Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/6/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115215118 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1115215118.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a JUDr. Miroslavy Štannerovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: N. M., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov, matky: D.. Y. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XX, XXX XX Bratislava, zastúpená Niku & partners, s.r.o., so sídlom Prokopa Veľkého 51, 811 04 Bratislava a otca: B.. B. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX/XX, XXX XX E., zastúpený Mgr. Petrom Lukášekom, advokátom so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava, v konaní o návrhu otca na zmenu úpravy styku a na zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14.10.2016, č.k. 3P/41/2015-449, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava I rozsudkom č.k. 3P/41/2015-449 zo dňa 14.10.2016 upravil styk otca s maloletým N. M., nar. XX.XX.XXXX, v čase Vianoc a zimných školských prázdnin každý párny kalendárny rok od 26.12. od 9,00 hodiny do 01.01. do 18,00 hodiny, čím zmenil výrok rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 1P/46/2011-1250 zo dňa 16.12.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/106/14-1304 zo dňa 10.06.2014 v časti úpravy styku otca s maloletým počas Vianoc a zimných školských prázdnin s tým, že v ostatných častiach ponechal výrok rozsudku nezmenený. Vo zvyšku súd prvej inštancie návrh otca zamietol a účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 24 ods. 4, § 26, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 až 3 Zákona o rodine majúc za preukázané, že v danom prípade nastala zmena pomerov na strane maloletého dieťaťa jeho nástupom na druhý stupeň základnej školy v septembri 2016, v aplikačnej praxi súdov odôvodňujúca zmenu rozhodnutia o výživnom v smere jeho zvýšenia. Vykonaným dokazovaním dospel k záveru o neodôvodnenosti návrhu otca na zníženie výživného. Uznal, že na strane otca od posledného rozhodnutia súdu o výživnom nastala zmena pomerov, súčasne ale konštatoval nevyužívanie potencionálnych možností otca pre dosahovanie príjmu v súvislosti s jeho dobrovoľne ukončeným podnikaním a verejným prezentovaním postoja k určitému výkonu práce. Vyslovil presvedčenie, že zníženie výživného by nepriaznivo zasiahlo do právom chránených záujmov maloletého a bolo by v rozpore s jeho najlepším záujmom. Tiež by znamenalo posunúť zodpovednosť otca za zdravie a výchovu dieťaťa na matku, ktorá sa oň osobne stará. Vzhľadom na príjem matky a jej ďalšiu vyživovaciu povinnosť to považoval za rozpor so Zákonom o rodine, morálkou a spravodlivosťou, nakoľko matka si k maloletému N. plní vyživovaciu povinnosť na hranici svojich možností. Uviedol, že v konaní nezistil žiadnu zmenu pomerov odôvodňujúcu zmenu úpravy styku v zmysle návrhu otca. Na zreteľ pritom zobral v konaní vyjadrený názor maloletého N., že doterajšia úprava jeho styku s otcom mu vyhovuje, a pokiaľ by chcel byť s otcom aj nad jej rámec, matka bude jeho vôľu rešpektovať. V dôsledku zhodného postoja účastníkov konania súd prvej inštancie rozhodol o zmene úpravy styku otca s maloletým N. počas Vianoc a zimných školských prázdnin v párnom kalendárnom roku, kedy je maloletý u otca aj na Silvestra. Takto maloletý nebude vystavený zbytočným presunom z bydliska otca do bydliska matky a naopak. V ostatnom súd prvej inštancie ponechal predošlé súdne rozhodnutie o úprave styku otca s maloletým nezmenené pre nejestvujúcu zmenu pomerov. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len C.m.p.) 3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolanie otec. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že bude oprávnený stretávať sa s maloletým N. každú stredu počas školského roka po skončení vyučovania od 14,30 hodiny do 19,00 hodiny, kedy maloletého prevezme v škole a po skončení styku ho odovzdá matke v mieste jej bydliska, každý nepárny víkend od piatka od 17,00 hodiny do nedele do 19,00 hodiny, každý párny rok počas vianočných sviatkov od 09,00 hodiny dňa 22.12. do 19,00 hodiny dňa 25.12., každý nepárny rok počas vianočných sviatkov od 09,00 hodiny dňa 26.12. do 19,00 hodiny dňa 02.01. nasledujúceho roka, každý párny rok počas jarných prázdnin od piatka posledného školského dňa od 17,00 hodiny do nedele, ktorou prázdniny končia, do 19,00 hodiny, v každom kalendárnom roku počas letných prázdnin prvé dva celé týždne mesiaca júl od piatka 17,00 hodiny, ktorým prázdniny začínajú, do nedele 19,00 hodiny, ktorou druhý prázdninový týždeň končí a prvé dva celé týždne mesiaca august od piatka 17,00 hodiny, ktorým sa prvý augustový týždeň začína, do nedele 19,00 hodiny, ktorou druhý augustový týždeň končí, každý nepárny rok počas veľkonočných sviatkov od Zeleného štvrtka od 17,00 hodiny do Veľkonočného pondelka do 19,00 hodiny, každý nepárny rok počas jesenných prázdnin od posledného školského dňa od 17,00 hodiny do posledného dňa prázdnin do 19,00 hodiny s tým, že otec prevezme maloletého od matky v určenom čase v mieste jej bydliska, okrem stredy v školskom roku, kde ho matke aj po skončení styku odovzdá. Matka bude povinná maloletého na styk s ním náležite pripraviť. Na výživu maloletého N. bude povinný prispievať od 15.08.2015 v sume XX,XX eur mesačne, hradenej k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. V rámci odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) a § 62 ods. 1 C.m.p. namietal, že postupom súdu prvej inštancie a jeho rozhodnutím došlo k zásahu do jeho práv tým, že súd prvej inštancie nesprávne skutkovo uzavrel jeho vzdanie sa bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku a majetkového prospechu. Súd prvej inštancie podľa jeho názoru nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci, keď napriek objektívne preukázaným skutočnostiam ustálil, že jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery neodôvodňujú zmenu súdneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil tak, že nedošlo k takej zmene jeho pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o výške výživného. Konanie súdu prvej inštancie má aj inú vadu, majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pretože mu nebolo priznané právo na styk s maloletým dieťaťom počas výnimočných dní bežného kalendárneho roka, čím súd zasiahol do jeho práv a práv maloletého dieťaťa na spoločný styk a na súkromný a rodinný život. Ku vzdaniu sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku a majetkového prospechu bez dôležitého dôvodu uviedol, že závery súdu prvej inštancie sú v priamom rozpore s dokazovaním, nakoľko súd nepriznal žiadnu výpovednú hodnotu predloženým dôkazom, na základe ktorých ho orgány štátu považujú za osobu v hmotnej núdzi, riadne sa o zamestnanie uchádzajúcu a plniacu si v tejto súvislosti všetky povinnosti. Súdu prvej inštancie vytýkal nepreukázanie toho, že v konkrétnom čase existovalo zamestnanie, zárobok alebo iný príjem, ktorý s ohľadom na svoje predpoklady mohol objektívne získať a zároveň, že sa takéhoto zamestnania, zárobku alebo iného príjmu vzdal bez dôležitého dôvodu. Závery súdu prvej inštancie považoval za arbitrárne aj preto, že súd pripísal dôležitosť jeho výpovedi vytrhnutej z kontextu so zrejmým záujmom vyvodiť záver o vzdaní sa výhodnejšieho zárobku, zamestnania alebo príjmu, pričom však v skutočnosti nikdy objektívne neexistovalo žiadne zamestnanie (vykladanie tovaru vo veľkoobchodných reťazcoch za XXX- XXX eur brutto mesačne), ktorého by sa mal bez dôležitého dôvodu vzdať. Poukázal na skutočnosť, že je poberateľom jediného príjmu - dávky v hmotnej núdzi vo výške XXX,XX eur mesačne a pre zachovanie nároku na ňu sa riadne zúčastňuje povinných aktivačných prác, ako aj na svoju evidenciu v zozname uchádzačov o zamestnanie a riadne plnenie si s tým spojených povinností. Uviedol, že ohľadne jeho statusu osoby v hmotnej núdzi a osoby vedenej v evidencii uchádzačov o zamestnanie, je objektívne preukázané, že jeho schopnosti a možnosti mu neumožňujú naďalej plniť výživné na maloleté dieťa v súdom určenej výške XXX eur. Ďalej súdu prvej inštancie vytýkal nezohľadnenie skutočnosti, že napriek vysokoškolskému vzdelaniu nemôže podnikať, pretože už jeho prvý pokus skončil stratou a pre vek blížiaci sa k dôchodkovému sa nemôže zamestnať, aj keď sa o zamestnanie aktívne uchádza. Namietal, že ak by závery súdu prvej inštancie o jeho schopnostiach, možnostiach a majetkových pomeroch boli správne, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky by nemal dôvod priznať mu dávky v hmotnej núdzi a vydať mu potvrdenie o riadnom plnení si povinností vo vzťahu ku evidencii uchádzača o zamestnanie. Rovnako by mu ani Centrum právnej pomoci nemalo dôvod priznať právo na bezplatnú právnu pomoc. Podľa neho neexistujú logicky odôvodniteľné závery, prečo by sám seba nechal vystavovať riziku pravidelných exekučných konaní či trestného konania pre neplnenie vyživovacej povinnosti, prečo by uhrádzal výživné vo výške XX eur, a prečo by zrušil svoje dôchodkové a životné poistenie okrem záveru, že nemá dostatok finančných prostriedkov ani majetok pre plnenie výživného, a že prostriedky zo zrušeného dôchodkového a životného poistenia použil na vyplatenie dlžného výživného v exekučnom konaní a dlhy na výživnom vyrovnal tiež spotrebiteľskými úvermi. Tvrdil, že z vykonaných dôkazov jednoznačne vyplýva skutočný stav veci, kedy na jeho strane došlo k tak zásadnej negatívnej zmene majetkových pomerov, ktorá odôvodňuje zníženie výživného na výšku 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa. Za nepreskúmateľné a arbitrárne považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie aj pre nevysporiadanie sa s matkou vyčíslenými nákladmi na maloleté dieťa, ktoré nepredstavujú skutočné náklady na dieťa vo veku maloletého N.. Zdôraznil, že na strane maloletého došlo k zmene pomerov, nakoľko už nenavštevuje školský klub, tenis a plávanie, na futbal dochádza MHD, navštevuje základnú školu s nižšími nákladmi než sú v predškolskom zariadení, nekupuje si nápoje z automatov a netrpí zhoršeným zdravotným stavom oproti bežnému priemeru. Niektoré náklady vyčíslené matkou považoval za nie nevyhnutné - dvakrát započítaná nepovinná angličtina, úrazové poistenie, jednorazové výdavky za kurz korčuľovania, za zubný aparát, bicykel, neprimerané sumy za hygienické potreby, hračky, oslavy, ošatenie a obuv, kultúru, šport, zábavu, voľný čas, pohonné hmoty, dovolenky. V súvislosti s tým poukázal na rozhodovaciu činnosť slovenských a zahraničných súdov a údaje z verejných zdrojov, podľa ktorých náklady na dieťa vo veku maloletého N. netrpiace výnimočnými zdravotnými problémami predstavujú v priemere sumu XXX až XXX eur, na ktorej sa podieľajú obidvaja rodičia. Za zásah do jeho práv a práv dieťaťa na súkromný a rodinný život považoval absolútne obmedzenie jeho styku s dieťaťom počas výnimočných dní kalendárneho roka. Tým, že súd prvej inštancie jeho návrhu