Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/7/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116220982 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1116220982.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Márie Hajdínovej a JUDr. Dariny Kriváňovej vo veci vyslovenia prípustnosti prevzatia umiestnenej: P. K., narodenej XX.XX.XXXX, bytom C. X, N. V. N. M., do zdravotníckeho zariadenia: Univerzitná nemocnica s poliklinikou Bratislava, Pažítkova 4, Bratislava, pracovisko: Nemocnica Staré Mesto, Mickiewiczova 13, Bratislava, Psychiatrická klinika LFUK a UNB, o odvolaní umiestnenej P. K., proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I., zo dňa 10. októbra 2016, č.k. 1Pu 194/2016-6, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava I., zo dňa 10. októbra 2016, č.k. 1Pu 194/2016-6, p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava I. uznesením zo dňa 10.10.2016, č.k. 1Pu 194/2016-6, v spojení s opravným uznesením zo dňa 27.12.2016, č.k. 1Pu 194/2016-19 vyslovil, že prevzatie umiestnenej P. K., narodenej XX.XX.XXXX, bytom C. X, N. V. N. M., do zdravotníckeho zariadenia Univerzitná nemocnica s poliklinikou Bratislava, Pažítkova 4, Bratislava, pracovisko Nemocnica Staré Mesto, Mickiewiczova 13, Bratislava, Psychiatrická klinika LFUK a UNB, ku ktorému došlo dňa 06.10.2016, bolo prípustné. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že dňa 07.10.2016 zdravotnícke zariadenie súdu oznámilo, že dňa 06.10.2016 bola bez informovaného súhlasu prevzatá do starostlivosti zdravotníckeho zariadenia P. K., narodená XX.XX.XXXX, bytom C. X, N. V. N. M.. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že umiestnená bola hospitalizovaná na podnet svojho priateľa pre ním tvrdené zmeny v jej správaní (rozprávanie z cesty, verbálna agresivita) po vynechaní medikácie. Umiestnená vynechanie medikácie potvrdila, zmeny v správaní na sebe nebadala. Podľa názoru ošetrujúceho lekára bola prijatá umiestnená nedobrovoľne najmä z dôvodu rizika z omeškania, čo znamená, že v prípade, ak by nebol stabilizovaný jej zdravotný stav, došlo by v jej prípade k vážnemu zhoršeniu v zmysle prepuknutia mánie. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že k prevzatiu umiestnenej došlo v súlade s § 6 ods. 9 písm. d/ zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pri posúdení okolností vedúcich k hospitalizovaniu vzal súd prvej inštancie na zreteľ najmä skutočnosť, že záchrannú službu volal priateľ umiestnenej, pričom práve priateľ umiestnenej musí po troch rokoch spoločného partnerského fungovania poznať správanie umiestnenej, ktoré v tomto konkrétnom prípade vyhodnotil ako zmenené a ". J. P. W. F.. Práve na základe tejto skutočnosti dospel súd prvej inštancie k záveru, že aj napriek tomu, že umiestnená na sebe zmeny správania nebadala, jej správanie sa vplyvom vynechania liekov muselo zmeniť, čo v konečnom dôsledku viedlo k privolaniu záchrannej služby. 3. Proti uzneseniu podala odvolanie P. K., ktorá v rámci odvolania uviedla, že s bipolárnou afektívnou poruchou žije už od roku 2005 a tiež podstúpila psychoterapiu u V.. P., pozná svoje prejavy lepšie než doktori, ktorý stav vyhodnocujú na základe posledných zápisov z predchádzajúcich mánií alebo z psychóz, respektíve z letmého pohľadu na jej osobu počas príjmu. Uviedla, že mala byť prevzatá do ústavu zdravotnej starostlivosti na základe pohovoru V.. A., ktorá však nebola prítomná pri príjme dňa 06.10.2016, kedy ju sanitka priviezla priamo na psychiatrickú kliniku. V sanitke ju podrobil výsluchu sanitár pán V., na príjme na klinike bol prítomný sanitárny pracovník a doktorka, ktorej meno nepozná. Sanitárny pracovník a pani sestrička sa postarali o uchovanie jej vecí. V.. A. tvrdí, že bez tohto úkonu, t.j. bez jej umiestnenia na kliniku, by došlo k progresu a k zhoršeniu jej zdravotného stavu, s týmto tvrdením ona výslovne nesúhlasí. Rovnako nesúhlasí ani s tým, že by prípadne mohla poškodiť seba alebo svoje okolie. Odmieta tvrdenie v bode 12 uznesenia, ktoré hovorí, že jej priateľ spozoroval zmeny v jej správaní po vynechaní medikácie. Vraj