Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/66/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116220048 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1116220048.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Michaely Královej, v právnej veci žalobkyne: E. Y., I.. XX.X.XXXX, Z. O. X, Z., proti žalovanému: W. Y., I.. XX.X.XXXX, Z. L. X, Z., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 30. septembra 2016, č.k. 23C/103/2016-43, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. m e n í tak, že žalovanému ukladá, aby sa nepribližoval k žalobkyni na vzdialenosť kratšiu, než 5 metrov, a zároveň mu ukladá, aby žalobkyňu písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo akýmkoľvek iným spôsobom nekontaktoval, s výnimkou komunikácie týkajúcej sa výlučne výkonu styku žalovaného s maloletým synom sporových strán W. Y., I.. XX.X.XXXX, a vo zvyšku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. Vo výroku II. uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením vyhovel súd prvej inštancie (výrokom I.) návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia a žalovanému uložil, aby žalobkyňu písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami vôbec nekontaktoval, a nepribližoval sa k nej na vzdialenosť kratšiu ako 50 metrov. Zároveň (výrokom II.) žalovanej uložil povinnosť podať na súde v lehote 60 dní žalobu vo veci samej a (výrokom III.) o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na ich náhradu nárok. Poukázal na skutočnosť, že návrhom, podaným na súde prvej inštancie dňa 13.07.2016, sa žalobkyňa proti žalovanému domáhala aj nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanému uložil nevstupovať do rodinného domu na Š. U.. Č.. XXX/XX O. Z., T.. M., pričom o návrhu v tejto časti; po tom, ako konanie v danej veci vylúčil na samostatné konanie; rozhodol samostatným uznesením. Z predložených listín zistil, že dňa 23.8.2016 bola na žalovaného podaná na Okresnom súde Bratislava II obžaloba za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,2 psím. h/ Trestného zákona, pretože od septembra 2015 až do 30.3.2016 v Bratislave, na O. X a rôznych miestach sa žalobkyni telefonicky vyhrážal smrťou, ťažkou ujmou na zdraví a inou ťažkou ujmou a týmto konaním vzbudil dôvodnú obavu, že svoje konanie uskutoční aj reálne. V nadväznosti na uvedené, vychádzajúc z obsahu spisu a listín predložených žalobkyňou dospel s poukazom na ust. § 324 ods. 1, 3 § 325 ods. 1,2, § 328 ods. 1,2, § 329 ods. 1,2 CSP k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je v plnom rozsahu dôvodný, nakoľko predloženými listinami bolo osvedčené, že telesná a duševná integrita žalobkyne môže byť správaním žalovaného, opísaným v obžalobe podanej na neho na Okresnom súde Bratislava II, ohrozená, a preto považoval za nevyhnutné zasiahnuť a nariadiť neodkladné opatrenie v navrhovanom znení. O uložení povinnosti žalobkyni podať žalobu vo veci samej rozhodol podľa ust. § 336 ods. 1,2 CSP a predmet a strany sporu vymedzil vo výroku svojho uznesenia. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. 2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný domáhajúc sa jeho zrušenia. Namietal, že súd prvej inštancie vychádzal z návrhu žalobkyne zo dňa 08.09.2016, t.j. v čase, kedy objektívne nemohol nijakým spôsobom ohrozovať alebo kontaktovať samotnú žalobkyňu. Tvrdenia žalobkyne reprodukované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia považuje za účelové a klamlivé, keďže sa doposiaľ nepreukázali, pričom hoci súd prvej inštancie poukázal na to, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť iba na základe tvrdení žalobcu, napadnutým uznesením neodkladné opatrenie nariadil výlučne na základe tvrdení žalobkyne a podanej obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava II. Namietal, že napadnuté uznesenie je nepreskúmateľné, keď súd prvej inštancie neuvádza konkrétne dôkazy preukazujúce pravdivosť tvrdení žalobkyne. Zdôraznil, že žalobkyňa svoj návrh podala až po takmer dvoch týždňoch od kedy ho mala pripravený, v čase, keď bol vo väzbe, a napriek tomu, že sa doposiaľ nedopustil konania, ktoré mu bez dôkazov