Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/230/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115219798 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1115219798.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členiek senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej v právnej veci žalobkyne: B. I., S. 9, S., proti žalovanej: Slovenská advokátska komora, Kolárska 4, Bratislava, zastúpenej advokátkou: JUDr. Evou Bušovou, Tobrucká 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 26/5/2015 zo dňa 15.05.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie Slovenskej advokátskej komory č. 26/5/2015 zo dňa 15.05.2015 z r u š u j e podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave p r i z n á v a žalobkyni právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou na Okresný súd Bratislava I dňa 23.07.2015 a postúpenou tunajšiemu súdu dňa 29.09.2015 domáhala preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovanej č. 26/5/2015 zo dňa 15.05.2015, ktorým bolo rozhodnuté, že Predsedníctvo Slovenskej advokátskej komory podľa § 71 ods. 2 písm. b), § 62 ods. 1 písm. b) zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“) nezapisuje žalobkyňu do zoznamu advokátskych koncipientov vedeného Slovenskou advokátskou komorou. 2. V žalobe uviedla, že advokátska kancelária S.., konajúca prostredníctvom B.. S. S., (ďalej len „S. s. r. o.“), navrhla Slovenskej advokátskej komore (ďalej len „SAK“) zápis jej osoby do zoznamu advokátskych koncipientov návrhom doručeným 02.12.2014. SAK uznesením č. 11/2/2015 zo dňa 06.02.2015 žalobkyňu nezapísala do zoznamu advokátskych koncipientov vedeného Slovenskou advokátskou komorou s odôvodnením, že do zoznamu advokátskych koncipientov zapíše s účinnosťou od 01.01.2015 toho, kto spĺňa podmienky podľa § 62 ods. 1 písm. b) zákona o advokácii. Poukázala, že hoci návrh na zápis koncipienta bol podaný dňa 01.12.2014, žalovaný konštatoval, že rozhodnutie MŠVVaŠ SR zo dňa 30.10.2013 už nezohľadňuje zmenenú právnu úpravu, účinnú v čase rozhodovania predsedníctva komory. Žalobkyňa vzhľadom na odôvodnenie uznesenia zo dňa 06.02.2015 požiadala MŠVVaŠ SR, Stredisko na uznávanie dokladov o vzdelaní o vydanie ďalšieho, aktuálneho rozhodnutia o uznaní vysokoškolského vzdelania. Po zmene § 62 ods. 1 písm. b) zákona o advokácii s účinnosťou od 01.01.2015, ak žiadateľ získal vysokoškolské vzdelanie najprv v prvom a následne v druhom stupni, vyžaduje sa, aby v oboch stupňoch získal vzdelanie v odbore právo. Následne MŠVVaŠ SR dňa 20.04.2015 vydalo nové rozhodnutie, vo výroku ktorého opätovne uviedlo, že žalobkyňa spĺňa kvalifikačné podmienky, vyžadované na výkon regulovaného povolania advokátsky koncipient v Slovenskej republike, v oboch stupňoch vzdelania v odbore právo, a to na základe nasledovných dokladov: - Doklad o vzdelaní s názvom „Diplom (č. A 000576)“ vystavený na „Vysoká škola v Sládkovičove“, Sládkovičovo (Slovenská republika) dňa 15.06.2011, v študijnom programe právo, v študijnom odbore právo, je podľa § 2 písm. h) bod 1 zákona č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o uznávaní odborných kvalifikácií“) vysokoškolským diplomom vydaným uznanou vysokou školou, ktorý potvrdzuje, že jeho držiteľ získal vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa. - Doklad o vzdelaní o udelení titulu „Master of Laws“ vystavený na „Tilburg University“, Tilburg (Holandsko) dňa 18.07.2013 je rovnocenný diplomu získanému po ukončení vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike. Podľa § 2 písm. h) bod 2a) zákona o uznávaní odborných kvalifikácií sa tento doklad považuje za vysokoškolský diplom vydaný uznanou vysokou školou, ktorý potvrdzuje, že jeho držiteľ získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa absolvovaním študijného programu druhého stupňa, ktorého dĺžka štúdia spolu s predchádzajúcim absolvovaním študijného programu prvého stupňa je najmenej štyri roky. 3. Žalobkyňa v podanej žalobe ďalej uviedla, že dňa 23.04.2015 advokátska kancelária S. s. r. o. predložila SAK opätovnú žiadosť o zápis žalobkyne do zoznamu advokátskych koncipientov a doplnila nanovo vydané rozhodnutie MŠVVaŠ SR zo dňa 20.04.2015. Predsedníctvo SAK rozhodnutím zo dňa 15.05.2015, č. 26/5/2015 opätovne nezapísalo žalobkyňu do zoznamu advokátskych koncipientov s odôvodnením, že nespĺňa „podmienku získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa požadovaného zákonom o advokácii, čím nie je splnená jedna z obligatórnych podmienok na zápis do zoznamu advokátskych koncipientov“. Žalobkyňa uvedené rozhodnutie žalovaného považuje za nesprávne z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko o uznaní dokladov o vzdelaní rozhoduje podľa § 106 ods. 2 písm. b) zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o vysokých školách“) ministerstvo, ak v Slovenskej republike nie je vysoká škola, ktorá uskutočňuje študijné programy v rovnakých alebo príbuzných študijných odboroch, ako sú uvedené v predloženom doklade. 4. Poukázala, že ministerstvo školstva je príslušným orgánom na rozhodovanie o uznaní dokladu o vzdelaní nielen podľa § 24 ods. 1, ale aj podľa § 28 písm. c) zákona o uznávaní odborných kvalifikácií. Z uvedených ustanovení vyplýva, že žalovaný nie je kompetentným orgánom na posudzovanie dokladov o získaní vysokoškolského vzdelania druhého stupňa. V prípade ak by SAK mala právo posudzovať obsah a kvalitu vysokoškolského vzdelania, muselo by to byť v zákone o advokácii výslovne uvedené, čo v ust. § 62 ods. 1 zákona o advokácii nie je. 5. Žalobkyňa napadnutým rozhodnutím sa považuje za dotknutú na jej práve na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň nezapísaním do zoznamu advokátskych koncipientov. SAK má podľa § 66 ods. 2 a 3 zákona o advokácii postavenie samosprávnej stavovskej organizácie, teda právnickej osoby. Taktiež v zmysle § 62 zákona o advokácii má žalovaný právomoc rozhodovať o zápise do zoznamu advokátskych koncipientov, a teda vykonáva rozhodovaciu činnosť a spĺňa tak predpoklady správneho orgánu. 6. Zdôraznila, že spĺňa podmienky na zápis koncipienta do zoznamu advokátskych koncipientov vedeným SAK podľa § 62 zákona o advokácii, vzhľadom na rozhodnutie MŠVVaŠ SR zo dňa 20.04.2015, v ktorom bol jej diplom o absolvovaní magisterského štúdia ukončeného priznaním titulu „Master of Laws“ (LL.M.) oficiálne uznaný za rovnocenný diplomu získanému po ukončení vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike, ktorý sa podľa § 62 ods. 1 písm. b) zákona o advokácii vyžaduje na výkon regulovaného povolania advokátsky koncipient v Slovenskej republike. 7. Z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, na základe akej právomoci má SAK dôvodné pochybnosti o rozhodnutí, ktoré bolo vydané MŠVVaŠ SR dňa 20.04.2015, t. j. orgánom na to určeným. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia ignoruje už právne zistený skutkový stav MŠVVaŠ SR a napadnuté rozhodnutie v rozpore s princípom materiálnej pravdy, ako aj so základným princípom právneho štátu. II. 8. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 04.11.2015 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že žalobkyňa získala vysokoškolské vzdelanie v bakalárskom študijnom programe právo v študijnom odbore 3.4.1. právo na Vysokej škole v Sládkovičove, Fakulte práva Janka Jesenského. 9. