Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2To/109/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116010537 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Králiková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1116010537.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľudmily Králikovej a členov senátu JUDr. Kamila Ivánka a Mgr. Marcely Kosovej, v trestnej veci obžalovaného X. Z., pre zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 18.07.2017 sp. zn. 4T/39/2016, na verejnom zasadnutí konanom dňa 16. novembra 2017 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu. Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovanému X. Z., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom Z. - M. W., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Leopoldove u k l a d á podľa § 323 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák., § 37 písm. f/, m/ Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. sa obžalovaný pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Ostatné výroky napadnutého rozsudku ostávajú nezmenené. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 4T/39/2016 zo dňa 18.07.2017 bol obžalovaný X. Z. uznaný za vinného pre zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že dňa 18.03.2016 v čase asi o 18.15 hod. v Z. na W. ulici č. XX v priestoroch pred čakárňou Univerzitnej nemocnice Z., I. M. W., B. kliniky LF UK a U., počas toho, ako poškodený L. K. spolu s ďalšími kolegami ako príslušníkmi Zboru väzenskej a justičnej stráže zabezpečovali eskortu odsúdeného B. T. na toto oddelenie, na ich adresu uviedol, že vie, že sú z basy a keď sa tam dostane naspäť, bude na nich písať sťažnosti a odtrhne im tam hlavy, v čom neprestal ani napriek upozorneniam zo strany tam prítomných príslušníkov Policajného zboru, ako ani zo strany príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, pričom v tomto konaní začal už skôr na oddelení chirurgie, kde v poškodenom a jeho kolegoch spoznal príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, pričom ako poškodený podal na oddelení psychiatrie sanitárovi lekársku správu odsúdeného B. T., ho obvinený pravou noho zospodu kopol do oblasti pravej ruky a následne, keď sa k nemu poškodený otočil, ho kopol do oblasti jeho ľavého kolena, na čo bol obvinený spacifikovaný príslušníkmi Policajného zboru, pričom tohto konania sa obvinený dopustil dôvodu, že v poškodenom spoznal príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže plniaceho si služobné úlohy z tejto jeho funkcie vyplávajúce, pričom uvedeným konaním spôsobil poškodenému L. K. zlomeninu bázy 5. záprstnej kosti pravej ruky s posunom úlomkov a zlomeninu hlavice ihlice ľavého predkolenia, ktoré si vyžiadali ošetrenie a následnú liečbu, pričom uvedeným zranením bol poškodený L. K. závažne ovplyvnený na bežnom spôsobe jeho života po dobu jeden mesiac. Za to bol odsúdený podľa § 323 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 4, § 37 písm. f/, písm. m/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., § 74 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti O. zdravotná poisťovňa a.s., so sídlom B. cesta 2, Z., R.: XX XXX XXX, škodu vo výške 104,40 €. Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. súd poškodenú spoločnosť O. zdravotnú poisťovňu a.s., so sídlom B. cesta č. 2, Z. , R.: XX XXX XXX so zvyškom jej nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces. Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení podal odvolanie obžalovaný. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že sa necíti byť vinným. Poukázal na to, že síce verbálne kričal na vtrhnutých príslušníkov do čakárne, ale nikoho nenapadol. Mal spútané ruky. Popísal priebeh skutku podľa svojho názoru a uviedol, že bez kamerového záznamu nie je možné vyvrátiť tvrdenie L. K. a svedkov. Poukázal na to, že príslušníci PZ ho mali chrániť pred príslušníkmi ZVJS lebo je dosť pravdepodobné, že u nich vzbudil agresivitu z dôvodu verbálneho prejavu. Má za to, že príslušníci ZVJS nemali dôvod použiť chmaty a hmaty a teda by L. K. neprišiel k zraneniu. Ďalej tiež poukázal na to, že súd zmenil miesto spáchania skutku na rozdiel od obžaloby, kedy upravil miesto spáchania skutku tak, že tento sa mal stať v priestoroch pred čakárňou. V dôvodoch odvolania sa opäť domáhal vypočutia sanitára, ktorému bola na oddelení psychiatrie odovzdaná lekárska správa B. T.. Uvedený sanitár mal vidieť ako nezainteresovaná osoba incident. Ďalej žiadal vypočuť W.. F. Y. - chirurgičku, ktorá ho ošetrovala dňa 17.03.2016. namietal tiež v dôvodoch odvolania výpoveď znalca W.. L. W. vo vzťahu k jeho zraneniu zo dňa 17.03.2016 a žiadal do konania pribrať ďalšieho znalca k zhodnoteniu tohto zranenia a možnosti útoku na poškodeného. Poukázal na to, že súd sa nedostatočne vysporiadal aj s tou skutočnosťou, že poškodený zranenie nahlásil až nasledujúci deň a že zranenie si mohol spôsobiť poškodený úmyselne. Domáhal sa tiež výsluchu lekára W.. M., ktorý ho vyšetroval ihneď po incidente a vyslovil nespokojnosť s tým, že súdu v tomto smere postačoval a jeho písomná lekárska správa. Poukázal na chyby prípravného konania, kedy v spise chýbala ohliadka miesta činu a fotodokumentácia. Záverom odvolania navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Odvolanie s dôvodmi odvolania zaslal súdu aj obhajca obžalovaného. Uviedol v ňom, že súd sa mal vysporiadať s výpoveďou svedka T., ktorý ako jediný nemá s vecou žiadne prepojenie a k danej problematike vypovedal pravdivo. Opätovne poukázal na to, že jeho klient mal nasadené putá a mal zranené koleno, ktoré mu neumožňovalo fyzicky zaútočiť. Navrhol tiež zrušiť napadnutý rozsudok a vrátiť vec súdu prvého stupňa. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obžalovaný sa plne pridržiaval svojich písomných dôvodov vo viacerých podaniach a žiadal napadnutý rozsudok zrušiť. Obhajca obžalovaného navrhol vyhovieť odvolaniu obžalovaného v plnom rozsahu. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu krajská prokurátorka navrhla zamietnuť odvolanie obžalovaného ako nedôvodné. Krajský súd v Bratislave v intenciách § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadal len za predpokladu, že by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku, pričom zistil, že odvolanie obžalovaného, čo do výroku o vine nie je dôvodné, ale dospel k záveru, že uložený trest je neprimerane prísny. Podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por., ak je uložený trest neprimeraný. Podľa § 321 ods. 3 Tr. por., ak preskúmava všetky výroky, ale je chybná len časť napadnutého rozsudku a možno ju oddeliť od ostatných, zruší odvolací súd rozsudok len v tejto časti; ak však zruší hoci aj len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. veta prvá, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. Podľa § 2 ods. 10 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní potupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstarával súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Podľa § 2 ods. 19 Tr. por. pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní smie súd prihliadnuť len na dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané, ak zákon neustanovuje inak. Zo spisového materiálu vyplýva, že súd prvého stupňa po dôslednom dokazovaní ustálil vinu obžalovaného po úprave - špecifikované miesto spáchania skutku - tak, že na rozdiel od obžaloby konštatoval, že obžalovaný sa dopustil zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 232 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. Súd konštatoval s poukazom na dĺžku liečby zranenia poškodeného, že nešlo o ublíženie na zdraví ( ťažká ujma) podľa ods. 3 písm. a/ Tr. zák. tohto ustanovenia žalovaného prokuratúrou. Odvolací súd ďalej konštatoval, že súd prvého stupňa zákonným