Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/9/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116219881 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1116219881.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Haitovej v právnej veci žalobcu: KONTUR spol. s r.o., Pekárska 11, 917 01 Trnava, IČO: 30 777 518, zast.: JUDr. Daniel Grigeľ, advokát, Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava proti žalovanému: Sberbank Slovensko, a.s., Vysoká 9, 810 00 Bratislava, IČO: 17 321 123 o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I, č.k. 38Cb/140/2016-48 zo dňa 21.10.2016 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I, č.k. 38Cb/140/2016-48 zo dňa 21.10.2016 p o t v r d z u j e . Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania o nariadenie neodkladného opatrenia voči žalobcovi vo výške 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 22.9.2016 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa blokácie bankového účtu žalobcu č. účtu: O. J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX do výšky 82.950 eur bez časového obmedzenia, nakoľko mal za to, že nariadením neodkladného opatrenia možno dosiahnuť medzi stranami trvalú úpravu pomerov. 2. Súd prvej inštancie dospel pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia k záveru, že žalobca osvedčil uzavretie rámcovej zmluvy o budúcom postúpení pohľadávok č. 363 153 so žalovaným, na základe ktorej si dohodol so žalovaným bezregresný faktoring (odkúpenie) niektorých svojich neuhradených pohľadávok. Predmetom zmluvy bolo stanovenie podmienok, za ktorých je žalobca oprávnený ponúknuť pohľadávky žalovanému na odplatné postúpenie a za ktorých je žalovaný oprávnený akceptovať odplatné postúpenie. Predmetom bolo i nastavenie spolupráce, ktorá bude spočívať v budúcom odplatnom postupovaní pohľadávok (článok I ods. 1 zmluvy). Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy mali byť aj Všeobecné obchodné podmienky banky, ktoré žalobca nedoložil. Prvoinštančný súd poukázal na článok II zmluvy, v zmysle ktorého je zmluva o odplatnom postúpení pohľadávky zmluvou, ktorej obsahom je bližšia špecifikácia podmienok odplatného postúpenia Akceptovaných pohľadávok žalobcu ako klienta od konkrétneho dlžníka. Ďalej uviedol, že žalobca konkrétne dve zmluvy, ktorými bolo vykonané prvé a druhé postúpenie pohľadávok a z ktorých by boli zrejmé podmienky konkrétneho postúpenia pohľadávok, súdu nepredložil. Žalobca osvedčil, že v zmysle článku 3 ods. II. zmluvy patrí medzi základné podmienky pre odplatné postúpenie pohľadávky voči spoločnosti SCALDIS, M. i typ postúpenia Pohľadávky - bez regresu, kedy za bežný účet žalobcu bol označený účet s č. XXX XXX XXXX/XXXX. Z obsahu článku 3 ods. 2 bod 12 zmluvy, ako i z uznesenia Okresného súdu Trnava zo dňa 11.12.2014 sp. zn. 25R/8/2014 je zrejmé, že v čase uzavretia zmluvy bola na spoločnosť žalobcu povolená reštrukturalizácia a v zmysle uvedeného článku musel existovať súhlas reštrukturalizačného správcu žalobcu s uzavretím takejto zmluvy, ako aj s jej obsahom a rozsahom. Správca musel vyjadriť súhlas v zmysle bodu 13 s každou jednotlivou žiadosťou žalobcu o odkúpenie Pohľadávky. S poukazom na listinné dôkazy predložené žalobcom mal súd prvej inštancie za to, že žalobca osvedčil, že v zmysle základnej zmluvy bol dohodnutý bezregresný typ postúpenia pohľadávky, avšak neosvedčil, že tak bolo dohodnuté i v zmysle jednotlivých konkrétnych zmlúv o odplatnom postúpení pohľadávky, ako ani podmienky uvedené vo VOP. V zmysle uvedeného tak podľa názoru konajúceho súdu nebolo možné uzavrieť, či sa naozaj jednalo o bezregresné postúpenie jednotlivých pohľadávok. Predloženými dokladmi (mailovou komunikáciou zo dňa 16.12.2015) žalobca osvedčil, že došlo k blokácii jeho bežného bankového účtu č. O. J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX do výšky postúpených pohľadávok voči spoločnosti SCALDIS. Žalobca zároveň osvedčil, že ku dňu 25.6.2016 bola na jeho bežnom účte zriadená blokácia peňažných prostriedkov vo výške 85.867,03 eur. Žalobca ale podľa mienky prvoinštančného súdu neosvedčil nevyhnutnosť úpravy pomerov bez odkladu. Neosvedčil, že by v dôsledku uvedeného nebol schopný či už plniť svoje záväzky v zmysle reštrukturalizačného plánu, ani že by nedisponoval inými finančnými prostriedkami pre účely prípadného uspokojenia veriteľov. Zároveň návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný po viac ako roku a štvrť od prvej blokácie peňažných