Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/145/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115232686 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1115232686.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci navrhovateľa: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, Chlumeckého ul. č. 2, 820 12 Bratislava, IČO: 00 166 260, zast.: Wolf & Linden s.r.o., Medená 7, 811 02 Bratislava, IČO: 47 231 742, proti odporcovi: 1/ ARMAGEDON, s.r.o., Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 44 374 551, 2/ DUCHO, s.r.o., Mostová 22, 034 01 Ružomberok, IČO: 36 393 738, obaja zast.: SKLEGAL, s.r.o., Advokátska kancelária, Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 35 973 161, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporcov v 1/ a 2/ rade proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 30 Cb/13/2016 - 13302 zo dňa 13.06.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 30 Cb/13/2016 - 13302 zo dňa 13.06.2017 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej len súd) uložil odporcovi v 1/ a 2/ rade, aby nenakladal s vecami, ktorých špecifikáciu uviedol vo výroku svojho rozhodnutia. Zároveň im uložil, aby neuskutočňovali právne úkony, ktorými by na inú osobu previedli vlastnícke právo k týmto veciam alebo ich častiam vkladom do majetku, kúpnou, zámennou, darovacou alebo akoukoľvek inou zmluvou vrátane zmluvy o budúcej zmluve, ktorých predmetom by bol prevod vlastníckeho práva k týmto veciam alebo ich častiam, alebo na základe ktorých by bolo vlastnícke právo k týmto veciam alebo ich častiam prevedené na tretiu osobu alebo tretie osoby ako aj nevykonávali záložné právo na tieto veci. Navrhovateľovi priznal nárok na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že navrhovateľ sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 19.01.2017, doručeným súdu dňa 19.01.2017, domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd prikázal odporcovi nenakladať s vecami, ktorých špecifikáciu uviedol vo výroku svojho rozhodnutia. Spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia bola doručená žaloba, ktorou sa navrhovateľ domáha voči odporcom v 1/ a 2/ rade vydania hnuteľných vecí, ktoré sú neoprávnene zadržiavané v budove zapísanej v katastri nehnuteľností spravovanom Q. Ú.V. X. S., H. Q., na liste vlastníctva číslo XXXX, okres X. S., obec X. S., katastrálne územie X. S., ako stavba súpisné číslo XXXX - priemyselná budova, popis stavby O., postavená na pozemku parcela registra „. katastra nehnuteľností s parcelným číslom XXXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria vo výmere X XXX S.X (ďalej len „Budova“). Navrhovateľ sa z výzvy na poskytnutie súčinnosti pri ohliadke predmetu dražby zo dňa 06.12.2016, doručenej dňa 09.12.2016 Geodetickému a kartografickému ústavu Bratislava, so sídlom Chlumeckého ul. č. 4, 827 45 Bratislava, IČO: 17 316 219 (ďalej len „GKÚ“), dozvedel, že spoločnosť ProAuctio s.r.o., so sídlom Horná 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 408 441, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel: Sro, vložka č.: 17775/ S (ďalej len „Dražobník“) ako dražobník začala na návrh odporcu v 1/ rade (bývalý prenajímateľ) ako navrhovateľa dražby vykonávať úkony podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 527/2002 Z.z.“). Navrhovateľ z predmetnej výzvy ako aj zo záväznej objednávky na vypracovanie znaleckého posudku zo dňa 06.12.2016 zistil, že do predmetu dražby boli zaradené hnuteľné veci vo vlastníctve navrhovateľa, ktorých vydania sa navrhovateľ domáha v súdnom konaní v zmysle jeho žaloby. Navrhovateľ proti tomuto postupu podal u dražobníka námietky, a to v listine označenej ako „K Výzve na poskytnutie súčinnosti pri obhliadke predmetu dražby“ zo dňa 20.12.2016 doručenej dňa 29.12.2016 (ďalej len „Námietky klienta“), kde výslovne dražobníka upozornil, že predmetom dražby sú aj hnuteľné veci, ktoré sú v jeho vlastníctve a ktorých vydania sa domáha na súde. K námietkam klienta navrhovateľ priložil výpis z informačného systému ISPIN za účelom identifikácie príslušných hnuteľných vecí a zároveň upozornil dražobníka, že zoznam vecí a opis uvedený v listinách dražobníka je neurčitý. Na námietky klienta dražobník nereagoval a dňa 11.01.2017 sa uskutočnila ohliadka predmetu dražby ako celku za účelom jeho ocenenia. Odporca v 1/ rade ako navrhovateľ dražby nemôže vykonávať záložné právo podľa ust. § 672 ods. 1 Občianskeho zákonníka na hnuteľné veci, ktoré sú vo vlastníctve navrhovateľa, nakoľko nikdy nebol navrhovateľ s ním v žiadnom zmluvnom vzťahu, a teda nebol ani nájomcom v zmysle nájomnej zmluvy zo dňa 17.12.2008. 