na rozšírenie styku s maloletým dieťaťom nevyhovel, obmedzil jeho styk s ním počas Štedrého dňa. On navrhoval rozdelenie styku s dieťaťom, ktoré zabezpečí každoročnú rotáciu styku oboch rodičov počas jednotlivých významných dní a období (vianočné sviatky, Nový rok, veľkonočné sviatky, jarné, letné a jesenné prázdniny, narodeniny maloletého dieťaťa), a ktoré nevytvára a neprehlbuje emocionálnu a sociálnu stratu vo vzťahu otca a syna. V závere odvolania poukázal na obsah rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.09.2015, sp. zn. 8CoP/183/2015, ktoré sa podrobne vysporiadalo s otázkou možného zásahu do práva na styk s dieťaťom a práva na súkromie a rodinný život, ktorého správnosť bola potvrdená uznesením Ústavného súdu SR zo dňa 07.07.2016, sp. zn. I. ÚS 422/2016. 4. Matka prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu v súvislosti s odvolaním otca odvolaciemu súdu navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Bola názoru, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, ktoré správne právne posúdil a vo veci vydal správne a zákonné rozhodnutie. Odvolanie otca považovala iba za ďalší pokus dosiahnuť zníženie výživného, keďže všetky jeho doterajšie pokusy boli neúspešné. Zdôraznila, že v konaní súdu prvej inštancie bolo jednoznačne preukázané, že otec po dobu 15 rokov oficiálne nevykonáva žiadnu pracovnú činnosť, s výnimkou krátkeho obdobia podnikateľskej činnosti prostredníctvom živnostenského oprávnenia od januára 2013 do januára 2015, ktorú ukončil krátko pred podaním návrhu na zníženie výživného. Ukončením podnikania a zaevidovaním sa v zozname uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky si vytvoril fiktívne podmienky pre možné zníženie výživného. Za účelové považovala predloženie listinných dôkazov o aktívnom hľadaní si zamestnania otcom iba za obdobie od septembra 2015 do januára 2016. Poukázala na zmenu pomerov maloletého dieťaťa jeho nástupom na druhý stupeň základnej školy, odôvodňujúcu zvýšenie výživného, ako aj na zvýšenie životných nákladov za obdobie uplynulé od predchádzajúcej súdnej úpravy výživného. Namietala majetkové pomery otca, ktorý okrem deklarovaného rodinného domu vlastní aj ornú pôdu. Za dôležitú považovala otázku, z čoho by otec chcel realizovať osobnú starostlivosť o maloletého N. počas ním navrhovaného rozšíreného styku pokiaľ tvrdí, že jeho jediným príjmom sú dávky v hmotnej núdzi vo výške XXX,XX eur. Tvrdenia otca o jeho príjme mala za zavádzajúce s poukazom na výdaje spojené so zabezpečovaním programu pre maloletého počas realizovania styku, otcove mesačné výdaje v sume XXX eur a jeho každodenné realizovanie cesty Bratislava - E. na osobnom motorovom vozidle H. O., aj keď podľa jeho vyjadrenia žiadne auto nevlastní. Zotrvala na výdavkoch vyčíslených v súvislosti so starostlivosťou o maloletého N. v priemernej výške XXX eur mesačne, do ktorých nezahrnula niektoré jednorazové platby vynakladané v priebehu roka. Nestotožnila sa s názorom otca ohľadne nevyhnutnosti niektorých výdavkov na maloletého. Za správne považovala rozhodnutie súdu prvej inštancie o návrhu otca na rozšírenie styku. Doplnila, že so starostlivosťou o maloletého sú spojené viaceré povinnosti, vrátane prípravy do školy, sprevádzania k lekárovi a zabezpečenia dopravy do školy a na mimoškolské aktivity, ktoré vykonáva výlučne sama, nakoľko otec sa odmietol na týchto povinnostiach podieľať s odôvodnením, že on sa bude s maloletým len zabávať. Ona chce mať tiež zabezpečený dostatočný priestor nielen na plnenie povinností s maloletým, ale aj na chvíle spoločného voľného času. 5. Kolízny opatrovník v rámci vyjadrenia k odvolaniu otca odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na svoj súhlas s novou úpravou styku počas Silvestra, keď v minulosti otec maloleté dieťa vracal matke na jeden deň a následne si ho opäť od matky bral. Tiež poukázal na vyjadrenie maloletého N., že pokiaľ by chcel s otcom stráviť napr. Štedrý deň, matka by mu v tom nebránila. Vo vzťahu k návrhu otca na zníženie výživného zdôraznil zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa spočívajúcu v jeho nástupe na druhý stupeň základnej školy a pripomenul, že na pojednávaní s návrhom nesúhlasil a žiadal prihliadať na skutočné schopnosti a možnosti otca. 6. Otec sa prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu k vyjadreniam matky a kolízneho opatrovníka vyjadril tak, že kolízny opatrovník neuviedol žiadne nové skutočnosti k jeho argumentom vzneseným v odvolaní. Prácu kolízneho opatrovníka v konaní označil za nedostatočnú. Vytýkal mu nevykonanie šetrenia jeho pomerov a neoverovanie pomerov maloletého dieťaťa vo vzťahu k reálnosti matkou udaných nákladov na jeho výchovu a výživu. Podľa neho sa kolízny opatrovník nevyjadril k odvolacím dôvodom ohľadne jeho práva a práva maloletého dieťaťa na súkromný a rodinný život a nezaoberal sa ani otázkou najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa vo vzťahu k ním navrhovanej úprave styku. Vyjadrenie matky k odvolaniu podľa jeho názoru len potvrdzuje existenciu odvolacích dôvodov. Tvrdil, že matka nepreukázala, že dieťa reálne vykonáva športy, ktorých náklady si uplatňuje, a že dieťa nemá zhoršený zdravotný stav. Za neprípustné považoval hradenie narodeninových darčekov pre maloletého z výživného a za premrštené náklady za jeho bicykel. Nevidel dôvod prispievať na pohonné hmoty matke za odvoz dieťaťa, ktoré sú u neho minimálne rovnaké za cesty na ich spoločné aktivity v rámci realizácie styku a za jeho jazdy zo E. do bydliska matky. Reagoval tiež na vyjadrenia matky, že súd mal jeho majetkové pomery preukázané aj bez vykonania dokazovania, čo považoval za skreslené vnímanie priebehu konania po procesnej stránke. Vysvetlil, že rodinný dom v E. speňažiť nemôže, nakoľko by nemal kde bývať a poskytovať starostlivosť maloletému dieťaťu, a že jeho podiely na ornej pôde sú zanedbateľné a nespeňažiteľné z dôvodu spoluvlastníctva a nízkej bonity pôdy. Poukázal na pretrvávanie stavu nerešpektovania súdom určeného rozsahu jeho styku s maloletým svedčiacom o tom, že bez súdneho rozhodnutia o rozšírení styku aj počas významných dní a období, nedôjde k dobrovoľnej realizácii stretnutí. Žiadal, aby odvolací súd vykonal dôkazy, ktoré neboli vykonané súdom prvej inštancie. Uviedol, že s ohľadom na svoje majetkové pomery nemá finančné prostriedky na hradenie zdravotnej starostlivosti, neuhrádza si preddavky na dôchodkové sporenie, nemá uzatvorené životné poistenie, je proti nemu vedená exekúcia pre neuhradené výživné, boli proti nemu podané trestné oznámenia pre neplnenie výživného a na splatenie dlžného výživného bol nútený zobrať si nevýhodný spotrebný úver, na splácanie ktorého nemá prostriedky. 7. Matka k vyjadreniu otca zopakovala svoje stanovisko týkajúce sa celkových pomerov otca uvádzané v predošlom vyjadrení a zotrvala na reálnosti nákladov ňou vyčíslených v súvislosti so starostlivosťou o maloletého. Za nepravdivé a zavádzajúce označila tvrdenie otca o údajnom nerešpektovaní jeho styku s maloletým N. určeného súdnym rozhodnutím. Uviedla, že styk sa realizuje pravidelne s výnimkou ochorenia dieťaťa, avšak s následným poskytnutím náhradného termínu styku. Pokiaľ by tieto tvrdenia otca boli pravdivé, otec by minimálne uviedol presné dátumy zrušeného alebo skráteného styku, nakoľko si vedie o styku prehľad. 8. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65 a § 66 Zák. č. 161/15 Z.z. C.m.p., kedy nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 385 ods. 1 a § 219 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z.z. C.s.p.), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., dospejúc k záveru, že odvolaniu otca nie je možné vyhovieť. 9. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 10. Podľa § 395 ods. 1 C.m.p. ak § 396 C.m.p. neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. 11. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie čiastočne rozšíril styk otca s maloletým dieťaťom a vo zvyšku zamietol návrh otca na rozšírenie styku a na zníženie výživného na maloleté dieťa. Konanie v danej veci začalo pred nadobudnutím účinnosti nového procesného poriadku (C.m.p. účinný od 1.7.2016). Rozsudok súdu prvej inštancie bol napadnutý len odvolaním otca. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine vykonajúc dokazovanie v dostatočnom rozsahu, pričom vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. 12. Odvolacie dôvody otca odvolací súd vyhodnotil ako účelové bez právnej relevancie, neopodstatňujúce rozhodnutie v prospech jeho návrhu. Otec vo svojom odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by umožnili rozhodnúť hoc aj o inom, než ním navrhovanom rozšírení jeho styku s maloletým dieťaťom, alebo o inom znížení výživného na maloleté dieťa. 13. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 14. Keďže sa odvolací súd s rozhodnutím súdu prvej inštancie v plnej miere stotožnil, obmedzil sa len na doplnenie ďalších dôvodov na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. 15. Odvolací súd pripomína, že žiaden z rodičov sa nemôže bezdôvodne zbaviť, a to ani čiastočne, svojej vyživovacej povinnosti k nezaopatrenému dieťaťu a preniesť tak ťarchu výživy na druhého rodiča. Povinný rodič musí zodpovedne zvážiť svoje možnosti a schopnosti a v ich rámci si upraviť a prispôsobiť svoj osobný a pracovný život. Nie je možné, aby rodič poskytujúci maloletému dieťaťu v plnej miere osobnú starostlivosť, supľoval za druhého rodiča jeho vyživovaciu povinnosť. Takýmto postupom by sa totiž mohol dostať do stavu finančnej núdze, čím by došlo k ohrozeniu zabezpečovania základných potrieb maloletého dieťaťa. Odvolací súd považuje dokazovanie v danej veci za dostatočné vo vzťahu k objasneniu pomerov tak maloletého dieťaťa, ako aj jeho otca ako rodiča výživou povinného, ktorý nemá maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Odvolací súd sa stotožňuje aj s vyhodnotením dôkazov súdom prvej inštancie v neprospech návrhu otca na zníženie výživného, majúc na zreteli najlepší záujem maloletého dieťaťa, ktoré má právo na poskytovanie výživy od obidvoch rodičov v súlade s ich možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi. 16. K odvolacím dôvodom otca poukazujúcim na jeho evidenciu na úrade práce a poberanie dávok v hmotnej núdzi odvolací súd objasňuje, že kritéria stanovené Zákonom o pomoci v hmotnej núdzi pre priznanie dávky v hmotnej núdzi nie sú totožné s kritériami pre určenie výživného v súlade s možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi výživou povinného rodiča vo vzťahu k plneniu výživného na nezaopatrené dieťa obsiahnutými v Zákone o rodine. Preto nie je možné aplikovať stav vyhodnotený príslušným úradom v prospech priznania dávky v hmotnej núdzi, v konaní o výživnom na maloleté, resp. aj plnoleté ale nezaopatrené dieťa. Inak by to v aplikačnej súdnej praxi znamenalo, že priznanie statusu poberateľa dávky v hmotnej núdzi povinnému rodičovi automaticky znamená aj priznanie, príp. zníženie výživného