Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5CoPr/18/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115224390 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1115224390.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej, v právnej veci žalobkyne: A. T., R..: XX. XX. XXXX, T. D.: H. X, D., v zast.: JUDr. Laura Biróová, advokátka so sídlom: Klincová 37/B, Bratislava, proti žalovanému: Univerzita Komenského v Bratislave, IČO: 00 397 865, so sídlom: Šafárikovo námestie 6, Bratislava, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou a o náhrade mzdy, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č. k.: 16Cpr/4/2015-241 zo dňa 18. 07. 2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalobkyni sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie výrokom určil, že výpoveď daná žalobkyni žalovaným dňa 26. 05. 2015, doručená dňa 27. 05. 2015, je neplatná. Druhým výrokom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy spolu v sume 5.946,28 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Tretím výrokom určil, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava I súdny poplatok vo výške 456,- eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 1 ods. 1, § 1 ods. 2 písm. b/, § 1 ods. 4, zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme § 63 ods. 1 písm. b/, § 63 ods. 2, § 74, § 77 zákona č. 311/2011 Z. z. Zákonníka práce, § 2 ods. 1, 2, 3, § 23 ods. 1 písm. d/, e/, § 24, § 27 ods. 1 písm. n/, § 28 ods. 9 311/2002 Z. z. o vysokých školách a vecne tým, že žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 17. 09. 2015 domáhala proti žalovanému určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou a náhrady mzdy. 3. Súd prvej inštancie mal v konaní po oboznámení sa s obsahom listinných dokladov a na základe zhodných tvrdení strán za preukázané, že žalobkyňa bola zamestnankyňou žalovaného, keď jej pracovný pomer u žalovaného vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 11. 10. 1982 dňa 01. 11. 1982 a bol uzavretý na dobu neurčitú. Podľa Dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 01. 02. 2008 uzatvorenej medzi žalobkyňou a Univerzitou Komenského v Bratislave, Prírodovedecká fakulta došlo s účinnosťou od 01. 02. 2008 k zmene pracovného zaradenia žalobkyne z technickej práce na samostatného odborného referenta. Posledným pracoviskom žalobkyne bola Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského, finančné oddelenie, referát pokladne, kde zastávala funkciu pokladníčky. Žalobkyni bol s účinnosťou od 01. 05. 2015 určený funkčný plat vo výške 560,- eur ako to vyplýva z Oznámenia o výške a zložení funkčného platu - úprava osobného príplatku č. EP/2015 zo dňa 17. 04. 2015. 4. V zmysle Poverenia rektora Univerzity Komenského v Bratislave č. 149/2015 - kanc. rektora zo dňa 02. 02. 2015 udeleného dekanovi Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave rozsah právomoci dekana fakulty v otázkach pracovnoprávnych je stanovený v zákone o vysokých školách, v čl. 41 ods. 2 až 4 Štatútu UK a v čl. 1 ods. 3 Pracovného poriadku UK, podľa ktorého dekan vykonáva pôsobnosť zamestnávateľa. Poverenie platí od 01. 02. 2015 do konca funkčného obdobia dekana fakulty. Vedenie Prírodovedeckej fakulty na porade vedenia dňa 05. 05. 2015 odsúhlasilo a dekan fakulty rozhodol o zmene organizačnej štruktúry Finančného oddelenia referátu pokladne PriF UK k 01. 06. 2015 a to zrušenie jedného miesta samostatného odborného referenta na referáte pokladne podľa prílohy č. 1 s tým, že uvedená zmena bude predložená na schválenie na najbližšom zasadnutí AS PriF. Uvedené vyplýva zo Zápisnice z porady Vedenia fakulty konanej dňa 05. 05. 2015, Uznesenie č. 10/2015. V prílohe č. 1 k predmetnej Zápisnici je uvedené, že zmena organizačnej štruktúry Finančného oddelenia, referátu pokladne Prírodovedeckej fakulty UK k 1. 6. 2015: ruší sa miesto samostatného odborného referenta - p. A. T. I.. v pokladni Prif. Uk. 5. Dekan Prírodovedeckej fakulty listom zo dňa 07. 05. 2015 č. 211/SEKRDEK/2015 požiadal N.. X. I., N.., predsedníčku FV OZPŠaV PRIF UK o prerokovanie organizačnej zmeny, zníženia počtu zamestnancov a výpovede v zmysle § 74 a súvisiacich ustanovení Zákonníka práce s tým, že oznámil, že vedenie fakulty na svojom pravidelnom zasadnutí dňa 05. 05. 2015 prerokovalo a schválilo návrh a rozhodnutie dekana na organizačnú zmenu, a to na zníženie počtu zamestnancov Finančného oddelenia dekanátu PRIF UK - referátu pokladne keď vzhľadom na výrazné zníženie objemu práce na tomto referáte je potrebné znížiť počet zamestnancov na 1 zamestnankyňu, a to z dôvodu nadbytočnosti. Požiadal Fakultný výbor OZ PŠaV na PRIF UK, aby prerokoval organizačné zmeny a s tým súvisiace rozviazanie pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa PRIF UK z dôvodu organizačných zmien so zamestnankyňou Finančného oddelenia - referátu pokladne p. A. T. I.. Listom zo dňa 14. 