Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/173/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115217166 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1115217166.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Kriškovej a sudkýň JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubici Břouškovej v právnej veci žalobcu: Roľnícke družstvo Rumanová, Rumanová 302, IČO: 00 613 461, práv. zastúpený: JUDr. Jurajom Tibenským, advokátom, Štefánikova 2907, Nitra, IČO: 35 967 081, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie úrokov z omeškania a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb/123/2015-52 zo dňa 17.05.2016 v spojení s opravným uznesením č.k. 30Cb/123/2015-70 zo dňa 30.05.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb/123/2015-52 zo dňa 17.05.2016 v spojení s opravným uznesením č.k. 30Cb/123/2015-70 zo dňa 30.05.2017 vo výroku o trovách konania m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil, žalobcovi vrátil súdny poplatok vo výške 1.030,59 Eur prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. a žalovanému určil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 10,41 Eur spočívajúcu v nevrátenej časti zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania. 2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 24.06.2015 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť úroky z omeškania vo výške 17.361,56 Eur. Žalobca vzal v danej právnej veci návrh na začatie konania späť, nakoľko mu žalovaný väčšiu časť uplatnených úrokov z omeškania zaplatil (žalovaný zaplatil 14.140,52 Eur z uplatnenej sumy 17.361,56 Eur). Žalobca predložil súdu prvej inštancie aj výpis z účtu, z ktorého vyplýva, že žalovaný dňa 16.03.2016 skutočne uhradil žalobcovi sumu 14.140,52 Eur. Z uvedeného súd konštatoval, že žalobca pre správanie žalovaného vzal späť návrh podaný z väčšej časti dôvodne a žalobcovi tak vznikol nárok na úhradu trov konania podľa § 146 ods. 2 O.s.p. 3. Súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 150 ods. 1 O.s.p. žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, nakoľko mal za to, že žalobca mal možnosť si úroky z omeškania uplatniť už v konaní sp. zn. 35Cb/57/2010 (kde uplatňoval istinu). Samostatným uplatnením úrokov z omeškania žalobca síce uplatňuje svoje právo, avšak spôsobom, ktorý sa javí ako účelový, nakoľko ním dochádza k navyšovaniu trov konania. Žalovaný bol v rozsudku č.k. 35Cb/57/2010-139 zaviazaný na úhradu nielen poisteného plnenia vo výške 51.350,99 Eur, ale aj trov konania vo výške 3 081,- Eur, ako aj trov právneho zastúpenia vo výške 4 188,35 Eur. Súd prvej inštancie však žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 10,41 Eur, spočívajúcich v nevrátenej časti zaplateného súdneho poplatku, nakoľko mal za to, že hoci takto podaný návrh na začatie konania bol nadbytočný, žalobca nárok na uplatnenie úrokovo z omeškania mal a náhrada súdneho poplatku je v tomto prípade oprávnená, nakoľko bez zaplatenia súdneho poplatku by neboli splnené procesné podmienky konania v zmysle O.s.p. 4. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že k späťvzatiu žaloby došlo v dôsledku správania žalovaného, nakoľko tento žiadnym spôsobom nereagoval na výzvy žalobcu a uplatnený nárok uhradil až po podaní žaloby. Žalobca tvrdí, že v danom prípade neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd náhradu trov konania celkom alebo sčasti nemal žalobcovi priznať. Naviac, ust. § 150 ods. 1 O.s.p. by mal súd aplikovať len výnimočne. V danom prípade sa nejedná ani o účelové navyšovanie trov konania, či zneužívanie práva. Pokiaľ by žalovaný úroky z omeškania uhradil už pred podaním žaloby (minimálne teda na výzvu žalobcu z 25.05.2015), k podaniu žaloby nemuselo prísť a tým by nevznikli ani súvisiace trovy konania. 5. Žalobca v odvolaní poukázal na to, že v konaní sp. zn. 35Cb/57/2010 si uplatnil aspoň istinu poistného plnenia, nakoľko šetrenie poistnej udalosti nebolo v tom čase ešte ukončené a preto omeškanie bolo sporné - minimálne ohľadne začatia plynutia omeškania. Na základe uvedeného žiada zmeniť napadnuté uznesenie tak, aby žalobcovi bola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia. 6. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril. 7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s odvolaním žalobcu, dospel k záveru, že odvolanie proti uzneseniu je dôvodné. 8. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalobcu bolo podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb., avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. z. a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1 C.s.p. a § 473 C.s.p., podľa ktorých sa počnúc účinnosťou C.s.p. ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou C.s.p. sa počnúc dátumom 01.07.2016 vzťahuje aktuálna procesná úprava C.s.p. 9. Podľa § 388 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 10. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zaviní zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 11. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 12. V zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť (aktuálne podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa). 13. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Je potrebné zdôrazniť, že súdne konanie začína doručením žaloby na súd a týmto okamihom môžu vznikať stranám sporu trovy konania spojené s uplatňovaním, resp. bránením svojho práva. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. 14. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Pojem „procesné zavinenie“, použitý v ustanovení § 256 C.s.p., sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie môže existovať na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Platí, že ak sa pre správanie žalovaného vzala späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, je žalovaný povinný nahradiť trovy konania, pretože nesporne zavinil zastavenie konania. Ide najmä o prípady, keď žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi, v dôsledku čoho žalobca vzal žalobu späť. Dôvodnosť žaloby sa posudzuje procesne a bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo. Rozhodnou je skutočnosť, že žalovaný splnil to, čoho sa žalobca domáhal, a že len z tohto dôvodu vzal žalobca žalobu späť. 15. Žalobca sa v odvolaní bránil tým, že žalobu vzal späť z dôvodu, že žalovaný po podaní žaloby uhradil žalobcovi väčšiu časť uplatnených úrokov z omeškania, t.j. sumu 14.140,52 Eur, takže žalobca nie je tou stranou, ktorá procesne zavinila zastavenie konania a z tohto dôvodu mu súd mal priznať náhradu trov konania. S touto námietkou sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Keďže žalobca vzal žalobu späť pre správanie žalovaného, ktorý po podaní žaloby na súd dňa 24.06.2015 žalovanú istinu zaplatil, žalovaný zavinil späťvzatie žaloby, ktorá bola podaná dôvodne a žalobcovi vzniklo právo na plnú náhradu trov konania. 16. Súd prvej inštancie tak nepostupoval v súlade s cit. ust. zákona, vec nesprávne právne posúdil, keď o náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobca mal možnosť si úroky z omeškania uplatniť už v konaní sp. zn. 35Cb/57/2010, kde uplatňoval istinu. Samostatné uplatnenie úrokov z omeškania, ktoré je predmetom tohto sporu, nemožno považovať za účelové konanie žalobcu, ale ide o dispozičné oprávnenie žalobcu, ktorým si uplatnil zákonný nárok . Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 C.s.p. vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Podľa súdnej judikatúry použitie tohto ustanovenia musí zodpovedať osobitným okolnostiam prípadu a musí mať výnimočný charakter. Povaha a okolnosti tohto sporu však nemožno považovať za predpoklad pre nepriznanie náhrady trov konania, t.j. pre uplatnenie odchýlky od zodpovednosti za zavinenie. 17. Keďže podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci nebola splnená podmienka výnimočnosti daného konania a neexistovali dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 388 C.s.p. zmenil tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. 18. O nároku žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. 19. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa ustanovenia § 262 ods. 2 C.s.p. 20. Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).