3. O predmetnom návrhu rozhodol Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 24.01.2017 sp. zn. 30 Cb/13/2016 tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 19.01.2017 v celom rozsahu vyhovel. Voči uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 24.01.2017 sp. zn. 30 Cb/13/2016 podal dňa 07.03.2017 odvolanie odporca v 2/ rade, o ktorom Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 04.05.2017 č. k. 4 Cob/62/2017 - 13299 rozhodol tak, uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 30 Cb/13/2016 - 13260 zo dňa 24.01.2017 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia Krajský súd v Bratislave uviedol, že rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP a je preto nepreskúmateľné. 4. Zo skutočností vyplývajúcich zo spisu mal konajúci súd dostatočným spôsobom osvedčenú potrebu dočasnej úpravy pomerov strán. Nevyhnutnosť predbežnej úpravy pomerov strán a splnenie podmienok pre vydanie predbežného opatrenia je podľa názoru konajúceho súdu odôvodnené reálnymi obavami, nakoľko tak ako vyplýva z predložených listinných dôkazov, najmä výzvy na poskytnutie súčinnosti pri ohliadke predmetu dražby, odpovede na výzvu na poskytnutie súčinnosti pri ohliadke predmetu dražby, ako aj záväznej objednávky na vypracovanie znaleckého posudku, že odporca v 1/ rade ako navrhovateľ dražby poveril dražobníka spoločnosť ProAuctio s.r.o. vykonaním dražby na predmet dražby, ktorý ako dražobník uvádza, má byť vo vlastníctve Geodetického a kartografického ústavu Bratislava, Chlumeckého 4, 827 45 Bratislava, IČO: 17 316 219. Z dôkazov založených v spise vyplýva, že navrhovateľ viacerými výzvami upozorňoval odporcov v 1/ a 2/ rade ako aj dražobníka, že dražba sa týka aj hnuteľných vecí, ktoré sú vo vlastníctve navrhovateľa, avšak túto skutočnosť odporcovia ignorujú. Nájomná zmluva zo dňa 17.12.2008 bola uzatvorená medzi odporcom v 1/ rade ako prenajímateľom a medzi Geodetickým a kartografickým ústavom Bratislava, Chlumeckého ul. č. 4, 827 45 Bratislava, IČO: 17 316 219, čo je úplne odlišná spoločnosť od navrhovateľa. Z uvedeného dôvodu - dôvod vykonania dražby tak ako je uvedený dražobníkom na podklade navrhovateľa dražby odporcu v 1/ rade podľa § 672 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka neobstojí, keďže medzi odporcom v 1/ rade a navrhovateľom nebola uzatvorená žiadna nájomná zmluva, ani iná zmluva, na základe ktorej by mohlo odporcovi v 1/ rade vzniknúť záložné právo na hnuteľné veci vo vlastníctve navrhovateľa. 5. Súd taktiež vyslovil názor, že je nesporné, že výkonom záložného práva dobrovoľnou dražbou môže dôjsť v dôsledku ustanovenia § 27 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách k prechodu založených nehnuteľností na tretiu osobu (vydražiteľa). V tomto prípade by sa obrana navrhovateľa podstatne sťažila. Súd nevidí dôvod, prečo by sa v procese dobrovoľnej dražby, ktorá ako celok navyše neprebieha pod preventívnou súdnou kontrolou, mali uplatňovať prísnejšie podmienky ingerencie súdu. V prerokúvanej veci podľa názoru súdu sú následky, ktoré hrozia dobrovoľnou dražbou pomerne tvrdšie v porovnaní s následkami, ktoré by hrozili odporcom v prípade momentálneho nevydraženia týchto nehnuteľností. Vzhľadom na hore uvedené dôvody, súd návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu vyhovel, nakoľko realizáciou dobrovoľnej dražby už navrátenie do pôvodného stavu nie je možné, vytvoril by sa tak trvalo nezvratný stav. Navrhnutím dražby odporcom v 1/ rade vyvodil také nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, ktoré odôvodňuje navrhovateľom navrhované nariadenie neodkladného opatrenia. 6. Súd zároveň poukázal na niektoré ustanovenia z odôvodnenia uznesenia NS SR z 09.02.2017, sp. zn. 3Obdo/1/2017, ktorými sa konajúci súd rešpektujúc princíp právnej istoty zabezpečujúc pritom predvídateľnosť súdneho rozhodnutia riadil i pri nariadení tohto neodkladného opatrenia: 7. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dokazovanie charakteristické pre sporové konanie podľa ustanovení § 186 a nasl. CSP, ale vychádza iba z listín predložených navrhovateľom, ktorými dôvodnosť návrhu na nariadenie (neodkladného opatrenia) osvedčuje. Tieto listiny môžu byť súčasťou návrhu, ako aj odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia). 8. Vzhľadom na dočasnosť a zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuplatňuje ani zásada rovnosti strán (ktorú treba vnímať aj v spojení so zásadou kontradiktórnosti a zásadou ústnosti) tak striktne, ako v konaní vo veci samej. Sporové strany nemusia v každej časti, či druhu konania súčasne disponovať určitým procesným prostriedkom. V prípade niektorých procesných prostriedkov z ich povahy a účelu vyplýva, že ich uplatnenie má k dispozícii len jedna strana. Uvedené platí tak v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní (viď 3Cdo/152/2013). V prípade niektorých procesných prostriedkov dokonca z ich povahy a účelu vyplýva presný opak princípu rovnosti zbraní, ako je tomu v prípade ustanovení § 75 ods. 6 a ods. 8 O. s. p. (viď 6Cdo/87/2016). Záujem na rýchlej a účinnej dočasnej ochrane práv navrhovateľa má prednosť pred právom odporcu vyjadriť sa k navrhovaným skutočnostiam. Ochrana odporcu je daná jeho právom vyjadriť sa k týmto tvrdeniam počas konania a navyše zodpovednosťou navrhovateľa za prípadnú vzniknutú ujmu (viď 6Cdo/31/2012). 9. Súd preto dospel k záveru, že vyššie uvedené podmienky, ktoré musia byť pre nariadenie neodkladného opatrenia dané, sú v predmetnej veci splnené, z uvedeného dôvodu rozhodol tak, ako uviedol vo výrokoch rozhodnutia. 10. O trovách neodkladného opatrenia súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže navrhovateľ bol v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením. 11. Proti rozhodnutiu súdu podali v zákonnej lehote odvolanie odporcovia, ktorí žiadali, aby odvolací súd v súlade s príslušnými ustanoveniami zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) buď napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietne alebo aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. 12. Odporcovia podali odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP, pretože sa nestotožnili s napadnutým uznesením. Uznesenie súdu je výsledkom nesprávneho procesného postupu, ktorým im znemožnil, aby uskutočňovali svoje procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces, nakoľko súd napadnuté uznesenie odôvodnil nedostatočne, bol porušený zákaz ľubovôle a postupom súdu bola porušená zásada rovnosti strán, konanie má ďalej inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 13. Zdôraznili, že súčasťou práva na spravodlivý proces je taktiež nepochybne právo na nezávislý a nestranný súd. Odporcovia z postupu súdu nadobudli podozrenie, že tomu tak v danom prípade nie je. Jednak je zhodnotenie skutkového stavu v bode 1 odôvodnenia napadnutého uznesenia zjavne akoby prekopírované zrejme z návrhu navrhovateľa, keď sa v ňom uvádzajú pojmy ako „Námietky klienta“ a jednak sa javí prinajmenšom ako nezvyčajné, že napadnuté uznesenie bolo vydané 13.06.2017 a už okolo obeda toho istého dňa ho navrhovateľ doručoval tretím subjektom. 14. Taktiež odporcovia považujú za porušenie ich práva na spravodlivý proces skutočnosť, že napriek tomu, že už v predchádzajúcom odvolaní zo dňa 07.03.2017 namietali to, že im prvostupňový súd spolu s uznesením zo dňa 24.01.2017 nedoručil v súlade s § 331 ods. 1 CSP aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, neurobil tak ani teraz, keď doručoval napadnuté uznesenie. Uvedené považujú odporcovia už za prejav vyslovene zaujatého správania sa súdu voči nim a popieranie zásady rovnosti zbraní v prebiehajúcom konaní. 15. Odporcovia ďalej poukazujú aj na skutočnosť, že súd opäť zjavne nekriticky prevzal tvrdenia navrhovateľa, pričom si v dôsledku toho v odôvodnení napadnutého uznesenia sám odporuje, keď na jednej strane konštatuje, že z dôkazov založených v spise vyplýva, že hnuteľné veci, ktorých sa týka aj nariadené neodkladné opatrenie, sú vo vlastníctve navrhovateľa, na druhej strane však uvádza, že medzi navrhovateľom a odporcami doposiaľ nevznikol žiaden právny vzťah. Odporcovia majú za to, že tieto skutočnosti nemôže považovať súd za osvedčené, pretože je viac než zrejmé, že keby medzi navrhovateľom a odporcami nebol žiadny právny vzťah, predmetné hnuteľné veci by v nehnuteľnosti