Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2To/5/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116010267 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kamil Ivánek ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1116010267.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Kamila Ivánka a sudkýň JUDr. Ľudmily Králikovej a Mgr. Marcely Kosovej, v trestnej veci proti obžalovanému Y. O., stíhanému pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného Y. O. proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 3T/19/2016 zo dňa 10.11.2016, na verejnom zasadnutí konanom dňa 09. marca 2017 r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného Y. O., nar. XX.XX.XXXX v Z. z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súdu I. stupňa bol obžalovaný Y. O. uznaný za vinného z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že bez vážneho dôvodu nenastúpil výkon trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Bratislave na Chorvátskej ulici číslo 5, napriek tomu, že mu bol trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 0T/271/2012 zo dňa 16.11.2012, právoplatným dňa 16.11.2012, uložený trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov, pričom výzvu na nástup výkonu trestu, v ktorej mu bolo uložené nastúpiť výkon trestu v priebehu dňa 14.12.2012, si prevzal dňa 16.11.2012. Súd I. stupňa obžalovaného Y. O. podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 4, § 36 písmeno l/, § 37 písmeno h/, písmeno m/, § 42 ods. 1 v spojení s § 41 ods. 1 Trestného zákona odsúdil na trest odňatia slobody v trvaní 1 rok a 4 mesiace. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. súd obžalovanému pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona zároveň zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 13.02.2013, sp. zn. 3T/22/2013, právoplatného dňa 04.04.2013, ktorým bol obžalovaný Y. O. uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písm. f/, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením stratili podklad. Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.11.2016 na č.l. 231 odvolanie proti výroku o treste obžalovaný Y.Y.. Toto následne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu samostatným písomným podaním zo dňa 18.11.2016 na č.l. 232. V úvode tohto najskôr poukázal na hlavné pojednávanie, ako aj na napadnutý rozsudok súdu I. stupňa, ktorý citoval vo výroku o vine, ako aj treste. V ďalšom uviedol, že predovšetkým chce uviesť, že podľa jeho názoru okresný súd správne vyhodnotil zistený skutkový stav v rámci úvahy o vine odvolateľa a aj správne stanovil právnu kvalifikáciu podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. S rozhodnutím súdu I. stupňa sa odvolateľ nestotožňuje v tom smere, že podľa jeho názoru by účel trestu v rámci individuálnej, ako aj generálnej prevencie splnil aj súhrnný trest kratšieho trvania, respektíve upustenie od uloženia súhrnného trestu. S ohľadom na tieto dôvody je podľa jeho tvrdenia trest uložený napadnutým rozsudkom neprimerane prísnym. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, dôkazov produkovaných tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavných pojednávaniach, odvolateľ navrhol, aby odvolací súd po náležitom posúdení skutkového a právneho stavu, tomuto odvolaniu vyhovel a v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol sám rozsudkom vo veci a uznal obžalovaného za vinného z prečinu podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. a uložil mu súhrnný nepodmienečný trest kratšieho trvania, resp. upustil od uloženia súhrnného trestu. Podané odvolanie následne odôvodnil obžalovaný Y. O. sám, a to samostatným písomným podaním zo dňa 17.01.2017, kde uviedol, že podáva odpor voči výške trestu na Okresný súd Bratislava I podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. Vo veci bol určený termín verejného zasadnutia na deň 09.03.2017, na ktorý bol riadne a včas predvolaný obžalovaný Y. O., čo preukazuje doručenka zo dňa 01.02.2017, avšak sa neustanovil a svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnil. Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd v súlade s § 293 ods. 5 Tr. por. vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného Y. O.. Na verejnom zasadnutí konanom dňa 09.03.2017 obhajca obžalovaného Y. O. V.. W. H. sa plne pridržal písomne odôvodneného odvolania s tým, že navrhol zrušiť výrok o treste a uložiť trest nižší, resp. upustiť od uloženia súhrnného trestu. Zástupca Krajskej prokuratúry Bratislava navrhol podané odvolanie ako nedôvodné zamietnuť. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 315 ods. 1 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť odvolania (306 ods. 1 Tr. por.) a tým absenciu dôvodov u nich na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného Y. O. nie je dôvodné. Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Okresná prokuratúra Bratislava I dňa 29.04.2016 pod sp. zn. 1Pv 317/13/1101 podala na obžalovaného Y. O. obžalobu pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., na skutkovom základe uvedenom v úvodnej časti tohto odôvodnenia. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30.09.2016 na č.l. 215 učinil obžalovaný Y. O. vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., t.j. že je vinný. Následne na otázky uvedené v § 333 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. por. odpovedal áno. Napokon po návrhu prokurátora a obhajcu súd I. stupňa uznesením podľa § 257 ods. 7 Tr. por. prijal vyhlásenie obžalovaného a zároveň vyhlásil, že sa dokazovanie v rozsahu v akom sa obžalovaný priznal, nevykoná. Napokon súd I. stupňa vyhlásil vyššie uvedený napadnutý rozsudok. Odvolanie obžalovaného Y. O. smerovalo výlučne voči výroku o treste, takže odvolací súd bol viazaný pri preskúmaní napadnutého výroku revíznym princípom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. Odvolací súd nevzhliadol žiadne pochybenia súdu I. stupňa vo výroku o treste v napadnutom rozsudku. Súd I. stupňa pri ukladaní trestu rešpektoval účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. a jeho druh a výmeru určil v súlade s hľadiskami vyjadrenými v § 34 ods. 4 Tr. zák. Správne postupoval súd I. stupňa, keď v súlade s § 38 ods. 2 Tr. zák. prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a zistil existenciu jednej poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. l/ Tr. zák., t.j. že sa obžalovaný Y. O. k spáchanej trestnej činnosti doznal a úprimne ju oľutoval. Na strane druhej boli správne súdom I. stupňa zistené dve priťažujúce okolnosti a to podľa § 37 písm. h/ Tr. zák., že spáchal viac činov (v konaní pod sp. zn. 3T/22/2013 prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. a v tomto konaní prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.) a podľa § 37 písm. m/ Tr. zák., t.j. že obžalovaný bol už v minulosti odsúdený. Z aktuálneho odpisu registra trestov na obžalovaného totiž vyplýva, že tento bol doposiaľ celkovo 16 krát odsúdený. Z uvedeného teda vyplýva, že pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je 1:2, v dôsledku čoho podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. sa dolná hranica základnej trestnej sadzby zvyšuje o jednu tretinu. Keďže obžalovanému Y. O. bol ukladaný súhrnný trest podľa prísnejšej trestnej sadzby prečinu krádeže podľa § 212 ods. 3 Tr. zák., kde základná sadzba je daná rozpätím 6 mesiacov až 3 roky, z čoho vyplýva záver, že podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. sa mu dolná hranica tejto základnej trestnej sadzby odňatia slobody zvyšuje o jednu tretinu na sadzbu 16 mesiacov až 3 roky. Súd I. stupňa postupoval správne, keď obžalovanému zohľadnil vyššie uvedené skutočnosti a uložil mu súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok a 4 mesiace, čo je na spodnej hranici vyššie uvedenej takto upravenej trestnej sadzby. V tomto smere teda odvolací súd nemohol vyhovieť odvolacím námietkam odvolateľa a uložiť mu trest kratšieho trvania, pretože neboli splnené zákonné podmienky na mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu sadzby. Možno teda konštatovať, že uložený súhrnný trest nie je v žiadnom prípade neprimeraný, ako to uvádzal odvolateľ, ale vzhľadom na trestnú minulosť a vysoký počet predchádzajúcich odsúdení skôr za mierny. Súd I. stupňa správne prihliadol na citované odsúdenie T. súdu Bratislava III sp. zn. 3T/22/2013, pretože obžalovaný Y. O. spáchal skutok, ktorý je predmetom tohto konania (dňa 14.12.2012) skôr, ako mu bol doručený trestný rozkaz sp. zn. 3T/22/2013 (dňa 18.02.2013). Boli teda splnené všetky zákonné podmienky určené v § 42 ods. 1 Tr. zák. na uloženie súhrnného trestu. Čo sa týka návrhu odvolateľa na postup podľa § 44 Tr. zák., t.j. na upustenie od uloženia súhrnného trestu, s týmto nie je možné sa stotožniť. Daný postup je možný len za situácie, že skorším zbiehajúcim odsúdením bol uložený trest odňatia slobody, s výškou ktorého je možné sa uspokojiť aj v tomto konaní. Trestným rozkazom sp. zn. 3T/22/2013 však nebol uložený vôbec žiadny trest, ale naopak, bolo