prostriedkov (6.6.2015) a žalobca neosvedčil, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo jeho právo ohrozené a bolo by potrebné trvale upraviť pomery účastníkov. Argumenty a dôvody uvedené žalobcom považoval súd prvej inštancie za dôvody osvedčujúce nárok žalobcu vo veci samej, a nie za dôvody osvedčujúce naliehavosť úpravy medzi účastníkmi. Zároveň žalobca neosvedčil, že by k podaniu návrhu mal súhlas dozorného správcu v zmysle časti B článku II bod II.4 reštrukturalizačného plánu. Čo sa týka strhávania určitých platieb zo strany žalovaného, nie je možné podľa názoru súdu prvej inštancie s určitosťou uzavrieť, že by na uvedený postup nemal v zmysle článku X ods. 1, 2 zmluvy nárok. S poukazom na uvedené skutočnosti preto prvoinštančný súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. O trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s 255 ods. 1 CSP. 3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a navrhoval napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že predložil súdu všetky dokumenty, ktorými k uzatvorenej zmluve od žalovaného disponuje, pričom všeobecné obchodné podmienky, napriek ich údajnej neoddeliteľnosti, pripojené neboli a žalobcovi bola odovzdaná iba samotná zmluva, ktorej kópiu súdu predložil. K nepredloženiu jednotlivých zmlúv o odplatnom postúpení pohľadávok žalobca uviedol, že žiadne osobitné zmluvy k rámcovej zmluve podpisované neboli. Proces postúpenia pohľadávok prebehol na základe písomnej žiadosti o postúpenie tej ktorej pohľadávky žalovanému, ktorý akceptáciu postúpenia potvrdil reálnym uhradením 75 % požadovanej istiny príslušnej pohľadávky na účet žalobcu. Žalobca ďalej predložil rozhodnutie Daňového úradu Trnava zo dňa 2.11.2016, ktorým daňový úrad zriaďuje na nehnuteľnostiach žalobcu daňové záložné právo z dôvodu neuhradenia zročných daňových nedoplatkov. Súčasne predložil výzvu veriteľa KUEHNE + NAGEL, s.r.o. na úhradu dlžnej sumy vo výške 7.000 eur. Podľa tvrdenia žalobcu, ani jednu z týchto pohľadávok nie je schopný veriteľom uhradiť z dôvodu blokácie bankového účtu žalovaným. Prílohou odvolania bol aj súhlas dozorného správcu žalobcu s podaním prípadných procesných podaní za účelom riešenia neodkladnej nepriaznivej finančnej situácie žalobcu vzniknutej z titulu blokácie bankového účtu. Na záver odvolania žalobca vyjadril nesúhlas s postupom prvoinštančného súdu, ktorý nepriznal právnu ochranu zjavne finančne slabšej a poškodenej strane - žalobcovi, ktorému v dôsledku vzniknutej situácie hrozí platobná neschopnosť a konkurz, a to napriek tomu, že disponuje dostatkom nehnuteľného majetku, ktorý je založený práve v prospech žalovaného. 4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 25.1.2017 uviedol, že odmieta a popiera skutkové tvrdenia žalobcu o neoprávnenosti blokácie peňažných prostriedkov na bankovom účte žalobcu O. J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Ďalej uviedol, že postupovanie pohľadávok bolo v rámcovej zmluve o budúcom postúpení pohľadávok č. 363 153 zo dňa 19.12.2014 dohodnuté „bez regresu“, avšak jednou z podmienok pre postúpenie pohľadávok bola riadna existencia pohľadávky s tvrdeným obsahom (čl. II ods. 1 rámcovej zmluvy). Ak sa žalovaný nestal veriteľom postúpenej pohľadávky s dohodnutým obsahom, má podľa zmluvy právo na vrátenie odplaty za postúpenie v celom rozsahu (čl. IX ods. 1 písm. a) rámcovej zmluvy). V prípade spochybnenia existencie postúpenej pohľadávky, nepravdivosti vyhlásení žalobcu a pri iných porušeniach rámcovej zmluvy má žalovaný právo blokovať peňažné prostriedky na účte žalobcu (čl. VIII ods. 2 písm. g) rámcovej zmluvy). Žalovaný ďalej uviedol, že pri pohľadávkach z faktúry č. 315 010 a z faktúry č. 315 011, ktoré mali byť na neho postúpené, spoločnosť SCALDIS spochybnila ich oprávnenosť a samotnú existenciu. Zároveň poukázal na skutočnosť, že voči spoločnosti SCALDIS bolo iniciované insolvenčné konanie vo M., pričom v súčasnosti prebiehajú potrebné procesné úkony k zisteniu, či pohľadávky z faktúry č. 315 010 a z faktúry č. 315 011 reálne existujú, sú oprávnené, a teda či sú v súlade s rámcovou zmluvou. Podľa názoru žalovaného do vyriešenia danej otázky je oprávnený blokovať peňažné prostriedky v určenom rozsahu na bankových účtoch žalobcu. Žalovaný vo svojom vyjadrení ďalej uviedol chronologický postup pri blokácii peňažných prostriedkov a v nadväznosti na uvedené, ako aj ochotu žalovaného komunikovať zo žalobcom a súhlas žalobcu s blokáciou účtu, odmieta