odporcov nemali čo robiť. Pokiaľ by ich tam navrhovateľ vniesol bez akéhokoľvek právneho titulu, ako z jeho tvrdení v podstate vyplýva, nepochybne by došlo na jeho strane k vzniku bezdôvodného obohatenia na úkor odporcov, pretože by tak užíval cudziu vec bez akéhokoľvek oprávnenia. Na základe uvedeného konajúci súd objektívne musel mať pochybnosť o pravdivosti a vierohodnosti navrhovateľových tvrdení, preto postupujúc v súlade so zákonom a zásadami civilného procesu nemal napadnuté uznesenie vydať. Odporcovia tiež poukázali na to, že navrhovateľ vyslovene účelovo, ako mu to práve vyhovuje v jednotlivých konaniach, uvádza raz to, že veci sú v jeho vlastníctve a raz to, že nie sú, pretože tieto sú vo vlastníctve Slovenskej republiky a navrhovateľ plní len funkciu ich správcu. Na toto odporcovia poukazovali už v predchádzajúcom odvolaní, avšak konajúci súd to opäť nevzal v úvahu. Uznesenie súdu je nepreskúmateľné, čo je v rozpore s ich právom na spravodlivý proces, konkrétne s právom na riadne odôvodnenie rozhodnutia. 16. K tvrdeniam uvádzaným navrhovateľom sa však ani odporcovia nevedia bližšie vyjadriť, pretože, ako to vyplýva z vyššie uvedeného, spolu s napadnutým uznesením odporcom nebol doručený návrh na vydanie neodkladného opatrenia, napriek tomu, že táto povinnosť súdu vyplýva z ustanovenia § 331 ods. 1 CSP. Nedoručenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia považujú odporcovia za pochybenie súdu, v dôsledku ktorého nie je v konaní zachovaná zásada „rovnosti zbraní“, pretože odporcovia nepoznajú kompletnú argumentáciu navrhovateľa, ktorou odôvodňoval nevyhnutnosť neodkladnej úpravy pomerov, ktoré sú predmetom súdneho konania. V tejto súvislosti neobstojí odvolávanie sa prvostupňového súdu na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/l/2017 zo dňa 09.02.2017, pretože tam citované uprednostňovanie záujmu navrhovateľa na rýchlej a účinnej ochrane jeho práv pred právom odporcu vyjadriť sa k navrhovaným skutočnostiam má opodstatnenie len vo fáze konania pred vydaním uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia. Následne však musí byť druhej strane umožnené vyjadriť sa ku všetkým okolnostiam, čo predpokladá aj citované ustanovenie § 331 ods. 1 CSP, keď súdu ukladá, aby odporcovi spolu s uznesením o neodkladnom opatrení doručil aj návrh navrhovateľa na jeho nariadenie. 17. V tejto súvislosti odporcovia opakovane zdôraznili tú skutočnosť, že nie je pravdou, že by odporcovia neoprávnene zadržiavali akékoľvek hnuteľné veci. Odporca v 1/ rade si v súlade so zákonom uplatnil zádržné právo k hnuteľným veciam, ktoré do nehnuteľnosti vo vlastníctve odporcu v 2/ rade vniesol Geodetický a kartografický ústav Bratislava, Chlumeckého 4, 827 45 Bratislava, IČO: 17 316 219 (ďalej len „GKÚ“), nakoľko eviduje voči GKÚ zostatok pohľadávky na zaplatenie dlžného nájomného vo výške 1.218.176,10 eur, o zaplatenie ktorého spolu s príslušenstvom je v súčasnosti vedené konanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 9Cb/122/2016. Postup odporcu v 1/ rade odobril aj Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č. k. 8C/253/2015 zo dňa 25.09.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 11Co/179/2016 zo dňa 31.05.2016, ktorým nariadil súpis hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného v 2/ rade. Ako je zrejmé zo zápisnice o vykonaní predmetného súpisu, rozsah a popis týchto vecí je odlišný od špecifikácie hnuteľných vecí v napadnutom uznesení. Odporcom ani tentoraz nie je z napadnutého uznesenia zrejmé, čím navrhovateľ preukazoval svoje vlastnícke právo k predmetným hnuteľným veciam, nakoľko v napadnutom uznesení toto konštatované nie je, a ako už bolo uvedené vyššie, odporcom znova nebol doručený návrh na vydanie neodkladného opatrenia. 18. Odporcovia opakovane poukázali na to, že navrhovateľ a GKÚ si prisudzujú vlastníctvo k hnuteľným veciam nachádzajúcim sa v nehnuteľnosti odporcu v 2/ rade tak, ako im to práve vyhovuje, nakoľko v inom konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 18C/22/2016 sa vydania hnuteľných vecí domáha aj GKÚ, pričom odporcovia vzhľadom na absolútnu absenciu ich individuálneho vymedzenia v napadnutom uznesení nedokážu posúdiť, či sa navrhovateľ a GKÚ v odlišných konaniach nedomáhajú vydania tých istých hnuteľných vecí. Odporcovia majú tiež za to, že napadnuté uznesenie je nevykonateľné, nakoľko z neho nie je zrejmé, ktorých konkrétnych vecí sa týka, pretože tieto nie sú identifikované údajmi, ktoré by ich robili nezameniteľnými s inými vecami toho istého druhu. 