voči jeho maloletému dieťaťu na zákonom stanovené minimum vo výške 30 % zo sumy životného minima pre nezaopatrené neplnoleté dieťa. Podmienky určenia výšky výživného sú jasne a presne zadefinované v hmotnoprávnom predpise (Zákon o rodine) nezávisle od iných právnych predpisov tak, aby bol chránený záujem každého nezaopatreného dieťaťa výživou odkázaného na svojich rodičov. V danom prípade preto súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutočný stav prejednávanej veci, keď neprihliadol na otcom udávaný jediný zdroj jeho príjmu - dávky v hmotnej núdzi. V konaní mal za preukázané, že otec až na krátke obdobie výkonu živnostenskej aktivity, ktorú mal ukončiť ako neziskovú, dlhodobo nevykonával sústavnú, príp. aspoň príležitostnú pracovnú aktivitu za účelom zabezpečenia si príjmu pre riadne plnenie výživného na svoje jediné nezaopatrené dieťa. Súd prvej inštancie správne poukázal na regionálne pracovné možnosti, keď nebolo jeho úlohou (ako mu to vytýkal otec vo svojom odvolaní) konkretizovať v danej chvíli voľné pracovné miesta vhodné pre otca. Pokiaľ by si súd prvej inštancie osvojil otcom vytýkaný postup, bolo by potom rovnako namieste požadovať od otca preukázanie absencie voľných pracovných miest v mieste jeho bydliska a širšom okolí vrátane Bratislavy, teda v regióne bežne prístupnom z hľadiska každodenného dochádzania do zamestnania. Samotné zaevidovanie sa otca na úrade práce s poberaním dávky v hmotnej núdzi na základe podmienok splnených v súlade s príslušným právnym predpisom, je teda z hľadiska hmotnoprávneho predpisu určujúceho podmienky priznania nároku na primerané výživné na maloleté dieťa právne bezvýznamné a za daných okolností vo vzťahu k opakovaným návrhom otca na zníženie výživného na maloletého N. sa javí ako účelové. Tiež je potrebné na margo tvrdení otca o nedostatočnom vykonaní dokazovania súdom prvej inštancie otcovi pripomenúť, že ani on v konaní nepreukázal žiadnym relevantným dôkazom, že z hľadiska spoluvlastníckych vzťahov a nízkej bonity ornej pôdy, ktorú vlastní, nie sú jeho majetkové pomery súladné s doposiaľ určeným výživným. Otec nepreukázal ani to, že by nemohol chýbajúce finančné prostriedky získať z odpredaja rodinného domu v E., ktorá je na trhu nehnuteľností lukratívnou lokalitou a svoje ďalšie bývanie si zabezpečiť zakúpením malometrážneho bytu mimo Bratislavy vyhovujúceho pre jednočlennú domácnosť, vrátane pobytu maloletého dieťaťa v rámci úpravy styku. Otec v konaní nepreukázal z hľadiska posudzovania možnej zárobkovej aktivity najpodstatnejšiu skutočnosť, a to nepriaznivý zdravotný stav ako prekážku výkonu fyzickej práce, keď už nie je spôsobilý dlhodobo uplatňovať svoje vysokoškolské vzdelanie. Je pravdou, že aktuálny vek otca pre získanie zamestnania, znamená určitú diskvalifikáciu, avšak pokiaľ by nebol dlhodobo mimo sféru závislej činnosti, mohol v súčasnosti pokračovať v pracovnom pomere, ktorý by si zaobstaral už skôr. Aj odvolací súd poukazuje na zmenu pomerov u maloletého dieťaťa tak, ako ju zadefinoval súd prvej inštancie, stotožniac sa s jeho vysvetlením o nadväznosti tejto zmeny k nároku na vyššie výživné. Odvolací súd tiež konštatuje, že také skutočnosti, ako napr. záujmová športová aktivita, pobyt v školskom klube a pod., sú z hľadiska posudzovania zmeny pomerov maloletého dieťaťa marginálne a bez významu vo vzťahu k zvýšeniu či zníženiu výživného. Absolútne neprípustné je za zmenu pomerov na strane otca považovať jeho zaťaženie spotrebným úverom z dôvodu úhrady podlžností na výživnom, exekučné konania vedené proti nemu v súvislosti s neplnením výživného, či trestné stíhanie pre neplnenie si povinnej výživy, ktoré si spôsobil vlastným zavinením ignorovaním prvoradej zákonom stanovenej povinnosti k maloletému dieťaťu. 