Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/56/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116220976 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1116220976.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Miroslavy Štannerovej v právnej veci maloletého dieťaťa: Y. P., nar. XX.XX.XXXX, štátne občianstvo Slovenskej republiky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky so sídlom Záhorácka 2942/60A, 901 01 Malacky, dieťa rodičov: matky - navrhovateľky S. P. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Am N. XX, XXX XX P., J. N. republika, štátne občianstvo Slovenskej republiky, zastúpenej Mgr. Martinom Paškalom, advokátom so sídlom Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava, a otca - ako toho, ktorý podľa navrhovateľky porušuje právo P. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. nám. XX, XXX XX S., štátne občianstvo Slovenskej republiky, za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava I so sídlom Kvetná 13, 820 05 Bratislava, v konaní o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 15.12.2016, č.k. 2P/24/2016-126, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 15.12.2016, č.k. 2P/24/2016-126, nariadil návrat maloletej Y. P., nar. XX.XX.XXXX, do krajiny jej obvyklého pobytu do J. N. republiky, otcovi nariadil vrátiť maloletú do krajiny obvyklého pobytu do J. spolkovej republiky do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia a deklaroval, že v prípade nevrátenia maloletej otcom na územie J. N. republiky, je matka oprávnená po uplynutí tejto lehoty maloletú prevziať za účelom jej vrátenia do miesta obvyklého pobytu na územie J. N. republiky. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie takto rozhodol, keď na základe podaného návrhu matky po vypočutí účastníkov (rodičov, kolízneho opatrovníka, prokurátora a maloletej) a po oboznámení sa s predloženými listinnými dôkazmi dospel k záveru, že v danej veci boli splnené podmienky na nariadenie návratu maloletej do krajiny jej obvyklého pobytu, t.j. do J. N. republiky. Pokiaľ ide o určenie obvyklého pobytu maloletej, vychádzal z čl. 1 Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí prijatého v Haagu 25.10.1980, publikovaného v oznámení Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky pod č. 119/2001 Z.z. (ďalej len Dohovor), v zmysle ktorého po vykonanom dokazovaní v danej veci dospel k záveru, že maloletá mala obvyklý pobyt v J. N. republike, kde žila od veku dvoch mesiacov až do júla 2016, kedy otec s maloletou so súhlasom matky vycestoval na Slovensko na dovolenku a odkiaľ maloletú napriek dohode s matkou už späť do J. N. republiky nevrátil. Skonštatoval, že od 24. júla 2016 trvá protiprávny stav neoprávneného premiestnenia maloletej mimo krajiny jej obvyklého pobytu. Otázku posúdenia výkonu opatrovníckeho práva k maloletej súd prvej inštancie vyhodnotil tak, že ide o manželské dieťa, ku ktorému obaja rodičia svoje opatrovnícke práva riadne vykonávali, keďže žili v J. N. republike v spoločnej domácnosti a spoločne zabezpečovali výchovu a potreby maloletej až do odchodu otca zo spoločnej domácnosti v januári 2016. V danom prípade teda otec nadobudol opatrovnícke právo zo zákona a vykonával ho, pričom bez súhlasu matky nemohol rozhodnúť o pobyte maloletej. Súd prvej inštancie posudzoval, či skutočne došlo k neoprávnenému premiestneniu alebo zadržiavaniu maloletej otcom na území Slovenskej republiky a súčasne, či v danej posudzovanej veci nejde o prípad v zmysle čl. 13 písm. a/ Dohovoru. Vo vzťahu k uvedenému mal v konaní preukázané, že maloletá je od 24. júla 2016 otcom neoprávnene premiestnená na území Slovenskej republiky. Matka sa s týmto konaním otca nezmierila, v J. N. republike podala trestné oznámenie a dňa 2. augusta 2016 aj žiadosť o navrátenie maloletej v zmysle Dohovoru. J. spolkový úrad pre spravodlivosť podal žiadosť o návrat maloletej na územie obvyklého pobytu, ktorú prijalo Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže. Dňa 07. októbra 2016 matka podala na súd prvej inštancie návrh na nariadenie návratu maloletej do miesta jej obvyklého pobytu do J. N. republiky. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že matka maloletej má v J. N. republike vytvorené zázemie v meste P., kde je prihlásená k pobytu, zabezpečila si bývanie v trojizbovom byte formou nájmu na dobu neurčitú a pracuje ako upratovačka. Maloletá v meste P. navštevuje predškolské zariadenie. Súd prvej inštancie zobral tiež do úvahy, že rodičia maloletej dňa 13. februára 2016 uzatvorili dohodu o styku s maloletou potvrdenú Obvodným súdom U. v J. spolkovej republike. Poukazujúc na uvedené skutočnosti dospel k záveru, že návrh matky je dôvodný a v súlade s ustanovením č.l. 12 Dohovoru rozhodol o nariadení návratu maloletej do J. N. republiky ako krajine jej obvyklého pobytu. 3. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie otec maloletej, ktorý navrhol ponechať maloletú v mieste jej obvyklého pobytu v Slovenskej republike. Ako dôvod uviedol, že maloletá navštevuje na území Slovenskej republiky predškolské zariadenie, kde si vybudovala citové a sociálne návyky. Tvrdil, že maloletá nebola po celý čas v J. N. republike, od októbra 2012 do septembra 2013 sa mala nachádzať v Slovenskej republike. Poukázal na to, že matka bola viackrát na Slovensku, ale maloletú nenavštívila. Matku žiadal ponúkajúc jej aj finančnú pomoc, aby s maloletou strávila vianočné sviatky, čo však matka odmietla. Podľa neho sa táto situácia opakuje vždy, ako matku požiada, aby prišla za maloletou a aj keď jej chce finančne pomôcť, matka za maloletou odmieta prísť s tým, že sa nebude o ňu starať, pokiaľ bude v Slovenskej republike. 4. K odvolaniu otca maloletej sa písomne prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu vyjadrila matka maloletej, ktorá navrhla unesenie súdu prvej inštancie potvrdiť. Podľa jej názoru je odvolanie otca, ktorým žiada ponechať maloletú v mieste jej obvyklého pobytu, zmätočné, pretože v konaní bolo preukázané, že krajinou obvyklého pobytu maloletej je J. N. republika. Poukázala na to, že otec sa svojim odvolaním snaží vyvolať dojem, že ona o maloletú nejaví záujem pokiaľ sa s ňou má stretnúť na území Slovenskej republiky. V záujme stretnutia s maloletou pritom vždy vynaloží veľké finančné i fyzické úsilie. Otec jej však stretnutie umožňuje len v jeho byte, určujúc si pre ňu nesplniteľné podmienky. Z dôvodu jej fyzického napadnutia otcom za prítomnosti maloletej sa už viac nechce dostať do situácie, v ktorej by sa s ním ocitla sama. O tom, že otec uznáva kompetenciu nemeckých úradov vo veci maloletej svedčí aj tá skutočnosť, že jej vyčíta zadržiavanie identifikačného čísla dieťaťa, ktoré je spolu s daňovým identifikačným číslom predpokladom pre nárok na vyplácanie prídavkov na dieťa prostredníctvom P. N. úradu práce. Má za to, že celkovo v argumentácii otca maloletej absentujú relevantné argumenty zakladajúce niektorý z dôvodov nenariadenia návratu maloletej. 5. Kolízny opatrovník v súvislosti s odvolaním otca potvrdil citovú väzbu maloletej k obidvom rodičom, ako aj absenciu prítomnosti matky v prežívaní maloletej. Stanovisko k nariadeniu návratu maloletej vo svojom vyjadrení nekonkretizoval. 6. Prokurátor vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Nesúhlasil s obranou otca, že by prítomnosť maloletej na území Slovenskej republiky v období október 2012 až september 2013 založila jej obvyklý pobyt v Slovenskej republike. Za rozhodujúce kritérium pokladal obvyklý pobyt dieťaťa bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním, ktorý bol v danom prípade v J. spolkovej republike. Nespochybnil vybudovanie sociálnych a citových väzieb maloletej za dobu jej spolužitia s otcom na území Slovenskej republiky, zároveň však poukázal na ich existenciu aj v mieste obvyklého pobytu maloletej, ktorým je podľa neho J. spolková republika. 7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový priadok (ďalej „CMP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 385 ods. 1 a § 219 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“) s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p. dospejúc k záveru, že odvolaniu otca nie je možné vyhovieť, keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. 8. Tým, že predmetom konania v danej veci je návrh matky o nariadenie návratu maloletej do krajiny jej obvyklého pobytu, súd prvej inštancie správne postupoval v zmysle právnych predpisov záväzných pre Slovenskú republiku vrátane Dohovoru, ktoré v spojení čl. 