19. Odporcovia majú taktiež za to, že z napadnutého uznesenia nie je vôbec zrejmé, v čom súd videl potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Ako vyplýva aj z vyššie uvedeného, v súlade s rozhodnutím Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 8C/253/2015 vykonala tajomníčka tohto súdu súpis hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti vo vlastníctve odporcu v 2/ rade, ktorým bol úradne potvrdený rozsah vecí, voči ktorým si odporca v 1/ rade môže v súlade so zákonom uplatniť zádržné právo. Súd v tomto konaní zároveň predbežne vyriešil otázku splnenia podmienok existencie záložného práva podľa § 672 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, ale súčasne aj spôsobilosť hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti vo vlastníctve odporcu v 2/ rade byť predmetom výkonu záložného práva. 20. Podľa názoru odporcov neobstojí tvrdenie súdu, že „realizáciou dobrovoľnej dražby už navrátenie do pôvodného stavu nie je možné, vytvoril by sa tak trvalo nezvratný stav“, pretože sa nezhoduje s príslušnými ustanoveniami zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona o notároch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dobrovoľných dražbách“), ktorý priznáva osobe, ktorá o sebe tvrdí, že bola dražbou dotknutá na právach, domáhať sa na súde určenia neplatnosti dražby. Záver súdu vyslovený v bode 14 odôvodnenia preto považujú odporcovia za nedôvodný a v rozpore so zákonom o dobrovoľných dražbách. 21. Na základe vyššie uvedeného majú odporcovia za to, že v konaní nie sú splnené zákonom vyžadované podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, a preto sa obaja zhodne domáhajú, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietne v celom rozsahu, prípadne aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 22. Navrhovateľ sa k odvolaniu nevyjadril. 23. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania odporcov a dospel k záveru, že odvolania nie sú dôvodné. 24. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, v ktorom súd jasne, zrozumiteľne a výstižne zhodnotil a vysvetlil, prečo navrhovateľ osvedčil rozhodujúce skutočnosti pre nariadenie neodkladného opatrenia. 25. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci. 26. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 27. Podľa § 331 ods. 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. 28. Podľa § 333 CSP neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené. 29. Podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. 30. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 31. Podľa § 471 ods. 1 CSP predbežné opatrenia nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa spravujú ustanoveniami tohto zákona o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach. 32. Odvolací súd poukazuje na to, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a vyjadrenia protistrany, preto zásadným určovateľom je obsah návrhu. Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Zároveň sa musia uviesť rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a uvedenie skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a pripojenie listín, na ktoré sa žalobca odvoláva. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či: - je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, - žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov a obavu z ohrozenia exekúcie, - uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha, - navrhovaným opatrením, pokiaľ má mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, - právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom nad nevyhnutný rozsah, - sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 33. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Samotné dokazovanie má v konaní o návrhu neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať zákonom požadované náležitosti, t. j. opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich vydanie neodkladného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnením nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Neodkladné opatrenie má opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia navrhovateľa v danom právnom vzťahu. Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku, ale postačuje, ak je osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi sporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). 34. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom odvolateľov, že uznesenie súdu je nepreskúmateľné, čo je v rozpore s ich právom na spravodlivý proces, konkrétne s právom na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Pod odňatím možnosti konať pred súdom (§ 420 f/ CSP) treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O procesnú vadu ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými predpismi. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR III. ÚS 209/2004 všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového i odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Pod spravodlivým súdnym procesom sa v žiadnom prípade nechápe právo účastníka súdneho konania na preskúmanie toho, akým spôsobom vnútroštátny súd hodnotil právne a faktické okolnosti konkrétneho prípadu. Do obsahu základného práva podľa § 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktoré predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03, IV. ÚS 340/04, I. ÚS 232/08). 35. Súd vo svojom rozhodnutí jasne a zrozumiteľne dal odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, jasne a výstižne vyložil, ktoré podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia sú splnené a z nich vychádzal pri vydávaní neodkladného opatrenia. Podľa odvolacieho súdu skutočnosť, že nájomná zmluva bola uzatvorená medzi odporcom v 1/ rade ako prenajímateľom a medzi Geodetickým a kartografickým ústavom Bratislava neznamená, že navrhovateľ nemôže mať predmetné hnuteľné veci v budove. Samotné dokazovanie má v konaní o návrhu neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Navrhovateľ vlastníctvo k hnuteľným veciam preukázal zmluvou o dielo zo dňa 16.09.2009, faktúrami spolu s dokladmi o ich zaplatení, pričom odvolací súd špecifikáciu hnuteľných vecí považuje za dostatočnú a nezameniteľnú. Takisto navrhovateľ osvedčil, že spoločnosť ProAuctio, s.r.o. ako dražobník začal na návrh odporcu v 1/ rade vykonávať úkony podľa zák. č. 527/2002 Z.z.. V tejto súvislosti sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu, že následky, ktoré hrozia dobrovoľnou dražbou, sú pomerne tvrdšie v porovnaní s následkami, ktoré by hrozili odporcom v prípade momentálneho nevydraženia týchto vecí. Realizáciou dobrovoľnej dražby už navrátenie do pôvodného stavu by nebolo možné a vytvoril by sa tak trvalo nezvratný stav. K tvrdeniu odporcov, že odporca v 1/ rade si v súlade so zákonom uplatnil zádržné právo k hnuteľným veciam, ktoré do nehnuteľnosti vo vlastníctve odporcu v 2/ rade vniesol Geodetický a kartografický ústav Bratislava, Chlumeckého 4, 827 45 Bratislava, IČO: 17 316 219 (ďalej len „GKÚ“), oprávnene, čo odobril aj Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č. k. 8C/253/2015 zo dňa 25.09.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 11Co/179/2016 zo dňa 31.05.2016, odvolací súd dodáva, že vyššie uvedené rozhodnutie je v tejto veci bezpredmetné, nakoľko súd pri posudzovaní splnenia podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dokazovanie. Samotné dokazovanie má v konaní o návrhu neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Namietaná skutočnosť môže byť predmetom dokazovania vo veci samej. Navrhovateľ osvedčil, že nenariadením neodkladného opatrenia by sa podstatne zhoršila jeho právna pozícia. K tvrdeniu odporcov, že im nebol doručený návrh na vydanie neodkladného opatrenia, odvolací súd poukazuje na to, že Krajský súd v Bratislave v súlade s § 331 CSP dňa 21.08.2017 doručil právnemu zástupcovi odporcov návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý právny zástupca prevzal dňa 24.08.2017. Odporcovia sa k návrhu nevyjadrili. 36. Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd dospel k záveru, že bola osvedčená naliehavá potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov, súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, a preto napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 37. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 396 ods. 1, § 262 CSP). 38. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).