05. 2015 č. 218/SEKRDEK/2015 dekan Prírodovedeckej fakulty predložil odborovej organizácii zápisnicu zo zasadnutia vedenia fakulty vrátane prílohy č. 1 zo zasadnutia vedenia fakulty zo dňa 05. 05. 2015, ktoré schválilo organizačnú zmenu ku dňu 01. 06. 2015 a požiadal odborovú organizáciu o prerokovanie výpovede, ktorou zamestnávateľ ukončí pracovný pomer so žalobkyňou ako zamestnankyňou Finančného oddelenia - referátu pokladne na pracovnej pozícii samostatný odborný referent. Odborová organizácia na zasadnutí dňa 18. 05. 2015 prerokovala výpoveď danú žalobkyni a prijala uznesenie č. 2/2015, podľa ktorého fakultný výbor hlasovaním rozhodol, že nesúhlasí s výpoveďou zamestnanca fakulty a navrhuje ponúknuť zamestnancovi fakulty iné zodpovedajúce pracovné miesto. Táto skutočnosť vyplýva zo Zápisnice zo zasadnutia FV OZ PŠaV PriF UK zo dňa 18. 05. 2015. Dňa 22. 05. 2015 sa uskutočnilo 5. riadne zasadnutie Akademického senátu Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave okrem iného s programom rokovania bod 5. Schválenie návrhu na zmenu počtu pracovných miest finančného oddelenia, referátu pokladne. Zo Zápisnice č. 6 z 5. riadneho zasadnutia Akademického senátu Prírodovedeckej fakulty UK dňa 22. 05. 2015 bodu 5 vyplýva, že dekan objasnil dve dejové línie, ktorého ho motivovali k predloženiu návrhu na schválenie zmeny počtu pracovných miest Akademickým senátom PriF UK a uviedol, že v materiáloch nie je zakotvený ani aktuálny stav, od ktorého by sa následne odvíjali zmeny počtu a štruktúry zamestnancov. Po diskusii nasledovalo hlasovanie o návrhu uznesenia, ktoré predložil dekan fakulty na zmenu počtu pracovníkov dekanátu, finančné oddelenie, referát pokladne tak, že od 01. 06. 2015 bude na referáte pokladne len jedna pracovníčka. Za návrh hlasovalo 14 členov, proti 7 členov a 19 členov sa hlasovania zdržali. Bolo prijaté Uznesenie č. 22-6/15, podľa ktorého Akademický senát Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave neschválil navrhované uznesenie o zmene počtu pracovných miest finančného oddelenia, referátu pokladne. Žalobkyňa dňa 27. 05. 2015 prevzala list žalovaného č. PMO/2015 zo dňa 26. 05. 2015 s označeným ako Ponuka voľných pracovných miest obsahom, ktorého bolo oznámenie, že UK Prírodovedecká fakulta t. č. nemá voľné žiadne pracovné miesto. Univerzita Komenského v Bratislave má na svojej web stránke /úradná výveska/ výberové konania na miesta akademických pracovníkov zverejnené výberové konania, na voľné pracovné miesta: FTVŠ Bratislava, Právnická fakulta Bratislava (e-mail). Prílohou listu bol email z 21. 05. 2015 od tajomníka Univerzity Komenského v Bratislave Centrum ďalšieho vzdelávania obsahom, ktorého bola prosba pri hľadaní nového pracovníka na pozíciu - všeobecný účtovník a oznámenie o výberovom konaní na Fakulte telesnej výchovy a športu na obsadenie miesta referent pokladne, správy majetku, motivačných a sociálnych štipendií s oznámením náplne práce, požadovaným vzdelaním VŠ a požadovanými znalosťami. Žalovaný dňa 27. 05. 2015 doručil žalobkyni listom č. PMO/2015 zo dňa 26. 05. 2015 Skončenie pracovného pomeru výpoveďou, v ktorom žalobkyni oznámil, že vedenie fakulty na svojom zasadnutí dňa 05. 05. 2015 schválilo s platnosťou od 01. 06. 2015 organizačné zmeny v štruktúre fakulty s tým, že sa znížil stav zamestnancov a zrušilo sa pracovné miesto samostatný odborný referent, ktoré bolo obsadené žalobkyňou a že v dôsledku organizačných zmien sa stala nadbytočnou. Ďalej oznámil, že podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce rozväzuje so žalobkyňou pracovný pomer výpoveďou, pričom výpovedná doba začne plynúť dňom 01. 06. 2015 a skončí uplynutím trojmesačnej výpovednej doby dňom 31. 08. 2015. Žalobkyňa listom zo dňa 11. 08. 2015 žalovanému oznámila, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou považuje podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce za neplatné a trvá na ďalšom zamestnávaní. Žalovaný listom č. 353/SEKRDEK/2015 zo dňa 20. 08. 2015 oznámil žalobkyni, že nemá ako zamestnávateľ možnosť ju ďalej zamestnávať, a to na základe organizačnej zmeny, ktorou bolo zrušené pracovné miesto a v dôsledku, ktorej sa stala pre zamestnávateľa nadbytočnou. Zároveň oznámil, že trvá na skončení pracovného pomeru ku dňu 31. 08. 2015. 6. Žalovaný na žiadosť žalobkyne vydal žalobkyni dňa 10. 07. 2015 č. 317/SEKRDEK/2015 podľa § 75 Zákonníka práce pracovný posudok. Žalovaný v zmysle Kolektívnej zmluvy Univerzity Komenského v Bratislave platnej na rok 2015/2016 vyplatil žalobkyni v súvislosti s rozviazaním pracovného pomeru výpoveďou odstupné vo výške 4-násobku priemerného mesačného zárobku a 1 funkčného platu teda sumu vo výške 2.830,00 eur a v zmysle § 76a Zákonníka práce a v zmysle čl. 9 ods. 3 Špecifického doplnku č. 6 ku kolektívnej zmluve UK v Bratislave odchodné vo výške 1 priemerného mesačného zárobku a 1 funkčného platu vo výške 1.132,00 eur. Odchodné a odstupné bolo žalobkyni vyplatené v mzde za august 2015. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 20. 09. 2013 vyplýva, že žalobkyňa ku dňu 21. 07. 2013 dosiahla dôchodkový vek a že jej bol k uvedenému dňu priznaný starobný dôchodok. 7. Súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania a po právnom vyhodnotení veci dospel k záveru, že žaloba žalobkyne na určenie neplatnosti výpovede danej žalobkyni žalovaným dňa 26. 05. 2015, ktorá jej bola doručená dňa 27. 05. 2015, je dôvodná. 8. Základ uplatneného nároku žalobkyne súd posúdil podľa Zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v spojení so Zákonom č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce, nakoľko žalobkyňa je v pracovnoprávnom vzťahu k žalovanému, ktorý je právnickou osobou zriadenou zákonom. 9. Žalobkyni bolo skončenie pracovného pomeru výpoveďou doručené na pracovisku dňa 27. 05. 2015, výpovedná doba začala plynúť dňa 01. 06. 2015 a skončila sa uplynutím trojmesačnej výpovednej doby dňom 31. 08. 2015. Táto skutočnosť medzi stranami nebola sporná. Žalobkyňa zákonom stanovenú lehotu na uplatnenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou v zmysle § 77 Zákonníka práce dodržala, keď žalobu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru podala na súde dňa 17. 09. 2015. Skončenie pracovného pomeru výpoveďou bolo prerokované s odborovou organizáciou FV OZ PŠaV PriF UK dňa 18. 05. 2015. Podmienkou použitia výpovedného dôvodu v zmysle § 63 ods. 1 písmeno b/ Zákonníka práce je organizačná zmena u zamestnávateľa, nadbytočnosť zamestnanca a príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca. Rozhodnutie o organizačnej zmene, v dôsledku ktorej sa zamestnanec stane nadbytočným, musí zamestnávateľ urobiť písomne. Rozhodnutie zamestnávateľa o organizačných zmenách nie je právnym úkonom a teda nie je možné ho samo o sebe preskúmavať z hľadiska platnosti. Súd môže, ak vzniknú pochybnosti či zamestnávateľ rozhodol o organizačnej zmene, preskúmavať len to, či rozhodnutie skutočne bolo prijaté a či toto rozhodnutie o organizačnej zmene prijal ten kto je k tomu oprávnený. 10. Súd sa stotožnil s tvrdením žalobkyne a jej právnou argumentáciou, že rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene a znížení počtu zamestnancov, ako hmotnoprávny predpoklad právneho úkonu výpovede podľa § 63 ods. 1 písmeno b) Zákonníka práce danej žalobkyni prijaté nebolo, nakoľko ho neprijal orgán na to oprávnený podľa zákona o vysokých školách a podľa vnútorných predpisov žalovaného a to Štatútu Univerzity Komenského v Bratislave a Štatútu Prírodovedeckej fakulty UK. V zmysle citovaného ustanovenia § 23 ods. 2 písmeno e) zákona o vysokých školách do samosprávnej pôsobnosti fakulty patrí určovanie počtu a štruktúry pracovných miest zamestnancov zaradených na fakulte v rozsahu určenom v štatúte verejnej vysokej školy a podľa Čl. 15 ods. 2 písmeno b) Štatútu Univerzity Komenského v Bratislave, Prírodovedeckej fakulty schvaľovať počet a štruktúru zamestnancov fakulty je oprávnený schvaľovať Akademický senát fakulty. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že o znížení stavu zamestnancov a zrušení pracovného miesta teda o organizačnej zmene, ktorá bola dôvodom pre rozviazanie pracovného pomeru so žalobkyňou výpoveďou rozhodlo vedenie fakulty dňa 05. 05. 2015, ktoré schválilo návrh dekana fakulty. Z Uznesenia č. 10/2015 prijatého na porade Vedenia fakulty konanej dňa 05. 05. 2015 je zrejmé, že vedenie fakulty odsúhlasilo a dekan fakulty rozhodol o zmene organizačnej štruktúry Finančného oddelenia referátu pokladne PriF UK k 01. 06. 2015 a to zrušením jedného miesta samostatného odborného referenta na referáte pokladne s tým, že uvedená zmena bude predložená na schválenie na najbližšom zasadnutí AS PriF. Vedenie fakulty a ani dekan však nemajú pôsobnosť v zmysle citovaných predpisov schvaľovať počet a štruktúru zamestnancov fakulty. Orgánom oprávneným prijať rozhodnutie o zmene organizačnej štruktúry a zrušení pracovného miesta je akademický senát. Akademický senát Prírodovedeckej fakulty však na svojom 5. riadnom zasadnutí dňa 22. 05. 2015 dekanom fakulty predložený návrh na zmenu počtu pracovných miest finančného oddelenia, referátu pokladne neschválil. Táto skutočnosť jednoznačne vyplýva zo Zápisnice č. 6 z 5. riadneho zasadnutia Akademického senátu Prírodovedeckej fakulty UK dňa 22. 05. 2015, Uznesenia 22-6/15 podľa, ktorého Akademický senát PriF UK neschválil navrhované uznesenie o zmene poštu pracovných miest finančného oddelenia, referátu pokladne. 11. S tvrdením a argumentáciou žalovaného, že o organizačnej zmene, dôsledkom ktorej bolo skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou bolo rozhodnuté na to oprávneným orgánom, keď organizačné zmeny na fakulte ku dňu 01. 