Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1To/41/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116010368 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Richard Molnár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1116010368.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Richarda Molnára a členov senátu JUDr. Magdalény Blažovej a JUDr. Ivety Zelenayovej, v trestnej veci obžalovaného L. X. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3T/26/2016 z 2. 12. 2016, na verejnom zasadnutí konanom 12. 7. 2017 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku oslobodil obžalovaného L. X. spod obžaloby pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v napadnutom rozsudku Okresného súdu Bratislava I, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní prokurátor okresnej prokuratúry odvolanie v neprospech obžalovaného, ktoré odôvodnil podaním doručeným súdu 6. 3. 2017. Nestotožňuje sa s názorom súdu, že okrem zaistenej genetickej stopy z kabelky poškodenej, z ktorej bola izolovaná DNA zhodná s profilom DNA obžalovaného nebol produkovaný ďalší dôkaz usvedčujúci obžalovaného zo spáchania predmetného skutku. Rozporuje aj spochybňovanie znaleckého dokazovania ako to naznačil súd. Argumentuje, že poškodená opísala páchateľa v podstatných rysoch, keď uviedla, že išlo o osobu vysokej (min. 180 cm) vyšportovanej postavy, ktorý popis zodpovedá fyziognómii obžalovaného, čo v kontexte so závermi znaleckého dokazovania postačuje na usvedčenie obžalovaného a niet pochýb, že páchateľ - útočník bol práve obžalovaný. Prokurátor ďalej dôvodí, že poškodená potvrdila, že pred útokom bola kabelka nová a nepoškodená, pričom k jej poškodeniu došlo až po napadnutí poškodenej, kedy ju páchateľ ťahal aj s kabelkou po zemi (kabelka bola od blata aj krvi). Znaleckým skúmaním bola na kabelke zistená prítomnosť ľudskej krvi pochádzajúca od osoby mužského pohlavia a následným porovnávaním bola zistená zhoda s DNA profilom osoby L. X.. Vzhľadom na opis skutku poškodenou niet pochýb, že krvné stopy sa na kabelku dostali práve počas napadnutia poškodenej, čo logicky vyplýva z priebehu udalostí. Absencia fotodokumentácie nie je v danom prípade spôsobilá diskvalifikovať znalecké skúmanie do takej miery, aby vznikali pochybnosti o priebehu a výsledkoch skúmania. Na margo odvolateľ udal, že ani v prípade zaistenia iných vecí (napr. omamných látok) nie je súčasťou znaleckého posudku fotodokumentácia preukazujúca vzhľad (množstvo) skúmaných vecí. Za nesprávne považuje prokurátor úvahy súdu, týkajúce sa pochybností o tom, akým spôsobom sa prípadne mohla dostať DNA obžalovaného na kabelku. Nemožno prisvedčiť názoru o potrebe vylúčenia hoci aj len hypotetickej možnosti neprípustnej manipulácie s dôkazom. Možnosť hoci len hypotetickej neprípustnej manipulácie s dôkazom nemožno totiž v teoretickej rovine absolútne vylúčiť nikdy. Napriek posúdeniu a zhodnoteniu všeobecnej vierohodnosti poškodenej, nie je vylúčené, že s odstupom času uvádzala (nie úmyselne) niektoré konkrétne a špecifické skutkové okolnosti, ktoré nemusia byť v súlade s objektívnou realitou. Tento stav vyplýva zo spôsobu následného vnímania a vysporiadania sa s prežitými stresovými a traumatizujúcimi udalosťami. Ide buď o tzv. vytesňovanie negatívnych zážitkov alebo fabuláciu niektorých konkrétnych skutočností týkajúcich sa priebehu skutkových okolností. Dodatočný opis páchateľa (vyšší, robustnejší, dlhšie nohy a pod.) môže byť v dôsledku prežitých skutočností (napadnutie, použitie agresívnej hrubej sily) s odstupom času od spáchania skutku poškodenou, hoci neúmyselne dokresľovaný. Niektoré konkrétne detaily, ktoré uviedla dodatočne, môžu mať charakter