Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/44/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116211110 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1116211110.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu: BELAR - GROUP, a.s., v likvidácii, Metodova 7, 821 08 Bratislava, IČO: 35 699 213, v mene ktorého koná Y.. Ľ. F., likvidátor, Bajkalská 25/A, 825 03 Bratislava proti žalovanému 1/: GPW s. r. o., Vysoká 16, 811 06 Bratislava, IČO: 35 951 796, žalovanému 2/: SADG EUROPE PROPERTIES LTD, Ascot House 2, Woodberry grove, N12 0FB, Londýn, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, v konaní o určenie neplatnosti zmlúv o postúpení pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 33Cb/77/2016 - 91 zo dňa 15.11.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 33Cb/77/2016 - 91 zo dňa 15.11.2016 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na prerušenie odvolacieho konania zamieta. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie, vrátil žalobcovi súdny poplatok vo výške 92,80 eur prostredníctvom: Slovenská pošta, a.s., Partizánska cesta 9, Banská Bystrica a žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou dňa 23.05.2016 domáhal, aby súd určil neplatnosť Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 16.01.2012 (ďalej len ako „Zmluva 1“) a Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 06.04.2012 (ďalej len ako „Zmluva 2“). K žalobe sa dňa 11.08.2016 vyjadril žalovaný 1/, ktorý vzniesol námietku nedostatku právomoci Okresného súdu Bratislava I z dôvodu uzavretia rozhodcovskej zmluvy, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 1/, ktorej obsahom je dohoda žalobcu a žalovaného 1/, že všetky spory vzniknuté na základe alebo v súvislosti so Zmluvou 1, vrátane sporov ohľadom jej platnosti alebo účinnosti, sa budú riešiť v rozhodcovskom konaní v zmysle zák. č. 244/2004 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov nezávislým rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu. Súd prvej inštancie preskúmal Dodatok č. 1 k Zmluve 1 zo dňa 14.09.2015, a mal za preukázané, že článok 3 bod 3.1 Dodatku č. 1 obsahuje znenie, ktorým sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek a všetky spory vzniknuté medzi zmluvnými stranami na základe alebo v súvislosti so Zmluvou, vrátane sporov o určenie neplatnosti/platnosti alebo sporov o určenie neúčinnosti/účinnosti Zmluvy, budú s konečnou platnosťou a záväznosťou riešené v rozhodcovskom konaní v zmysle zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov nezávislým rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu pri IURO, z.z.p.o. Súd prvej inštancie na základe uvedeného dospel k záveru, že predmetná vec má byť podľa Dodatku č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávky uzatvorený medzi zmluvnými stranami prejednaná v rozhodcovskom konaní pred dohodnutým rozhodcovským súdom, a preto v zmysle ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) nemôže ďalej prvoinštančný súd predmetnú vec prejednávať. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na § 11 ods. 3 a 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení a rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobcovi vo výške 92,80 eur kráteného o 6,70 eur prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. O trovách konania rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 CSP tak, že žiadnej strane sporu trovy konania nevznikli. 