Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/120/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116221513 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1116221513.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci navrhovateľa: U.. A. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. XX, Bratislava, zastúpeného: JUDr. Peter Dráč, advokát, Račianska 96, Bratislava, proti odporcovi: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Michalská 18, Bratislava, IČO: 36854140, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 19.12.2016, č.k. 10Csp/46/2016-239, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia sa z a m i e t a. Odporcovi sa priznáva nárok na plnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil odporcovi zákaz nakladať s jeho právom na výkon záložného práva a domáhať sa uspokojenia predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Bratislava pre okres Bratislava II, obec Bratislava - miestna časť Ružinov, katastrálne územie Ružinov: - stavba, súpisné číslo XXX, kancelárie na pozemku parc. registra C, parc. č. XXXX/XXX - stavba, súpisné číslo XXX, kancelárie na pozemku parc. registra C, parc. č. XXXX/XXX - stavba, súpisné číslo XXX, kancelárie na pozemku parc. registra C, parc. č. XXXX/XXX, a to do skončenia exekúcie vedenej súdnym exekútorom A.. O. Z., Exekútorský úrad Brezová pod Bradlom, sp.zn. 37Er/2629/2011, EX/753/2011, na základe návrhu podaného dňa 20.12.2011 a do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Navrhovateľovi uložil v lehote 30 dní od nariadenia neodkladného opatrenia podať na súd žalobu, ktorou sa bude domáhať určenia premlčania pohľadávky zo zmluvy o úvere II vo výške 323.051,21 eur, ktorá pozostáva z úrokov vo výške 259.023 eur, úrokov z omeškania vo výške 64.003,71 eur a poplatkov vo výške 24,50 eur. Vo výroku rozhodnutia napokon priznal navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. 2. Súd prvej inštancie rozhodnutie, ktorým návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, právne odôvodnil ust. § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d), § 329 ods. 1, § 333, § 334, § 336 ods.1, 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a vecne tým, že navrhovateľ osvedčil základné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia - preukázal potrebu dočasnej úpravy pomerov strán tým, že preukázal existenciu nebezpečenstva bezprostredne mu hroziacej škody najmä s ohľadom na odporcovo uspokojovanie pohľadávky nielen v exekučnom konaní, ale zároveň aj výkonom záložného práva predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe, pričom existuje obava, že budúca exekúcia je ohrozená, keďže vo veci samej sa navrhovateľ mieni domáhať určenia premlčania pohľadávky, ktorá má byť uspokojená výkonom záložného práva, čím by navrhovateľovi mohla vzniknúť nenapraviteľná ujma na jeho právach. 3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, a to z dôvodov vymenovaných v ustanovení § 365 ods. 1. písm. b), d), c), f), g), h) C.s.p. namietajúc, že a) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo f) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 4. Vo vzťahu k výroku napadnutého rozhodnutia odporca uviedol, že je neurčitý, nekonkrétny, vo výroku nie sú jednoznačným a nezameniteľným spôsobom vymedzené povinnosti odporcu, nie je v tomto nezameniteľným spôsobom identifikované záložné právo, s ktorého výkonom odporca nemôže nakladať, resp. z výroku nemožno zistiť, ktoré záložné právo sa zakazuje vykonať. Uviedol, že okrem zmluvných záložných práv na nehnuteľnostiach vedených na LV č. XXXX bolo na návrh odporcu zriadené aj exekučné záložné právo. Každé zo vzniknutých záložných práv sa vykonáva samostatne v tom zmysle, že z výťažku z predaja sa postupne uspokojujú pohľadávky podľa poradia vzniku záložných práv, ktoré tieto pohľadávky zabezpečujú. Záložné práva Československej obchodnej banky a.s. k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Bratislava pre okres Bratislava II, obec Bratislava - miestna časť Ružinov, katastrálne územie Ružinov boli zriadené : a) Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. Q. zo dňa 25.11.2005, ktoré vzniklo vkladom dňa 6.2.2006 pod č.: K.-XXXX/XXXX. Ako vyplýva z obsahu tejto zmluvy o zriadení záložného práva toto v poradí 1. záložné právo odporcu Československej obchodnej banky, a.s. sa zriadilo k zabezpečeniu pohľadávok voči spoločnosti MANAG s.r.o., so sídlom Domkárska 13, 821 05 Bratislava, IČO: 35 839 601 (ďalej len „Dlžník“) zo · Zmluvy o účelovom úvere č. XXXX/XX/XXXX zo dňa 25.11.2005 pre ktorú sa vedie exekučné konanie · Zmluvy o kontokorentnom úvere č. XXXX/XX/XXXX. Touto zmluvou zriadené záložné právo nesúvisí s pohľadávkou zo Zmluvy o účelovom úvere č. XXXX/ XX/XXXX, nezabezpečuje premlčaním namietanú pohľadávku. b) Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. 1427/06/8709 zo dňa 24.11.2006, ktoré vzniklo vkladom dňa 8.2.2007 pod č.: K.-XXXXX/XXXX. Ako vyplýva z obsahu tejto zmluvy o zriadení záložného práva toto záložné právo sa zriadilo k zabezpečeniu pohľadávok voči Dlžníkovi zo · Zmluvy o účelovom úvere č. XXXX/XX/XXXX zo dňa 24.11.2006, ktorej premlčanie navrhovateľ namieta. 