Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/197/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116212978 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1116212978.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci C.. D.. S. M., B.., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. ulica - T., XXX XX T., o návrhu navrhovateľa: HABEUS CORPUS, občianske združenie, IČO: 70 108 102, so sídlom Ocelkova 643/20, 198 00 Praha, Česká republika, adresa na doručovanie: P.O.BOX č. 21, 198 21 Praha 98, Česká republika, v konaní o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony a o ustanovenie opatrovníka, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 16.02.2017, č.k. 3Ps/13/2016-68, takto r o z h o d o l : Odvolanie navrhovateľa sa o d m i e t a. Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 16.02.2017, č.k. 3Ps/13/2016-68 odmietol podanie navrhovateľa: HABEAS CORPUS, občianske združenie so sídlom Ocelkova 643/20, 198 00 Praha 9, IČO: 70 108 102, adresa na doručovanie: P.O. Box 21, 198 21 Praha, doručené Okresnému súdu Bratislava I dňa 15.06.2016 z dôvodu, že mu nesvedčí účastníctvo. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 7 ods. 1, 2, § 8 ods. 1, § 25, § 26 ods. 1, 2, § 52, § 231, § 233 ods. 1, 2, § 234, § 235 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“), § 127 ods. 1, § 129 ods. 1, § 133, § 134, § 135, § 136 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a vecne tým, že po preskúmaní návrhu navrhovateľa, ako aj jeho doplnenia a z predložených listinných dôkazov zistil, že navrhovateľovi nesvedčí účastníctvo, ako tomu, kto má na veci právny záujem. Uviedol, že navrhovateľ nebol blízkou osobou a ani nepreukázal, že je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti alebo poskytovateľom sociálnych služieb, teda nepreukázal procesnú subjektivitu navrhovateľa. Mal za to, že skutočnosti odôvodňujúce zásah do spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony uvádzané navrhovateľom neboli dostatočné na to, aby skutočne odôvodňovali obmedzenie spôsobilosti na právne úkony fyzickej osoby. Mal taktiež za to, že navrhovateľ opomenul uviesť, aké iné opatrenia sa snažil urobiť pred podaním návrhu na súd a ani nepreukázal, že menej radikálne zásahy do integrity menovaného neprichádzajú do úvahy. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, žiadajúc, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súdu prvej inštancie vytkol, že nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 C.m.p.), nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok neprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p.). Namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ C.s.p.), jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. v spojení s ustanovením § 366 ods. 1 písm. c/, písm. d/ C.s.p.. Taktiež namietal porušenie ust. § 6 a § 35 C.m.p., čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Sb.), čl. 14 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach (prijatý v New Yorku dňa 10.05.1976, publikovaný v zbierke zákonov ČSSR ako vyhláška ministerstva zahraničných vecí č. 120/1976 Sb.). Uviedol, že otázku účastníctva ako rozhodnú skutočnosť je potrebné dokazovať a to riadnym spôsobom. Vyslovil názor, že súd prvej inštancie nevykonal v predmetnom konaní žiaden z navrhovaných dôkazov svedčiacich jeho účastníctvu. Poukázal na judikatúru Ústavného súdu M. republiky, Najvyššieho súdu Českej republiky, Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky, Najvyššieho súdu Českej socialistickej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej socialistickej republiky, v zmysle ktorej všeobecný súd nie je síce povinný vykonať všetky dôkazy navrhované účastníkmi konania, ale v odôvodnení rozhodnutia sa musí vysporiadať s otázkou nevykonania navrhovaných dôkazov účastníkmi konania. Pokiaľ sa však navrhované dôkazy týkajú rozhodných skutočností, súd je povinný vykonať takéto dôkazy. 