2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d) a f) CSP. Žalobca namietal porušenie práva na spravodlivý súdny proces, nakoľko súd prvej inštancie iba konštatoval, že na základe námietky žalovaného 1/ doručené súdu 11.08.2016 súd preskúmal Dodatok 1 k Zmluve 1 zo dňa 14.09.2015, podľa ktorého mal za preukázané, že zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek a všetky spory vzniknuté medzi zmluvnými stranami na základe alebo v súvislosti zo Zmluvou, vrátane sporov o určenie neplatnosti/platnosti alebo sporov o určenie neúčinnosti/ účinnosti Zmluvy, budú s konečnou platnosťou a záväznosťou riešené v rozhodcovskom konaní, pričom otázku rozhodcovskej zmluvy posúdil súd čisto formalisticky, bez posúdenia ostatných nedostatkov uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy a bez toho, aby súd predložil námietku žalovaného 1/ žalobcovi na vyjadrenie. Žalobca mal za to, že Stály rozhodcovský súd pri IURO, z.z.p.o nemá právomoc na rozhodovanie sporov vzniknutých v súvislosti so Zmluvou 1, keďže Dodatok č. 1 zo dňa 14.09.2015 k Zmluve 1, ktorý v mene žalobcu uzatvoril predchádzajúci likvidátor Y.. T. M. a žalovaný 1/ dňa 14.09.2015, je neplatným právnym úkonom, pričom likvidátor Y.. T. M. dňa 14.09.2015 v danom čase nemal spôsobilosť vykonávať funkciu likvidátora spoločnosti BELAR - GROUP. a.s. v likvidácii, nakoľko odo dňa 17.04.2012 je vyčiarknutý zo zoznamu správcov vedeného podľa osobitného zákona, nespĺňa podmienku na výkon funkcie likvidátora podľa § 71 ods. 4 Obchodného zákonníka, a teda prekročil svoje právomoci likvidátora v dodatočnej likvidácii. Likvidátor Y.. T. M. preto pri podpise Dodatku č. 1 dňa 14.09.2015 nekonal dobromyseľne a v dobrej viere, keďže už od 25.04.2013 fakticky nevykonával dodatočnú likvidáciu spoločnosti BELAR - GROUP, a.s. v dodatočnej likvidácii a odo dňa 17.04.2012 nemá spôsobilosť pre výkon funkcie likvidátora spoločnosti BELAR - GROUP, a.s. v likvidácii podľa § 71 ods. 4 Obchodného zákonníka. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 1Cob/232/2012-95, právoplatné dňa 19.03.2013, uznesenie Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 33CbR/33/2012-213, dňa 14.09.2015, ešte neprávoplatné, ako aj na nález Ústavného súdu SR IV. ÚS 479/2011 a II. ÚS 414/2014. Žalobca poukázal tiež na skutočnosť, že Dodatok č. 1 ktorý obsahuje tzv. rozhodcovskú doložku a Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 16.01.2012 nie sú uzatvorené medzi rovnakými účastníkmi. Žalobca ďalej poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 138/2010-21 zo dňa 30.03.2010 a uviedol, že Dodatok č. 1 zo dňa 14.09.2015 uzatvorili Y.. T. M., nakladajúci s majetkom BELAR - GROUP, a.s. v likvidácii ako likvidátor spoločnosti v dodatočnej likvidácii a spoločnosť GPW, s.r.o. (predtým GLOBAL PACIFIC WEST, s.r.o.), IČO: 35 951 796. Spoločnosť BELAR - GROUP, a.s. bola z obchodného registra vymazaná dňa 24.06.2010. Ani po povolení dodatočnej likvidácie novoobjaveného majetku (sporná pohľadávka na náhradu škody) sa neobnovila jej právna subjektivita v celom rozsahu. Podľa Ústavného súdu SR zápis dodatočnej likvidácie do obchodného registra má za následok len čiastočné obnovenie právnej subjektivity (IV. ÚS 479/2011), teda len v rozsahu oprávnení likvidátora robiť v mene spoločnosti úkony smerujúce k jej likvidácii podľa § 72 a nasl. Obchodného zákonníka a túto čiastočnú procesnoprávnu subjektivitu je potrebné posudzovať oddelene od hmotnoprávnej právnej subjektivity, ktorá sa povolením dodatočnej likvidácie neobnovuje (II. ÚS 414/2014). Vzhľadom na uvedené nebolo možné platne uzatvoriť Dodatok č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávky, predmetom ktorého je uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy medzi likvidátorom spoločnosti v dodatočnej likvidácii a spoločnosťou GPW, s.r.o., nakoľko nejde o právny úkon, ktorého predmetom je nakladanie likvidátora s dodatočne zisteným majetkom, ktorý nevedie k jeho speňaženiu ani k ukončeniu dodatočnej likvidácie, ide o hmotnoprávny úkon zakladajúci nové práva a povinnosti spoločnosti BELAR-GROUP, a.s. v likvidácii, ktorá de iure už neexistuje. Navyše, dňom 14.12.2015 funkcia likvidátora R.. T. M. ako likvidátora spoločnosti BELAR - GROUP, a.s. zanikla a do funkcie likvidátora bol menovaný Y.. Ľ. F.. Akýkoľvek ďalší likvidátor majetku spoločnosti BELAR - GROUP, a.s. v likvidácii nie je účastníkom rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej dňa 14.09.2015 Y.. T. M., a nie je preto viazaný prejavom vôle uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu predchádzajúcim likvidátorom, ktorý konal vo vlastnom mene. Rozhodcovská zmluva teda stratila platnosť dňom odvolania R.. T. M. z funkcie likvidátora dňa 14.12.2015. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie zastavil konanie o neplatnosť zmlúv o postúpení pohľadávok v celom rozsahu, avšak na základe Dodatku č. 1 bola zmenená len Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 16.01.2012 medzi BELAR - GROUP, a.s. v likvidácii a spoločnosťou GLOBAL PACIFIC WEST, s.r.o. Ak by aj Dodatok č. 1 bol platným právnym úkonom, zaväzuje výlučne spoločnosť BELAR-GROUP, a.s. v likvidácii a spoločnosť GLOBAL PACIFIC WEST, s.r.o. (dnes GPW s.r.o.), IČO: 35 951 796 a v rámci rozhodcovského konania dojednaného v čl. 3 bode 3.1 Dodatku č. 1 by bolo možné riešiť výlučne otázku platnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 16.01.2012, pričom právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať spory vzniknuté zo Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 06.04.2012 medzi GPW, s.r.o., IČO: 35 951 796 a spoločnosťou SADG EUROPE PROPERTIES LTD. daná nie je, preto súd prvej inštancie má právomoc rozhodnúť o neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 06.04.2012 (opak nebol namietaný ani preukázaný), a preto zastavenie konania aj v tejto časti je nesprávne, navyše súd prvej inštancie tento postup vôbec nezdôvodnil. Žalovaný ďalej poukázal na zriaďovateľa Stáleho rozhodcovského súdu pri IURO, z.z.p.p., ktorým je záujmové združenie právnických osôb IURO, s.r.o., WELL, s.r.o. a Vysnívaný domov, n.o., a ktorý nebude odo dňa 01.01.2017 spĺňať podmienky ustanovené zákonom č. 244/2002 Z. z. pre zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu (novela č. 125/2016 Z. z.), ktorým bude môcť byť podľa §12 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2017 už len národný športový zväz alebo komora zriadená zákonom. Všetky rozhodcovské konania vedené pred týmto stálym rozhodcovským súdom, ktoré začali a v ktorých nebol rozhodcovský rozsudok doručený účastníkom konania pred 01.01.2017, budú 31.12.2016 zo zákona zastavené. Pokiaľ pred 01.01.2017 nebude doručený rozhodcovský rozsudok, konanie vedené pred Stálym rozhodcovským súdom pri IURO, z.z.p.p. o určenie platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 16.01.2012 bude zastavené. Záverom žalobca skonštatoval, že súd prvej inštancie rozhodol o nedostatku svojej právomoci predčasne, nakoľko vôbec riadne a objektívne nezisťoval, či bolo konanie pred Stálym rozhodcovským súdom pri IURO, z.z.p.o. už začaté, a pokiaľ aj bolo, či rozhodcovský súd vydal rozhodnutie. Pokiaľ konanie iniciované nebolo, alebo aj bolo a rozhodcovský súd do 31.12.2016 nedoručí rozhodcovský rozsudok vo veci neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 16.01.2012, konanie pred rozhodcovským súdom bude ex offo zastavené a bude opätovne daná právomoc všeobecného súdu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie preto vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a keďže súd nesprávne vec právne posúdil, nevykonal všetky potrebné dôkazy. Z uvedených dôvodov preto žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie, alternatívne, aby napadnuté uznesenie zmenil a námietke nedostatku právomoci nevyhovel a vyslovil, že právomoc vec prejednať a rozhodnúť má súd prvej inštancie. 