5. Výrokom napadnutého rozhodnutia tak podľa názoru odporcu navrhovateľ získal neprimeranú výhodu, keďže zákaz neprimerane obmedzuje práva odporcu, a to čo do rozsahu neodkladného opatrenia, keďže výrok zakazuje odporcovi nakladať aj s výkonom záložného práva, ktoré bolo zriadené Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. XXXX/XX/XXXX a zabezpečuje iba pohľadávku odporcu zo Zmluvy o účelovom úvere č. XXXX/XX/XXXX zo dňa 25.11.2005 pre ktorú sa vedie exekučné konanie súdnym exekútorom A.. O. Z., Exekútorský úrad Brezová pod Bradlom, sp.zn. 37Er/2629/2011, EX 753/2011. Ako vyplýva z výroku rozhodnutia súd zakázal odporcovi nakladať s jeho právom na výkon záložného práva bez ohľadu na to, ktorá pohľadávka odporcu je jednotlivými záložnými právami zabezpečená. Svojou všeobecnou formuláciou neprimerane obmedzuje práva odporcu na výkon záložného práva aj pre inú ako premlčaním namietanú pohľadávku. Súd prvej inštancie tým, že zakázal odporcovi nakladať s výkonom záložného práva do skončenia exekúcie vedenej súdnym exekútorom A.. O. Z., sp.zn. 37Er/2629/2011, EX 753/2011 a do právoplatnosti skončenia konania vo veci samej, bezdôvodne upravil právne pomery aj v inom právnom vzťahu, čím poskytol navrhovateľovi ochranu aj proti nárokom odporcu uplatňovaným v exekučnom konaní a obmedzuje práva odporcu nad rozsah, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného cieľa. 6. Odporca napadol aj výrok z dôvodu jeho neurčitosti a nekonkrétnosti aj pri ukladaní povinnosti navrhovateľovi, keďže mu ukladá podať v lehote 30 dní od nariadenia neodkladného opatrenia na súd žalobu, ktorou sa bude domáhať určenia premlčania pohľadávky zo zmluvy o úvere II vo výške 323.051,21 eur, čo nemožno považovať za dostatočne konkrétne a jednoznačné vymedzenie povinnosti navrhovateľa z toho hľadiska, že nie je zrejmé z akého vzťahu mala pohľadávka vzniknúť t.j. túto nezameniteľným spôsobom identifikovať. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia dostatočne neobjasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia, z jeho obsahu nemožno zistiť, z čoho súd prvej inštancie vyvodil záver, že veriteľ k uspokojeniu svojej pohľadávky nemôže viesť súčasne exekučné konanie a výkon záložného práva. Z rozhodnutia nemožno zistiť, ktoré zákonné ustanovenie zakazuje veriteľovi viesť proti povinným exekučné konanie a zároveň výkon záložného práva k uspokojeniu svojej pohľadávky. Ani z obsahu listín na ktoré sa súd v odôvodnení svojho rozhodnutia odvoláva nemožno zistiť aký má navrhovateľ voči odporcovi nárok. Skutočnosť, že k uspokojeniu pohľadávky odporcu zo Zmluvy o účelovom úvere č. XXXX/XX/XXXX zo dňa 25.11.2005 je titulom ručenia vedené proti navrhovateľovi exekučné konanie a následne bol začatý proti navrhovateľovi ako záložcovi aj výkon záložného práva, nemožno označiť za skutočnosť potvrdzujúcu nebezpečenstvo hroziacej škody. Vedenie exekučného konania (právo na súdnu ochranu) a začatie výkonu záložného práva je uplatňovaním nárokov odporcu voči navrhovateľovi z titulu ručiteľského záväzku (exekúcia) a nárokov z titulu záložného práva (výkon záložného práva), a to postupom ktorý neodporuje žiadnemu zákonnému ustanoveniu. Navrhovateľovi žiadne bezprostredné nebezpečenstvo vzniku škôd v súvislosti s uspokojovaním pohľadávky, ktorej premlčania sa mieni žalobou domáhať nehrozí. Pokiaľ má vznik tejto škody spočívať v tom, že by bola z výkonu tohto záložného práva uspokojovaná pohľadávka namietaná premlčaním, tak takéto nebezpečenstvo nehrozí vôbec. Nielen preto, že prípadné uspokojenie premlčanej pohľadávky nemožno považovať za škodu, ktorá by navrhovateľovi vznikla ale predovšetkým preto, že z výťažku získaného predajom zálohu musí byť prednostne uspokojená pohľadávka pre ktorú sa vedie exekučné konanie a ktorá nepochybne premlčaná nie je. Záložné právo zabezpečujúce pohľadávku zo Zmluvy o účelovom úvere č. XXXX/XX/XXXX zo dňa 25.11.2005 pre ktorú sa vedie exekučné konanie vzniklo ako prvé, a preto má povahu prednostného záložného práva. Pohľadávka ktorej údajného premlčania sa mieni navrhovateľ domáhať by sa uspokojovala až následne po uspokojení pohľadávky v exekučnom konaní, aj to iba za predpokladu, že výťažok zo speňaženia zálohu by prevyšoval zostatok dlžnej sumy pre ktorú sa exekučné konanie vedie. Odvolateľ poukázal na § 15lk ods. 1 Občianskeho zákonníka podľa ktorého ak vzniklo na zálohu viac záložných práv, na ich uspokojenie je rozhodujúce poradie ich registrácie v registri záložných práv počítané odo dňa ich najskoršej registrácie alebo odo dňa ich registrácie v osobitnom registri. Odporca prednostne vykonáva záložné právo zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. XXXX/XX/XXXX zo dňa 25.11.2005 a až potom, čo sa domôže uspokojenia pohľadávky zo Zmluvy o účelovom úvere č. XXXX/ XX/XXXX a zostane výťažok až následne možno uspokojovať pohľadávku zo Zmluvy o účelovom úvere č. XXXX/XX/XXXX zo dňa 24.11.2006. Hrozba bezprostredného nebezpečenstva vzniku škody je vylúčená aj zákonnou úpravu exekučného konania ako aj zákonnou úpravou postupu v prípade dobrovoľnej dražby. Postup exekútora v prípade predaja zálohu v exekúcii je upravený v ustanovení § 134 a nasl. zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok). Zákonná úprava exekúcie predajom nehnuteľnosti zabezpečuje nielen transparentnosť postupu exekútora ale aj možnosť prípadnej námietky premlčania v prípade ak by sa z výťažku mala uspokojiť aj premlčaná pohľadávka. O námietke proti rozvrhu výťažku rozhoduje súd podľa § 161 ods. 2 Exekučného poriadku. Pri dražbe nehnuteľnosti možno namietať už samotné udelenie príklepu (§ 147 ods. 1 Exekučného poriadku). O udelení príklepu ako aj o námietkach rozhoduje príslušný súd. Rovnako v prípade dobrovoľnej dražby podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách by sa prednostne uspokojovala pohľadávka odporcu zo Zmluvy o účelovom úvere č. XXXX/XX/XXXX zo dňa 25.11.2005 k uspokojeniu ktorej sa vedie exekučné konanie a až následne, ak by výťažok prevyšoval túto pohľadávku odporcu by sa uspokojovala pohľadávka zo Zmluvy o účelovom úvere č. XXXX/XX/XXXX zo dňa 24.11.2006, ktorej