17. Odvolací súd považoval za správne aj rozšírenie styku otca s maloletým dieťaťom v miere určenej súdom prvej inštancie, ktorým zreparoval nedostatok v predošlej súdnej úprave zbytočne zaťažujúci maloleté dieťa presunom medzi domácnosťami rodičov. Iné rozšírenie styku opodstatnené nie je z dôvodu, že od predchádzajúcej súdnej úpravy styku sa pomery maloletého dieťaťa a jeho rodičov nezmenili. Nevyhnutné je prihliadať aj na názor maloletého dieťaťa vyjadrený v konaní ohľadne súčasnej úpravy styku. Doterajšia úprava styku je v súlade s aplikačnou praxou súdov v obdobných prípadoch, poskytuje dostatočný priestor pre pestovanie emocionálnych väzieb medzi otcom a dieťaťom a pre ich spoločné aktivity a rozhodne nepopiera právo otca ani maloletého dieťaťa na súkromie a rodinný život, na ktoré sa otec vo svojich podaniach opakovane odvoláva. Otec nevyprodukoval žiaden dôkaz týkajúci sa údajného popierania práva maloletého dieťaťa na súkromie a rodinný život, spôsobeného doterajšou súdnou úpravou ich spoločného stretávania sa. Pokiaľ by maloletý N. pociťoval v dôsledku jemu nevyhovujúcej úpravy styku s otcom diskomfort, v konaní by nevyjadril opačný názor. V súvislosti s tvrdením otca, že súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím zasiahol do jeho garantovaného práva na súkromný a rodinný život, odvolací súd zdôrazňuje, že rodič má k maloletému dieťaťu nielen práva, ale tiež povinnosti, ktoré sú v dôsledku odkázanosti maloletého dieťaťa rodičovským právam nadradené. Maloletý N. má predovšetkým zákonom garantované právo na výživu zo strany obidvoch rodičov. Otec si voči nemu dlhodobo túto prioritnú rodičovskú povinnosť riadne neplní. Práve neplnením si výživného v súdom určenej výške otec porušuje právo dieťaťa na výživné a hlavnú ťarchu jeho výživy prenecháva na matku, ktorá tak musí vynakladať zvýšené úsilie v záujme riadneho zabezpečovania všetkých potrieb maloletého. Táto skutočnosť má v konečnom dôsledku aj dosah na súkromie a rodinný život matky a maloletého dieťaťa, nehľadiac pritom na neustále vyvolávanie súdnych konaní otcom, ktoré nesporne nemôžu podporovať silné citové väzby medzi ním a maloletým, na ktoré sa otec odvoláva. 18. Čo sa týka námietky zaujatosti otca voči odvolaciemu senátu, táto bola riešená samostatne so záverom v súlade s ustanovením § 49 ods. 3 a § 53 ods. 3 C.s.p., keďže jej obsahom bol namietaný len procesný postup sudcu a rozhodovacia činnosť odvolacieho senátu. 19. Odvolací súd nevyhovel požiadavke otca o pripojenie spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 7C/29/2007, určenie otcovstva a úprava práv a povinností k maloletému dieťaťu, s ohľadom na bezpredmetnosť jeho obsahu vo vzťahu k prejednávanej veci. V konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, v ktorých súd zisťuje zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa a jeho rodičov (zmena zverenia, výživné, styk), je súd povinný porovnávať aktuálne pomery výlučne s pomermi jestvujúcimi v dobe predchádzajúceho súdneho konania. Konanie vo veci určenia otcovstva a úpravy práv a povinností k maloletému N. M. bolo zákonite prvým súdnym konaním maloletého sa týkajúcim, ktoré bolo významné z hľadiska porovnávania pomerov maloletého dieťaťa a jeho rodičov len pre nasledujúce konanie týkajúce sa výchovy a výživy maloletého N.. 20. Odvolací súd stotožniac sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie odvolaním napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p. v spojení s ust. § 396 ods. 1 C.s.p.. 22. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).