06. 2015 schválilo vedenie fakulty dňa 05. 05. 2015, nakoľko o organizačnej zmene rozhoduje vždy štatutárny orgán, teda dekan fakulty, sa súd nestotožnil. Rozsah právomoci dekana fakulty v otázkach pracovnoprávnych je stanovený v zákone o vysokých školách a v čl. 41 ods. 2 až 4 Štatútu UK a v čl. 1 ods. 3 Pracovného poriadku UK, podľa, ktorého dekan vykonáva pôsobnosť zamestnávateľa. Skutočnosť, že dekan Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave bol oprávnený so žalobkyňou skončiť pracovný pomer výpoveďou nebolo medzi stranami sporné. Dekan fakulty má právo uzatvárať, meniť a zrušovať pracovnoprávne vzťahy na fakulte v rozsahu disponibilných mzdových prostriedkov fakulty a v súlade so schváleným počtom a štruktúrou pracovných miest fakulty (Čl. 1 ods. 3 Pracovného poriadku Univerzity Komenského v Bratislave) a vykonáva právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch u zamestnancov zaradených na fakulte (Čl. 41 ods. 2 Štatútu Univerzity Komenského v Bratislave). Výpoveď z pracovného pomeru však zamestnávateľ môže dať zamestnancovi len z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 Zákonníka práce. V prejednávanej veci bola dôvodom výpovede organizačná zmena spočívajúca v znížení počtu zamestnancov a následného zrušenia pracovného miesta - samostatný odborný referent, miesta ktoré bolo obsadené žalobkyňou s tým, že v dôsledku organizačnej zmeny sa stala nadbytočnou. Podľa tvrdení žalovaného bolo o organizačnej zmene spočívajúcej v znížení stavu zamestnancov na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave rozhodnuté na to oprávneným orgánom, keď o nej rozhodol dekan a vedenie fakulty, pričom Akademický senát fakulty nie je oprávnený rozhodovať o zmene organizačnej štruktúry. Toto tvrdenie žalovaného neobstojí. Ako už súd uviedol rozhodnutie o organizačnej zmene spočívajúcej v znížení stavu pracovných miest musí odsúhlasiť Akademický senát fakulty. Táto skutočnosť jednoznačne vyplýva z Čl. 15 ods. 2 písmeno b) Štatútu Univerzity Komenského v Bratislave, Prírodovedeckej fakulty, podľa ktorého Akademický senát fakulty je okrem pôsobnosti vymedzenej zákonom oprávnený schvaľovať počet a štruktúru zamestnancov fakulty a z Čl. 12 ods. 1 písm. d) Štatútu Univerzity Komenského, podľa ktorého v súlade so zákonom (§ 23 ods. 1 zákona o vysokých školách) majú orgány akademickej samosprávy fakulty právo rozhodovať a konať v mene UK v týchto veciach patriacich do samosprávnej pôsobnosti UK a to uzatváranie, zmeny a zrušovanie pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov zaradených na fakulte, ktorá je v postavení zamestnávateľa, v súlade s počtom a štruktúrou pracovných miest navrhnutých dekanom fakulty a schválených senátom fakulty, určených v súlade s dlhodobým zámerom rozvoja fakulty a v rozsahu disponibilných finančných prostriedkov fakulty. Ide o vnútorné predpisy žalovaného, na ktoré sa rovnako odvolával i žalovaný. 12. Zo žiadneho, i žalovaným uvádzaného predpisu, platného v čase rozhodnutia o organizačnej zmene, nevyplýva, že dekan a vedenie fakulty sú oprávnení rozhodnúť o organizačnej zmene a zrušení pracovného miesta bez následného schválenia akademickým senátom. Naopak i následné úkony dekana fakulty v súvislosti so schválením predmetnej organizačnej zmeny nasvedčujú tomu, že návrh dekana a vedenia fakulty o znížený počtu zamestnancov na fakulte zrušením jedného pracovného miesta na dekanáte fakulty, finančnom oddelení, referáte pokladne podlieha schváleniu Akademického senátu, nakoľko sám dekan tento návrh na jeho schválenie Akademickému senátu predložil. 13. Žalovaný predložil Výročnú správu fakulty za rok 2015 z marca 2016, ktorú ako to vyplýva zo Zápisnice č. 11 z 9. riadneho zasadnutia Akademického senátu Prírodovedeckej fakulty UK dňa 08. 04. 2016, schválil akademický senát, na preukázanie, skutočnosti, že akademický senát jednomyseľne schválil počet a štruktúru zamestnancov fakulty, keď v časti 6. Správy - Ľudské zdroje, v tabuľke 6.1.1. - stav zamestnancov k 31.12. bol schválený počet 130 v zaradení ostatní administratívni pracovníci, oproti stavu v roku 2014, kedy v zaradení ostatní administratívni pracovníci bolo 135 zamestnancov. Rozdiel je 5 zamestnancov a z toho 1 miesto bolo v dôsledku organizačnej zmeny zrušené na oddelení finančnom, referáte pokladne. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že predložením Výročnej správy fakulty za rok 2015 z marca 2016 bolo preukázané, že organizačná zmena v dôsledku ktorej bola daná výpoveď žalobkyne, bolo preukázané, akademický senát schválil zníženie počtu pracovníkov na referáte pokladne. Jednak štruktúra a počet zamestnancov bola schválená s niekoľko mesačným odstupom po daní výpovede žalobkyni, keď bola schválená v apríli 2016 pričom výpoveď bola žalobkyni daná v máji 2015 a jednak z tabuľky č. 6.1.1., na ktorú žalovaný poukazoval nevyplývajú skutočnosti uvádzané žalovaným. V tabuľke je uvedený počet ostatných administratívnych zamestnancov v roku 2014 135 a v roku 2015 130. Nie je zrejmé o zníženie počtu, ktorých pracovných miest išlo a ktorých pracovníkov sa to týkalo. 