žalobcom účelovo kreovaný obraz o údajnej snahe žalovaného zničiť podnikateľskú činnosť žalobcu. S poukazom na zákonnú úpravu týkajúcu na neodkladných opatrení žalovaný uviedol, že potrebu neodkladnej úpravy pomerov musí konajúci súd skúmať (a žalobca osvedčiť) vo vzťahu ku všetkým relevantným skutkovým okolnostiam a ak žalobca založí svoje procesné právo iba na parciálnych tvrdeniach, pričom zamlčí alebo bagatelizuje iné rozhodné skutočnosti, nemôže byť s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia úspešný. Zdôraznil, že v posudzovanom prípade bola blokácia na účte žalobcu zriadená dňa 4.6.2015, pričom žalobca nerealizoval žiadne procesné podanie (žaloba, predbežné opatrenie, vykonanie dohľadu nad činnosťou banky a pod.), ktorým by sa domáhal ochrany svojich údajne porušených práv. Žalobca si bol dlhodobo plne vedomý existencie blokácie a možných následkov z toho vyplývajúcich, a preto žalobca nemôže podľa názoru žalovaného osvedčiť potrebu neodkladnej úpravy pomerov na základe blokácie zo dňa 4.6.2015. Ako nepravdivé označil žalovaný tvrdenie žalobcu, že prípadné pohľadávky žalovaného sú dostatočne zabezpečené záložným právom zriadeným na nehnuteľnostiach, pretože uvedené záložné právo zabezpečuje inú úverovú pohľadávku žalovaného voči žalobcovi. Na základe uvedených skutočností považuje žalovaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu za nedôvodný, a preto navrhoval, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. 5. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, keď napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne. 6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 220 ods. 2 CSP. 7. Odvolací súd na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza, že súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými skutočnosťami uvedenými žalobcom v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie vyhodnotil návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný, nakoľko neboli splnené základné zákonné predpoklady pre jeho nariadenie, a to správne. V zmysle platnej právnej úpravy (§ 324 a nasl. CSP) môže súd nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu. Žalobca je povinný okrem opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísať tiež skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. 8. Odvolací súd v názorovej zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobca v posudzovanom prípade neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a listinných dôkazov založených v súdnom spise nemožno vyvodiť riadne osvedčenie naliehavosti procesnej prevencie. Podľa tvrdení žalobcu k prvej blokácii jeho bankového účtu došlo dňa 6.6.2015, k druhej dňa 15.6.2015. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný na súde prvej inštancie dňa 22.9.2016. V období po zriadení blokácie účtu žalobcu prebiehala medzi žalobcom a žalovaným komunikácia, na základe ktorej žalovaný súhlasil s odblokovaním časti peňažných prostriedkov na úhradu splatných záväzkov žalobcu, ktoré bolo podmienené doplnením stavu účtu. Ako vplýva z predloženej komunikácie, žalobca akceptoval podmienky pre uvoľnenie peňažných prostriedkov. V nadväznosti na časovú súvislosť, samotný dôvod blokácie účtu zo strany žalovaného, ako aj na postup žalobcu a žalovaného po vykonaní blokácie účtu, nie je možné prijať záver o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. 9. Je nutné tiež zdôrazniť, že navrhovaným neodkladným opatrením žalobca žiadal trvalú úpravu pomerov. Vzhľadom na zmluvný vzťah strán sporu založený rámcovou zmluvou o budúcom postúpení pohľadávok č. 363 153 zo dňa 19.12.2014 však nie možné vylúčiť existenciu prípadného iného dôvodu na zriadenie blokácie účtu žalobcu, pričom trvalou úpravou pomerov, ako to navrhuje žalobca, by mohlo dôjsť k bezdôvodnému zásahu do práv žalovaného vyplývajúcich z rámcovej zmluvy o budúcom postúpení pohľadávok č. 363 153 zo dňa 19.12.2014. 10. Súd prvej inštancie v danom prípade rozhodol správne, pokiaľ zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko v konaní neboli osvedčené zo strany žalobcu základné predpoklady pre jeho nariadenie, a to dôvodnosť potreby úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil. 11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP, tak že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania o nariadenie neodkladného opatrenia vo výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. 12. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).