Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/151/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117200751 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1117200751.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci navrhovateľa: TOPELITY s. r. o. so sídlom Južná trieda 97, Košice, IČO: 36 597 724, zastúpeného JUDr. Františkom Hadušovským, advokátom, so sídlom ul. Cyrila a Metoda 2, Rožňava, proti: R.. W. Š., bytom W. XX, Z., zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Janči, s.r.o., so sídlom Dončova 21, Ružomberok, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na odvolanie R.. W. Š. proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14. februára 2017, č.k. 4Csp/4/2017-34, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh z a m i e t a . R.. W. Š., bytom W. XX, Z. má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením; s poukazom na § 343 ods. 1 CSP v spojení s § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka; nariadil súd prvej inštancie zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadil k nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Z., Katastrálny odbor, okres: Z. R., obec: Z.-W..Č.. M. W., katastrálne územie: M.É. W. ako byt č. X, na X. p., na adrese W. XX, vo vlastníctve R.. W. Š., záložné právo v prospech navrhovateľa za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o sprostredkovaní vo výške 30.000,- eur s príslušenstvom, navrhovateľovi uložil povinnosť do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia podať žalobu vo veci samej proti žalovanému: R.. W. Š.Š., o zaplatenie 30.000,- eur s príslušenstvom a náhradu škody. Uviedol, že v danom prípade bola medzi navrhovateľom zabezpečovacieho opatrenia ako sprostredkovateľom a R.. W. Š. ako záujemcom uzatvorená sprostredkovateľská zmluva ústnou formou podľa § 774 až § 777 Občianskeho zákonníka. Z tvrdení navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia a z ním predložených listín považoval za zrejmé, že došlo k splneniu účelu sprostredkovania, a to k uzavretiu sprostredkúvanej zmluvy, t. j. kúpnej zmluvy medzi R.. W. Š. ako predávajúcim a LABAŠ s. r. o. ako kupujúcim dňa 14.09.2016, pričinením navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia ako sprostredkovateľa. Tieto listiny tiež považoval za hodnoverný dôkaz toho, že medzi uzavretím predmetnej kúpnej zmluvy a konaním sprostredkovateľa (navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia) je príčinná súvislosť. Keďže v danom prípade bol výsledok (uzavretie kúpnej zmluvy) dosiahnutý pričinením navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia ako sprostredkovateľa, dovodil, že R.. W. Š. ako záujemca je povinný poskytnúť mu odmenu v dohodnutej výške 30.000,- eur. Mal za to, že navrhovateľ v podanom návrhu uviedol, popri náležitostiach žaloby, aj opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená (tým, že R.. W. Š. sa v ostatnom čase snaží zbaviť svojho nehnuteľného majetku, čo môže významne ovplyvniť vymožiteľnosť pohľadávky navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia, pričom navrhovateľovi pôsobiacemu v oblasti sprostredkovania kúpy a predaja nehnuteľností je z hodnoverných zdrojov známe, že R.. W. Š. ponúka na predaj byt na adrese W. XX v Z.), opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (R.. W. Š. nikdy nespochybnil ani neodmietol sprostredkovateľskú činnosť navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia; sám R.. W. Š. túto sprostredkovateľskú činnosť navrhol, ako to vyplýva z predloženej mailovej komunikácie, a počas rokovaní vedúcich k uzatvoreniu kúpnej zmluvy sám delegoval navrhovateľovi zabezpečovacieho opatrenia ako sprostredkovateľovi úlohy nevyhnutné pre úspešnú realizáciu sprostredkovávanej transakcie, pričom úspešná realizácia tejto sprostredkovávanej transakcie vyplýva nielen z