fabulácie, hoci všeobecná pravdovravnosť a vierohodnosť svedkyne nemusí byť a ani nie je spochybňovaná. Vzhľadom na uvedené odvolateľ ďalej argumentuje, že je nepochybné, že poškodená nemusela a ani nedokázala reprodukovať niektoré skutočnosti správne. Cyklistu, ktorý jej vrátil kabelku videla a zaregistrovala až potom, ako jej páchateľ kabelku odcudzil a utekal z miesta činu (sama uviedla: „možno skutok aj sledoval“). Pri páde na zem si udrela hlavu, bola v šoku a začala kričať o pomoc. Je nepochybné, že pri prežití takejto nadmerne stresujúcej situácie je vnímanie niektorých detailov skreslené, a to nielen z hľadiska opisu skutkových okolností, ale tiež z hľadiska vnímania (dĺžky) časového aspektu ich chronologického nasledovania. Prokurátor namietal, že súd sa nevysporiadal a nepodrobil kritickej analýze skutočnosti, ktoré obžalovaný prezentoval na jeho procesnú obranu pri výsluchu na hlavnom pojednávaní. V kontexte všetkých relevantných okolností posudzovanej veci, vychádzajúc zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, je potrebné, aby sa súd v rámci hodnotenia osoby obžalovaného, ako aj v rámci ním uvádzaných skutočností a argumentov, dôsledne zaoberal posúdením a zhodnotením jeho dôveryhodnosti. Ostáva na zamyslenie a úvahu, keď obžalovaný vo vzťahu k otázke, prečo neuvádzal ním na hlavnom pojednávaní prezentované skutočnosti už skôr, sa vyjadril v tom smere, že v čase, kedy za ním prišil policajti (3 - 4 mesiace od skutku) si nevedel presne spomenúť, kde sa v čase, kedy malo dôjsť k spáchaniu skutku nachádzal, pričom ani len okrajovo nespomenul starostlivosť o starú mamu a mamu. Záverom zhrnul, že poškodená nielenže v podstatných rysoch opísala priebeh relevantných skutkových okolností, z ktorých je možné logickým spôsobom dospieť k záveru o tom, akým spôsobom sa dostala krv na jej kabelku, ale tiež poskytla základný opis osoby páchateľa, ktorý z hľadiska telesnej stavby obžalovaného zodpovedá jeho osobe. Nestotožňuje sa so záverom napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, že nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný a preto navrhol aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vrátil vec okresnému súdu, aby vec znova prejednal a rozhodol. Podaním doručeným súdu 24. 3. 2017 sa obžalovaný prostredníctvom obhajcu vyjadril k odvolaniu prokurátora a navrhol, aby ho krajský súd ako nedôvodné zamietol. Odvolávať sa na popis páchateľa v zmysle stotožnenia obžalovaného s páchateľom ako osobou vysokou najmenej 180 cm vyšportovanej postavy považuje za neadekvátne, nakoľko takémuto popisu zodpovedá v Slovenskej republike minimálne ďalších 100.000 osôb. Upozornil na skutočnosť, že prokurátor považuje tvrdenie poškodenej o vyššie uvedenom opise páchateľa za vierohodné a neskreslené, ale jej tvrdenie, že obžalovaného videla prvýkrát na hlavnom pojednávaní a osoba páchateľa nebola totožná s obžalovaným mohli byť z hľadiska jej vnímania skreslené. Považuje to za účelové spochybňovanie vierohodnosti poškodenej výhradne v neprospech obžalovaného a rovnako za jednostranné a účelové považuje zo strany prokurátora využitie teórie o „vytesňovaní skutkových okolností“. Ďalej doplnil, že stopy z ktorých bola izolovaná DNA neboli predložené na hlavnom pojednávaní ani ako vecné dôkazy, ani ako fotodokumentácia a plne sa stotožňuje s výhradami súdu k znaleckému posudku. Porovnanie profilu DNA obžalovaného (jeho profil mal byť z databázy odstránený na základe § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 417/2002 Z.z.) považuje za dôkaz získaný v rozpore s osobitným zákonom č. 417/2002 Z.z. o použití analýzy deoxyribonukleovej kyseliny na identifikáciu osôb a ako taký nepoužiteľný v trestnom konaní. V konaní pred súdom nebolo bez pochybností žiadnym dôkazným prostriedkom preukázané, že skutku sa mal dopustiť obžalovaný a naopak výpovede obžalovaného a poškodenej preukazujú, že obžalovaný tento skutok nespáchal. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu sa zástupca Krajskej prokuratúry Bratislava pridržal odvolacích dôvodov prokurátora okresnej prokuratúry a navrhol krajskému súdu vyhovieť odvolaniu. Obhajca obžalovaného navrhol odvolanie prokuratúry v zmysle § 319 Tr. por. zamietnuť z dôvodov ako uvádzajú v písomných vyjadreniach. Obžalovaný sa k veci nevyjadril. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne konštatoval prípustnosť odvolania (306 ods. 1 Trestného poriadku) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku, preto podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je nedôvodné. Úvodom odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy potrebné na rozhodnutie o obžalobe tak, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 10 Trestného poriadku, tieto dôkazy aj správne jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku vyhodnotil a svoje rozhodnutie aj zákonným spôsobom odôvodnil. Obžalovaný L. X. učinil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, že je nevinný, preto súd vykonal vo veci dokazovanie. Odvolací súd sa plne stotožnil a odkazuje na skutkové závery ustálené súdom prvého stupňa, najmä na zjavne prítomné dôvodné pochybnosti, že páchateľom žalovaného skutku mal byť obžalovaný ako aj na prezentované nedostatky znaleckého posudku, ktoré žiadnym spôsobom nerozptýlilo ani odvolanie prokurátora. Rovnako krajský súd s poukazom na všetky okolnosti prípadu súhlasí aj s právnym posúdením a oslobodením obžalovaného podľa § 285 písm. c) Tr. por. z dôvodu, že nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Krajský súd zhodne so súdom prvého stupňa konštatuje, že prokuratúra vyprodukovala a svoje tvrdenie o vine obžalovaného opiera iba o jediný, na hlavnom pojednávaní vykonaný dôkaz, a aj to nepriamy (krvná stopa na kabelka, ktorej DNA bola stotožnená s DNA obžalovaným). Žiadny iný relevantný dôkaz proti obžalovanému na hlavnom pojednávaní vykonaný nebol. Odvolací argument prokurátora ohľadne stotožnenia obžalovaného ako páchateľa, len na základe popisu páchateľa poškodenou v podstatných rysoch: min. 180 cm vysoký, vyšportovaná postava v spojení s uvedenou zhodou DNA profilu obžalovaného a stôp na kabelke nemožno absolútne akceptovať. Napriek tomu, že uvedený veľmi všeobecný a neurčitý popis páchateľa môže zodpovedať aj na fyziognómiu obžalovaného, rovnako s istotou zodpovedá aj na minimálne niekoľko tisíc ďalších mužov bežne žijúcich a zdržujúcich sa v Bratislave, konkrétne aj v okolí miesta spáchania skutku. V kontexte opisu páchateľa je ďalej mimoriadne významná skutočnosť, že samotná poškodená, ako jediný priamy svedok žalovaného skutku, vyvrátila, že obžalovaný je ten, kto ju napadol a vzal kabelku. Bez pochybností a zaváhania udala, že páchateľ bol určite vyšší, robustnejšej postavy, mal dlhšie nohy, inú bradu (predlženejšiu), mal tenké fúzy a dlhé vlasy, pričom obžalovaný dodatočne tvrdil, že vždy bol ostrihaný na krátko alebo dohola. Prokurátor namietal, že z dôvodu prežitia negatívnej a stresovej udalosti, kde došlo k fyzickému ataku a použitiu agresie voči poškodenej, je v jej výpovedi prítomná možná fabulácia resp. vytesnenie určitých traumatizujúcich zážitkov z pamäte, čo mohlo mať za následok dokresľovanie určitých skutočností resp. neschopnosť poškodenej reprodukovať niektoré skutočnosti správne. Odvolateľom načrtnutý stav by sa eventuálne aj mohol zakladať na pravde, avšak z jeho strany ide len o