bola verbálne agresívna a rozprávala z cesty. Na svoju obranu uvádza, že tak ako povedala súdnemu úradníkovi v pondelok dňa 10.10.2016, že verbálne agresívne správanie nemala. A ak aj povedala nejaké ostré slová, tak vôbec neboli mierené na konkrétneho človeka, nakoľko bola rozčúlená zo situácie a zároveň mala pred menštruáciou. Vtedy sa veľmi rýchlo rozhnevá, aj pre zbytočnosť. To však neznamená, že postupne prechádzala alebo bola v mánii, či nebodaj v psychóze. Rozprávanie z cesty taktiež chce vysvetliť tak, že v električke oslovila jedného pána a spýtala sa ho, či používa „.A. A. a či je už zaregistrovaný v komunite, avšak toto neznamená rozhovor z cesty. Chcela len to, aby sa do komunity, ktorej sa už aj ona stala súčasťou, zaregistrovali mladí obyvatelia Bratislavy a chcela sa viac angažovať. Poukázala na to, že je aktívny človek, hľadajúci si zamestnanie a navštevuje kurz tancov, kurz afrického djembe a rôznych perkusií, hráva s priateľmi floorball, futbal a cez víkendy zavíta do rodinného mesta Nového Mesta nad Váhom. Z týchto dôvodov sa domáha skorého prepustenia. 4. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku a prejednal vec bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie umiestnenej nie je dôvodné. 5. Podľa § 260 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok súd umiestneného vyslúchne. 6. Podľa § 260 ods. 2 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok výsluch umiestneného súd uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade umiestneného vzhliadne. 7. Podľa § 260 ods. 3 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok ak o to požiada umiestnený, vyslúchne ho súd vždy. 8. Podľa § 261 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok súd sa oboznámi s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne ďalších osôb, ktoré môžu objasniť stav veci, a so zdravotnou dokumentáciou umiestneného. 9. Podľa § 262 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok súd rozhodne o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia uznesením bez nariadenia pojednávania. 10. Podľa § 262 ods. 2 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok súd vydá uznesenie do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody umiestneného. 11. Podľa § 262 ods. 3 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok súd doručí uznesenie umiestnenému v zdravotníckom zariadení do 24 hodín od jeho vydania, najneskôr však do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody. 12. Konanie o prípustnosti prevzatia, a držania v ústave zdravotnej starostlivosti začne súd z úradnej povinnosti a toto konanie sa riadi vyšetrovacou zásadou. Súd vykoná dôkazy potrebné na posúdenie, či k prevzatiu do ústavu došlo zákonným spôsobom. Základom pre zistenie, či zdravotný stav chorého vyžaduje prevzatie do ústavu je výsluch chorého a ošetrujúceho lekára. Aj keď v konaní o vyslovenie prípustnosti prevzatia chorého do ústavu súd nenariaďuje pojednávanie (pojednávanie obligatórne nariaďuje v konaní o prípustnosti držania v zdravotníckom zariadení), i tak je povinný vykonať dokazovanie v tom rozsahu, že vypočuje chorého a jeho ošetrujúceho lekára. Vykonané dôkazy potom súd vyhodnotí spôsobom predpokladaným v ustanovení § 191 C.s.p., pričom zistené skutkové a právne závery zákonom zodpovedajúcim spôsobom uvedie v odôvodnení rozhodnutia. Súd v konaní konfrontuje na podklade oznámenia ústavu identifikáciu osoby, okolností za akých bola osoba do ústavu prevzatá a tiež na základe lekárskej správy údaje o jej zdravotnom stave. Je nevyhnutné, aby si súd sám na základe priameho kontaktu s umiestnenou osobou vytvoril úsudok nielen o možnostiach jej výsluchu, ktorý je jednou z procesných záruk určených na ochranu jej základného práva na osobnú slobodu, ale tiež o schopnosti umiestnenej osoby chápať obsah uznesenia súdu o prípustnosti prevzatia do ústavu. 