Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/8/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116222224 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1116222224.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Haitovej v právnej veci žalobcu: RENERGIE Solárny park Bory s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava‚ IČO: 45 271 283, zast.: Capitol Legal Group, advokátska kancelária s. r. o., Kollárovo námestie 20, 811 06 Bratislava, IČO: 47 257 211 proti žalovanému: Západoslovenská distribučná, a.s., Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO: 36 361 518 o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I, č.k. 28Cb/152/2016-39 zo dňa 16.11.2016 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I, č.k. 28Cb/152/2016-39 zo dňa 16.11.2016 p o t v r d z u j e . Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania o nariadenie neodkladného opatrenia voči žalobcovi vo výške 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 21.10.2016 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému - povinnosť merať elektrinu vyrobenú v zariadení na výrobu elektriny pripojenom do distribučnej sústavy spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s. v odovzdávacom mieste s EIC kódom 24ZZSVYR0000314B a dodanú do distribučnej sústavy spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s. a poskytovať namerané údaje o elektrine vyrobenej v tomto zariadení na výrobu elektriny a dodanej do distribučnej sústavy spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s. príslušným účastníkom trhu s elektrinou, a to aj po zániku Zmluvy o distribúcii a prístupe zariadenia na výrobu elektriny do distribučnej sústavy číslo 1120-0106-2011 zo dňa 23.8.2011, - povinnosť zdržať sa odpojenia zariadenia na výrobu elektriny pripojeného do distribučnej sústavy spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s. v odovzdávacom mieste s EIC kódom 24ZZSVYR0000314B od distribučnej sústavy spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s. z dôvodu zániku Zmluvy o distribúcii a prístupe zariadenia na výrobu elektriny do distribučnej sústavy číslo 1120-0106-2011 zo dňa 23.8.2011 - povinnosť zdržať sa demontáže určeného meradla spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s. číslo 2905390 a jeho náhrady za iné meradlo, ktoré nezaznamenáva množstvo elektriny vyrobenej v zariadení na výrobu elektriny pripojenom do distribučnej sústavy spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s. v odovzdávacom mieste s EIC kódom 24ZZSVYR0000314B a súčasne množstvo elektriny odobratej v odbernom mieste s EIC kódom 24ZZS7107868000H, a to z dôvodu zániku Zmluvy o distribúcii a prístupe zariadenia na výrobu elektriny do distribučnej sústavy číslo 1120-0106-2011 zo dňa 23.8.2011. 2. Súd prvej inštancie mal pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia za preukázané, že v danom prípade je osvedčená existencia vzťahu medzi účastníkmi konania. Po preštudovaní predmetnej zmluvy konštatoval, že ide o zmluvný vzťah s ohľadom na povahu subjektov podriadený právnej úprave Obchodného zákonníka a osobitného predpisu v oblasti energetiky. V tomto kontexte sa argumentácia žalobcu ohľadne porušeného práva, resp. ohrozeného nároku javila prvoinštančnému súdu ako nepresvedčivá a predbežne konštatoval, že nie je uvedený relevantný dôvod na ochranu nároku žalobcu, ako ho uvádza v návrhu. Konajúci súd sa tiež zaoberal aj otázkou, či v prípade nariadenia neodkladného opatrenia, tak ako to navrhuje žalobca, by nedošlo k nevyváženému zásahu do práv účastníkov. Uviedol, že v danom prípade ide o obchodnoprávny vzťah účastníkov, z ktorých žalobca požaduje dočasne upraviť pomery pri výkone podnikateľskej činnosti. Žalobca realizoval svoje zmluvné právo ukončiť zmluvný vzťah bez uvedenia dôvodu tak, že naďalej bude vykonávať činnosť, avšak za zmenených podmienok. V danom sa odkazuje na nález Ústavného súdu a znenie novelizovaných právnych predpisov. Súd prvej inštancie považoval uvedenú argumentáciu vo vzťahu k požadovanému zásahu do obchodnoprávneho vzťahu, bez vykonania bližšieho dokazovania a zisťovania zmluvných podmienok za nedostatočnú a neosvedčenú, navyše s požiadavkou dosiahnuť takúto trvalú zmenu. S prihliadnutím na