dohady a hypotézy nepodložené žiadnou relevantnou, zo spisu vyplývajúcou okolnosťou, skutočne preukazujúcou aspoň náznak dokresľovania či vymýšľania a podobne zo strany poškodenej. Naopak nič nevylučuje ani verziu, že poškodená reprodukovala všetky skutočnosti spôsobom ako ich v skutočnosti zažila a to bez akejkoľvek fabulácie. Navyše je potrebné dodať, že poškodená nemala dôvod „pomáhať“ obžalovanému tým, že ho neoznačí ako páchateľa, nakoľko sa nikdy pred hlavným pojednávaním nevideli (zhodné tvrdenia obžalovaného a poškodenej). Pre zvýraznenie krajský súd dopĺňa, že sám prokurátor v tejto súvislosti používa v odvolaní, v časti venujúcej sa výpovedi poškodenej, slovné spojenia ako „dodatočný opis páchateľa ... môže byť dokresľovaný“, „niektoré konkrétne detaily, ktoré uviedla dodatočne, môžu mať charakter fabulácie“ a pod., čo len potvrdzuje, že ide iba o jeho hypotézy resp. predpoklady, avšak bez reálnej opory v skutkových zisteniach. Ak by súd aj prijal záver o fabulovaní poškodenou z dôvodu šoku a negatívneho zážitku (čo sa však nepotvrdilo), stále neexistuje žiadny ďalší (okrem zhody DNA z kabelky s DNA obžalovaného), aspoň podporný dôkaz potvrdzujúci spáchanie skutku obžalovaným. Na tomto mieste je potrebné poukázať na argument obhajoby, ktorá správne podotkla, že poškodená popisovala páchateľa, jeho fyziognómiu komplexne jednou súvislou výpoveďou vykonanou v jeden deň na hlavnom pojednávaní pri rovnakom psychickom rozpoložení a nie je prítomný dôvod a ani nie je možné rozdeliť opisnú časť identickej výpovede poškodenej na tú, ktorej prokurátor verí, lebo je v zhode s jeho názorom a podanou obžalobou a na takú, ktorú považuje za skreslenú a vyfabulovanú, nakoľko nabúrava a vyvracia jeho argumenty. Načrtnutý postup javí výrazné znaky účelovosti. Prokurátor v odvolaní ďalej dôvodí, že krvné stopy, z ktorých bola izolovaná DNA a následne bola zistená zhoda s DNA profilom obžalovaného sa na kabelku dostali práve v priebehu napadnutia poškodenej, čo logicky vyplýva z priebehu udalostí. S uvedeným tvrdením sa krajský súd nestotožňuje a naopak súhlasí s odôvodnením rozsudku okresného súdu aj v tejto časti, nakoľko ide minimálne o výrazne spornú okolnosťou. Poškodená nikde vo svojej výpovedi neuvádza, že páchateľovi pri zápase o jej kabelku spôsobila (resp. čo i len mohla spôsobiť) zranenie z ktorého by krvácal, resp., že krvácal už v čase útoku. Rovnako ani z priebehu skutkového deja nevyplýva, že páchateľ by si eventuálne privodil krvácajúce zranenie sám, nakoľko sa síce snažil získať kabelku násilím, avšak poškodená sa žiadnym aktívnym spôsobom nebránila (neudierala a neškrabala páchateľa, len sa snažila nepustiť kabelku, pričom páchateľ ani nespadol na zem ani nič podobné) a nebol teda dôvod pre spôsobenie a vznik zranenia s následným krvácaním, čo vylučuje možné následné zanechanie krvavých škvŕn na kabelke pochádzajúcich od útočníka. Uvedené neguje názor prokuratúry, že krvné stopy sa na kabelku dostali práve v priebehu napadnutia poškodenej, čo tiež výrazne oslabuje označenie obžalovaného ako páchateľa a skôr vyvracia v tomto smere závery obžaloby. Je potrebné vyzdvihnúť aj ďalšie pochybnosti ohľadne spôsobu ako a kedy sa dostala obžalovaného DNA na kabelku. Ako načrtol už súd prvého stupňa časový odstup (5 - 7 minút) od spáchania skutku do momentu, kedy poškodená opätovne zbadala cyklistu, ktorý jej vrátil kabelku (už potrhanú, zablatenú a krvavú), je pomerne dlhý a dostatočný na pripustenie viacerých alternatív ako a od koho (či nie aj od viacerých osôb) sa krvné škvrny na kabelku dostali a koľko ľudí vôbec mohlo počas tohto času prísť do kontaktu s predmetnou kabelkou. Správne poukázal okresný súd na minimálne