premlčanie navrhovateľ namieta. Podľa § 20 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Podľa odvolateľa nemôže obstáť ani argument, že už samotným vydražením zálohu vznikne záložcovi škoda. Záloh doposiaľ nebol ani ohodnotený preto nie je ani potvrdené, že výťažok by postačoval na uspokojenie prednostným záložným právom zabezpečená pohľadávka odporcu zo Zmluvy o účelovom úvere č. XXXX/XX/XXXX. Zo skutočnosti, že veriteľ, ktorý uspokojuje svoju pohľadávku v exekúcii udelil konajúcemu exekútorovi súhlas s predajom zálohu a neskôr začal výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou nemožno vyvodiť záver, že veriteľ predáva záloh dvakrát. Zákonná úprava vylučuje možnosť previesť záloh dvakrát. Nesprávne sú závery navrhovateľa o porušovaní zákona postupom odporcu. Odporca poukázal na ust. § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, z ktorého nemožno vyvodiť, že týmto ustanovením sa veriteľovi zakazuje začať výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách po tom, čo podľa 134 ods. 1 Exekučného poriadku udelil exekútorovi súhlas s predajom nehnuteľností. Je na vôli veriteľa, či svoju pohľadávku uspokojí predajom zálohu spôsobom určeným v zmluve o zriadení záložného práva, predajom zálohu na dražbe podľa zákona alebo predajom v rámci exekučného konania. Ako vyplýva z dikcie § 151j ods. 1 (v rámci výkonu sa môže uspokojiť) a nasl. Občianskeho zákonníka, výkonom záložného práva sa nerozumie len oznámenie o začatí výkonu záložného práva alebo iba prevod založenej nehnuteľnosti (dražba, priamy predaj) ak výkonom záložného práva je celý postup počínajúc oznámením o začatí výkonu záložného práva, postupy vedúce k speňaženiu a získaniu výťažku a použitie výťažku na splatenie dlhu. Proces výkonu záložného práva je zavŕšený získaním výťažku a jeho použitím na splatenie dlhu. Ak by sa výkonom záložného práva rozumelo iba oznámenie o začatí alebo iba prevod predmetu zálohu, tak by záložné právo neplnilo svoju základnú funkciu, ktorou je uspokojenie veriteľa. Pri takomto ponímaní výkonu záložné práva, by bolo toto právo jeho nositeľom skonzumované už samotným oznámením o jeho začatí alebo samotným prevodom dražbou. Dražbou nie je oznámenie o začatí výkonu záložného práva ani postup dražobníka, ktorý vykonaniu dražby predchádza (ohliadke predmetu dražby, ohodnotenie predmetu dražby a pod.). Navrhovateľ sa listami adresovanými Profesionálnej dražobnej spoločnosti s.r.o., ktoré priložil k návrhu domáhal upustenia od dražby pre údajný rozpor s ustanovením § 19 ods. 1, písm. g) zákona č. 527/2002 Z.z. Dražbu nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Bratislava pre okres Bratislava II, obec Bratislava - miestna časť Ružinov, katastrálne územie Ružinov nebola doposiaľ ani vyhlásená. Keďže dražba nebola ani vyhlásená, dražobník Profesionálna dražobná spoločnosť s.r.o. nemôže upustiť od výkonu nevyhlásenej dražby. Keďže odporca súhlas s predajom nehnuteľností v exekučnom konaní zobral späť dňa 28.11.2016, preto aj v prípade ak by bola dražba aj vyhlásená, táto už nemôže byť vykonaná v rozpore so zmieneným ustanovením § 19 ods. 1 písm. g), a to pre späťvzatie súhlasu v exekučnom konaní. Postup pri vymáhaní pohľadávky v rámci ktorého veriteľ udelí konajúcemu exekútorovi súhlasu s predajom zálohu v exekučnom konaní, následné začne výkon záložného práva predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe a zoberie späť skôr udelený súhlas exekútorovi, neodporuje žiadnemu zákonnému ustanoveniu. Rovnako niet žiadneho zákonného ustanovenia, ktoré by ukladalo veriteľovi povinnosť zobrať exekútorovi udelený súhlas späť skôr ako sa začne výkon záložného práva predajom na dobrovoľnej dražbe. 7. Za nepravdivé a zavádzajúce označil odporca tvrdenia navrhovateľa o dražbe nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX vedených správou katastra Brezno pre katastrálne územie A. Z. Ď., ktorá bola uskutočnená dňa 16.10.2013. Dražba nebola vykonaná v rozpore so zákonom ako tvrdí navrhovateľ. Exekučné konanie predajom zálohu už neprebiehalo a Správa katastra Brezno bola povinná príslušné poznámky vymazať. Dražobník nemal dôvod dňa 16.10.2013 upustiť od dražby nehnuteľností z dôvodov uvedených v § 19 ods. 1 písm. g) zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, nakoľko v čase konania dražby už exekúcia na predmet dražby neprebiehala. Nepravdivým je aj tvrdenie navrhovateľa o tom, že dňa 16.10.2013 bola dražba nehnuteľností vykonaná 3 krát. Dražba tohto zálohu bola vykonaná 13.6.2013 (neúspešná), 10.7.2013 (neúspešná, 1. opakovaná ), 10.9.2013 (neúspešná, 2. opakovaná) a dňa 16.10.2013 (úspešná, 3. opakovaná). Skutočnosť, že v oznámení o výsledku dobrovoľnej dražby vydanej dražobnou spoločnosťou dňa 16.10.2013 sa uvádza „Opakovanie dražby: 3. opakovaná dražba“ neznamená, že v jeden deň boli vykonané 3 dražby ale, že ide o v poradí 3. opakovanú dražbu. Pri žiadnej z vykonaných dražieb nebol dôvod na postup podľa § 19 ods. 1, písm. g) zákona č. 527/2002 Z.z., ako vyplýva z oznámenia súdneho exekútora A.. O. Z. na predmet dražby v čase dražby už nebol nariadený výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie podľa osobitných predpisov. Ak navrhovateľ poukazuje na údajnú škodu, potom ak by navrhovateľovi škoda aj vznikla, za túto zodpovedá dražobník, nie navrhovateľ dražby. Navrhovateľ bol na tejto dražbe prítomný a pokiaľ mal pochybnosti o zákonnosti tejto dražby mohol sa svojich práv domáhať postupom podľa § 20 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Listiny, ktoré navrhovateľ v súvislosti s touto dražbou predložil nepotvrdzujú, že dražba bola vykonaná v rozpore s ustanovením § 19 ods.1 