pripisuje, keďže v čase, kedy malo dôjsť k údajným vyhrážkam, sa s ním dobrovoľne stretávala a trávila voľný čas. Opätovne zdôraznil, že sa voči žalobkyni žiadneho protiprávneho konania nedopustil, a naviac sám nemá záujem sa ňou stretávať, z ktorých dôvodov považuje návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za neopodstatnený. Napokon namietal, že postupom prvoinštančného súdu mu bolo odňaté právo na súdnu ochranu, keď nariadením neodkladného opatrenia súd fakticky zmenil právoplatný a vykonateľný rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 27.8.2015, č.k. 1P/45/2015-51, ktorým mu bolo priznané právo stretávať sa so synom W. v prítomnosti žalobkyne, ktorá mu akýkoľvek styk so synom odopiera, a zároveň i tú skutočnosť, že napadnuté uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je nevykonateľné, keďže v rámci prebiehajúceho trestného konania je nútený sa k žalobkyni priblížiť na vzdialenosť menšiu, než 50 metrov. 3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadala napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť ako dôvodné a vecne správne. Poukázala tiež na skutočnosť, že už podala žalobu vo veci samej. Ďalšie podrobnosti však neuviedla a podanú žalobu (ani v kópii) nepredložila. 4. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného odvolania podľa § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 329 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné. 5. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 6. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 7. Podľa § 325 ods. 2 písm. g/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala určitú osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená. 8. Podľa § 325 ods. 2 písm. h/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. 9. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 10. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. 11. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu, a je potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. 12. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 písm. g/ a h/ CSP postačuje, ak je osvedčená existencia možnosti ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity dotknutej osoby, teda žalobcu. Osvedčenie existencie hrozby zásahu do telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná, nakoľko nariadenie neodkladného opatrenia je okamžitým a účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky zásahov do integrity chránenej osoby a v jeho prospech svedčí najmä to, že v dôsledku jeho uplatnenia - zákazu kontaktov alebo priblíženia - sa ohrozenej osobe poskytuje pomerne rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej nemusí žiť v strachu a obavách pred zásahmi do svojej integrity. V tomto smere je potrebné vychádzať i z účelu a cieľov Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach (Ú. v. EÚ L 181/4, 29. 6. 2013), vyjadreného v odseku 6 Preambuly citovaného Nariadenia. 13. Odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie, dospel k záveru, že z hľadiska nevyhnutnej dočasnej ochrany žalobkyne, ako možnej obete nebezpečného vyhrážania, je potrebné jej návrhu vyhovieť. Žalobkyňa totiž obsahom obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava II zo dňa 23.08.2016 podanej na Okresný súd Bratislava II na žalovaného ako obvineného zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona, v spojení so skutočnosťou, že žalovaný bol dňa 16.09.2016 prepustený z väzby, dostatočne spoľahlivo osvedčila dôvodnosť naliehavej potreby bezodkladnej úpravy vzťahov medzi sporovými stranami takými rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré nasvedčujú tomu, že zo strany žalovaného reálne hrozí, že môže dochádzať ku psychickému ubližovaniu žalobkyni vyhrážkami ujmou na jej zdraví a inou ťažkou ujmou, ktoré konanie žalovaného predstavuje bezprostredné ohrozenie duševného zdravia žalobkyne, teda jej duševnej integrity, ako to má na mysli ust. § 325 ods. 2 písm. g/ a h/ CSP. 14. Napriek tomu, že odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že zákonom stanovené predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. g/ a h/ CSP sú v