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Stredisko na uznávanie dokladov o vzdelaní rozhodnutím č. j.: 2015-10917/19813:1-15C0/RP 459 zo dňa 20.04.2015 uznalo podľa § 24 ods. 4 písm. a) zákona č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií v znení neskorších predpisov doklad o vzdelaní vydaný na meno žalobkyne o udelení „Master of Laws“ vystavený na Tilburg University, Tilburg (Holandsko) dňa 18.07.2013 za rovnocenný diplomu získanému po ukončení vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike, ktorý sa podľa § 62 ods. 1 písm. b) zákona o advokácii vyžaduje na výkon regulovaného povolania advokátsky koncipient v Slovenskej republike. 10. Predsedníctvo SAK zistilo, že v rozhodnutí z 20.04.2015 absentuje porovnanie rozsahu a obsahu vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnických fakultách vysokých škôl v Slovenskej republike s rozsahom a obsahom jednoročného štúdia, ktoré žalobkyňa absolvovala na Tilburg Univerzity v Holandsku. Podľa dokumentov predložených žalobkyňou, žalobkyňa absolvovala predmety Zahraničné vzťahy EÚ, Európske súťažné právo, Európske pracovné právo a sociálna politika, Štátna pomoc a verejné obstarávanie, Právo vnútorného trhu. 11. Podľa žalovanej vysokoškolské štúdium druhého stupňa v odbore právo na právnických fakultách v Slovenskej republike vyžaduje absolvovanie občianskeho práva - hmotného aj procesného, medzinárodného práva, pracovného práva, obchodného práva, finančného práva, správneho práva, trestného práva - hmotného aj procesného, ktoré sú kľúčové predmety potrebné pre výkon právnickej profesie v Slovenskej republike. Trestné právo obsahom jednoročného štúdia na Tilburg Univerzity nebolo, čo konštatovalo aj Stredisko pre uznávanie dokladov o vzdelaní. Na právnických fakultách vysokých škôl v Slovenskej republike v druhom stupni sa trestné právo vyučuje a pre ukončenie magisterského štúdia sa vyžaduje vykonanie štátnej skúšky z tohto predmetu. 12. Advokátsky koncipient okrem predmetov medzinárodného práva a európskeho práva, musí ovládať základné predpisy právneho poriadku Slovenskej republiky, pretože ako uvádza § 2 zákona o advokácii, výkonom advokácie je okrem obhajoby v trestnom konaní a zastupovaní klientov v konaní pred súdmi a orgánmi verejnej moci i poskytovanie právneho poradenstva a právnej pomoci v širokom spektre každodenných právnych problémov fyzických a právnických osôb, ktorých práva a záujmy má advokát pomáhať chrániť v súlade s ústavou, zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi. 13. Pri rozhodovaní o návrhu na zápis žalobkyne do zoznamu advokátskych koncipientov Predsedníctvo SAK dospelo k záveru, že žalobkyňa nespĺňa podmienku získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa vyžadovanú pre zápis advokátskeho koncipienta, a preto ju do zoznamu advokátskych koncipientov nemohlo zapísať. 14. S poukazom na vyššie uvedené dôvody preto žalovaná navrhuje žalobu zamietnuť. III. 15. Žalobkyňa v replike zo dňa 12.01.2017 zotrvala na všetkých svojich dôvodoch uvedených v žalobe a zdôraznila, že žalovaný nie je kompetentným orgánom na posudzovanie dokladov o získaní vysokoškolského vzdelania druhého stupňa. Žalovaný by mal akceptovať rozhodnutie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky zo dňa 20.04.2015, ktoré potvrdzuje, že doklad o vzdelaní o udelení titulu „Master off Laws“ vystaveným na „Tilburg Univerzity“, Tilburg (Holandsko) dňa 18.07.2013 je rovnocenný diplomu získanému po ukončení vysokoškolskou vzdelania 2. stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike. 16. Poukázala, že argument žalovaného, že žalobkyňa neabsolvovala kľúčové predmety potrebné na výkon právnickej profesie Slovenskej republike, nie je ničím podložený, nakoľko študijný program bakalárskeho štúdia na vysokej škole v Sládkovičove, ktorý žalobkyňa absolvovala, obsahoval aj povinné predmety - občianske právo hmotné a procesné, medzinárodné právo, pracovné právo, trestné právo hmotné a procesné. Je názoru, že podmienky na zápis koncipienta do zoznamu advokátskych koncipientov vedeným SAK podľa § 62 zákona o advokácii preukázateľne spĺňa. IV. 17. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10 SSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe a na pojednávaní konanom dňa 16.03.2017 dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 18. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 19. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (ods. 2). 20. Rozhodnutím orgánu verejnej správy sa rozumie správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka (§ 3 ods. 1 písm. b) SSP). 21. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 22. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. 23. V intenciách § 6 ods. 1 SSP, súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 24. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovanej č. 26/5/2015 zo dňa 15.05.2015, ktorým bolo rozhodnuté, že Predsedníctvo Slovenskej advokátskej komory podľa § 71 ods. 2 písm. b), § 62 ods. 1 písm. b) zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“) nezapisuje žalobkyňu do zoznamu advokátskych koncipientov vedeného Slovenskou advokátskou komorou. 25. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil nasledovný skutkový stav: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR (ďalej aj len „ministerstvo školstva“) rozhodnutím č.j.: 2015-10917/19813:1-15C0/RP 459 z 20.04.2015 žalobkyni uznalo podľa podľa ust. 2 písm. d), § 24 ods. 1 a § 28 písm. c) zákona č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií doklad o vzdelaní vydaný žalobkyni o udelení titulu „Master off Laws“ vystaveným na „Tilburg Univerzity“, Tilburg (Holandsko) dňa 18.07.2013, za rovnocenný diplomu získanému po ukončení vysokoškolského vzdelania 2. stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike, ktorý sa podľa § 62 ods. 1 písm. b) zákona číslo 586/2003 Z. z. o advokácii vyžaduje na výkon regulovaného povolania advokátsky koncipient v Slovenskej republike. Žalobkyňa ako držiteľka dokladov o vzdelaní je oprávnená v Slovenskej republike používať akademický titul „Master off Laws“ v skratke „LL.M.“, ktorý jej bol priznaný podľa vnútroštátnych právnych predpisov v Holandsku. Súčasne vo výroku rozhodnutia bolo uvedené, že od absolventa zahraničnej vysokej školy môže predsedníctvo komory požadovať, aby preukázal pred skúšobným senátom komory, že je schopný aplikovať právny poriadok Slovenskej republiky. Podrobnosti o preukazovaní schopnosti aplikovať právny poriadok Slovenskej republiky určí predpis komory. 26. Advokátska kancelária S. s. r. o. žiadosťou o zápis advokátskeho koncipienta zo dňa 23.04.2015 požiadala o zapísanie žalobkyne do zoznamu advokátskych koncipientov vedeného Slovenskou advokátskou komorou. K žiadosti boli priložené aj doklady - rozhodnutie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR č.j.: 2015-10917/19813:1-15C0/RP 459 z 20.04.2015 o uznaní dokladu o vzdelaní vydaného žalobkyni o udelení „Master off Laws“ vystaveným na „Tilburg Univerzity“, Tilburg (Holandsko) dňa 18.07.2013 za rovnocenný diplomu získanému po ukončení vysokoškolského vzdelania 2. stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike a čestné vyhlásenie žalobkyne o tom, že popri pracovnom pomere s obchodnou spoločnosťou BBLegal s. r. o. nie je súčasne v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnoprávnom vzťahu s iným zamestnávateľom a nevykonáva ani činnosť, ktorá je nezlučiteľná s povahou a etickými princípmi výkonu praxe advokátskeho koncipienta. 