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky majú prednosť pred vnútroštátnymi predpismi, čo znamená, že súdy sa nimi musia riadiť a rozhodovať v súlade s nimi. Cieľom Dohovoru je pritom zabezpečiť okamžitý návrat detí, ktoré boli neoprávnene premiestnené do niektorého iného štátu alebo sú v ňom zadržiavané. Cieľ Dohovoru vyjadrený v čl. 1 je záväzný pre všetky štáty, ktoré k Dohovoru pristúpili, pričom postup orgánov štátu, t.j. postup, ako zabezpečiť účel Dohovoru, už Dohovor ponecháva na vnútroštátnu právnu úpravu jednotlivých zmluvných štátov. V právnom poriadku Slovenskej republiky ide o procesný kódex - Civilný mimosporový poriadok, ktorý upravuje ako priebeh konania, tak aj rozhodnutie vo veci, vrátane náležitostí odôvodnenia rozhodnutia, ktorým aj v prípade konania o nariadenie návratu je súd povinný sa riadiť a dodržiavať ho. 9. Pokiaľ ide o posúdenie obvyklého pobytu maloletej súdom prvej inštancie, s týmto sa odvolací súd stotožnil. Je nesporné, že maloletá žila na území J. N. republiky od veku dvoch mesiacov až do júla 2016, kedy s ňou otec so súhlasom matky vycestoval na Slovensko na dovolenku. Rodičia, ktorí sú doposiaľ manželmi, spoločne zabezpečovali výchovu a potreby maloletej do odchodu otca zo spoločnej domácnosti v januári 2016. Manželstvo rodičov a ich spoločná starostlivosť o maloletú dáva súčasne odpoveď aj na otázku výkonu opatrovníckych práv. V rámci výkonu opatrovníckych práv vysťahovanie maloletej do inej krajiny treba považovať za podstatnú vec súvisiacu s výkonom opatrovníckych práv, čo znamená, že súhlas na vysťahovanie dieťaťa na územie iného štátu musia dať obaja rodičia. Pokiaľ otec po odchode s maloletou na územie Slovenskej republiky a po uplynutí obdobia určeného dohodou s matkou dňom 23. júla 2016 maloletú na územie J. N. republiky nevrátil, súd prvej inštancie správne zisťoval, či sa otec s maloletou na území Slovenskej republiky zdržuje so súhlasom matky, respektíve či v danom prípade ide o neoprávnené zadržiavanie maloletej otcom na území Slovenskej republiky, pričom záver, ku ktorému dospel, pokladá odvolací súd za správny. V konaní nebolo sporné splnenie lehoty jedného roka na podanie návrhu na nariadenie návratu v zmysle čl. 12 Dohovoru. 10. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a vykonané dôkazy aj správne vyhodnotil. Otcom navodený stav, kedy maloletú na územie Slovenskej republiky odviedol so súhlasom matky na obdobie trvajúce najdlhšie do 23. júla 2016 a následne už maloletú do J. spolkovej republiky nevrátil, odvolací súd kvalifikuje odo dňa 24. júla 2016 nie ako neoprávnené premiestnenie ale ako neoprávnené zadržiavanie maloletej v Slovenskej republike. Nesprávne právne posúdenie daného stavu súdom prvej inštancie však nemá vplyv na správnosť jeho právneho záveru o opodstatnenosti návratu maloletej do krajiny jej obvyklého pobytu, t.j. do J. spolkovej republiky. 11. Pri rozhodovaní o návrate dieťaťa do iného zmluvného štátu Dohovoru musia súdy vychádzať zo starostlivo zisteného skutkového stavu, tzn. že dôvody, ktoré by mohli eliminovať návrat dieťaťa do miesta bydliska v inom členskom štáte musia byť zistené a objasnené natoľko dostatočne, aby posúdenie navrátenia, či nenavrátenia maloletého dieťaťa nevychádzalo iba z vyjadrení a dôkazov produkovaných jedným z účastníkov súdneho konania, ale aby aj druhej strane súd poskytol súdnu ochranu spočívajúcu vo vytvorení podmienok na uplatnenie základných práv a slobôd. V zmysle uvedeného súd prvej inštancie v danej veci postupoval, keď návrat maloletej do krajiny jej obvyklého pôvodu nariadil. 12. Námietky otca obsiahnuté v jeho odvolaní vyhodnotil odvolací súd ako účelové a bez právnej relevancie. Je zrejmé, že odvolacie dôvody otca sú len následkom jeho neoprávneného zadržiavania maloletej na území Slovenskej republiky odo dňa 24. júla 2016, kedy sa maloletá v dôsledku svojho útleho veku otcom navodenej situácii prispôsobila. 13. Keďže súd prvej inštancie v prejednávanej veci postupujúc v súlade s platnými právnymi predpismi riadne a v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie na zistenie skutočného stavu veci, všetky dôkazy vyhodnotil jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti a na ich základe dospel k správnemu právnemu záveru, keď návrat maloletej Y. P., nar. XX.XX.XXXX, do krajiny jej obvyklého pobytu do J. spolkovej republiky nariadil, pričom svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil, odvolací súd jeho rozhodnutie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 14. Pre úplnosť odvolací súd dáva do pozornosti, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania vychádza z ustanovenia § 52 C.m.p. 15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 58 C.m.p. v spojení s § 52 C.m.p.. 16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Cs.p.).