rodičmi, keď znalecký posudok vo veci vedenej pod sp.zn. 3P/17/2013 ohľadom stretávania sa s otcom, tieto skutočnosti nevylúčil. Matka navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh starých rodičov zamietne, alebo rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie. 9. Starí rodičia vo vyjadrení k odvolaniu žiadali rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, pretože skutkový stav veci bol zistený po rozsiahlom dokazovaní a vec bola správne po právnej stránke posúdená. Úprava styku maloletého so starými rodičmi je úplne minimálna. Matka spôsobila v rodine tragédiu, keď privodila otcovi maloletého trestné stíhanie čím nastalo odcudzenie otca s maloletým a tiež aj so starými rodičmi. Otec maloletého bol spod obžaloby oslobodený a je nevinný. Konanie matky smerujúce k zamedzeniu styku blízkych osôb s maloletým je neprijateľné a dieťa ním bude poznačené na celý život. 10. Opatrovník maloletého Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie stotožnil. 11. Matka v jej stanovisku k vyjadreniu starých rodičov a procesného opatrovníka k jej odvolaniu uviedla, že starí rodičia opomínajú záujem dieťaťa. Je vysoko pravdepodobné, že starí rodičia budú nenávisť voči matke prenášať aj na maloletého. Stretávanie sa s ním vyhodnocujú len zo svojho subjektívneho hľadiska a nie z pohľadu, čo je správne pre dieťa. Konanie opatrovníka maloletého v predmetnej veci je zarážajúce, pretože neháji záujmy maloletého a súhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Zvláštnym bol spôsob pri vypočúvaní maloletého vo veci sp.zn. 3P/17/2013 v konaní o úpravu rodičovských práv k nemu, keď procesný opatrovník, rovnako ako aj súd a zástupkyňa prokuratúry vystavili maloletého hrozbe ujmy, keď ho za ruku vyviedli von z miestnosti, aby uvidel otca a starých rodičov napriek tomu, že bol vypracovaný znalecký posudok, ktorý jasne hovoril, že mu môže byť spôsobená ujma. Maloletý sa sám vyjadril, že nechce otca vidieť ani jeho rodinu, respektíve len na 1 sekundu. K vykonaniu samotného stretávania sa starých rodičov s maloletým uviedla, že vzhľadom na školské povinnosti sa môže maloletý dostaviť do priestorov neziskovej organizácie najskôr o 15. hodine. Súd prvej inštancie nezisťoval režim maloletého, jeho povinnosti v škole, a preto nie je možné realizovať stretávanie sa s ním v určenom čase. 12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, preskúmal vec bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania § 2 ods. l, § 65, § 66, § 395 ods. l, ods. 2 CMP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania § 385 ods. l CSP a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné a nie sú splnené podmienky pre zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. 13. Zákonom č. 160/2015 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> Z.z. Civilný sporový poriadok bol zrušený Občiansky súdny poriadok v znení platnom do 30.6.2016 (§ 473 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>) a zároveň 1.7.2016 nadobudol účinnosť aj zákon č. 161/2015 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/> Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj CMP). 14. Podľa § 470 ods. 1 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 15. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 16. Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 17. Podľa § 387 ods. 1 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 18. Keďže odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie v celom rozsahu stotožnil, obmedzil sa len na doplnenie ďalších dôvodov na zdôvodnenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. 19. V danej veci matka maloletého R. nesúhlasila s rozhodnutím súdu, ktorým upravil styk maloletého a jeho starých rodičov z otcovej strany a predovšetkým namietala, že rozhodnutie súdu nerešpektuje záujem dieťaťa. Tvrdí, že podľa znaleckého posudku Mgr. Balka vypracovaného v konaní pred Okresným súdom Bratislava I je evidentné, že maloletému hrozí ujma pri stretávaní sa s otcom a je možné preto dôvodne predpokladať, že podobne tomu tak bude aj pri stretávaní sa so starými rodičmi. 