27. Následne SAK, Predsedníctvo Slovenskej advokátskej komory, rozhodnutím č. 26/5/2015 zo dňa 15.05.2015 nezapísalo žalobkyňu do zoznamu advokátskych koncipientov vedeného Slovenskou advokátskou komorou s odôvodnením, že žalobkyňa nespĺňa podmienku získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa požadovaného zákonom o advokácii, čím nie je splnená jedna z obligatórnych podmienok na zápis do zoznamu advokátskych koncipientov. V. 28. Podľa § 62 ods. 1 písm. b) zák. č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení živnostenského zákona, Komora zapíše do zoznamu advokátskych koncipientov na návrh advokáta, verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti, spoločnosti s ručením obmedzeným, usadeného euroadvokáta alebo organizačnej zložky zahraničného združenia, ktorí sú zapísaní v príslušnom zozname vedenom komorou najmenej tri roky do 15 dní toho, kto získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike alebo má uznaný doklad o právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou; od absolventa zahraničnej vysokej školy môže predsedníctvo komory požadovať, aby preukázal pred skúšobným senátom komory, že je schopný aplikovať právny poriadok Slovenskej republiky; ak žiadateľ získal vysokoškolské vzdelanie najprv v prvom stupni a následne v druhom stupni, vyžaduje sa, aby v oboch stupňoch získal vzdelanie v odbore právo; podrobnosti o preukazovaní schopnosti aplikovať právny poriadok Slovenskej republiky určí predpis komory. 29. Podľa § 2 písm. d) zák. č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií, na účely tohto zákona sa rozumie príslušným orgánom orgán, ktorý vydáva rozhodnutie o uznaní dokladu o vzdelaní alebo rozhodnutie o uznaní odbornej kvalifikácie na účely výkonu príslušného regulovaného povolania v Slovenskej republike; príslušný orgán ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis. 30. Podľa § 2 písm. h) bod 2 zák. č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií, na účely tohto zákona sa rozumie vysokoškolským diplomom doklad o vzdelaní vydaný uznanou vysokou školou, ktorý potvrdzuje, že jeho držiteľ získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa absolvovaním 2a. študijného programu druhého stupňa, ktorého dĺžka štúdia spolu s prechádzajúcim absolvovaním študijného programu prvého stupňa je najmenej štyri roky, alebo 2b. študijného programu, ktorý predstavuje spojenie študijného programu prvého stupňa a študijného programu druhého stupňa, a ktorého dĺžka štúdia ako jedného celku je najmenej štyri roky. 31. Podľa § 11a ods. 1 zák. č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií, ak sa na výkon regulovaného povolania vyžaduje vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, žiadateľ spĺňa ustanovené kvalifikačné predpoklady, ak je držiteľom vysokoškolského diplomu podľa § 2 písm. h) <aspi://module='ASPI'&link='293/2007%20Z.z.%25232'&ucin-k-dni='15.%205.2015'> druhého bodu, ktorý potvrdzuje, že a) žiadateľ absolvoval vzdelávanie vyžadované na výkon príslušného povolania v štáte pôvodu a b) po porovnaní obsahu a rozsahu absolvovaného vzdelávania žiadateľa je aspoň rovnocenné obsahu a rozsahu vzdelávania, ktoré sa vyžaduje v Slovenskej republike. 32. Podľa § 24 ods. 1 zák. č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií, príslušným orgánom na rozhodovanie o uznaní dokladu o vzdelaní je ministerstvo školstva, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Ministerstvo školstva rozhodne o uznaní dokladu o vzdelaní do dvoch mesiacov od doručenia kompletnej žiadosti podľa § 23 <aspi://module='ASPI'&link='293/2007%20Z.z. %252323'&ucin-k-dni='15.%205.2015'>. 33. Podľa § 24 ods. 4 písm. a) zák. č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií, príslušný orgán podľa odsekov 1 <aspi://module='ASPI'&link='293/2007%20Z.z.%252324'&ucin-k-dni='15.%205.2015'> a <aspi://module='ASPI'&link='293/2007%20Z.z.