podivné správania cyklistu v súvislosti s celým priebehom skutku (nepočkal na príchod pomoci poškodenej, ponáhľal sa domov, avšak na prenasledovanie páchateľa čas mal), na ktorý odvolací súd bez jeho duplicitnej rekapitulácie ďalej len odkazuje. Rovnako nie je možné s určitosťou vylúčiť ani variantu, že krvné škvrny sa na kabelku poškodenej mohli dostať aj niekedy počas doby od spáchania skutku do odovzdania kabelky orgánom činným v trestnom konaní, ku ktorému došlo až na ďalší deň po skutku. Poškodená síce tvrdí, že kabelka bola odložená v igelitke a tak ju vydala polícii, nie je však známe či sa s ňou skutočne nejako nemanipulovalo (napr. pri prevážaní z miesta na miesto a pod.) a či aj tam nemohlo dôjsť k neprípustnej manipulácii s dôkazom (aj neúmyselným). Ide o dlhý časový úsek, kedy je tu prítomná síce hypotetická, ale reálne možná ďalšia alternatíva ako sa mohla DNA obžalovaného na kabelku dostať. V načrtnutých súvislostiach ide o závažné pochybnosti o spôsobe ako sa vôbec krvné škvrny dostali na kabelku, ako sa tam dostala DNA obžalovaného, čo sa dialo s kabelkou minimálne počas času od odcudzenia do vrátenia cyklistom poškodenej. Všetky tieto okolnosti rovnako majú zásadný vplyv a mimoriadny význam pre ustálenie záveru o nemožnosti uznať obžalovaného vinným zo skutku kladeného mu za vinu, nakoľko prokuratúra nepreukázala bez akýchkoľvek dôvodných pochybností jeho vinu a preto okresný súd rozhodol správne a v súlade so zásadou „in dubio pro reo“, keď Daniela X. spod obžaloby oslobodil. Odvolací súd sa stotožňuje s okresným súdom aj ohľadne vytknutých nedostatkov znaleckého posudku na ktoré rovnako odkazuje. Poukazuje najmä na absenciu minimálne fotodokumentácie kabelky, ktorá by bola bez pochýb prínosom a nápomocná pri objasnení skutkových okolností. Poskytla by lepšiu a určite presnejšiu predstavu o samotnom priebehu skutku, mechanike útoku páchateľa, ako presne mal chytiť a ťahať kabelku a pod. V neposlednom rade by umožnila aj oboznámenie sa s množstvom a veľkosťami vzniknutých krvných škvŕn. Argument, že napríklad ani pri znaleckom skúmaní omamných látok nie súčasťou posudku fotodokumentácia preukazujúca vzhľad (množstvo) skúmaných vecí neobstojí, nakoľko ide o neporovnateľné situácie. Pri omamných látkach sa znaleckým skúmaním v zásade zisťuje obsah a množstvo účinnej látky, počet jednorazových dávok a podobne, pričom pre účely trestného konania v súvislosti s drogovou trestnou činnosťou nie je potrebné aj reálne vidieť skúmané omamné látky (ich vzhľad nie je relevantný pre adekvátne posúdenie trestnoprávnej zodpovednosti). Avšak v tomto prípade je kabelka priamym predmetom útoku trestného činu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. a ak je k dispozícii, práve pohľad na ňu, ideálne aj jej faktická držba dokáže napomôcť pri objasňovaní trestného činu. Ide o veľmi významnú a dôležitú vec pre účely trestného konania. Predmetná kabelka z nepochopiteľných dôvodov nebola do spisu založená ani ako vecný dôkaz, čím bola súdu upretá možnosť oboznámiť sa s predmetom mimoriadne dôležitým pre celé trestné konanie, nakoľko z neho bola izolovaná krvná stopa a genetická informácia s ktorou došlo k stotožneniu s DNA profilom obžalovaného, čo tvorilo jediný dôkaz obžaloby proti obžalovanému. Aj táto skutočnosť mala v konečnom dôsledku vplyv a znásobuje prítomné pochybnosti o vine obžalovaného. Otázka dôveryhodnosti obžalovaného je v tomto prípade irelevantná, nakoľko ten sa môže brániť spôsobom aký uzná za vhodný (nevypovedať, klamať a pod.), ide výhradne o jeho rozhodnutie ako bude realizovať svoje právo na obhajobu, pričom navyše jeho výpoveď z hlavného pojednávania nebola v tejto veci ťažiskovým