14. Za stavu keď dôvodom výpovede žalobkyni podľa § 63 ods. 1 písmeno b) Zákonníka práce bola organizačná zmena, o ktorej nerozhodol na to oprávnený orgán, teda rozhodnutie o organizačnej zmene týkajúce sa Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave nebolo prijaté a k organizačnej zmene spočívajúcej v znížení stavu počtu zamestnancov nedošlo, súd posúdil výpoveď z pracovného pomeru danú žalobkyni žalovaným ako neplatnú. 15. Na ďalšie skutočnosti, na ktoré zároveň poukazoval žalovaný a to, že žalobkyňa pred daním výpovede odmietla vykonávať jej pridelenú prácu v dôsledku čoho jej i bolo doručené upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny a bola vyzvaná na odstránenie nedostatkov, súd prvej inštancie neprihliadol a tieto ani nevyhodnocoval z dôvodu, že s prejednávanou vecou nijakým spôsobom nesúviseli, nakoľko dôvodom výpovede nebolo porušenie pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne. 16. Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď len vtedy, ak sú súčasne splnené aj podmienky uvedené v § 63 ods. 2 Zákonníka práce, teda, že zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce a že zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu. Ide o hmotnoprávne podmienky platnosti výpovede zo strany zamestnávateľa, ktoré musia byť splnené ešte pred daním výpovede zamestnancovi. Splnenie tejto podmienky musí preukázať zamestnávateľ. Inou vhodnou prácou sa rozumie práca zodpovedajúca zdravotnému stavu, schopnostiam a pokiaľ možno kvalifikácii pracovníka. Nemožnosť pracovníka ďalej zamestnávať znamená, že zamestnávateľ nemá pre pracovníka žiadnu prácu. Zamestnávateľ musí pracovníkovi ponúknuť akékoľvek voľné pracovné miesto, ktoré je k dispozícii v dobe výpovede. V tejto súvislosti súd prvej inštancie uvádza, že sa stotožnil s tvrdením žalobkyne, že i v prípade ak by o organizačnej zmene v dôsledku, ktorej sa mala stať žalobkyňa pre žalovaného nadbytočnou rozhodol na to oprávnený orgán, tak výpoveď z pracovného pomeru by bola neplatná z dôvodu, že žalovaný si nesplnil povinnosť ponúknuť jej iné voľné zamestnanecké miesto. Žalovaný žalobkyni listom zo dňa 27. 05. 2015 oznámil, že Prírodovedecká fakulta UK nemá žiadne voľné pracovné miesto a Univerzita Komenského, ktorá je subjektom práva ako verejná vysoká škola má na svojej web stránke zverejnené výberové konania, ktoré boli prílohou listu. Z prílohy uvedenej písomnosti vyplýva, že sa jednalo o voľné pracovné miesto referent pokladne, správy majetku, motivačných a sociálnych štipendií FTVŠ UK, na ktoré bolo vyhlásené výberové konanie s nutnosťou podať prihlášku do 30. 06. 2015 a s termínom nástupu do práce 01. 09. 2015. Z dokladu o výberovom konaní je však zrejmé, že nešlo o prácu vhodnú pre žalobkyňu, nakoľko požadované vzdelanie bolo VŠ vzdelanie, pričom však žalobkyňa má stredoškolské vzdelanie. Z druhej prílohy vyplynulo, že išlo o miesto na pozíciu - všeobecný účtovník, keď tajomník Centra ďalšieho vzdelávania elektronicky - emailom zo dňa 21. 05. 2015 oslovil kolegov z Univerzity s tým, že sa nich obrátil s prosbou pri hľadaní nového pracovníka. Spôsob ponuky inej vhodnej práce zo strany žalovaného bol formálny, bez vypovedacej hodnoty a obsahovej náplne a nebolo z neho zrejmé či žalovaný ako zamestnávateľ má vôbec voľné pracovné miesta alebo nie a ak má voľné pracovné miesto tak aké a o akú prácu ide. Žalovaným uskutočnená ponuka voľného pracovného miesta bola neurčitá a žalobkyňa ani nemala možnosť sa k takto ponúknutému prípadne voľnému pracovnému miestu vyjadriť, nakoľko nebolo zrejmé aké požiadavky a podmienky je potrebné splniť, kedy a za akých okolností je možné toto pracovné miesto obsadiť a podobne. 17. Žalobkyňa si zároveň voči žalovanému uplatnila i nárok na náhradu mzdy v dôsledku neplatného skončenia pracovného pomeru v sume priemerného zárobku a to odo dňa 01. 09. 2015 do doby opätovného zaradenia do práce. Žalobkyňa po doručení výpovede z pracovného pomeru písomne oznámila žalovanému listom zo dňa 11. 08. 2015, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou považuje podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce za neplatné a trvá na ďalšom zamestnávaní. 