charakter uvedeného vzťahu nepovažoval za primerané zasiahnuť do práv žalovaného, ktorého zaviaže pokračovať vo vzťahu so žalobcom, ktorý ukončil zmluvný vzťah. Prvoinštančný súd mal za to, že vyhovením návrhu by žalovanému neprimerane zasiahol do jeho práv a povinností, ak by ho svojím rozhodnutím zaviazal na výkon činnosti bez poznania všetkých okolností zmluvného vzťahu, ktorý je predmetom tohto konania. Išlo by o neprimeraný zásah s tým, že následkom uloženia uvedených povinností pre podnikateľský subjekt by sa vytvoril stav nenávratný, ktorým by neprimerane zasiahol do zmluvných dojednaní účastníkov zmluvného vzťahu. Tvrdenie žalobcu, že má právo zostať činný aj po vypovedaní zmluvného vzťahu so žalovaným bude predmetom skúmania vo veci samej, pričom samotné tvrdenie žalobcu nemôže byť dôvodom na posúdenie dôvodnosti návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil všeobecnou konštatáciou ohrozenia jeho existencie, ba až likvidačného charakteru takého úkonu - odpojenie žalobcu. Uvedené podľa názoru súdu prvej inštancie nemôže ohroziť výkon rozhodnutia súdu, môže len zvýšiť náklady na opätovne zapojenie. Aplikovaný právny predpis CSP však vyžaduje, aby bola preukázaná potreba neodkladnej úpravy pomerov strán alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia vo veci bol ohrozený. Prvoinštančný súd po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vrátane predložených dôkazov dospel k záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť z dôvodu, že nebola preukázaná obava, že by existujúci stav medzi účastníkmi vyžadoval neodkladnú úpravu pomerov strán a tiež z dôvodu, že žalobca podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia prípustnosť a opodstatnenosť jeho nariadenia neosvedčil. V konaní neosvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ale najmä účel neodkladného opatrenia a potrebu ochrany porušeného práva. Žiadnym relevantným spôsobom neosvedčil, že namietané porušenie práva je dôvodné, nijakým spôsobom nepreukázal inú skutočnosť, ktorá by preukazovala potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán najmä s poukazom na to, že súd pri nariaďovaní neodkladného opatrenia nemôže vychádzať len z tvrdení resp. domnienky žalobcu. Keďže žalobca neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku a neosvedčil ani potrebu neodkladnej úpravy pomerov, teda nesplnil zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. O trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. 3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP a navrhoval napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť tak, že odvolací súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie v celom rozsahu. Namietal, že z napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmý právny názor konajúceho súdu vo vzťahu k posúdeniu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Žalobca má za to, že prvoinštančný súd opomenul preskúmať a zaoberať sa zrejmou dôvodnosťou návrhu vo vzťahu k neodkladnej potrebe dočasnej úpravy pomerov strán sporu, a to s poukazom na aktuálnu existenciu Stop-stavu, na ktorý žalobca upozorňoval v návrhu. Zdôraznil, že v prípade odpojenia žalobcu ide v dôsledku Stop-stavu o nezvratný úkon, a preto je podľa jeho názoru potreba neodkladnej úpravy pomerov strán absolútne nevyhnutná. Ďalším následkom, ktorý spôsobí likvidáciu žalobcu, je strata podpory v zmysle zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby, na ktorej žalobca ako výrobca elektriny z obnoviteľných zdrojov energie participuje. V prípade odpojenia je ďalšia participácia na systéme podpory znemožnená v dôsledku zmien v právnej úprave. Žalobca ďalej uviedol, že na poskytovaní podpory podľa zákona o podpore je existenčne závislý. Namietal, že tieto skutočnosti súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neriešil a nezohľadnil ho ani pri posudzovaní toho, že pomery strán je z tohto dôvodu potrebné bezodkladne opraviť, pretože akákoľvek následná úprava pomerov po tom, čo žalovaný uskutoční úkon odpojenia zariadenia na výrobu elektriny žalobcu, už nemusí byť vo vzťahu k žalobcovi včasná a ani účinná a následná reparácia daného stavu už ani nemusí byť reálna. Žalobca súčasne poukázal na uznesenie Okresného