dôkazom odôvodňujúcim jeho oslobodenie a preto ani nebolo potrebné zo strany súdu prvého stupňa sa detailnejšie zaoberať jeho výpoveďou a podrobovať ju kritickej analýze, ako v odvolaní naznačil prokurátor. Súd môže aj nemusí uveriť výpovedi obžalovaného, avšak primárne, vyplývajúc zo základných zásad trestného procesu, je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní preukázať vinu obžalovaného a nie aby sa ten musel aktívne vyviňovať. Súd prvého stupňa venoval náležitú pozornosť posúdeniu a vyhodnoteniu výpovede jediného priameho svedka skutku, poškodenej Anny G., ktorá sama potvrdila, že obžalovaný nie je osoba totožná s páchateľom. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je pritom zrejmé, ako sa okresný súd vyrovnal so všetkými dôkazmi a ako vyhodnotil „de facto“ jediný, aj to nepriamy, dôkaz svedčiaci v neprospech obžalovaného - stopa krvi na kabelke poškodenej z ktorej po izolovaní DNA bol zistený zhodný profil s DNA profilom obžalovaného. Krajský súd si tieto skutkové zistenia a z nich vyvodené právne závery v celom rozsahu osvojil a odkazuje na podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku. Na tomto mieste odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky prokurátora sú neopodstatnené, pretože súd prvého stupňa sa veľmi precízne vysporiadal aj s ďalšími okolnosťami, akými sú nedostatky znaleckého posudku (najmä absencia fotodokumentácie resp. nepredloženie kabelky ako vecného dôkazu), sprítomnenie viacerých možných iných záverov ohľadne spôsobu, akým sa DNA obžalovaného mohla dostať na kabelku poškodenej (ktoré nie sú len v čisto hypotetickej úrovni, ale práve v kontexte okolností skutku mohli aj reálne nastať) a v neposlednom rade nevyprodukovanie žiadneho iného (priameho ani nepriameho) dôkazu svedčiaceho proti obžalovanému. Odvolací súd dospel k záveru, že vykonané dokazovanie neusvedčilo a nepotvrdilo ako páchateľa žalovaného skutku obžalovaného a vzniknuté zjavné a výrazné pochybnosti sa prokuratúre, ako nositeľke dôkazného bremena, rozptýliť nepodarilo. Rovnako možno ustáliť, že obhajoba obžalovaného vyvrátená nebola, pretože neexistuje žiaden priamy dôkaz ani ucelená reťaz nepriamych dôkazov, z ktorých by bolo možné nad akúkoľvek pochybnosť vyvodiť, že to bol obžalovaný, kto sa mal dopustiť skutku uvedeného v obžalobe, teda napadnúť poškodenú a odcudziť jej kabelku. Základné zásady trestného konania vyžadujú, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine (aj treste) o jednoznačne zistené fakty. Tam, kde nemožno bezpečne určiť, ktorá z verzií skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, musí súd voliť takú, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia, a ak zostanú po vyčerpaní všetkých dosiahnuteľných dôkazov pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti, je nutné rozhodnúť v prospech obžalovaného a oslobodiť ho spod obžaloby. Odvolací súd uvádza, že písomné odôvodnenie napadnutého rozsudku zodpovedá zákonným požiadavkám špecifikovaným v § 168 ods. 1 Trestného poriadku, nakoľko je z neho zrejmé, ktoré skutočnosti vzal súd za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Námietky prokurátora o nesprávnom hodnotení dôkazov a nevysporiadaní sa so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie neakceptoval ani odvolací súd, nakoľko sa jedná len o domnienky, a nie dôkazmi podložené fakty. Správne uvažoval súd prvého stupňa, keď dospel k záveru, že nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný, a výrok o oslobodení spod obžaloby podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku odvolací súd považuje za správny a zákonný. Odvolací súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu ktoréhokoľvek z výrokov napadnutého rozsudku, preto odvolanie prokurátora ako nedôvodné v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol. Záverom krajský súd považuje za dôležité vyjadriť sa nad rámec aj k úvahe súdu prvého stupňa o nezákonnom evidovaní DNA profilu obžalovaného v databáze policajného zboru, hoci prokurátor načrtnuté úvahy v odvolaní nijako nerozporoval a ani sa k nim nevyjadril. Nakoľko pri tvorbe zák. č. 417/2002 Z.z. o používaní analýzy deoxyribonukleovej kyseliny na identifikáciu osôb (ďalej len zák. č. 417/2002 Z.z.) sa vychádzalo ešte zo znenia „starého“ Trestného poriadku (zák. č. 141/1961 Zb.), v ktorom nebola zakomponovaná právomoc prokurátora ustúpiť od obžaloby spojená automaticky s následkom oslobodenia obžalovaného, je logické, že táto úprava sa nemohla premietnuť ani do zák. č. 417/2002 Z.z.. Aktuálne je však potrebné vykladať ustanovenie § 8 ods. 1 písm. a) bod 2. zák. č. 417/2002 Z. z. v kontexte už nového Trestného poriadku (zákona 301/2005 Z.z.) a v tom smere, že zahŕňa aj oslobodenie obžalovaného spod obžaloby po ustúpení od obžaloby zo strany prokurátora, pričom poverený útvar je aj v tomto prípade následne povinný zlikvidovať z databázy údaje o tejto osobe. Pri oslobodení obžalovaného z dôvodov, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný a že skutok nie je trestným činom (dôvody uvedené v § 8 ods. 1 písm. a) bod 2 zák. č. 417/2002 Z.z.) je nevyhnutné vykonanie riadneho dokazovania na hlavnom pojednávaní, následne vyhodnotenie dokazovania a ustálenie skutkového a právneho stavu veci zo strany súdu a nakoniec vynesenie oslobodzujúceho verdiktu. Avšak ustúpenie od obžaloby zo strany prokurátora (§ 239 ods. 2 Tr. por.) má automaticky za následok, v akomkoľvek štádiu súdneho konania (napr. aj ihneď po otvorení hlavného pojednávania a prednesení obžaloby), oslobodenie obžalovaného, a to aj bez vykonania akéhokoľvek dokazovania. Ide čisto o vôľu a rozhodnutie prokurátora či od obžaloby ustúpi, ktoré nemusí súdu ani žiadnym spôsobom zdôvodňovať. Z logiky veci je však zrejmé, že uvedená situácia prichádza do úvahy, keď vzhľadom na priebeh konania a dôkaznú situáciu sám žalobca (prokurátor) ako nositeľ dôkazného bremena si je vedomý, že nedokáže preukázať, že sa vôbec skutok pre ktorý je obžalovaný stíhaný stal alebo že skutok je trestným činom, alebo že skutok spáchal obžalovaný, alebo aj z iného dôvodu. Z pohľadu systematiky zákona je síce v Trestnom poriadku ustúpenie od obžaloby ako dôvod oslobodenia obžalovaného zaradené až pod posledné písmeno g) § 285, avšak práve preto, že v sebe subsumuje všetky predchádzajúce dôvody oslobodenia (písm. a) - f) § 285 Tr. por.) a nielen tie, nakoľko prokurátor sa môže rozhodnúť ustúpiť od obžaloby z akéhokoľvek (aj iného ako predpokladá § 285 písm. a) - f) Tr. por.) dôvodu bez jeho špecifikácie. Bez ďalšieho je zrejmé, že ustúpenie od obžaloby prokurátorom v sebe zahŕňa aj dôvody na oslobodenie obžalovaného v zmysle § 285 písm. a), b) Tr. por. a teda sa § 8 ods. 1 písm. a) bod 2. zák. č. 417/2002 Z.z. musí vzťahovať aj na oslobodenie obžalovaného ktoré nasledovalo po ustúpení od obžaloby prokurátorom. V zmysle uvedeného možno uzavrieť, že výklad okresného súdu je súladný s Ústavou a zákonmi SR, pričom správne ustálil, že evidovanie údajov obžalovaného (profilu DNA) v databáze Policajného zboru získaného v trestnej veci, kde bol tento oslobodený práve po ustúpení od obžaloby prokurátorom je v rozpore s § 8 ods. 1 písm. a) bod 2. zák. č. 417/2002 Z.z. (mal byť zlikvidovaný), čo znamená, že aj stotožnenie získanej DNA z krvnej stopy z kabelky s DNA profilom obžalovaného je nezákonné. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.