preskúmavanej veci splnené, odvolanie žalovaného treba považovať za dôvodné pokiaľ ide o rozsah uložených obmedzení. Z obsahu spisu totiž vyplýva; a sama žalobkyňa to uvádza v podanom návrhu; že podľa právoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 27.8.2015, č.k. 1P/45/2015-51, má žalovaný právo stretávať sa s maloletým synom W. Y., I.. XX.X.XXXX, bez obmedzenia v prítomnosti žalobkyne a po dohode s ňou. Za daného stavu, keď v priebehu konania nebolo preukázané, ani inak nevyšlo najavo, že citované rozhodnutie bolo neskôr zmenené, by uloženie obmedzenia spočívajúceho v zákaze akýchkoľvek kontaktov žalobkyne zo strany žalovaného nezohľadňujúce súdom upravený spôsob stretávania sa žalovaného so synom, bez rozhodnutia súdu nepriamo znemožnilo akýkoľvek výkon styku žalovaného so synom a neprípustným spôsobom by tak zasiahlo do jeho rodičovských práv, avšak tiež do práv maloletého W.. Naplnenie účelu nariadenia neodkladného opatrenia v preskúmavanej veci; ktorým je ochrana žalobkyne pred akýmikoľvek útokmi žalovaného; je pritom možné pri súčasnom rešpektovaní práv a oprávnených záujmov žalovaného dosiahnuť i tým, že žalovaný síce bude obmedzený v kontakte so žalobkyňou, avšak z kontaktov nebude vylúčená komunikácia týkajúca sa zabezpečenia výkonu jeho styku so synom s tým, že bude zároveň povinný rešpektovať minimálnu vzdialenosť medzi ním a žalobkyňou vymedzenú na 5 metrov, ktorá je na jednej strane spôsobilá zabrániť ich fyzickému kontaktu, avšak na strane druhej reálne umožní stretávania žalovaného so synom v súlade s vyššie citovaným rozhodnutím súdu. 15. V nadväznosti na odvolacie námietky žalovaného, že pred nariadením neodkladného opatrenia, avšak ani po vydaní napadnutého uznesenia, sa voči žalobkyni nedopustil žiadneho konania v rozpore so zákonom, poukazuje odvolací súd na skutočnosť, že neodkladné opatrenie nemôže prejudikovať práva a povinnosti sporových strán a žalobkyňa v konaní o jeho nariadenie nemusí svoje tvrdenia preukázať spôsobom vylučujúcim akúkoľvek pochybnosť tak, ako v spore vo veci samej, ale postačuje len osvedčenie rozhodujúcich skutočností. Vykonanie ďalších dôkazov na preukázanie pravdivosti tvrdení žalobkyne bude až predmetom konania vo veci samej, prípadne v trestnom konaní, avšak v danej veci, na základe tvrdení žalobkyne obsiahnutých v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a najmä na základe listinných dôkazov, ktoré sú obsahom spisu, mal i odvolací súd dostatočne osvedčenú, pre účely nariadenia neodkladného opatrenia, nevyhnutnú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, keď na ich základe treba považovať za osvedčené ohrozenie duševnej integrity žalobkyne, čo odôvodňuje postup podľa § 325 ods. 2 písm. g/ a h/ CSP. Súd prvej inštancie naviac svoje dôvody, pre ktoré návrhu vyhovel, jasne, stručne, zrozumiteľne a v náležitom rozsahu uviedol v odôvodnení napadnutého uznesenia, a preto neobstojí ani námietka žalovaného, že napadnuté uznesenie je nepreskúmateľné. 16. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP vo výroku I. zmenil a neodkladné opatrenie nariadil v rozsahu nevyhnutnom na naplnenie jeho účelu pri súčasnom rešpektovaní práv a oprávnených záujmov žalovaného vyplývajúcich mu z rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I zo dňa 27.8.2015, č.k. 1P/45/2015-51, v časti výkonu jeho styku s maloletým synom W., a vo výroku II. ho podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil, keď dospel k záveru, že dôvody na uloženie povinnosti žalobkyni podať žalobu vo veci samej pretrvávajú i naďalej. Žalobkyňa totiž (vo vyjadrení k odvolaniu) síce tvrdila, že žalobu vo veci samej už podala, avšak túto skutočnosť ničím bližšie nekonkretizovala a ani nepreukázala, a preto v čase rozhodovania odvolacieho súdu nemožno uloženie povinnosti v zmysle ust. § 336 CSP považovať za nadbytočné. 17. O nároku na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 Civilného sporového poriadku v spojením s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku tak, že žiadna zo strán nemá právo na ich náhradu, keď každá mala v konaní čiastočný úspech 18. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).