13. Článok 17 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky určuje, že prípady, kedy možno prevziať osobu do ústavnej starostlivosti, alebo ju v nej držať bez jej súhlasu ustanovuje zákon. Aby nedochádzalo k zneužitiu ústavnej starostlivosti tým, že by niekto bol v rozpore so zákonom bez jeho súhlasu prijímaný do takéhoto ústavu, v ňom zadržiavaný a ponechávaný, upravuje Civilný mimorsporový poriadok v ustanoveniach § 252 až § 271 osobitné konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení (tzv. detenčné konanie). 14. Súd prvej inštancie v danej veci vykonal dôkazy potrebné na posúdenie, či k prevzatiu došlo zo zákonných dôvodov, vyslúchol umiestnenú a ošetrujúceho lekára. 15. Z vyjadrenia ošetrujúceho lekára vyplýva, že ide o opakovane psychiatricky hospitalizovanú pacientku. Psychiatricky je liečená od 16-teho roku veku s diagnózou bipolárna afektívna porucha. Podľa dokumentácie v prevahe manické fázy. Aktuálne bola privezená RZP na podnet priateľa. Ten udával, že posledné dni vynechala z liečby stabilizátor nálady. Začala rozprávať z cesty, bola verbálne agresívna. Správanie mala úplne iné ako ju poznal. Stále sa pýtala, aké majú mobily, 2 dni hovorila o hraní pokémonov, v električke sa cudzích ľudí pýtala, či si požičiavajú bicykle. Prijatá na hospitalizáciu bola pre manickú fázu pri vynechaní liekov, vstup nedobrovoľný pre riziko z omeškania - tzn. pri nestabilizovaní stavu by s najväčšou pravdepodobnosťou došlo k výraznému progresu zhoršenia stavu. V klinickom obraze pri prijatí nespolupráca, psychomotorický útlm, vulgárne nadávala personálu, v noci rušila spolupacientov, štrukturálne poruchy, paranoidita. Prijatá s diagnózou bipolárna afektívna porucha, manická fáza. 16. Vyšetrovaná P. K. vypovedala tak, že sa lieči na ochorenie bipolárna afektívna porucha. Je pravda, že občas zabudne užiť lieky a aj to, že liek, ktorý má stabilizovať náladu vynechala. Má nežiaduce účinky a viacej verí alternatívnej liečbe ako tabletkám. Podľa jej slov, na sebe nepozorovala nejaké zmeny v správaní. V minulosti bola hospitalizovaná pre manický stav, teraz sa však tak necítila, že by bola v mánii. S priateľom, s ktorým sú spolu tri roky, mali nejaké nedorozumenia a on telefonoval jej matke, ktorá mu odporučila zavolať 112-ku. K verbálnej agresivite uviedla, že nikomu vulgárne nenadávala. K samotnej hospitalizácii uviedla, že tento stav rešpektuje, avšak bola by samozrejme radšej, keby mohla ísť domov. V minulosti tu bola hospitalizovaná mesiac a nechce tu byť tak dlho znovu. 17. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil, pretože je vo výroku vecne správne a stotožňuje sa aj s dôvodmi napadnutého uznesenia (§ 387 ods. 1, 2 O.s.p.). Vzhľadom na vyjadrenie ošetrujúceho lekára, ktorý posúdil zdravotný stav umiestnenej, súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že k prevzatiu P. K. do ústavu zdravotníckej starostlivosti došlo zo zákonných dôvodov, keď prihliadol na výsluch umiestnenej a ošetrujúceho lekára, z ktorého vyjadrenia vyplýva záver, že pri nestabilizovaní stavu by s najväčšou pravdepodobnosťou došlo k výraznému progresu zhoršenia stavu. V klinickom obraze pri prijatí nespolupráca, psychomotorický útlm, vulgárne nadávala personálu, v noci rušila spolupacientov, štrukturálne poruchy, paranoidita. S poukazom na vyššie uvedené nie sú splnené podmienky, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a vyhovel odvolaniu. Odvolateľka v odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, ktorými by spochybnila správnosť postupu zdravotníckeho zariadenia, vecnú a právnu správnosť napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie. 18. Na záver odvolací súd udáva, že z vyjadrenia Univerzitnej nemocnice Bratislava, psychiatrická klinika založeného do spisu vyplýva, že P. K. bola dňa 27.10.2016, t.j. už v čase rozhodovania odvolacieho súdu prepustená do domáceho liečenia. Zo spisu taktiež vyplýva, že súd prvej inštancie dňa 27.12.2016 vydal uznesenie č.k. 1Pu 194/2016-21, ktorým súd konanie zastavil. Z týchto dôvodov je potrebné prijať záver, že zdravotný stav vyšetrovanej sa natoľko zlepšil, že mohla byť prepustená do domáceho liečenia. Na základe uvedeného už samotné prejednanie odvolania z tohto pohľadu, stratilo svoje opodstatnenie. 19. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).