spôsobom vypočul poškodeného L. K., všetkých tam prítomných svedkov ako aj znalca W.. L. W., B.. Uvedené výpovede z pohľadu ustanovenia § 2 ods. 10, ods. 19 Tr. por. vyhodnotil, a zameral sa na preverenie obrany obžalovaného. Rozsudok súdu prvého stupňa je vypracovaný veľmi podrobne v súlade s ustanovením § 163, 164 a 168 Tr. por. a odvolací súd musí len konštatovať, že nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by mal odôvodnenosť rozsudku opakovať, prípadne vec vrátiť súdu prvého stupňa. Právny názor napadnutého rozsudku vyslovený súdom prvého stupňa si osvojuje a na tieto závery poukazuje bez potreby ich znova opakovať i vzhľadom k tomu, že rozhodnutie súdu I. a II. stupňa je v rámci dvojinštančného konania rozhodnutím spoločným. Napriek tomu odvolací súd dodáva, že po oboznámení s dôkazmi dospel k záveru, že konanie obžalovaného bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané. V konečnom dôsledku ani sám obžalovaný nenamietal určité verbálne útoky na príslušníkov UZVJS. Popiera však ublíženie na zdraví L. K.. V tomto smere odvolací súd poukazuje predovšetkým na výpoveď samotného poškodeného ale aj na závery znaleckého posudku L. W.. Tento znalec jednoznačne konštatoval, že mechanizmus vzniku zranenia u poškodeného predpokladá výlučne útok inej osoby, a to práve kopnutím do ruky poškodeného zo strany obžalovaného. Je pravdou, že obžalovaný sám v tom čase trpel vyvrtnutím a natiahnutím kolenného kĺbu ale znalec uviedol, že osoba s takýmto poranením pokiaľ vedela chodiť vedela zaťažiť zranenú nohu aj pri vymrštení druhej nohy a vedela inú osobu kopnúť. Teda obžalovaný bol schopný zranenie poškodenému spôsobiť. Vzhľadom k dĺžke PN bola následne súdom upravená právna kvalifikácia v prospech obžalovaného (§ 323 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. a/ bol upravený na § 323 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.). Vo vzťahu k návrhom obžalovaného treba uviesť, že týmito sa zaoberal aj súd prvého stupňa, ide o návrhy opakované a tieto ako nedôvodné zamietol. Odvolací súd preskúmal požiadavku doplnenia dokazovania v zmysle dôvodov odvolania a musí konštatovať, že návrhy na doplnenie dokazovania nie sú oprávnené. Uvedené prípadné výsluchy požadovaných svedkov a lekárov, ktorí neboli priamo pri mieste činu prítomní by do samotného deja skutku nevniesli nové skutočnosti dôležité pre preukázanie samotného útoku zo strany obžalovaného. V tomto smere aj súd prvého stupňa tieto návrhy zamietol a správne sa vysporiadal s nimi v dôvodoch odvolania. Vo vzťahu k výroku o treste súd prvého stupňa správne použil priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 písm. f/, písm. m/ Tr. zák. Základná trestná sadzba s poukazom na § 38 ods. 4 Tr. zák. (zvýšená dolná hranica trestnej sadzby o jednu tretinu) pri zločine podľa § 323 ods. 2 Tr. zák. je upravená rozpätím 4 roky 8 mesiacov až 8 rokov. Okresný súd uložil obžalovanému trest v trvaní 6 rokov pri zhodnotení osoby obžalovaného a jeho postoja k samotnému konaniu. Odvolací súd preskúmal tento výrok a s poukazom na § 34 Tr. zák. dospel k záveru, že obžalovanému bude postačovať trest pri dolnej hranici upravenej trestnej sadzby a preto mu uložil trest vo výmere 5 rokov s tým, že trest uložený súdom prvého stupňa vo výmere 6 rokov považoval za neprimerane prísny. Je treba poukázať aj na to, že obžalovaný bol vo výkone trestu naposledy v júni 2015 a vo väčšine prípadoch bol odsúdený pre majetkovú trestnú činnosť. Zaradenie obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia v zmysle § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. je v súlade so zákonom. Ostatné výroky týkajúce sa uloženia ochranného protitoxikomanického liečenia ústavnou formou ako aj výrok o náhrade škody je v súlade so zákonom a stavom veci. Tieto výroky ponechal odvolací súd nedotknuté. Z vyššie daných dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.