súdu Bratislava I, č.k. 26Cb 153/2016-41 zo dňa 10.11.2016, ktorým bolo de facto za existencie rovnakých skutkových a právnych okolností nariadené neodkladné opatrenie. Ďalej zdôraznil, že prístupu do sústavy v spojení s distribúciou elektriny je potrebné odlišovať od pripojenia do sústavy, o čom svedčí aj fakt, v žalobe služby sa zabezpečila na základe samostatných zmlúv. Výpoveď zmluvy o prístupe a distribúcii elektriny nijakým spôsobom nemení podmienky zmluvy o pripojení zariadenia do distribučnej sústavy, ani podmienky pripojenia ako takého. Žalobca ďalej poukázal na zákonnú úpravu inštitútov pripojenia a prístupu do distribučnej sústavy. Uviedol, že je tiež výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a ako taký dodáva elektrinu žalovanému ako prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy bez toho, aby vyrobenú elektrinu prepravoval distribučnou sústavou, pretože k dodávke elektriny dochádza na odovzdávacom mieste výrobcu elektriny (t.j. na prahu). Žalobca majte zato, že mu zákonom ani neumožňuje využívať službu prepravy elektriny distribučnou sústavou odberateľom, keďže v zmysle § 4 ods. 10 zákona o podpore je výrobca elektriny s právom na podporu povinný dodať prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, u ktorého si uplatňuje podporu, celý objem vyrobenej elektriny. Po splnení tejto povinnosti tak žalobcovi ako výrobcovi elektriny neostáva žiadna elektrina, vo vzťahu ku ktorej by bol schopný využívať službu distribúcie elektriny. Preto nie je žiadny racionálny dôvod, aby si zabezpečoval prístup do distribučnej sústavy. Žalobca poukázal tiež na zmluvu o dodávke elektriny č. 170/14 zo dňa 31.12.2013 uzavretú so žalovaným, z, ktorej nevyplýva, že by bol žalobca ako výrobca a dodávateľ elektriny zodpovedný za zabezpečenie prepravy elektriny distribučnou sústavou. Súčasne z nej vyplýva, že miestom dodania je odovzdávacie miesto dohodnutá medzi zmluvnými stranami, a to Bory Solar umiestnené v areáli elektrárne. Žalobca má za to, že žalovaný ho núti zotrvať v zmluvnom vzťahu založenom zmluvou o prístupe distribúcií elektriny, a to tým že bez akejkoľvek zákonnej opory podmieňuje pripojenia do sústavy platnou a účinnou zmluvou o prístupe distribúcie elektriny. Na základe uvedeného sa žalobca domnieva, že žalovaný nemá právo odpojiť elektráreň žalobcu od distribučnej sústavy z dôvodu ukončenia zmluvy o prístupe, ani právo ukončiť meranie elektriny vyrobenej v elektrárni, ukončiť poskytovanie nameraných údajov účastníkom trhu s elektrinou, ani demontovať meradlo určené na meranie výroby elektriny v elektrárni. V kontexte vyššie uvedených argumentov sa žalobcovi javí odôvodnenie napadnutého uznesenia ako nedostatočné, keďže žiadne z uvedených tvrdení konajúci súd nezohľadnil, ani sa k nim bližšie nevyjadril. V súlade kusu vedenými skutočnosťami žalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie v celom rozsahu. 4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 25.1.2017 uviedol, že Na základe uvedených dôvodov žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. 5. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, keď napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne. 6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 220 ods. 2 CSP. 7. Odvolací súd na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza, že súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými skutočnosťami uvedenými žalobcom v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie vyhodnotil návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný, nakoľko neboli splnené základné zákonné predpoklady pre jeho nariadenie, a to správne. V zmysle platnej právnej úpravy (§ 324 a nasl. CSP) môže súd nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu. Žalobca je povinný okrem opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísať tiež skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. 8. Odvolací súd v názorovej zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, ani dôvodnosť obavy, že exekúcia bude ohrozená. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a listinných dôkazov založených v súdnom spise nemožno vyvodiť riadne osvedčenie naliehavosti procesnej prevencie. 