Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3CoKR/79/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115218458 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Tóth ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1115218458.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Tótha a členov senátu JUDr. Beáty Trandžíkovej a JUDr. Paulíny Pacherovej, v právnej veci žalobcu: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., so sídlom Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4 - Michle, IČO: 649 48 242, podnikajúca na území SR prostredníctvom organizačnej zložky zahraničnej osoby: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, IČO: 47 251 336, zast. HMG LEGAL, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava, proti žalovanému: JUDr. Peter Kubík, so sídlom Korzo Bélu Bartóka 345/12, Dunajská Streda, správca konkurznej podstaty úpadcu HOTEL BONBÓN spol. s r.o., so sídlom Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava, IČO: 36 228 117, o určenie vymáhateľnosti, výšky, právneho dôvodu popretej pohľadávky a poradia zabezpečovacieho práva, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 1Cbi/19/2015-206 zo dňa 06.09.2016, pomerom hlasov 3:0 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 1Cbi/19/2015-206 zo dňa 06.09.2016 potvrdzuje. Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvej inštancie 1. výrokom zastavil konanie o žalobe podanej žalobcom dňa 08.07.2015 z dôvodu jej účinného späťvzatia a 2. výrokom rozhodol o trovách strán sporu tak, že žalobcovi nárok na ich náhradu nepriznal. V odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobca dňa 30.08.2016 (podaním doručeným súdu pred prvým pojednávaním) vzal žalobu v celom rozsahu späť pre uznanie žalovanej pohľadávky správcom úpadcu - žalovaným. Trovy konania súd prvej inštancie žalobcovi nepriznal, nakoľko si ich náhradu nevyúčtoval. Proti tomuto uzneseniu vo výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca podľa § 365 ods. 1 písm. h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku („CSP“) pre nesprávne právne posúdenie veci. V odvolacích dôvodoch uviedol, že k späťvzatiu žaloby došlo z titulu uznania prihlásenej pohľadávky žalovaným. S poukazom na § 256 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1, 2 CSP a ustálenú rozhodovaciu činnosť súdov, podľa ktorej sa výška tarifnej odmeny advokáta vypočíta ako v určovacom spore s neoceniteľnou hodnotou, mal za to, že žalobcovi patrí náhrada trov konania za jeden úkon právnej pomoci vyčíslený v odvolaní. Súd prvej inštancie je o nároku na náhradu trov a následne o ich výške povinný rozhodnúť aj bez návrhu, preto v prejednávanej veci nepostupoval správne, keď žalobcovi nárok na náhradu trov nepriznal. Žiadal, aby odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania zrušil, vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a žalovaného zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu, ktoré mu bolo riadne doručené, nevyjadril. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 470 CSP), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že odvolanie žalobcu síce smeruje proti uzneseniu (výroku), voči ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 písm. m/ CSP), avšak podané odvolanie nie je dôvodné. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že súdne konanie v prejednávanej veci začalo dňa 08.07.2015, za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), teda za procesnej situácie, kedy bol účastník konania (teraz strana sporu) povinný uplatniť si nárok na náhradu trov konania. Žalobca (odvolateľ) si takýto nárok v žalobe, ani pri úkone späťvzatia žaloby, neuplatnil a neučinil tak ani neskôr do vydania napadnutého uznesenia. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Odvolací súd zastáva názor, že hoci CSP, ako nový procesný predpis účinný od 01.07.2016, ktorý sa vzťahuje aj na skôr začaté konania, ukladá súdu rozhodnúť o trovách aj bez návrhu, táto povinnosť daná súdu nezbavuje stranu sporu povinnosti uplatniť si nárok na náhradu trov, t. j. vyjadriť vo vzťahu ku konajúcemu súdu svoju vôľu (záujem) o náhradu trov. Odvolací súd zastáva názor, že aj za účinnosti CSP je nutné naďalej rozlišovať medzi povinnosťou vyžadujúcou od súdu konkrétny procesný postup (t. j. rozhodnutie o trovách) a povinnosťou účastníka uplatniť si procesný nárok na náhradu trov (t. j. uplatniť si nárok, o dôvodnosti ktorého súd rozhoduje). Nárok na náhradu trov konania je samostatným procesným nárokom, svojou podstatou teda nárokom novým, ktorý vzniká v súvislosti so súdnym konaním a riadi sa zásadou úspechu v spore. Je prejavom vôle úspešnej strany sporu zaviazať neúspešnú stranu na trovy konania vzniknuté nutnosťou uplatniť alebo brániť právo na súde. Úlohou súdu je o tomto nároku len rozhodnúť. Súd však nemôže z úradnej moci priznať úspešnej strane trovy, ak o nárok na ich náhradu neprejavila záujem (t. j. neprejavila vôľu tieto trovy voči protistrane uplatniť). Z dikcie § 262 CSP nevyplýva, že úspešná strana sporu má (priamo zo zákona) nárok na náhradu trov konania aj v prípade, ak si tento nárok neuplatnila. Ustanovením § 262 CSP bola súdu len daná povinnosť o tomto nároku vždy (aj bez návrhu) rozhodnúť. Vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu má odvolací súd za to, že z § 262 CSP súdu nevyplýva povinnosť rozhodnúť o nároku úspešnej strany sporu výlučne len pozitívne, teda tento nárok priznať aj keď si ho strana sporu neuplatnila. Takýto postup je v rozpore so zásadami procesného práva. Odvolací súd sa nestotožňuje s nezáväzným teleologickým výkladom poskytnutým zákonodarcom v dôvodovej správe k § 262 CSP, v zmysle ktorého má súd „nahrádzať vôľu“ účastníka pri uplatňovaní nároku na náhradu trov a tento výklad považuje za nesúladný z textom (slovným znením) zákona. Podľa čl. 3 CSP, výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu podľa odseku 1. Odvolací súd zastáva názor, že zo znenia § 262 CSP vyplýva len povinnosť súdu rozhodnúť z úradnej moci (bez návrhu) o nároku na náhradu trov, nie však povinnosť tento nárok strane sporu priznať bez prejavenia jej vôle, že o takýto nárok má záujem. Ustanovenie § 262 CSP, podľa odvolacieho súdu, nezbavuje stranu sporu povinnosti aj naďalej si nárok na náhradu trov konania voči súdu riadne uplatniť. Podľa § 387 ods. l CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa so správnosťou záverov súdu prvej inštancie vyslovených v napadnutom uznesení v celom rozsahu stotožňuje. Žalobca si do vydania napadnutého uznesenia procesný nárok na náhradu trov konania neuplatnil a súd prvej inštancie preto správne nárok na ich náhradu nepriznal. Napadnuté uznesenie plne rešpektuje požiadavku zákona a odvolací súd ho v zmysle cit. ust. zákona ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému ich náhradu nepriznal, nakoľko si nárok na trovy neuplatnil a v konaní mu ani žiadne odvolacie trovy nevnikli. V odvolaní neúspešný žalobca na ich náhradu nemá nárok. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).