priloženej mailovej komunikácie medzi navrhovateľom zabezpečovacieho opatrenia a R.. W. Š., resp. aj so spoločnosťou LABAŠ s. r. o., ale taktiež z dôvernej povahy navrhovateľom zabezpečovacieho opatrenia predložených dôkazov, a to kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi R.. W. Š. ako predávajúcim a LABAŠ s. r. o. ako kupujúcim dňa 14.09.2016, rozhodnutia Okresného úradu N., katastrálneho odboru, číslo vkladu: O. XXXXX/XXXX o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zo dňa 19.09.2016, potvrdenia o vydaní peňazí z úschovy príjemcovi I. XXX/ XXXX, U. XX/XXXX zo dňa 22.09.2016, ku ktorým by navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia nemal prístup bez svojej aktívnej participácie a pričinenia na uzatvorení predmetnej kúpnej zmluvy; vyplýva aj zo skutočností, že návrh na urýchlený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podal dňa 16.09.2016 na Okresnom úrade Košice, katastrálnom odbore, sám navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia, zaplatil tiež správny poplatok za podanie tohto návrhu a vybral pre R.. W. Š. a spoločnosť LABAŠ s. r. o. aj potvrdenie o vydaní peňazí z úschovy príjemcovi N 591/2016, U 15/2016 zo dňa 22.09.2016 na Notárskom úrade JUDr. Jany Borovičkovej v Bratislave) a bolo z neho zrejmé, akého zabezpečovacieho opatrenia sa navrhovateľ domáha. Konštatoval, že zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, ktorú má navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia voči R.. W. Š. titulom ústne uzavretej sprostredkovateľskej zmluvy medzi nimi. Z uvedených dôvodov považoval návrh navrhovateľa za opodstatnený, a preto mu vyhovel a zároveň uložil navrhovateľovi povinnosť podať žalobu vo veci samej. 2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie R.. W. Š. domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne jeho zmeny tak, aby bol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietnutý, dôvodiac tým, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávnych skutkových zistení, nesprávne právne vec posúdil, jeho rozhodnutie je neodôvodnené a nepreskúmateľné a vydané v rozpore so zásadou ne bis in idem. Vzniesol námietku skôr začatého konania, keďže navrhovateľ za účelom zabezpečenia rovnakého domnelého nároku na zaplatenie sumy 30.000,- eur podal už dňa 04.11.2016 Okresnému súdu Košice II identický návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, o ktorom už bolo rozhodnuté uznesením Okresného súdu Ružomberok zo dňa 10.01.2017 č.k. 2C 121/2016 - 60, ktorým bolo vydané zabezpečovacie opatrenie, ktorým bolo zriadené záložné právo k nehnuteľnostiach zapísaným na LV č. XXX v katastrálnom území Ľ.. V danom prípade tak údajný nárok navrhovateľa bol zabezpečený zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorých hodnota zodpovedá sume niekoľkostotisíc, a je teda neprimerané, aby bolo zriaďované záložné právo na iný jeho majetok. Namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia a nesplnenie podmienok na vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Namietal, že doručený návrh nespĺňa zákonom predpísané náležitosti, preto nemohol byť podkladom pre vydanie napadnutého uznesenia. Navrhovateľ neosvedčil danosť práva, ochranu ktorého si má vyžadovať vydanie zabezpečovacieho opatrenia a ani naliehavosť právneho záujmu na zriadení záložného práva. Zdôraznil, že popiera, žeby s navrhovateľom uzatvoril alebo mienil uzatvoriť akúkoľvek zmluvu o sprostredkovaní, nikdy sa s ním nedohodol na tom, že by mu mal uhradiť sprostredkovateľskú odmenu v sume 30.000,- eur a je preto nepravdivý záver, že nikdy nepoprel uzavretie zmluvy o sprostredkovaní, keď už samotné vrátenie faktúry navrhovateľovi späť s odôvodnením, že ide o neoprávnene vystavenú faktúru, je dôkazom popretia pohľadávky a jej základu. Navrhovateľ súdu nepredložil žiadny dôkaz o uzavretí