3. Žalovaný 1/ a ani žalovaný 2/ sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili. Žalovaný 1/ podal dňa 28.02.2017 na súd prvej inštancie podanie označené ako „Oznámenie žalovaného 1/ o vydaní rozhodcovských rozsudkov relevantných pre konanie/ Doloženie rozhodcovských rozsudkov“, v ktorom uviedol, že dňa 05.12.2016 rozhodcovský súd vydal rozsudok č. k. 91/2016-RS5-125, právoplatný dňa 15.12.2016, ktorým určil, že zmluva o postúpení pohľadávky uzatvorená dňa 16.01.2012 medzi žalovaným (v predmetnom konaní v postavení žalobcu) a žalobcom (v predmetnom konaní v postavení žalovaného 1/), v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 14.09.2015, je platná a že žalobca zmluvou o postúpení pohľadávky uzatvorenou dňa 16.01.2012 medzi žalovaným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 14.09.2015 nadobudol pohľadávku, ktorá je špecifikovaná vo výroku 1 rozhodcovského rozsudku. V tejto súvislosti žalovaný 1/ uviedol, že Okresný súd Bratislava I ani žiadny iný všeobecný súd nemá právomoc meritórne rozhodovať spor medzi žalobcom a žalovaným 1/, či je Zmluva 1 platným právnym úkonom alebo nie. Na základe rozsudku č. k. 91/2016-RS5-125 je medzi žalobcom a žalovaným 1/ právoplatne ukončený spor, či je Zmluva 1 platným právnym úkonom alebo nie. Rozhodcovský súd zakladá medzi žalobcom a žalovaným 1/ prekážku res iudicata, tj. prekážku veci právoplatne rozhodnutej. Žalovaný 1/ ďalej uviedol, že dňa 27.12.2016 rozhodcovský súd vydal rozsudok č. k. 92/2016-RS11-101, právoplatný dňa 31.12.2016, ktorým určil, že zmluva o postúpení pohľadávky uzatvorená dňa 06.04.2012 medzi žalovaným 1/ (v predmetnom konaní v postavení žalovaného 1/) a žalovaným 2/ (v predmetnom konaní v postavení žalovaného 2/) je platná. Na základe rozsudku č. k. 92/2016-RS11-101 je medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ (a spoločnosťou ABONY LTD) právoplatne ukončený spor, či je Zmluva 2 platným právnym úkonom alebo nie. Na základe rozsudku č. k. 92/2016- RS11-101 rozhodcovský súd právoplatne určil, že Zmluva 2 je platným právnym úkonom. Rozhodcovský súd zakladá medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ a (spoločnosťou ABONY LTD) prekážku res iudicata, t.j. prekážku veci právoplatne rozhodnutej. Žalovaný 1/ konštatoval, že je nevyhnutné rešpektovať princíp právnej istoty, v rozpore s ktorou by nepochybne bolo, ak by tá istá zmluva bola v rámci jedného súdneho konania / rozhodcovského konania vedeného medzi určitými stranami určená za platný právny úkon a ak by tá istá zmluva bola v rámci iného súdneho konania / rozhodcovského konania vedeného medzí čiastočne inými stranami určená za neplatný právny úkon. Žalovaný 1/ ďalej poukázal na skutočnosť, že aj keď žalobca nebol účastníkom (stranou) rozhodcovského konania začatého na základe rozhodcovskej žaloby 2, je rozsudok č. k. 92/2016-RS11-101 relevantný aj vo vzťahu k nemu a vo vzťahu k výsledku konania (v časti, kde sa žalobca domáha voči žalovanému 1/ a žalovanému 2/ určenia neplatnosti Zmluvy 2), a to s ohľadom na vyššie spomínaný princíp právnej istoty. Záverom žalovaný 1/ poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.09.2011, sp. zn. 3MCdo/11/2010 ako aj na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.09.2011, sp. zn. III. ÚS 117/2011a vzhľadom na uvedené skutočnosti požiadal, aby odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní Žalobcu proti Uzneseniu prihliadol na právoplatné rozhodcovské rozsudky - Rozsudok č. k. 91/2016-RS5-125 a Rozsudok č.k. 92/2016-RS11-101, ktorými Rozhodcovský súd rozhodol, že Zmluva 1 a Zmluva 2 sú platnými právnymi úkonmi, pričom Rozsudok č. k. 91/2016-RS5-125 pre konanie predstavuje prekážku veci právoplatne rozhodnutej, a ktorý potvrdzuje, že všeobecné súdy nemajú právomoc rozhodovať spor medzi žalobcom a žalovaným 1/ o určenie platnosti / neplatnosti Zmluvy 1. 