písm. g) zákona č. 527/2002 Z.z. ale to, že bola vykonaná iba jedna dražba. Obsah navrhovateľom predložených listín neosvedčuje tvrdenú nezákonnosť pri dobrovoľnej dražbe. Podľa §151l ods. 1 Občianskeho zákonníka, začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri záložných právach registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu záložného práva v tomto registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu. Československá obchodná banka, a.s. začatie výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách dala zaregistrovať a dlžníkovi ako aj navrhovateľovi (záložcovi) to oznámila v súlade s uvedeným ustanovením. Z tohto ustanovenia nevyplýva, že je povinnosťou záložného veriteľa oznámiť záložcovi aj výšku pohľadávky. Tvrdenia navrhovateľa týkajúce sa oznámenia o dobrovoľnej dražbe sú rozporné (nezrozumiteľné), nakoľko vo svojom podaní zo dňa 7.12.2016, že v oznámení zo dňa 23.9.2016 odporca neuvádza aktuálnu výšku pohľadávky a následne uvádza, že jedným z dôkazov, ktoré súdu doručil dňa 8.11.2016, bol výpis z účtu, ktorý bol priložený k oznámeniu. O výške zostatkov dlžnej sumy úveru poskytnutého Zmluvou o účelovom úvere č. XXXX/XX/XXXX zo dňa 25.11.2005 a Zmluvou o účelovom úvere č. XXXX/XX/XXXX zo dňa 24.11.2006 má navrhovateľ ako konateľ dlžníka vedomosť z výpisov z úverových účtov, ktoré sú dlžníkovi zasielané. 8. Odporca uviedol, že nespôsobil navrhovateľovi žiadnu škodu, či už konaním v rámci exekučného konania ako aj pri konaní dobrovoľnej dražby nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, konal v súlade s Exekučným poriadkom ako aj v súlade so zákonom č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Ak navrhovateľ tvrdí, že mu bola postupom odporcu spôsobená škoda, musí existenciu škody ako aj ostatné predpoklady vzniku zodpovednosti odporcu za vzniknutú škodu preukázať. Naopak vznik škody hrozí odporcovi, ktorý Zmluvou o účelovom úvere č. XXXX/XX/XXXX zo dňa 25.11.2005 v znení dodatkov poskytol účelový úver vo výške úverového limitu 1.305.510,45 eur a Zmluvou o účelovom úvere č. XXXX/XX/XXXX zo dňa 24.11.2006 v znení dodatkov poskytol účelový úver vo výške úverového limitu 2.181.516,91 eur. Poskytnuté úvery doposiaľ neboli splatené a prvoinštančný súd svojim rozhodnutím bezdôvodne zasiahol aj do výkonu záložného práva pre pohľadávku zo Zmluvy o účelovom úvere č. XXXX/XX/XXXX k uspokojeniu ktorej sa vedie exekúcia. 9. Za zavádzajúce označil odporca aj tvrdenia navrhovateľa ohľadne obsahu notárskej zápisnice a jej údajnej nevykonateľnosti. Tvrdenia navrhovateľa o zmene obsahu notárskej zápisnice sú nepravdivé. Ako vyplýva z notárskej zápisnice, povinní sa zaviazali nielen zaplatiť v deň konečnej splatnosti 31.01.2012 poskytnuté peňažné prostriedky, ale sa aj zaviazali platiť mesačne dohodnutý úrok, a to vždy v 25. deň kalendárneho mesiaca a ihneď po splatnosti zaplatiť úrok z neuhradenej istiny a úrok z omeškania. Dôvodom vyhlásenia splatnosti úveru pre ktorý sa exekučné konanie vedie bolo neplnenie záväzkov uvedených článku VII. písm. i) a omeškanie dlžníka so splácaním svojho peňažného záväzku (Oprávnenia banky, článok VIII, bod 1, písm. b)) zo Zmluvy o úvere č. XXXX/XX/XXXX, a to ku dňu 7.10.2011 vo výške 14.146,68 eur. Odporca ďalej poukázal na to, že navrhovateľ k návrhu nepripojil príslušné listiny na ktoré sa v návrhu odvoláva, nepreukázal resp. nedostatočne osvedčil existenciu dotknutých vzťahov (napr. záložného práva). Niektoré z listín predložených navrhovateľom svedčia o opaku navrhovateľom tvrdeného. Ak by navrhovateľ riadne osvedčil existenciu záložného práva napr. predložením záložných zmlúv, súd by nepochybné z obsahu zmlúv zistil, že záložným právom zriadeným Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. XXXX/XX/XXXX zo dňa 25.11.2005 sa nezabezpečuje premlčaním dotknutá pohľadávka zo Zmluvy o účelovom úvere č. XXXX/XX/XXXX zo dňa 24.11.2006, a preto ani nebol dôvod výkon tohto záložného práva zakázať. Zatajenie významných skutočností, uvedenie nepravdivých a zavádzajúcich tvrdení navrhovateľom v návrhu vedie k záveru o zneužití práva navrhovateľom s cieľom zmariť uspokojenie odporcu, ktorý poskytol Dlžníkovi vysoké úvery. Postup navrhovateľa, ktorý podal návrh v snahe, aby zabránil odporcovi vo výkone záložného práva, možno hodnotiť ako zjavné zneužitie práva, ktoré podľa čl. 5 C.s.p. nepožíva právnu ochranu a súd mal takýto úkon odmietnuť. 10. Odporca namietal aj procesný postup súdu pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol v rozpore s ustanovením § 327 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok z ktorého vyplýva, že ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. 11. Na základe uvedeného odporca žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie prvostupňovému súdu alebo konanie zastavil. 12. Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu vyjadril podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 16.2.2017 a uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne. Odporca začal výkon záložného práva záložným veriteľom na uspokojenie pohľadávky z dvoch úverových zmlúv. Začatie výkonu záložného práva záložným veriteľom - oznámenie, zo dňa 23.09.2016, jasne deklaruje, že „Nakoľko pohľadávky Československej obchodnej banky, a.s. zo Zmluvy o účelovom úvere I. a Zmluvy o účelovom úvere II. zabezpečené vyššie uvedeným záložným právom neboli do dnešného dňa splatené, oznamujeme Vám, že Československá obchodná banka, a.s. ako prednostný záložný veriteľ začal výkon záložného práva“. Neodkladné opatrenie sa preto týka Zmluvy o účelovom úvere I a zároveň aj Zmluvy o účelovom úvere II. Pohľadávka odporcu voči navrhovateľovi zo Zmluvy o účelovom úvere I je vymáhaná cestou exekúcie a výkonom záložného práva a domáhaním sa uspokojenia predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe. Pohľadávka odporcu voči navrhovateľovi zo Zmluvy o účelom úvere II je vymáhaná výkonom záložného práva a domáhaním sa uspokojenia predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe. Skutočnosť, že sa jedná o právo na výkon záložného práva a domáhanie sa uspokojenia predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe vyplýva aj zo Začatia výkonu záložného práva záložným veriteľom - Oznámenia zo dňa 23.9.2016. Samotný odporca uvádza, že začína vykonávať svoje „právo“ v jednotnom čísle a nie v množnom čísle, pričom spojil dve čiastkové špecifikácie v rôznych úverových zmluvách do jedného práva. Problém pre odporcu predstavuje Zmluva o účelovom úvere I a exekučné vymáhanie pohľadávky zo Zmluvy o účelovom úvere I. Ak by odporca Československá obchodná banka a.s. chcel vykonávať iba „čiastkové“ právo na výkon záložného práva a domáhanie sa uspokojenia predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe zo Zmluvy o účelovom úvere I, osvedčenie nebezpečenstva hroziacej ujmy by bolo pre navrhovateľa zrejme jednoduchšie a pri takomto návrhu by sa jednalo o vopred bezúspešne, priam šikanózne uplatňovanie práva a to najmä z dôvodu, že zo strany navrhovateľa bol na Okresný súd Bratislava II dňa 25.8.2016 podaný návrh na odklad a zastavenie exekúcie, navrhovateľ využil svoje právo na súdnu ochranu. Konanie odporcu zo dňa 23.9.2016 „Začatie výkonu záložného práva záložným veriteľom - oznámenie“ nevyjadrovalo rešpekt k právu navrhovateľa na súdnu ochranu, bolo pokusom o obídenie tohto práva. Logicky preto výkon záložného práva sa vo svojej špecifikácii musel týkať oboch úverových zmlúv. Predseda predstavenstva a generálny riaditeľ odporcu Československá obchodná banka a.s. sa v liste advokátovi navrhovateľa zo dňa 8.2.2017 vyjadril, že odporca rešpektuje kroky navrhovateľa, ak má pochybnosti o zákonnosti. V spore medzi navrhovateľom a odporcom teoreticky mohlo dôjsť k situácii, že Okresný súd Bratislava II by zastavil exekúciu voči navrhovateľovi pre jej nezákonnosť, pričom v čase vydania rozhodnutia o zastavení exekúcie by pohľadávka odporcu zo Zmluvy o účelovom úvere I už bola vymožená dobrovoľnou dražbou. Prípadné rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II o zastavení exekúcie by pre navrhovateľa bolo bez akéhokoľvek praktického významu. Rozhodnutím o nezákonnosti exekúcie by navrhovateľovi vznikol nárok na náhradu škody, ktorý by si mohol započítať s prípadným nárokom odporcu na zaplatenie pohľadávky. Rozhodnutím o nezákonnosti exekúcie by nemuselo prísť k zmene vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Bratislava pre okres Bratislava II, obec Bratislava - miestna časť Ružinov, katastrálne územie Ružinov: - stavba, súpisné číslo XXX, kancelárie na pozemku pare. registra „C", parc. číslo XXXX/XXX, - stavba, súpisné číslo XXX, kancelárie na pozemku pare. registra „C", parc. číslo XXXX/XXX, - stavba, súpisné číslo XXX, kancelárie na pozemku parc. registra „C", parc. číslo XXXX/XXX. Nejde teda o zrejmú chybu v písaní v tom, že odporca dňa 23.9.2016 „Začatím výkonu záložného práva záložným veriteľom - oznámením“, mal na mysli výkon záložného práva a domáhanie sa uspokojenia predajom zálohu na dobrovoľnej dražby len zo Zmluvy o účelovom úvere I. Pohľadávka odporcu zo Zmluvy o účelovom úvere I a zo Zmluvy o účelovom úvere II je zabezpečená záložným právom, čiastkovými zmluvami o zriadení záložného práva. Odporca začal výkon záložného práva z oboch úverových zmlúv medzi ním ako poskytovateľom úveru a navrhovateľom. Návrhom na neodkladné opatrenie navrhovateľ uplatnil svoje právo na súdnu ochranu a osvedčil nebezpečenstvo hroziacej ujmy u oboch úverových zmlúv - zo Zmluvy o účelovom úvere I a zo Zmluvy o účelovom úvere II. Samotný odporca spojil do jedného práva dve čiastkové práva a urobil konanie mimoriadne zložitým. Samotný odporca konkludentne uznal v priebehu konania viaceré svoje pochybenia. Po podaní návrhu na neodkladné opatrenie, potom čo určenému dražobníkovi na základe návrhu odporcu bola zaslaná žiadosť o upustenie od dražby, zrejme pre účely procesnej obrany, avšak neskoro, odňal súhlas súdnemu exekútorovi, späťvzal súhlas s dražbou nehnuteľnosti. Tento súhlas s dražbou nehnuteľnosti však môže kedykoľvek obnoviť. Na liste vlastníctva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve navrhovateľa je stále zapísaný výkon exekúcie v prospech odporcu. Na základe uvedeného preto žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 13. Odvolací súd preskúmal vec, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 379, § 380, § 378 ods.1 C.s.p. a dospel k záveru o dôvodnosti podaného odvolania. 14. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 15. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 16. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 17. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 18. Podľa § 326 ods. 1, 2 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 19. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 20. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 21. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že možnosť nariadenia neodkladného opatrenia je stanovená v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Pre aplikáciu tohto inštitútu sa však vždy vyžaduje naliehavosť neodkladnej úpravy, ktorá musí byť osvedčená. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí súd skúmať naplnenie formálnych a vecných predpokladov uvedených v ustanovení § 324 a nasl. C.s.p. Na to, aby navrhovateľom navrhované neodkladné opatrenie bolo úspešné, vyžaduje si to preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi účastníkmi konania (stranami sporu), ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy. Reálne vyhodnotenie potreby neodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Samotný nárok teda nemusí byť preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo niektorého z účastníkov (strán sporu) ohrozené. V každom prípade je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie existencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. 22. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, čo je skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí návrhu vyžadovaných v § 326 C.s.p. Súd sa v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu a z použiteľného, spravidla hmotného práva, čo súvisí aj s tým, že účastníci nemusia byť vypočutí a súd nie je povinný vykonávať žiadne iné dokazovanie. Význam toho, že pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, je podstatný v prípade odvolania proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd za základ svojho rozhodnutia vezme len skutkový stav a právne posúdenie, ktoré tu bolo v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a nemôže prihliadnuť na zmeny právneho stavu veci. 23. Odvolací súd konštatuje, že v danom prípade je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaním vo veci samej, preto dochádza k zdanlivému interpretačnému konfliktu medzi ust. § 128 C.s.p. a ust. § 327 C.s.p. Keďže ust. § 327 C.s.p. je lex generalis k ust. § 129 C.s.p., platí, že ak je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaním vo veci samej, súd prvej inštancie je povinný skúmať tento návrh z hľadiska jeho obsahových náležitostí, resp. vád. S ohľadom na uvedené odvolací súd námietky odporcu vo vzťahu k nesprávnosti procesného postupu súdu prvej inštancie, a to odstraňovaní vád návrhu, vyhodnotil ako nedôvodné. 24. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že navrhovateľ sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu prvej inštancie dňa 14.10.2016, doplneným podaním dňa 20.10.2016, 08.11.2016, 07.12.2016 a 13.12.2016 domáha uloženia zákazu odporcovi nenakladať so svojim právom na výkon záložného práva a domáhania sa uspokojenia predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Bratislava pre okres Bratislava II, obec Bratislava - miestna časť Ružinov, katastrálne územie Ružinov: - stavba, súpisné číslo XXX, kancelárie na pozemku parc. registra C, parc. č. XXXX/XXX - stavba, súpisné číslo XXX, kancelárie na pozemku parc. registra C, parc. č. XXXX/XXX - stavba, súpisné číslo XXX, kancelárie na pozemku parc. registra C, parc. č. XXXX/XXX (ďalej len „nehnuteľnosti“), a to do skončenia exekúcie vedenej súdnym exekútorom A.. O. Z., Exekútorský úrad Brezová pod Bradlom, sp.zn. 37Er/2629/2011, EX/753/2011, na základe návrhu podaného dňa 20.12.2011 a do právoplatného súdneho rozhodnutia o premlčaní pohľadávky zo Zmluvy o úvere II vo výške 323.051,21 eur, ktorá pozostáva z úrokov vo výške 259.023 eur, úrokov z omeškania vo výške 64.003,71 eur a poplatkov vo výške 24,50 eur (istina 0,0 eur). 25. Odvolací súd zistil, že navrhovateľ v predmetnej veci podal v súdom určenej 30 dňovej lehote od doručenia napadnutého uznesenia žalobu vo veci samej, ktorou sa domáha určenia, že pohľadávka odporcu zo Zmluvy o úvere II vo výške 323.051,21 eur, ktorá pozostáva z úrokov vo výške 259.023 eur, úrokov z omeškania vo výške 64.003,71 eur a poplatkov vo výške 24,50 eur (istina 0,0 eur) je premlčaná. Premlčané je aj prípadné navýšenie pohľadávky odporcu zo Zmluvy o úvere II. 26. Podľa § 64 zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), spôsob vykonania exekúcie určí exekútor, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 167 a § 172). Spôsob vykonania exekúcie určí exekútor tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti. 27. Podľa § 134 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu predajom nehnuteľnosti možno vykonať len vtedy, ak oprávnený s exekúciou predajom nehnuteľnosti označenej v upovedomení o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti (ďalej len „upovedomenie o začatí exekúcie“) súhlasí a ak sa preukázalo, že nehnuteľnosť je vo vlastníctve povinného. 28. Podľa § 138 ods. 1 Exekučného poriadku, po vydaní exekučného príkazu exekútor zaobstará znalecký posudok na cenu nehnuteľnosti. Exekútor na žiadosť znalca poskytne súčinnosť potrebnú na vypracovanie posudku. O čase a mieste oceňovania nehnuteľnosti upovedomí oprávneného, povinného, spoluvlastníkov, ako aj osoby, pre ktoré viaznu na nehnuteľnosti iné závady, a okresný úrad, v ktorého obvode sa nehnuteľnosť nachádza. 29. Podľa § 140 ods. 1 Exekučného poriadku, po určení najnižšieho podania podľa § 142 ods. 2 určí exekútor vyhláškou termín dražby; termín dražby určí najskôr na tridsiaty deň od posledného dňa lehoty určenej osobitným predpisom na uverejňovanie údajov v Obchodnom vestníku. 30. Podľa § 164 ods.1 Exekučného poriadku, rozvrh výťažku podlieha schváleniu súdom (§ 45). Súd rozhodne o schválení rozvrhu výťažku najneskôr do 60 dní. Proti rozhodnutiu súdu o rozvrhu výťažku je prípustné odvolanie. 31. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách (ďalej len „zákon o dobrovoľných dražbách“) dražbou je verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie, 32. Podľa § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny. 33. Podľa § 17 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, oznámenie o dražbe uverejní dražobník v registri dražieb najmenej 15 dní pred otvorením dražby, ak tento zákon neustanovuje inak. 34. Podľa § 17 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách, dražobník je povinný na žiadosť dlžníka alebo vlastníka predmetu dražby oznámiť výšku pohľadávky s vyčísleným príslušenstvom a nákladmi dražby. Dražobník je oprávnený toto oznámenie neposkytnúť, ak žiadateľ odmietne preukázať svoju totožnosť. 