sprostredkovateľskej zmluvy, predložil len akýsi návrh zmluvy, ktorá by bola neplatná. On návrh zmluvy o sprostredkovaní nikdy nepodpísal a nemienil ani podpísať. Z návrhu ani z iných dokladov nie je zrejmé, kedy malo dôjsť k uzatvoreniu sprostredkovateľskej zmluvy, kedy a kde sa mala dohodnúť odmena za sprostredkovanie a ani skutočnosti rozhodné pre posúdenie existencie údajnej pohľadávky navrhovateľa. Neuznáva preto žiadny nárok na sprostredkovateľskú odmenu navrhovateľa. Poukázal na to, že súbor nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území N. R. predával samostatne prostredníctvom inzerátu zverejneného na stránke - L..Z., a to práve preto, že nemienil vstupovať do žiadnych právnych vzťahov s realitnými kanceláriami, pretože predával pozemky, o ktoré bol dostatočný záujem z dôvodu ich atraktivity, preto s nikým neuzatvoril žiadnu sprostredkovateľskú zmluvu. Namietal existenciu obavy z toho, že by exekúcia voči nemu mohla byť ohrozená. Poukázal na to, že má aj ďalší majetok, a preto nie je pravdou, pokiaľ sa v návrhu konštatuje, že nevlastní iný majetok, pričom voči jeho osobe nie je vedená žiadna exekúcia. Zabezpečovacie opatrenia považoval za neprimerané vo vzťahu k hodnote nehnuteľnosti, keď údajný a ničím nepreukázaný záväzok 30.000,- eur sa zabezpečuje záložným právom na nehnuteľnosti v hodnote 12 násobku tvrdenej pohľadávky, čo považuje za neprípustné a v rozpore s inštitútom zabezpečovacieho opatrenia. Za ničím nepodložené a nepravdivé považoval tvrdenie, že má svoj byt predávať a za nepravdivé preto považuje aj tvrdenie o inzerovaní predaja predmetnej nehnuteľnosti. Vymožiteľnosť domnelej pohľadávky navrhovateľa nie je nijako ohrozená, disponuje dostatočným množstvom majetku, žiadneho majetku sa nezbavuje v úmysle poškodiť navrhovateľa, ktorého pohľadávku neuznáva v celom rozsahu. 3. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach uplatnených dôvodov podaného odvolania, ktorými je viazaný (§ 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie R.. W. Š. je dôvodné. 4. Základným predpokladom pre zriadenie záložného práva na majetku dlžníka zabezpečovacím opatrením je existencia obavy, že vykonanie exekúcie peňažnej pohľadávky veriteľa bude ohrozené. Pre zriadenie záložného práva zabezpečovacím opatrením súdu je potrebné hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich obavu z ohrozenia exekúcie. 5. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu zabezpečovacieho opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre vydanie uznesenia o zabezpečovacom opatrení nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; keď v prípade zabezpečovacieho opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. 6. Vychádzajúc z obsahu spisu v preskúmavanej veci dospel odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie, k záveru, že navrhovateľ v podanom návrhu na základe ním tvrdených rozhodujúcich skutočností a pripojených listinných dokladov dostatočne hodnoverne neosvedčil dôvodnosť nároku čo do právneho základu a výšky, ktorému žiada priznať navrhovaným zabezpečovacím opatrením ochranu. Navrhovateľ spoľahlivo neosvedčil, že s R.. W. Š. uzatvoril sprostredkovateľskú zmluvu a že mu na jej základe vznikol nárok na zaplatenie provízie vo výške 30.000,- eur. Z opisu rozhodujúcich skutočností v návrhu vyplýva, že k uzatvoreniu sprostredkovateľskej zmluvy malo dôjsť ústne, ktorú skutočnosť však navrhovateľ hodnoverne nepodložil listinnými dokladmi. Navrhovateľ predložil len písomne vyhotovený návrh zmluvy bez uvedenia dňa jej uzatvorenia a bez podpisu R.. Š. ako záujemcu, v podanom návrhu bližšie neuviedol, kedy a za akých okolností mala byť zmluva uzatvorená, resp. pri akých spoločných osobných rokovaniach a stretnutiach, keď s R.. Š. sa musel osobne stretnúť pokiaľ malo dôjsť k uzatvoreniu zmluvy v ústnej forme. V podanom