4. Dňa 13.02.2017 doručil žalobca na súd prvej inštancie návrh na prerušenie odvolacieho konania z dôvodu, že dňa 31.01.2017 podal na Okresný súd Bratislava V žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku zo dňa 05.12.2016 vydaného Stálym rozhodcovským súdom pri IURO, z.z.p.o. v konaní č.k. 91/2016-RS5. Konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku je na Okresnom súde Bratislava V vedené pod sp. zn. 21Cr/12/2017 a pokiaľ žalobca v tomto konaní uspeje a bude právoplatne rozhodnuté, že Stály rozhodcovský súd pri IURO, z.z.p.o. nemal právomoc prejednať a rozhodnúť vec o určenie platnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 16.01.2012, potom v zmysle §6 ods. 3 CSP bude možné síce podať novú žalobu na všeobecný súd, avšak účinky tejto žaloby zostanú zachované, len ak bude podaná žaloba na všeobecný súd do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu o určení, že rozhodcovský súd nemal právomoc. Uvedené konanie o opätovnej žalobe o neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 16.1.2012 by prebiehalo medzi rovnakými účastníkmi a s rovnakým predmetom, ako toto konanie vedené pod sp. zn. 33Cb/77/2016. Žalobca mal za to, že pokiaľ takúto žalobu už v minulosti podal, pričom v konečnom dôsledku sa preukáže, že všeobecný súd mal právomoc vec prejednať a rozhodnúť, potom by bolo nehospodárne ak by rovnakú žalobu musel podávať aj po zrušení rozhodcovského rozsudku. Žalobca ďalej uviedol, že ak v konaní sp. zn. 21Cr/12/2017 bude právoplatne zrušený rozhodcovský rozsudok z dôvodu nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, potom bude môcť konanie o určenie neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 16.01.2012 pokračovať podľa pôvodnej žaloby vedenej na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 33Cb/77/2016. Otázka právomoci rozhodcovského súdu je otázkou predbežnou aj vo vzťahu k odvolaniu voči uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 33Cb/77/2016-91 o zastavení konania. Záverom žalobca navrhol, aby Krajský súd v Bratislave odvolacie konanie vo veci odvolania žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 33Cb/77/2016-91 zo dňa 15.11.2016 prerušil do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 21Cr/12/2017 o zrušenie rozhodcovského rozsudku, medzi účastníkmi BELAR - GROUP, a.s., v likvidácii, Metodova 7, 821 08 Bratislava, IČO: 35 699 213, za ktorého koná Y.. Ľ. F., likvidátor a GPW, s.r.o., Vysoká 16, 811 06 Bratislava, IČO: 35 951 796. 5. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov a v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP) a po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania žalobcu dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 6. Odvolací súd po preštudovaní napadnutého rozhodnutia ako i predloženého spisového materiálu zistil, že súd prvej inštancie v zmysle § 6 ods. 1 CSP zastavil konanie vedené pod sp. zn. 33Cb/77/2016, nakoľko dospel k záveru, že predmetná vec mala byť podľa Dodatku č. 1 k Zmluve 1, uzatvoreného medzi zmluvnými stranami, prejednaná v rozhodcovskom konaní pred dohodnutým rozhodcovským súdom. 7. Na základe skutočností vyplývajúcich zo súdneho spisu dospel odvolací súd k názoru, že v danom prípade súd prvej inštancie rozhodol o zastavení konania predčasne, keďže vo svojom rozhodnutí len stručne a bez akéhokoľvek odôvodnenia skonštatoval, že článok 3 bod 3.1 Dodatku č. 1 obsahuje znenie, ktorým sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek a všetky spory vzniknuté medzi zmluvnými stranami na základe alebo v súvislosti so Zmluvou 1, vrátane sporov o určenie neplatnosti/ platnosti alebo sporov o určenie neúčinnosti/účinnosti Zmluvy 1, budú s konečnou platnosťou a záväznosťou riešené v rozhodcovskom konám v zmysle zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov nezávislým rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu pri IURO, z.z.p.o. Svoje rozhodnutie zastaviť konanie tak súd prvej inštancie založil na nedostatku právomoci vo veci konať z dôvodu uzavretia rozhodcovskej doložky medzi stranami sporu, avšak žiadnym spôsobom sa s danou rozhodcovskou doložkou obsiahnutou v Dodatku č. 1 k Zmluve 1 nevysporiadal, pričom neskúmal ani základné predpoklady platnosti rozhodcovskej doložky, na základe ktorej konštatoval právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodovať. 8. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že Dodatok č. 1 zo dňa 14.09.2015 k zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 16.01.2012, ktorého obsahom bola aj predmetná rozhodcovská doložka, na základe ktorej súd prvej inštancie zastavil konanie sp. zn. 33Cb/77/2016, uzatvoril v mene žalobcu likvidátor Y.. T. M., ktorý je odo dňa 17.04.2012 vyčiarknutý zo zoznamu správcov vedeného podľa osobitného zákona, čím nespĺňal podmienku pre výkon likvidátora podľa § 71 ods. 4 Obchodného zákonníka, a teda nemal spôsobilosť túto funkciu vykonávať. Zároveň, uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 1Cob/232/2012-95 zo dňa 31.01.2013 právoplatným dňa 19.03.2013, ho súd odvolal z funkcie likvidátora obchodnej spoločnosti BELAR - GROUP, a.s. a do funkcie menoval Y.. Ľ. F., čo vyplýva aj z lustrácie v Obchodnom registri. Odvolací súd tu poukazuje na § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou. Súd prvej inštancie na uvedenú skutočnosť neprihliadal, žiadnym spôsobom neskúmal, či je rozhodcovská doložka podpísaná oprávnenými osobami, a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že likvidátor Y.. T. M. bol z funkcie likvidátori spoločnosti BELAR - GROUP, a.s. odvolaný. Nakoľko predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je platné uzavretie rozhodcovskej doložky, úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne preskúmať uzavretú rozhodcovskú doložku v Dodatku č. 1 k Zmluve 1, najmä, či je predmetná rozhodcovská doložka podpísaná oprávnenými osoba s prihliadnutím na skutočnosť, že likvidátor Y.. T. M. bol z svojej funkcie likvidátora odvolaný. V neposlednom rade je zo strany súdu prvej inštancie potrebné zaoberať aj skutočnosťou, že Dodatok č. 1, v ktorom došlo k údajnému uzavretiu rozhodcovskej doložky, bol uzavretý len k Zmluve 1, teda k Zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 16.01.2012, pričom v rámci Zmluvy 2 (Zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 06.04.2012) žiadny Dodatok obsahujúci rozhodcovskú doložku, ktorá by založila právomoc rozhodcovského súdu, uzatvorený nebol. Nebolo tak možné zastaviť konanie z dôvodu uzavretia rozhodcovskej doložky aj v tejto časti. 9. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že odôvodnenie rozhodnutia súdu, tak rozsudku ako aj uznesenia, musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozsudku (§ 220 ods. 2, 3 CSP) je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať správnosť rozhodnutia a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t.j. musí byť preskúmateľné. Tieto požiadavky rozhodnutie súdu prvej inštancie nespĺňa. 10. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). 11. Rovnako Ústavný súd Slovenskej republiky sa vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze III. ÚS 119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. US 115/03). 12. So zreteľom na uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s § 380 ods. 2 CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd prvej inštancie vec opätovne prejedná v intenciách vyššie uvedeného, najmä v súvislosti s bodmi 7 a 8 tohto uznesenia, pričom v novom rozhodnutí o veci rozhodne podľa § 396 ods. 3 CSP aj o náhrade trov odvolacieho konania. 13. V súvislosti s návrhom žalobcu na prerušenie konania zo dňa 10.02.2017, vzhľadom na rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorý uznesenie č.k. 33Cb/77/2016 - 91 zo dňa 15.11.2016 zrušuje a vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, je prerušenie odvolacieho konania v tomto štádiu právne bezvýznamné. 14. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).