18. Funkčný plat žalobkyne bol v sume 566,- eur a táto skutočnosť medzi strany nebola sporná. Zamestnanec v prípade ak mu zamestnávateľ dal neplatnú výpoveď má nárok na náhradu mzdy podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce v sume jeho priemerného zárobku. Podľa § 29 ods. 2 Zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme pod pojmom priemerný zárobok alebo priemerná mzda treba považovať funkčný plat priznaný zamestnancovi v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie. Rozhodné obdobie pre priznanie nároku na náhradu mzdy súd určil obdobie od 01. 09. 2015 teda odo dňa kedy uplynula výpovedná doba žalobkyni a do dňa 18. 07. 2016 teda do dňa vyhlásenia rozsudku vo veci samej. Súd pri výpočte náhrady mzdy vychádzal z funkčného platu žalobkyne 566,- eur a z pracovného dňa žalobkyne 7,5 hodiny čo predstavuje 37,5 týždenný pracovný čas. Hodinový zárobok žalobkyne bol určený sumou 3,47 eur a to vydelením funkčného platu žalobkyne s koeficientom 163,1 hodín (priemerný počet pracovných hodín v mesiaci (566,00 eur : 163,1 hodín). Priemerný denný zárobok bol určený sumou 26,025 eur a to vynásobením hodinovej mzdy vo výške 3,47 eur x 7,5 hodín. Za obdobie od 01. 09. 2015 do 30. 06. 2016 t. j. za 10 mesiacov má žalobkyňa nárok na náhradu mzdy vo výške 5.660,- eur (566,00 eur x 10 mesiacov) a za obdobie od 01. 07. 2016 do 18. 07. 2016 t. j. za 11 pracovných dní má žalobkyňa nárok na náhradu mzdy vo výške 286,275 eur (11 pracovných dní x 26,025 eur). Žalobkyni patrí náhrada mzdy spolu vo výške 5.946,28 eur. 19. Žalovaný žiadal, aby súd zohľadnil v prípade ak žalobe vyhovie a rozhodne o náhrade mzdy žalobkyni, žalovaným vyplatené odstupné a odchodné žalobkyni spolu v sume 3.962,- eur brutto a zároveň, aby súd žalobkyni náhradu mzdy za čas, ktorý presiahne 12 mesiacov nepriznal a v tejto súvislosti poukázal tiež na to, že žalobkyňa je poberateľkou starobného dôchodku. 20. Podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka. 21. Subsidiárna pôsobnosť Občianskeho zákonníka vo vzťahu k všeobecnej 1. časti Zákonníka práce je zakotvená v citovanom ustanovení § 1 ods. 4 Zákonníka práce a znamená, že to čo Zákonník práce neupravil špeciálne v prvej všeobecnej časti t. j. v § 1 až § 40 sa spravuje všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka t.j. ustanoveniami §1 až § 122 Občianskeho zákonníka. Inštitút započítania (kompenzácie) jednostranným právnym úkonom je obsiahnutý v prvej hlave 8. časti Občianskeho zákonníka, v úprave záväzkového práva, na ktoré ustanovenia sa subsidiárna pôsobnosť Občianskeho zákonníka nevzťahuje. Práva a povinností z pracovno-právnych vzťahov zanikajú spôsobmi uvedenými v § 32 a nasl. Zákonníka práce a to dohodou o sporných nárokoch, uspokojením nároku, uplynutím doby, na ktorú boli obmedzené, smrťou zamestnanca, prípadne neuplatnením práva v stanovenej lehote - preklúziou. Výpočet spôsobov zániku práv a povinností je v Zákonníku práce uvedený taxatívne, čo znamená, že iným, v Zákonníku práce neuvedeným spôsobom, práva a povinnosti z pracovno- právnych vzťahov nezanikajú. Z uvedeného je teda zrejmé, že pohľadávky z pracovno-právnych vzťahov predstavujú také pohľadávky, ktoré nemožno započítať a ani proti nim nie je možné namietať započítanie jednostranným úkonom. Zákonník práce nepozná inštitút započítania (kompenzácie) tak ako je upravený v § 580 Občianskeho zákonníka a teda zamestnávateľ svoje pohľadávky voči zamestnancovi musí uplatniť samostatnou žalobou a nie započítacou námietkou. 22. Vzhľadom na uvedené súd na námietku žalovaného vo vzťahu k vyplatenému odstupnému a odchodnému žalobkyni nemohol prihliadnuť a túto žalovaným vyplatenú sumu, na nárok žalobkyne na náhradu mzdy v dôsledku neplatného skončenia pracovného pomeru započítať a teda o túto sumu nárok žalobkyne znížiť. Je na žalovanom, aby si svoj nárok v prípade nedobrovoľného vrátenia vyplateného odstupného a odchodného žalobkyňou uplatnil samostatnou žalobou. 23. Vo vzťahu k požiadavke žalovaného, aby súd nepriznal žalobkyni náhradu mzdy nad 12 mesiacov súd uvádza, že náhrada mzdy priznaná žalobkyni nepresahuje 12 mesiacov, náhrada mzdy bola žalobkyni priznaná za obdobie od 01. 09. 2015 do 18. 07. 2016. 24. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že žalobkyňa je poberateľkou starobného dôchodku súd uvádza, že táto námietka je pri stanovení výšky náhrady mzdy irelevantná a preto súd na ňu nijakým spôsobom neprihliadol. Z citovaného § 79 ods. 1 Zákonníka práce je nepochybný a ničím nie je podmienený nárok žalobkyne ako zamestnanca na náhradu mzdy nakoľko žalovaný ako zamestnávateľ dal žalobkyni ako zamestnankyni neplatnú výpoveď a žalobkyňa mu oznámila, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Náhrada mzdy podľa § 79 ods. 1 Zákonníka. práce má povahu satisfakcie voči zamestnancovi a súčasne aj sankcie voči zamestnávateľovi, ktorý bezdôvodne pristúpil ku skončeniu pracovného pomeru výpoveďou so zamestnancom. 25. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že nie je možné od neho spravodlivo požadovať, aby žalobkyňu naďalej zamestnával, nakoľko nemá pre žalobkyňu žiadnu vhodnú prácu. V dôsledku organizačnej zmeny pracuje v pokladni UK PRIF jedna zamestnankyňa, ktorá pre plnenie úloh zamestnávateľa plne postačuje. 