35. Podľa § 151j ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. 36. Navrhovateľ v danej veci dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odvodzoval od toho, že odporca oznámením zo dňa 23.9.2016 začal výkon záložného práva tvrdiac, že jeho pohľadávky zo Zmluvy o úvere I a Zmluvy o úvere II zabezpečené záložným právom neboli splatené, pričom neuviedol aktuálnu výšku pohľadávky, ktorú si u navrhovateľa uplatňuje. Keďže odporca svoju pohľadávku zo Zmluvy o úvere I vymáha v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom A.. O. Z. EX 753/2011 aj predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe, porušuje tým ust. § 151j ods.1 Občianskeho zákonníka. Neodkladnosť vydania neodkladného opatrenia zdôvodňoval aj tým, že obdržal ďalšiu výzvu na umožnenie vykonania ohodnotenia predmetu dražby súdnym znalcom od dražobníka Profesionálnej dražobnej spoločnosti, s.r.o., ako aj tým, že je jedným zo spoločníkov a konateľov spoločnosti MANAG s.r.o., ktorá si od odporcu zobrala úver a z úverových prostriedkov postavila byty. Navrhovateľ namietal aj existenciu exekučného titulu na základe ktorého prebieha exekučné konanie vedené súdnym exekútorom A.. O. Z. EX 753/2011, preto podal návrh na odklad a zastavenie exekúcie, o ktorom nebolo súdom rozhodnuté. Zároveň poukázal na ust. § 19 ods. 1 písm. g) zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a uviedol, že Profesionálna dražobná spoločnosť s.r.o., ako dražobník mala upustiť od výkonu dobrovoľnej dražby, preto je dostatočne odôvodnená obava, že už zaplatená čiastka z inej dražby bude od navrhovateľa vymáhaná znova. Navrhovateľ ako ručiteľ za záväzky spoločnosti MANAG s.r.o. u odporcu mal za to, že mu konaním odporcu pri vymáhaní pohľadávky vzniká škoda a zároveň poukázal na skutočnosť, že namietol premlčanie prípadnej pohľadávky odporcu zo Zmluvy o úvere II a tiež premlčanie výkonu záložného práva. Ako dôkaz navrhovateľ pripojil nasledujúce listinné dôkazy: list - Začatie výkonu záložného práva záložným veriteľom - oznámenie zo dňa 23.9.2016, návrh na odklad a zastavenie exekúcie zo dňa 25.8.2016, žiadosť o zastavenie výkonu záložného práva, námietka premlčania zo dňa 19.10.2016. Zmluvu o účelovom úvere č. XXXX/XX/XXXX zo dňa 24.11.2006 v znení dodatkov, vyhlásenie o vzájomných väzbách na iné subjekty zo dňa 24.11.2006, vyhlásenie splatnosti peňažného záväzku - výzva na splatenie zo dňa 7.10.2011, výzvu Profesionálnej dražobnej spoločnosti, s.r.o. zo dňa 30.9.2016 na umožnenie vykonať ohodnotenie predmetu dražby súdnym znalcom, ako aj obhliadku predmetu dražby, stanovisko oprávneného k návrhu povinného v 2/ rade na odklad a zastavenie exekúcie zo dňa 7.10.2016, doplnenie stanoviska oprávneného k návrhu povinného v 2/ rade na odklad a zastavenie exekúcie zo dňa 17.10.2016, žiadosť o upustenie od dražby zo dňa 24.10.2016, žiadosť o odklad a zastavenie exekúcie zo dňa 26.8.2016, opakovanú výzvu Profesionálnej dražobnej spoločnosti, s.r.o. zo dňa 3.11.2016 umožniť vykonanie ohodnotenia predmetu dražby súdnym znalcom, ako aj obhliadku predmetu dražby, exekučné konanie - oznámenie zo dňa 29.11.2016, zaslanie oznámenia o dobrovoľnej dražbe zo dňa 20.9.2013, oznámenie o výsledku dobrovoľnej dražby zo dňa 16.10.2013, opakovanú výzvu Profesionálnej dražobnej spoločnosti, s.r.o. zo dňa 05.12.2016 umožniť vykonanie ohodnotenia predmetu dražby súdnym znalcom, ako aj obhliadku predmetu dražby. 37. Z výpisu z Listu vlastníctva č. XXXX, okres Bratislava II, obec BA-m.č. Ružinov, katastrálne územie: Ružinov odvolací súd zistil, že na nehnuteľnostiach viazne záložné právo v prospech odporcu zriadené dňa 6.2.2006 pod K.-XXXX/XX a záložné právo zriadené dňa 8.2.2007 pod K.-XXXXX/XX a na nehnuteľnostiach je zapísané aj exekučné záložné právo v prospech odporcu evidované pod Y. - XXXXX/XX, podľa EX 753/2011-312 zo dňa 21.7.2014 (súdny exekútor A.. O. Z.). Na predmetnom LV č. XXXX je zapísaná pod položkou Z. - XXXX/XXXX poznámka - upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie predajom nehnuteľností podľa EX 753/201z1-309 zo dňa 21.7.2014 a pod položkou Z. - XXXX/ XXXX exekučný príkaz na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľností v prospech odporcu, podľa EX 753/2011-310 zo dňa 21.7.2014. Na základe predložených listín má odvolací súd za preukázanú skutočnosť, že odporca listom zo dňa 23.9.2016 oznámil navrhovateľovi začatie výkonu záložného práva zriadeného na zabezpečenie jeho pohľadávok zo Zmluvy o účelovom úvere č. XXXX/XX/XXXX zo dňa 25.11.2005 v znení dodatkov (ďalej len „Zmluva o úvere I“) a zo Zmluvy o účelovom úvere č. XXXX/ XX/XXXX zo dňa 24.11.2006 v znení dodatkov (ďalej len „Zmluva o úvere II“), a to predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe podľa zákona o dražbách. Oznámenie o začatí výkonu záložného práva v prospech odporcu bolo zapísané poznámkou aj v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX. Profesionálna dražobná spoločnosť, s.r.o. ako dražobník na základe návrhu odporcu začal vykonávať dobrovoľnú dražbu nehnuteľností a listom zo dňa 30.11.2016 vyzvala navrhovateľa na umožnenie vykonať ohodnotenie predmetu dražby súdnym znalcom. 