%252324'&ucin-k-dni='15.%205.2015'> rozhodne o uznaní dokladu o vzdelaní alebo uznaní odbornej kvalifikácie. 34. Podľa § 28 písm. c) zák. č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií, Ministerstvo školstva rozhoduje o uznaní dokladov o vzdelaní podľa tohto zákona. 35. Po preskúmaní námietok žalobkyne uvedených v podanej žalobe Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že námietky žalobkyne odôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože žalovaná vo veci rozhodla na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu na riadne posúdenie veci a teda o nezapísaní žalobkyne do zoznamu advokátskych koncipientov rozhodla predčasne. 36. Advokátske povolanie je slobodným povolaním, ktorého výkon spočíva v zastupovaní fyzických osôb a právnických osôb v konaní pred súdmi, orgánmi verejnej moci a inými právnymi subjektmi, obhajobe v trestnom konaní, poskytovaní právnych rád, spisovaní listín o právnych úkonoch, spracúvaní právnych rozborov, správe majetku klientov a ďalších formách právneho poradenstva a právnej pomoci, ak sa vykonáva sústavne a za odmenu. Bez zápisu do zoznamu advokátov, ktorý vedie Slovenská advokátska komora, nie je možné stať sa advokátom. Na to, aby osoba mohla byť zapísaná do zoznamu advokátov je nevyhnutné splnenie viacerých podmienok, pričom jednou z nich je aj podmienka dosiahnutého vzdelania v zmysle ust. § 62 ods. 1 písm. b) zákona o advokácii a to, že navrhovaná osoba získala vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike alebo má uznaný doklad o právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou v Slovenskej republike. 37. Zákonodarcom ustanovená podmienka vzdelania v ustanovení § 62 ods. 1 písm. a) zákona o advokácii je odôvodnená verejným záujmom na riadnom výkone spravodlivosti. Intenzita tohto verejného záujmu a jeho povaha spočívajúca v záujme poskytnutia účinnej ochrany práv a právom chránených záujmov tretích osôb prostredníctvom advokátov pri realizácii práva na súdnu a inú právnu ochranu môže legitimovať paušálne obmedzenie prístupu k výkonu advokácie. Pri skúmaní zákonodarcom zvoleného prostriedku obmedzenia základného práva na slobodnú voľbu povolania z pohľadu šetrnosti tohto prostriedku vo vzťahu k označeným základným právam je potrebné poukázať predovšetkým na skutočnosť, že voľba povolania je výsledkom aktivity iniciovanej slobodným rozhodnutím jednotlivca, t. j. sám jednotlivec v tomto prípade rozhoduje o tom, či sa v záujme dosiahnutia možnosti výkonu advokácie je/nie je ochotný podriadiť zákonodarcom ustanoveným obmedzeniam, ktoré sú podľa ústavného súdu s ohľadom na ich legitímny cieľ úplne akceptovateľné (viď Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 16.12.2015 PL. ÚS 53/2015). 38. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu mal súd nesporne za preukázané, že žalobkyňa získala vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa absolvovaním študijného programu právo, v študijnom odbore právo na Vysokej škole v Sládkovičove a bol jej udelený Diplom č. A 000576 dňa 15.06.2011. Tento doklad je vysokoškolským diplomom vydaným uznanou vysokou školou. 39. Zákon č. 293/2007 Z. z. zmocňuje ministerstvo školstva v ust. § 24 ods. 1 a ods. 4 písm. a) a v ust. § 28 písm. c) na rozhodovanie o uznaní dokladov o vzdelaní podľa tohto zákona a jedine ministerstvo školstva je podľa názoru súdu oprávnený uznať doklad o právnickom vzdelaní vydaný zahraničnou vysokou školou. 