26. V zmysle citovaného § 79 ods. 1 Zákonníka práce ak je skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa neplatné a zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí a zostávajú mu zachované všetky práva a povinnosti vyplývajúce z ustanovenia § 47. Pracovný pomer však skončí na základe rozhodnutia súdu v prípade, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Výnimka vyplývajúca z tohto ustanovenia patrí k právnym normám s relatívne neurčitou hypotézou, t. j. k právnym normám, ktorých hypotéza nie je určená priamo právnym predpisom, a ktoré tak ponechávajú na súde, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade vymedzil sám hypotézu právnej normy. Súd môže prihliadnuť ku akýmkoľvek ďalším skutočnostiam, ktoré majú vzťah k výkonu práce dotknutého zamestnanca, predovšetkým k jeho osobe, k jeho doterajším pracovným výsledkom, ku schopnostiam spolupráce a pod. Spravodlivosťou tu ale nutné rozumieť niečo, čo by za takéto mohli považovať obe strany vzťahu. Súd prvej inštancie návrhu žalovaného nevyhovel, nakoľko žalovaný v zmysle vyššie uvedeného nepreukázal dôvody, pre ktoré by mohol súd rozhodnúť, že nemožno od žalovaného ako zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby žalobkyňu naďalej zamestnával. V konaní žalovaný nepreukázal, že k prijatiu organizačnej zmeny došlo a teda že došlo k zrušeniu pracovného miesta žalobkyne, nepreukázal ani tvrdenie, že nemá možnosť žalobkyňu ďalej zamestnávať a ani prípadnú animozitu strán či nemožnosť ďalšej spolupráce. Vyhovenie návrhu žalovaného by nebolo v žiadnom prípade podľa názoru súdu spravodlivé pre žalobkyňu. Súd na tvrdenie žalobkyne, že aplikácia časti ustanovenia § 79 ods. 1 Zákonníka práce prichádza do úvahy len v prípade danom § 240 ods. 10 Zákonníka práce neprihliadol, nakoľko ustanovenie § 240 ods. 10 Zákonníka práce sa týka len člena príslušného odborového orgánu, člena zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka, čo v prípade žalobkyne nebolo preukázané a ani to v priebehu konania netvrdila. 27. Súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku teda podľa úspešnosti žalobkyne v konaní tak, že určil, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania. 28. Proti predmetnému rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý žiada odvolací súd, aby napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a návrh žalobkyne zamietol. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalovaného hmotnoprávnou podmienkou pre platnosť výpovede nie je odsúhlasenie zmeny organizačnej štruktúry ako aj organizačnej zmeny a následné zrušenie pracovného miesta akademickým senátom Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, nakoľko o organizačnej zmene v zmysle § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce rozhoduje zamestnávateľ zastúpený dekanom fakulty ako jej štatutárnym zástupcom konajúcim v pracovnoprávnych veciach. Žalovaný ďalej tvrdí, že žiaden predpis bližšie neurčuje, že schválenie počtu a štruktúry zamestnancov fakulty akademickým senátom fakulty je hmotnoprávnym predpokladom právneho úkonu platnej výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Žalovaný poukazuje na to, že v zmysle Pracovného poriadku čl. 1 ods. 2 v pracovnoprávnych vzťahoch ako zamestnávateľ vystupuje Univerzita Komenského v Bratislave. Podľa čl. 1 ods. 3 v súlade s čl. 41 ods. 2 Štatútu UK sú v postavení zamestnávateľa aj fakulty UK. Dekani majú právo uzatvárať, meniť a zrušovať pracovnoprávne vzťahy na fakulte v rozsahu disponibilných mzdových prostriedkov fakulty a v súlade so schváleným počtom a štruktúrou pracovných miest fakulty. Žalovaný upozorňuje na čl. 41 ods. 2 Štatútu UK. Žalovaný je toho názoru, že o organizačnej zmene rozhoduje vždy štatutárny orgán, teda dekan fakulty. Rozhodnutie o organizačnej zmene a zrušení jedného pracovného miesta podľa názoru žalovaného uskutočnil orgán, ktorý bol k tomu oprávnený. Akademický senát nie je oprávnený rozhodovať o organizačnej zmene, nakoľko takéto ustanovenie nie je obsiahnuté v Štatúte UK ani v štatúte UK PRIF. Žalovaný ďalej namieta, že v súvislosti s výpoveďou žalobkyni bola splnená hmotnoprávna podmienka platnosti výpovede a to prerokovanie výpovede v zmysle § 74 zákonníka práce Fakultatívnym výborom OZ PŠaV UK PRIF dňa 18. 05. 2015. Žalovaný je taktiež toho názoru, že v ponuke voľných pracovných miest UK predložená žalobkyni dňa 26. 05. 2015 bola dostatočne splnená podmienka ust. § 63 ods. 2 Zákonníka práce. Žalovaný ďalej tvrdí, že nemôže naďalej zamestnávať žalobkyňu z dôvodu, že pre ňu nemá žiadne vhodné pracovné miesto. 29. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá žiada odvolací súd, aby napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Žalobkyňa uvádza, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je tak vecne správne zrozumiteľné, dôsledné, dôkladné a právne správne, že sa vo svojom vyjadrení opiera najmä o názor súdu prvej inštancie. Žalobkyňa sa odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu stotožňuje. Žalobkyňa v súvislosti s námietkou odvolateľa, že hmotnoprávnou podmienkou výpovede nie je odsúhlasenie zmeny organizačnej štruktúry a následné zrušenie pracovného miesta Akademickým senátom UK PRID, poukazuje na § 23 ods. 1 písm. e/ zákona č. 131/2002 Z. z., čl. 12 ods. 1 písm. d/, čl. 15 ods. 2 písm. d/ Štatútu UK. Žalobkyňa poukazuje na výpoveď svojej právnej zástupkyne na pojednávaní dňa 18. 07. 2016, podľa ktorého schválenie výročnej správy dňa 08. 04. 2016 nemôže nahradiť, resp. zhojiť absenciu hmotnoprávnej podmienky výpovede danej žalobkyni žalovanou. 30. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný. Žalovaný nesúhlasí s názorom žalobkyne, že oprávnenie schvaľovať počet a štruktúru zamestnancov znamená súčasne oprávnenie rozhodovať o organizačnej zmene a že sa jedná o synonymum. S tvrdením žalobkyne, že schválenie výročnej správy zo dňa 08. 04. 2016 nemôže nahradiť, resp. zhojiť absenciu hmotnoprávnej podmienky výpovede danej žalobkyni nemôže žalovaný súhlasiť a to z dôvodu, že štatút UK PRIF, Štatút UK, ani iná interná norma UK alebo UK PRIF a ani zákon o VŠ v čase skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou neurčovali formálne náležitosti, procesný postup, spôsob ani termíny kedy a ako má Akademický senát fakulty schvaľovať počet a štruktúru zamestnancov fakulty. 31. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá tvrdí, že žalovaná pravdepodobne uznáva rozhodnutie súdu prvej inštancie, keďže vyjadrila svoj úmysel uplatňovať nárok na vrátenie odstupného voči žalobkyni samostatnou žalobou. 32. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C. s. p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C. s. p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, vzhľadom k tomu, že nebolo potrebné zopakovať, resp. doplniť dokazovanie a dôležitý verejný záujem si to nevyžadoval (§ 385 ods. 1 C. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené. 33. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.). 34. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 C. s. p. 35. Po oboznámení sa so spisom súdu prvej inštancie, odvolací súd konštatuje, že žalovaný je právnickou osobou založenou podľa zákona č. 375/1919 Zb. a má právnu subjektivitu. Vzhľadom k vyššie uvedeným ust., orgány akademickej samosprávy fakulty majú v súlade so zákonom č. 131/2002 Z. z. právo v mene verejnej vysokej školy rozhodovať, alebo konať vo veciach patriacich do samosprávnej pôsobnosti vysokých škôl § 6 uzatváranie zmeny a zrušovanie pracovnoprávnych vzťahov v rozsahu a za podmienok určených v štatúte verejnej vysokej školy. Podľa Štatútu UK čl. 15 ods. 2 písmeno b/ Prírodovedeckej fakulty Akademický senát fakulty je oprávnený schvaľovať počet a štruktúru zamestnancov fakulty. Vzhľadom k uvedenému je nepochybné, že pokiaľ žalovaný chcel so žalobkyňou skončiť pracovný pomer podľa § 63 ods. 1 písm. b/ zákona č. 311/2001 Z. z., bolo potrebné, aby Akademický senát UK PRIF schválil uznesenie o zmene počtu pracovníkov dekanátu, finančné oddelenie, referát pokladne tak, že od 01. 06. 2015 bude na referáte len jedna pokladnička. Podľa čl. 15 ods. 2 písmeno b/ Štatútu Univerzity Komenského v Bratislave je práve Akademický senát oprávnený schvaľovať počet a štruktúru zamestnancov fakulty, teda je oprávnený rozhodovať aj o zmene počtu zamestnancov danej fakulty. V súlade s uvedeným konal aj Dekan UK PRIF, keď na 5. riadnom zasadnutí Akademického senátu UK PRIF dňa 22. 05. 2015, kde sa okrem iného rokovalo aj o schválení návrhu na zmenu počtu pracovných miest finančného oddelenia referátu pokladne, objasňoval dve dejové línie, ktoré ho motivovali k predloženiu predmetného návrhu. Vzhľadom k tomu, že Akademický senát neschválil navrhované uznesenie o zmene počtu pracovných miest finančného oddelenia (uznesenie č. 22-6/15), nie je tým stanovený podklad pre to, aby žalovaný mohol ukončiť pracovný pomer s žalobkyňou z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca (§ 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce). Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že sa plne stotožnil s odôvodnením súdu prvej inštancie. 36. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. V odvolacom konaní súd úspešnej žalobkyni náhradu trov konania priznáva v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C. s. p.). 37. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C. s. p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C. s. p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).