20. Odvolací súd zdôrazňuje, že v konaniach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloleté deti je prioritný záujem dieťaťa, ktorý však nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii jeho výchovy. Posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa je otázkou právnou, nie skutkovou a pre jeho posúdenie je potrebné vychádzať z práv dieťaťa zakotvených v Dohovore o právach dieťaťa, kde z článku 8 odsek 1 vyplýva, že dieťa má právo nielen na zachovanie vzťahu so svojimi rodičmi, ale ja právo na zachovanie svojej totožnosti a rodinných zväzkov v súlade so zákonom a vylúčením nezákonných zásahov. Záujem dieťaťa definuje v článku 5 aj Zákon o rodine Slovenskej republiky tak, že pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami a využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia, ak sa zvažuje zásah rodičovských práv a povinností. Podľa § 25 ods. 5 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane. V odseku 5 zákonodarca v súlade s článkom 3 Dohovoru o právach dieťaťa zakotvil možnosť úpravy styku dieťaťa aj s blízkymi osobami. Blízkou osobou podľa § 116 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (OZ) je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel, iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Keďže § 25 ods. 5 druhá veta odkazuje na primerané použitie odsekov 1 až 4, styk dieťaťa s týmito blízkymi osobami môže byť aj predmetom dohody medzi rodičmi podľa § 25 ods. 1. Zákona o rodine. Z ustanovenia § 25 ods. 5 Zákona o rodine vyplýva, že súd môže upraviť aj bez návrhu stretávanie blízkych osôb dieťaťa s dieťaťom pri splnení dvoch podmienok, a to ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, pričom sa už všeobecne akceptuje potreba dieťaťa rozvíjať pozitívne rodinné vzťahy aj so širšou rodinou, s ktorou má citové väzby a ak si to vyžadujú pomery v rodine. Záujem dieťaťa však nie je pri úprave styku s blízkymi osobami jediným kritériom. Druhým podstatným kritériom je to, že tento styk vyžadujú pomery v rodine. Nezhody medzi rodičmi maloletého nemôže byť dôvodom pre vylúčenie akéhokoľvek styku detí so starými rodičmi Psychika maloletých detí nie je dostatočne zrelá na to, aby vedeli vyhodnotiť konflikty dospelých, v dôsledku čoho sú deti zmätené, reagujú plačom, či odmietaním niektorej dovtedy im blízkej osoby, čo nie je v záujem maloletého dieťaťa. Všeobecne platí, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby si budovalo a rozvíjalo citové väzby nielen vo vzťahu ku svojim rodičom, ale aj vo vzťahu k ďalším blízkym príbuzným. Starí rodičia nepochybne za štandardných okolností môžu obohatiť citový život dieťaťa, a tým prispieť k jeho vývoju. Keďže stretávanie sa otca s maloletým nie je možné dosiahnuť v predmetnej veci dohodou jeho rodičov, predstavujú starí rodičia zo strany otca možnosť budovania kontaktu tejto rodinnej väzby. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav zistený aj vypočutím maloletého R. v konaní pred Okresným súdom Bratislava I, sp.zn. 3P/17/2013 so zohľadnením jeho reakcie na konkrétne položené otázky a situácie, ktorá počas výsluchu vznikla (pohľad na otca čakajúceho pred miestnosťou). V konaní nebolo preukázané, že by starí rodičia vyvolávali voči maloletému stresové situácie a je v jeho záujme, aby s nimi mohol opätovne nadviazať kontakt. Frekvencia stretnutí je upravená v minimálnom rozsahu a vyžaduje si predovšetkým aktivitu starých rodičov, ktorí musia za maloletým pricestovať, z jedného konca republiky na druhý. Osobitná súdna úprava styku otca s maloletým a osobitná súdna úprava styku starých rodičov s ním je dôsledkom narušenia vzťahov a komunikácie rodičov maloletého. Samostatne upravený styk otca a starých rodičov nemožno považovať za úpravu v rozpore so záujmami maloletého. 21. V záujme eliminovania akejkoľvek ujmy dieťaťa nariadil súd asistovaný styk v zariadení, na ktoré súd prvej inštancie odkázal procesný opatrovník dieťaťa a ktoré je k úkonom ochrany detí riadne akreditované (Rozhodnutie o akreditácii neziskovej organizácie U. P. F. vydané Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR, č. sp. 6753/2015-M OSSODRAK z 23.3.2015 sa nachádza v spise na č.l. 66). Z takto vyhodnoteného pohľadu záujmu maloletého sa odvolací súd stotožňuje aj s dôvodmi prečo súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie znaleckým posudkom vypracovaným v konaní 3P/17/2013, ktorý sa týka rodičovských práv otca k maloletému a znalecké dokazovanie za účelom prešetrenia psychického stavu k zisteniu prípadnej ujmy, ktorá by mala maloletému hroziť pri úprave styku so starými rodičmi. Pri stretnutiach bude asistovať odborník a námietka matky, že jeho osoba nie je určito vyjadrená neobstojí. Vo výroku rozsudku je jasne uvedené, že matka v čase začiatku stretnutia odovzdá maloletého zamestnancovi zariadenia povereného k takémuto úkonu štatutárnym zástupcom zariadenia, ktorý titulom výkonu jeho pozície štatutára musí vedieť kto môže byť asistentom pri stretnutiach. 