návrhu tiež nie je jasne (bližšie) špecifikované čo malo byť predmetom zmluvy, či len vyhľadanie záujemcu o kúpu nehnuteľností vo vlastníctve R.. Š. alebo aj ďalšie spolupôsobenie pri uzatváraní kúpnej zmluvy alebo aj príprava návrhu kúpnej zmluvy a vybavenie návrhu na vklad na katastri nehnuteľností. Úkony popisované navrhovateľom v návrhu, ktoré mal v súvislosti s obstaraním uzavretia zmluvy pre R.. Š. vykonať, nekorešpondujú s predloženými listinnými dokladmi. Podľa tvrdení v návrhu sa mal navrhovateľ dňa 14.09.2016 stretnúť s R.. Š. na notárskom úrade za účelom podpisu kúpnej zmluvy a zloženia peňazí (kúpnej ceny) do notárskej úschovy. Nie je zrejmé, akú činnosť mal v tomto smere navrhovateľ vyvíjať. Podľa mailu zo dňa 20.07.2016 napísaného JUDr. Dagmar Kubovičovou - zastupujúcou R.. Š. ako svojho klienta, adresovanom V.. Y. ako zástupcovi kupujúceho LABAŠ s.r.o., táto zasiela kupujúcemu návrh kúpnej zmluvy, ktorý vychádza z návrhu kupujúceho s úpravou jej klienta t.j. R.. Š., a v maily V.. Y. zo dňa 03.08.2016 adresovanom JUDr. Kubovičovej spomína sprostredkovateľa p. K. kupujúci; teda nie R.. Š. ako predávajúci; a to v tej súvislosti, že má zabezpečiť osobne doručenie rovnopisov kúpnych zmlúv do Košíc, kde ich podpíše konateľ (kupujúceho). Z uvedeného vyplýva, že R.. Š. bol klientom JUDr. Kubovičovej v súvislosti s rokovaniami týkajúcimi sa uzatvárania kúpnej zmluvy, ktorej návrh bol R.. Š. zaslaný kupujúcim a na navrhovateľa sa odvoláva výlučne kupujúci LABAŠ s.r.o., ktorému má zabezpečiť osobne doručenie rovnopisov kúpnych zmlúv do Košíc na podpis. 7. Navrhovateľ sa odvolával na svoju prítomnosť pri zložení kúpnej ceny do notárskej úschovy, avšak povinnosť zložiť kúpnu cenu najneskôr v deň uzavretia zmluvy do notárskej úschovy bolo povinnosťou kupujúceho a nie predávajúceho R.. Š. (čl. III bod 3 kúpnej zmluvy), a kupujúci ako zložiteľ bol povinný pri podpísaní kúpnej zmluvy predložiť predávajúcemu o zložení kúpnej ceny doklad - odpis notárskej zápisnice (čl. IV. bod 1 kúpnej zmluvy). Navrhovateľ tak nenáležite odvodzuje svoju činnosť sprostredkovateľa od svojej prítomnosti pri podpise kúpnej zmluvy R.. Š. a pri spisovaní notárskej zápisnice dňa 14.09.2016 na notárskom úrade. 8. Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že podal návrh na (urýchlený) vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a zaplatil správny poplatok za tento návrh, poukazuje odvolací súd na tú skutočnosť, že z obsahu kúpnej zmluvy vyplýva, že bolo povinnosťou kupujúceho LABAŠ s.r.o., a nie R.. Š.N. ako predávajúceho; znášať; okrem poplatku za zriadenie notárskej úschovy; aj náklady na správny poplatok za urýchlený vklad zmluvy do katastra nehnuteľností (čl. VII. bod 3 kúpnej zmluvy). 9. Prevzatie listu vlastníctva na katastri nehnuteľností po povolení návrhu na vklad nie je činnosťou, ktorá by sa dala považovať za sprostredkovanie uzavretia kúpnej zmluvy. Pokiaľ ide o predloženie listu vlastníctva po povolení návrhu na vklad notárke a prevzatie potvrdenia o vydaní kúpnej ceny z notárskej úschovy, toto nemusel navrhovateľ nevyhnutne vykonať ako sprostredkovateľ, pretože mohol vystupovať aj ako písomne splnomocnená osoba v zmysle čl. III bod 3 kúpnej zmluvy. 10. Ani z mailovej komunikácie navrhovateľa s R.. Š. nemožno nadobudnúť presvedčenie, že došlo k platnému uzavretiu sprostredkovateľskej zmluvy a že by navrhovateľovi vznikol nárok na zaplatenie provízie 30.000,- eur; len samotné doručenie návrhu sprostredkovateľskej zmluvy navrhovateľom R.. Š. dňa 12.07.2016 a následné vyjadrenie/reakcia R.. Š. dňa 14.07.2016, že s ním zostáva v rokovaní hoci má momentálne ponuku 83 eur za m2, hodnoverne nenasvedčujú tomu, že sprostredkovateľská zmluva bola platne uzatvorená v ústnej forme a s obsahom tvrdeným navrhovateľom v podanom návrhu. 