v rozpore so zákonom podľa § 44 Tr. zák. upustené od uloženia súhrnného trestu voči odsúdeniu, s ktorým sa vôbec nezbiehal. Absentuje tu teda esenciálna podmienka na upustenie od uloženia súhrnného trestu, pretože ani v predchádzajúcom odsúdení žiaden uložený nebol. Keďže obžalovaný Y. O. už bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním skutku vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselnú trestnú činnosť, správne postupoval súd I. stupňa, keď v súlade s § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Napokon v súlade so zákonom taktiež postupoval súd I. stupňa, keď podľa§ 42 odsek 2 Trestného zákona zároveň zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 13.02.2013, sp. zn. 3T/22/2013, právoplatného dňa 04.04.2013, ktorým bol obžalovaný Y. O. uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písm. f/, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením stratili podklad. Odvolací súd zastáva názor, že v danom prípade účel trestu možno dosiahnuť vzhľadom na osobu obžalovaného a jeho doterajší život a prostredie v ktorom žije, ako aj s prihliadnutím na okolnosti tohto konkrétneho prípadu, uložením trestu odňatia slobody v danej výmere, ako je uvedená vyššie. Odvolací súd zastáva názor, že v danom prejednávanom prípade neboli splnené podmienky na uloženie alternatívnych trestov a to na základe nasledujúcich skutočností: Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. V prvom rade trest odňatia slobody uložený takým spôsobom, ako ho uložil súd I. stupňa, zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti. V prípade akceptácie takého druhu a výmery trestu a spôsobe jeho výkonu sa nebude obžalovaný nachádzať na slobode, žiť a ani pracovať, resp. tráviť svoj voľný čas. V druhom rade uložený trest odňatia slobody odradí iných od páchania takéhoto druhu trestných činov. Odvolací súd k tomuto poznamenáva, že trestná činnosť, pre ktorú je obžalovaný stíhaný, je v súčasnej dobe mimoriadne rozšírená a to najmä v dôsledku enormného nárastu po celom území Slovenskej republiky. Uloženie trestu odňatia slobody spôsobom, akým bol uložený súdom I. stupňa, ostatných možných páchateľov odradí od súčasného trendu a nesprávneho a nezákonného spôsobu vedenia svojho života. V treťom rade uložený trest odňatia slobody súdom I. stupňa dostatočne vyjadruje aj morálne odsúdenie osoby obžalovaného spoločnosťou. Je potrebné uviesť, že spoločnosť veľmi citlivo reaguje na totožnú či obdobnú trestnú činnosť páchanú v rámci práve takým spôsobom a najmä trest uložený súdom I. stupňa určite v spoločnosti vyvolá pozitívnu odozvu. Okrem podmienok uvedených v § 34 ods. 1 Tr. zák. odvolací súd konštatuje, že trest uložený súdom I. stupňa korešponduje s podmienkami uvedenými v § 34 ods. 4 Tr. zák. Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri prihliadaní na spôsob spáchania trestného činu a najmä jeho následok, odvolací súd poukazuje najmä na tú skutočnosť, že obžalovaný bez vážneho dôvodu nenastúpil nariadený výkon trestu odňatia slobody. Čo sa týka zavinenia a pohnútky zo strany obžalovaného, odvolací súd konštatuje, že v jeho prípade ide priamy úmysel podľa § 15 písm. a/ Tr. zák., nakoľko chcel a aj porušil záujem chránený Trestným zákonom, t.j. záujem spoločnosti na riadnom nástupe výkonu trestu odňatia slobody právoplatne odsúdených občanov. Čo sa týka jeho osoby, pomerov a možnosti nápravy, treba podotknúť, že ide o páchateľa, ktorý bol doposiaľ už niekoľko 16 súdne trestaný, pričom v jeho osobe ide o jedinca, u ktorého nie je možné hovoriť o prevýchovnom účele trestu, ale výlučne len o represívnom. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že na osobu obžalovaného nie je možné pôsobiť navrhovanými alternatívami uvedenými v podanom odvolaní. V tomto smere odvolací súd poukazuje na mimoriadne závažnú skutočnosť, že ani predchádzajúce uloženie trestov odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu a v konečnom dôsledku ani samotný prechádzajúci výkon trestu odňatia slobody neodradila obžalovaného od ďalšieho páchania trestnej činnosti. Bolo by teda viac ako pochybné sa domnievať, že alternatívy v navrhovaných formách, ktoré odvolateľ navrhol uložiť v podanom odvolaní, by malo výchovný význam a najmä vplyv na jeho správanie v pozitívnom smere. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu výroku o treste a spôsobe jeho výkonu napadnutého rozsudku, a preto odvolanie obžalovaného Y. O. ako nedôvodné v zmysle § 319 Tr. por. zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.