4. V podaní označenom ako doplnenie odvolania, navrhovateľ navrhol vykonanie ďalšieho dôkazu a to výpisom zo spolkového registra navrhovateľa, z ktorého je zrejmé, že navrhovateľ vznikol dňa 17.10.2010 a za predsedu spolku navrhovateľa bol dňa 06.12.2016 zvolený O.. D. H.. Mal za to, že jeho právny záujem v predmetnom konaní je daný tým, že konanie DZ. ako vysokého štátneho funkcionára má dopad na denný život nielen občanov Slovenskej republiky, ale i na občanov okolitých krajín. Tvrdil, že C. sa vzhľadom na svoju duševnú chorobu a z titulu svojej funkcie dopúšťa hromadnej diskriminácie voči svojim občanom a je nebezpečný pre seba aj svoje okolie. Argumentoval, že okrem neho na konanie DZ. poukazujú i ďalšie subjekty, ktoré skutočnosti opísal vo svojich podaniach zo dňa 15.06.2016 a zo dňa 29.10.2016, avšak náprava nebola vykonaná. V tejto súvislosti poukázal na dôkaz o nevykonaní nápravy a to Programové vyhlásenie Únie občanov 4. kategórie zo dňa 01.05.2017. Záverom žiadal, aby v konaní bol ako svedok vypočutý predseda spolku navrhovateľa HABEAS CORPUS, O. 5. C.. sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril. 6. Odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 2 ods. 1 C.m.p. v spojení s § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je potrebné ako neprípustné odmietnuť. 7. Podľa ustanovenia § 8 ods. 1 C.m.p., návrh navrhovateľa, ktorému nesvedčí účastníctvo podľa § 7, súd uznesením odmietne. 8. Podľa § 59 ods. 1 C.m.p., odvolanie je prípustné aj proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, okrem uznesenia, ktorým súd poveril účastníka zvolaním valného zhromaždenia podľa § 304 písm. f/. 9. Podľa § 59 ods. 2 C.m.p., odvolanie je prípustné aj proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zrušení rozhodnutia o dedičstve, ak sa dodatočne zistí, že poručiteľ žije, alebo ak bolo zrušené jeho vyhlásenie za mŕtveho. 10. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p., na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 11. Podľa § 386 písm. c/ C.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. 12. Podľa § 357 C.s.p., odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a/ zastavení konania, b/ odmietnutí podania vo veci samej, c/ odmietnutí žaloby na obnovu konania, d/ návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e/ zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f/ návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g/ zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h/ zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i/ návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j/ odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k/ povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l/ zabezpečení dôkazného prostriedku, m/ nároku na náhradu trov konania, n/ prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o/ návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia. 13. Predtým, než začne odvolací súd na základe podaného odvolania konať vo veci samej, musí skúmať, či odvolanie spĺňa všetky podmienky prípustnosti odvolania požadované zákonom, t.j. či je podané v lehote, oprávnenou osobou, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné a či má všetky predpísané náležitosti. Ak odvolací súd zistí, že nie je splnená niektorá z podmienok odvolania, musí odvolanie odmietnuť bez ďalšieho vecného prejednania odvolania. 14. V danej veci odvolanie smeruje proti uzneseniu súdu prvej inštancie o odmietnutí podania z dôvodu, že navrhovateľovi v zmysle § 8 ods. 1 C.m.p. nesvedčí účastníctvo. V zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 C.m.p. v spojení s § 355 ods. 2 C.s.p. je proti uzneseniu súdu prvej inštancie prípustné odvolanie, len ak to zákon pripúšťa. Prípustnosť odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie zakotvuje ustanovenie § 59 C.m.p. a § 357 C.s.p., ktoré uvádzajú taxatívny výpočet uznesení, ktoré strana sporu (v civilnom mimosporovom konaní účastník konania) môže napadnúť odvolaním. Keďže v ustanoveniach § 59 C.m.p. a § 357 C.s.p. absentuje možnosť podať odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie o odmietnutí podania z dôvodu, že navrhovateľovi v zmysle § 8 ods. 1 C.m.p. nesvedčí účastníctvo, odvolací súd na podané odvolanie navrhovateľa neprihliadal. 15. Záverom odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie nesprávne poučil účastníkov konania o možnosti podať odvolanie proti predmetnému rozhodnutiu. Nesprávne poučenie súdu prvej inštancie o práve podať odvolanie však nemôže priznať účastníkovi konania viac práv, ako mu priznáva zákon a rovnako nemá vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu. 16. Tým, že navrhovateľ podal odvolanie proti uzneseniu, proti ktorému zákon nepripúšťa možnosť podať odvolanie, odvolací súd odvolanie bez vecného preskúmania správnosti napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie podľa § 386 písm. d/ C.s.p. odmietol. 17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 52 C.m.p. 18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).