9. Podľa § 27 ods. 1 písm. b) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike má výrobca elektriny právo uzatvoriť zmluvu o prístupe do sústavy, ak spĺňa technické podmienky a obchodné podmienky prístupu do sústavy. 10. Podľa § 31 ods. 1 písm. o) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike je prevádzkovateľ distribučnej sústavy povinný pripojiť do distribučnej sústavy elektroenergetické zariadenie alebo odberné elektrické zariadenie do piatich pracovných dní, ak sú splnené technické podmienky a obchodné podmienky pripojenia do sústavy. 11. Podľa bodu 2.1.19 Prevádzkového poriadku sa považujú technické podmienky prevádzkovateľa distribučnej sústavy a technické podmienky stanovené prevádzkovateľom distribučnej sústavy žiadateľovi o pripojenie v zmluve o pripojení do distribučnej sústavy za splnené zabezpečením potrebnej kapacity v distribučnej sústave prevádzkovateľom distribučnej sústavy a prípravou zariadenie na výrobu elektriny žiadateľa o pripojenie na pripojenie do distribučnej sústavy a obchodné podmienky pripojenia sa považujú za splnené najmä podpísaním a doručením žiadateľom podpísanej zmluvy o pripojení do distribučnej sústavy prevádzkovateľovi distribučnej sústavy, zaplatením ceny za pripojenie a uzatvorením všetkých potrebných zmlúv, pokiaľ nie sú v uvedených zmluvách uvedené ďalšie podmienky pripojenia. 12. Odvolací súd konštatuje, že názor žalobcu ako výrobcu elektriny, v zmysle ktorého je podľa § 27 ods. 1 písm. b) zákona č. 251/2012 Z.z. jeho právom a nie povinnosťou uzatvoriť zmluvu o prístupe do sústavy za predpokladu, že spĺňa technické podmienky a obchodné podmienky prístupu do sústavy, je správny. Odvolací súd súčasne dopĺňa, že z § 27 ods. 1 písm. b) zákona č. 251/2012 Z.z. je tiež zrejmé, že citovaný zákon upravuje nielen zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny (§ 26 ods. 5), ale aj zmluvu o prístupe do sústavy. Ústavný súd Slovenskej republiky vymedzil pojem prístup ako právo „vpúšťať“ do distribučnej sústavy ním vyrobenú elektrinu na účely jej prenosu k odberateľom, resp. iným účastníkom trhu (bod 21.1. nálezu Ústavného súdu sp. zn. PL ÚS 17/2014 z 22.6.2016). Samotný žalobca v odvolaní uvádza, že je výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov energie v zmysle zákona o podpore, pričom k dodávke elektriny dochádza na odovzdávacom mieste výrobcu elektriny (t.j. na prahu), pričom je povinný v zmysle § 4 ods. 10 zákona o podpore dodať celý objem vyrobenej elektriny žalovanému. Z ustanovenia § 12 bod 12.2. zákona č. 251/2012 Z.z. vyplýva, že prístupom do distribučnej súvahy sa rozumie právo využívať distribučnú sústavu. Ak teda je zariadenie žalobcu fyzicky pripojené do distribučnej sústavy takým spôsobom, že má zabezpečenú možnosť dodávať elektrinu do distribučnej sústavy, dochádza z jeho strany k využívaniu sústavy. Vychádzajúc z uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že žalobca neosvedčil svoje tvrdenie, že vzhľadom na okolnosti prípadu nebol povinný zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy uzatvoriť. Žalobca neosvedčil, že má právo „vypúšťať“ ním vyrobenú elektrinu do distribučnej sústavy žalovaného. Keďže žalobca podľa názoru odvolacieho súdu neosvedčil svoj nárok užívať distribučnú sústavu žalovaného v odovzdávacom mieste, bolo by uloženie povinností žalovanému uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, neprimeraným zásahom do jeho práv. 13. Na základe citovaných zákonných ustanovení a predložených listinných dôkazov je možné konštatovať, že žalobca je ako výroba elektriny v zariadení na výrobu elektriny a ako dodávateľ takto vyrobenej elektriny do distribučnej sústavy (na základe zmluvy o výkupe elektriny) užívateľom distribučnej sústavy. Existujú prípady, kedy výrobca elektriny vyrobenú elektrinu nedodá do distribučnej sústavy, nakoľko ju sám spotrebuje alebo ju dodá priamym vedením iným odberateľom elektriny (čo nie je posudzovaný prípad). Okrem uvedených prípadov je výroba elektriny a jej dodávka iným odberateľom elektriny bez použitia distribučnej sústavy objektívne nemožná. 14. V predmetnej veci je nesporný fakt, že žalobca vypovedal zmluvu o prístupe a distribúcii elektriny, pričom táto zanikla uplynutím výpovednej doby dňa 30.11.2016. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v súčasnosti nemá zabezpečený prístup do distribučnej sústavy (na základe zmluvy o prístupe), neosvedčil podľa názoru odvolacieho súdu nárok, aby žalovaný bol povinný merať elektrinu vyrobenú v zariadení na výrobu elektriny dodanú do distribučnej sústavy a poskytovať namerané údaje o elektrine príslušným účastníkom trhu s elektrinou. Takisto neosvedčil nárok, aby mal namontované „určené meradlo dodávky a odberu“, keď bez zabezpečeného prístupu do distribučnej sústavy postačuje „určené meradlo odberu“, ktoré zaznamenáva už iba množstvo elektriny odobratej v odbernom mieste. S poukazom na uvedené má odvolací súd za to, že žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov vo vzťahu k nároku na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal uložiť žalovanému povinnosť merať elektrinu vyrobenú v zariadení na výrobu elektriny pripojenom do distribučnej sústavy spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s. v odovzdávacom mieste s EIC kódom 24ZZSVYR0000314B a dodanú do distribučnej sústavy spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s. a poskytovať namerané údaje o elektrine vyrobenej v tomto zariadení na výrobu elektriny a dodanej do distribučnej sústavy spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s. príslušným účastníkom trhu s elektrinou, a to aj po zániku Zmluvy o distribúcii a prístupe zariadenia na výrobu elektriny do distribučnej sústavy číslo 1120-0106-2011 zo dňa 23.8.2011 a ktorým žiadal uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa demontáže určeného meradla spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s. číslo 2905390 a jeho náhrady za iné meradlo, ktoré nezaznamenáva množstvo elektriny vyrobenej v zariadení na výrobu elektriny pripojenom do distribučnej sústavy spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s. v odovzdávacom mieste s EIC kódom 24ZZSVYR0000314B a súčasne množstvo elektriny odobratej v odbernom mieste s EIC kódom 24ZZS7107868000H, a to z dôvodu zániku Zmluvy o distribúcii a prístupe zariadenia na výrobu elektriny do distribučnej sústavy číslo 1120-0106-2011 zo dňa 23.8.2011. 15. V súvislosti s nárokom žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa odpojenia zariadenia na výrobu elektriny pripojeného do distribučnej sústavy spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s. v odovzdávacom mieste s EIC kódom 24ZZSVYR0000314B od distribučnej sústavy spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s. z dôvodu zániku Zmluvy o distribúcii a prístupe zariadenia na výrobu elektriny do distribučnej sústavy číslo 1120-0106-2011 zo dňa 23.8.2011, odvolací súd poznamenáva, že ani v tomto prípade žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. V zmysle § 31 ods. 2 písm. o) zákona o energetike a prevádzkového poriadku žalovaného je prevádzkovateľ distribučnej sústavy povinný pripojiť do distribučnej sústavy elektroenergetické zariadenie, ak sú splnené technické a obchodné podmienky, pričom pod obchodné podmienky žalovaný zahŕňa uzavretie zmluvy o pripojení, ako aj uzavretie všetkých potrebných zmlúv. Keďže žalobca neosvedčil v danom prípade splnenie všetkých technických a obchodných podmienok, nebolo možné ani v tejto časti jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. 16. Pokiaľ žalobca poukazuje na uznesenie Okresného súdu Bratislava I, č.k. 26Cb 153/2016-41 zo dňa 10.11.2016, ktorým bolo jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v obdobnej veci vyhovené, odvolací súd uvádza, že označené súdne rozhodnutie doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť z dôvodu podaného odvolania, a preto nie je možné v posudzovanej veci z neho vychádzať. 17. Súd prvej inštancie v danom prípade rozhodol správne, pokiaľ zamietol návrh na neodkladné opatrenie, nakoľko v konaní neboli osvedčené zo strany žalobcu základné predpoklady pre jeho nariadenie, a to dôvodnosť potreby úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil. 18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP, tak že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania o nariadenie neodkladného opatrenia vo výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. 19. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).