11. Pokiaľ pričinenie sa o uzatvorenie kúpnej zmluvy navrhovateľ odôvodňoval tým, že disponuje dôkazmi dôvernej povahy ako kúpna zmluva, rozhodnutie katastrálneho orgánu, potvrdenie o vydaní kúpnej ceny z notárskej úschovy, odvolací súd poznamenáva, že nie je vylúčené, že ich mohol získať aj od strany kupujúceho. V tejto súvislosti odvolací súd tiež poukazuje na mail zo dňa 26.05.2016, z ktorého vyplýva, že to bol konateľ navrhovateľa, ktorý oslovil R.. Š., a to v tej súvislosti, že má klienta, pre ktorého pracuje a má záujem o pozemok vo vlastníctve R.. Š.. 12. Napokon tvrdenia navrhovateľa o vzniku jeho nároku proti R.. Š. na zaplatenie provízie zo sprostredkovateľskej zmluvy priamo vyvracia aj dodatočne odvolateľom predložené vyhlásenie kupujúceho LABAŠ s.r.o. zo dňa 24.04.2017 o tom, že v súvislosti s kúpou pozemkov od R.. Š. mal uzatvorenú zmluvu o sprostredkovaní s navrhovateľom, na základe ktorej sa navrhovateľ ako sprostredkovateľ zaviazal pre neho sprostredkovať kúpu týchto nehnuteľností za dojednanú províziu. 3. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že v danom štádiu konania navrhovateľ neosvedčil zákonu zodpovedajúcim spôsobom tvrdenia uvádzané v návrhu, z ktorých vyvodzoval obavu z vymoženia jeho peňažnej pohľadávky, keď bez dostatočného osvedčenia rozhodujúcich skutočností nemožno považovať za hodnoverne osvedčený ním tvrdený nárok na zaplatenie peňažnej pohľadávky do tej miery, že by bolo možné na pravdepodobnosť jeho existencie s väčšou mierou usudzovať a predpokladať tak úspech navrhovateľa v konaní vo veci samej. Navrhovateľ podaným návrhom a pripojenými listinami neosvedčil, že by vyvíjal činnosť smerujúcu obstarať pre R.. Š. ako záujemcu predaj nehnuteľností v jeho vlastníctve a že mu v dôsledku pričinenia sa o uzatvorenie kúpnej zmluvy R.. Š. ako predávajúcim dňa 14.09.2016 s kupujúcim LABAŠ s.r.o. vznikol nárok na odplatu (províziu) 30.000,- eur zo sprostredkovateľskej zmluvy. 14. Napokon navrhovateľ neosvedčil ani primeranosť uplatňovanej výšky peňažnej pohľadávky k hodnote nehnuteľnosti, ku ktorej žiadal zriadiť zabezpečovacím opatrením záložné právo na zabezpečenie peňažnej pohľadávky. Navrhovateľ neosvedčil ani obavu z ohrozenia exekúcie, keď je zrejmé, že R.. Š. má aj ďalší (nehnuteľný) majetok. Navyše navrhovateľ v návrhu (vedome) neuviedol ani tak podstatnú skutočnosť, že už skôr podal na Okresný súd Košice II rovnaký návrh, ktorému bolo vyhovené uznesením Okresného súdu Ružomberok č.k. 2C/121/2016-60 zo dňa 10.01.2017 tak, že bolo zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve R.. Š. zapísaných na LV č. XXX nachádzajúcich v kat. území Ľ. a navrhovateľovi bola uložená povinnosť podať žalobu proti R.. Š. o zaplatenie 30.000,- eur a náhradu škody titulom zmluvy o sprostredkovaní; a v tejto súvislosti ničím neodôvodnil prečo nepovažuje toto zabezpečenie svojej pohľadávky za dostatočné. 15. Za daného stavu odvolací súd nepovažoval za opodstatnené uprednostniť záujem navrhovateľa na zabezpečení efektívnej právnej ochrany jeho ohrozených práv v základnom súdnom konaní, pred plnohodnotnou realizáciou vlastníckych práv R.. Š., pretože za danej situácie by znamenalo požadované obmedzenie neprimeraný zásah do jeho vlastníckych práv. 16. Po vecnom a právnom posúdení veci dospel odvolací súd k záveru, že navrhovateľ dostatočne neosvedčil základné podmienky pre nariadenie navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol (§ 388 CSP). 17. O nároku na náhradu trov (celého) konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. R.. W. Š., ktorý mal úspech v celom rozsahu, priznal proti navrhovateľovi zabezpečovanie opatrenia nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s bránením sa proti podanému návrhu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 18. Toto rozhodnutie bolo prijaté v pomere 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).