40. Žalobkyňa tiež disponuje dokladom o vzdelaní o udelení titulu „Master of Laws“ vystavený na „Tilburg Univerzity“, Tilburg (Holandsko) dňa 18.07.2013. Tento doklad o vzdelaní o udelení titulu „Master of Laws“ vystavený na „Tilburg Univerzity“ dňa 18.07.2013 Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR rozhodnutím č.j.: 2015-10917/19813:1-15C0/RP 459 z 20.04.2015 podľa ust. 2 písm. d), § 24 ods. 1 a § 28 písm. c) zákona č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií uznalo žalobkyni za rovnocenný diplomu získanému po ukončení vysokoškolského vzdelania 2. stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike, ktorý sa podľa § 62 ods. 1 písm. b) zákona číslo 586/2003 Z. z. o advokácii vyžaduje na výkon regulovaného povolania advokátsky koncipient v Slovenskej republike. 41. Žalovaná vo vyjadrení namietala, že v rozhodnutí z 20.04.2015 absentuje porovnanie rozsahu a obsahu vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnických fakultách vysokých škôl v Slovenskej republike s rozsahom a obsahom jednoročného štúdia, ktoré žalobkyňa absolvovala na Tilburg Univerzity v Holandsku, a preto žalobkyňa nespĺňa podmienku získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa požadovaného zákonom o advokácii, čím nie je splnená jedna z obligatórnych podmienok na zápis do zoznamu advokátskych koncipientov. Súd neprisvedčil tejto námietke žalovanej, pretože je nesporne preukázané, že o uznaní dokladu o vzdelaní žalobkyne o udelení titulu „Master of Laws“ vystavený na „Tilburg Univerzity“ rozhodol oprávnený orgán v zmysle zákona o uznávaní odborných kvalifikácií rozhodnutím č.j.: 2015-10917/19813:1-15C0/RP 459 z 20.04.2015. Uvedené rozhodnutie je právoplatné a pre všetkých záväzné, teda aj pre žalovanú. 42. Ak je žalovaná názoru, že žalobkyňa neovláda podstatné predmety vyučované na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike, môže v zmysle ust. § 62 ods. 1 písm. b) zákona o advokácii od žalobkyne požadovať, aby pred skúšobným senátom Komory preukázala, že je schopná aplikovať právny poriadok SR. Až v prípade, že žalovaná dospeje k záveru, že žalobkyňa neovláda tieto podstatné predmety, môže vydať negatívne rozhodnutie o jej nezapísaní do zoznamu advokátskych koncipientov. 43. Krajský súd v Bratislave s poukazom na závery uvedené vyššie, považoval námietky žalobkyne uvedené v žalobe za dôvodné, a preto postupom podľa ust. § 191 písm. e) SSP preskúmavané rozhodnutie žalovaného správneho orgánu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 44. V ďalšom konaní žalovaná znova posúdi žiadosť Advokátskej kancelárie S. s. r. o. o zápis žalobkyne do zoznamu advokátskych koncipientov, pri ktorej zohľadní aj právoplatné rozhodnutie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR č. j.: 2015-10917/19813:1-15C0/RP 459 z 20.04.2015, ktorým bol žalobkyni uznaný doklad o vzdelaní o udelení titulu „Master of Laws“ vystavený na „Tilburg Univerzity“ dňa 18.07.2013. Keďže žalobkyňa je absolventkou zahraničnej vysokej školy, žalovaná pred zápisom žalobkyne do zoznamu advokátskych koncipientov môže v zmysle ust. § 62 ods. 1 písm. b) zákona o advokácii od žalobkyne požadovať, aby pred skúšobným senátom Komory preukázala, že je schopná aplikovať právny poriadok SR. Až na základe výsledkov tohto preskúšania pred skúšobným senátom Komory žalovaná rozhodne o zápise žalobkyne do zoznamu advokátskych koncipientov. Podľa ust. § 191 ods. 6 veta prvá SSP je žalovaná právnym názorom správneho súdu viazaná. 45. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku tak, že správny súd priznal žalobkyni voči žalovanej právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania vzhľadom ku skutočnosti, že žalobkyňa mala vo veci plný úspech. Podľa ust. § 175 ods. 2 Správneho súdneho poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 46. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Proti výroku o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby nemožno v zmysle § 439 ods. 2 písm. e) SSP podať kasačnú sťažnosť.