38. V danom prípade je tak nesporným, že odporcovi svedčí záložné právo voči navrhovateľovi k predmetným nehnuteľnostiam a odporca sa domáha uspokojenia svojich zabezpečených pohľadávok, a to postupom v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku a v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách. V prípade vymáhania pohľadávky v exekučnom konaní je postup povereného súdneho exekútora, spôsoby akými vykonáva exekúciu, ako aj jej rozsah upravený ustanoveniami Exekučného poriadku. Udelenie súhlasu oprávneným s exekúciou predajom nehnuteľnosti označenej v upovedomení o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti, je základnou podmienkou na vykonávanie exekúcie predajom nehnuteľnosti. Preto bez ďalšieho udelenia súhlasu s predajom nehnuteľnosti nemožno považovať za ohrozenie alebo porušenie práv a oprávnených záujmov navrhovateľa. Rovnako ako nedôvodnú a predčasnú odvolací súd posúdil argumentáciu navrhovateľa týkajúcu sa skutočnosti, že nie je zrejmou výška pohľadávky zo Zmluvy o úvere I, na základe ktorej sa má začať výkon záložného práva súdnym exekútorom. I v prípade, ak by v exekučnom konaní došlo k dražbe nehnuteľností, Exekučný poriadok umožňuje namietať už samotné udelenie príklepu (§ 147 ods. 1 Exekučného poriadku) ako aj rozvrh výťažku z dražby, pričom o udelení príklepu, o námietkach ako i o rozvrhu výťažku dražby rozhoduje príslušný súd. Z predložených listinných dokladov nemal odvolací súd za preukázanú existenciu bezprostrednej hrozby spočívajúcej v realizácii predaja nehnuteľnosti v exekučnom konaní, nakoľko len samotný zápis poznámky - exekučný príkaz na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľností, nepostačuje na reálny výkon exekúcie predajom nehnuteľnosti. Nemožno si nepovšimnúť ani skutočnosť, že súdny exekútor vydal upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie predajom nehnuteľností ako aj exekučný príkaz na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľností v prospech odporcu dňa 21.7.2014, pričom v čase vydania napadnutého rozhodnutia súdom prvej inštancie nebolo navrhovateľom preukázané vykonávanie ďalších úkonov nevyhnutne potrebných na realizáciu dražby nehnuteľnosti. 39. Rovnako v prípade dobrovoľnej dražby odvolací súd nemal za preukázanú existenciu bezprostrednej hrozby, porušovanie či ohrozovanie práv navrhovateľa. Postup odporcu podľa ust. § 12 zákona o dobrovoľných dražbách je plne legitímnym postupom a nenahrádza oznámenie o konaní dražby. Je potrebné poukázať na ust. § 20 zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, umožňujú osobe, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Odvolací súd poukazujúc na ust. § 17 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách uvádza, že neistota prípadne obava navrhovateľa, že už zaplatená časť pohľadávky bude opätovne vymáhané, je rovnako nedôvodná. 40. Odvolací súd sa nestotožnil ani s argumentáciou navrhovateľa, že odporca porušuje zákon, nakoľko svoj nárok vymáha dvojmo, a to exekučne a predajom zálohu. Ust. § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje spôsob uplatnenia pohľadávky, a to v rámci postupu uvedenom v predmetnom ustanovení. Možno prisvedčiť argumentácii odporcu, že predpokladom realizácie záložného práva je zabezpečenie pohľadávky záložným právom a skutočnosť, že zabezpečená pohľadávka nebola splnená riadne a včas. Existenciu záložného práva na nehnuteľnosti ako aj existenciu pohľadávky má odvolací súd za preukázanú. Odvolací súd uvádza, že výkonom záložného práva sa nerozumie len oznámenie o začatí výkonu záložného práva alebo iba prevod založenej nehnuteľnosti (dražba, priamy predaj), ale celý postup počínajúc oznámením o začatí výkonu záložného práva, postupy vedúce k speňaženiu a získaniu výťažku a použitie výťažku na splatenie dlhu. Proces výkonu záložného práva je zavŕšený získaním výťažku a jeho použitím na splatenie dlhu. Ak by odvolací súd mal súhlasiť s názorom navrhovateľa, že výkonom záložného práva sa rozumie oznámenie o začatí alebo iba prevod predmetu zálohu, tak by záložné právo neplnilo svoju základnú funkciu, ktorou je uspokojenie veriteľa. Pri takomto ponímaní výkonu záložného práva, by bolo toto právo jeho nositeľom skonzumované už samotným oznámením o jeho začatí alebo samotným prevodom dražbou. Dražbou rovnako nie je oznámenie o začatí výkonu záložného práva ani postup dražobníka, ktorý vykonaniu dražby predchádza (ohliadka predmetu dražby, ohodnotenie predmetu dražby a pod.). 41. Zhodnotiac navrhovateľom opísané rozhodujúce skutočnosti a ním predložené listinné dôkazy, odvolací súd na rozdiel od úvahy súdu prvej inštancie dospel k záveru, že navrhovateľ neosvedčil skutočnosti odôvodňujúce potrebu navrhovanej neodkladnej úpravy pomerov alebo ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti) a ani nepreukázal, že uložením požadovanej povinnosti môže dosiahnuť ochranu, ktorej sa domáha (princíp efektívnosti). Odvolací súd zdôrazňuje, že rozsah navrhovateľom žiadaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a to uloženia zákazu odporcovi nakladať so svojim právom na výkon záložného práva a domáhania sa uspokojenia predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách k nehnuteľnostiam zapísaným do skončenia exekučného konania a právoplatného skončenia konania vo veci samej, by neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah zasiahlo do práv odporcu (princíp proporcionality). 42. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 43. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 a 2 C.s.p. a plne úspešnému odporcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania o návrhu na neodkladné opatrenie proti neúspešnému navrhovateľovi s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. 44. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).