22. K námietke matky ohľadom plnenia školských povinností maloletého v čase úpravy styku so starými rodičmi odvolací súd poznamenáva, že bolo povinnosťou matky preukázať riadnym dôkazným prostriedkom jej tvrdenie, ktoré bez preukázania sa javí len ničím nepodloženou argumentáciou o nemožnosti zrealizovať súdom prvej inštancie upravený styk starých rodičov s maloletým v určenom čase. Súd je oprávnený o otázke stretávania sa s blízkymi osobami rozhodnúť, ak nie je možné upraviť túto problematiku dohodou. Čas, ktorý súd vymedzí blízkym osobám na stretávanie sa s dieťaťom, nemá zasahovať do času stretávania rodiča s dieťaťom, aby stretávanie dieťaťa s blízkymi osobami nepredstavovalo obmedzenie práva styku rodiča. 23. Súd prvej inštancie správne konal v predmetnej veci aj s otcom maloletého ako účastníkom konania, pretože obaja jeho rodičia majú k nemu plný rozsah rodičovských práv a povinností. Zákonné zastúpenie maloletého otcom vyplýva z ustanovenia § 28 ods. 1 a 2 Zákona o rodine v zmysle, ktorého sú súčasťou rodičovských práv a povinností najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa, správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Podľa § 94 ods. 1 OSP účinného v čase prejednania veci sú účastníkmi konania, ktoré možno začať i bez návrhu aj tí , o právach alebo povinnostiach ktorých sa má konať. Z rodičovského práva otca k maloletému vyplýva, že má právo zúčastniť sa súdneho konania a uplatňovať v ňom procesné práva. Pre rozpor záujmu rodičov ohľadom maloletého ustanovil súd maloletému uznesením č.k. 1P/69/2015-9 z 14.5.2015 na ochranu jeho záujmov v predmetnom konaní opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny . 24. V kontexte zisteného skutočného stavu veci považoval odvolací súd námietky matky vyjadrené v odvolaní za obranu v snahe dosiahnuť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Vo vzťahu k jej ďalším odvolacím námietkam odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutočný stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie sa dôsledne vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami týkajúcimi sa predmetu konania, ako aj s námietkami matky, ktoré tvorili jej obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a matka ani v priebehu odvolacieho konania neuviedla skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o prejednávanej veci (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). 25. Pokiaľ matka v podanom odvolaní namietala, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, v tej súvislosti treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 26. Odvolací súd preskúmal, či súd prvej inštancie sa dôsledne riadil uvedeným procesným právnym predpisom ako aj príslušnými ustanoveniami Zákona o rodine a zastáva názor, že súd prvej inštancie v súlade s uvedeným ustanovením správne právne posúdil danú vec a rozhodol v súlade so zákonom. Námietka matky v podanom odvolaní, ktorá sa týka nesprávneho právneho posúdenia veci preto nie je opodstatnená. 27. Tvrdenie o neúplnosti vykonaného dokazovania, resp. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nemalo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a tvrdenie matky o nedostatkoch dokazovania a tiež o nesprávnom právnom posúdení veci, je neopodstatnené. 28. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje náležitosti rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> a len odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedených v odôvodnení rozsudku nerobí rozhodnutie nezákonným a nepreskúmateľným. 29. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu. 30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).